Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-314-2014.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/314/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: CreditONE, s.r.o., so sídlom Nedbalova 453/12, Bratislava, IČO: 46 559 051, zastúpeného: JUDr. Silvia Hricová, advokátka so sídlom Bratislava, Záhradnícka 34, proti žalovanému: M. A., G.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom T.. B. V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu O., o zaplatenie 148,70 Eur a príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 80 Eur za obdobie od 13.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 18.8.2014 sa domáhal zaplatenia sumy 147,80 Eur predstavujúcej istinu úveru vo výške 80 Eur a zmluvný úrok vo výške 28,70 Eur. Z uvedenej sumy žiadal priznať aj úroky z omeškania 5,5% ročne od 13.10.2013 do zaplatenia a uplatnil si aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Nárok odôvodnil zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2013, ktorou žalobca poskytol žalovanému pôžičku 80 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 12.10.2013.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu bol ustanovený opatrovník v konaní podľa § 20 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. 15027, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 12.09.2013 bola uzavretá medzi účastníkmi konania pod č. 18577 zmluva o pôžičke. Žalobca ňou poskytol žalovanému pôžičku 80 Eur s úrokom 28,70 Eur so splatnosťou do 12.10.2013. Žalovaný mal teda žalobcovi zaplatiť 108,70 Eur. V zmluve bolo uvedené aj RPMN vo výške 4067,39 % a ročná úroková sadzba 436,48 %.
Dňa 12.09.2013 na účet žalovaného žalobca poukázal 80 Eur (č. l. 4).
Zo žaloby vyplýva , že žalovaný nič z pôžičky nevrátil.
Účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Vzhľadom na to, že splatnosť pôžičky bola necelý mesiac, nie je možné aplikovať na posúdenie zmluvy zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže pôsobnosť tohto zákona je vylúčená s poukazom na § 1 písm. l/ (spotrebiteľský úver nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace). Napriek tomu však niektoré ustanovenia tohto zákona platia aj pre spornú zmluvu, čo vyplýva z § 24 ods. 1, keďže žalobcu je potrebné považovať za iného veriteľa podľa § 2 písm. c/.
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie
iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Znamená to, že zmluvu je potrebné posúdiť aj podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
Súd však v danom prípade nezistil chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona.
Relevantná je však v danom prípade aj aplikácia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej
situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pri poskytovaní úveru konal s odbornou starostlivosťou a nepredložili jediný dôkaz o skúmaní bonity žalovaného. Nesplnenie tejto povinnosti vedie k dôsledku upravenom v § 11 ods. 2 teda k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň však súd dodáva, že úroková sadzba vo výške 436,48 p.a. vysoko prevyšuje úroky v bankách. Priemerná úroková sadzba v bankách pri spotrebiteľskom úvere v septembri 2013 so splatnosťou do jedného roka podľa internetovej stránky NBS činila len 11,75 % p.a. Dohodnutý úrok takmer 40 násobne presahoval túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy pritom už vo viacerých svojich rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol: Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník z takejto situácie poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru súdu pokiaľ dohodnutý úrok predstavuje navýšenie viac ako 100% oproti priemeru bánk, ide o úrok neplatný pre rozpor so zásadou dobrých mravov. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudky Krajského súdu v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013 alebo 16Co 71/2011 zo dňa 8.12.2011. Aj z uvedených dôvodov súd preto vyhodnotil časť zmluvy o pôžičke a to v časti dohody o úroku za neplatnú s poukazom na 39 a 3 ods. 1 OZ ako aj § 41 OZ.
Pre úplnosť súd poukazuje na to, že písomná forma zmluvy, ktorá je zákonom predpísaná podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je zachovaná a to s poukazom na § 40 ods. 4 OZ, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc zo zmluvy o pôžičke keďže žalovaný mal pôžičku vrátiť do 12.10.2013, súd priznal úroky z omeškania od nasledujúceho dňa tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si žalobca uplatnil podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie sa však nevzťahuje na spotrebiteľské zmluvy, ako to vyplýva z § 369 c ods. 2 Obchodného zákonníka a preto tento nárok je nedôvodný.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko úspech oboch účastníkov bol len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.