Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-10-2022.pdf
PDF · 72.76 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/10/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Mareka Olekšáka a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., sídlo Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I.. B. XXXX/XX, K. G., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 16,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Er/972/2006 - 20 z 25. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie povinného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Er/972/2006 - 20 z 25. júna 2018 odmieta.
II. Odvolací súd oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví rozhodol tak, že exekúciu zastavil (výrok I.) a povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi titulom náhrady trov exekúcie 48,54 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný odvolanie zo dňa 25.10.2018, v ktorom uviedol, že vzhľadom k tomu, že prešiel konkurzom a je v osobnom bankrote, nepovažuje za správne, aby platil trovy exekúcie, v jeho prípade bolo 49 veriteľov a keby mal platiť trovy všetkých exekúcií, dostal by sa opäť do existenčných problémov.
3. V zmysle pokynu Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.12.2019 po prvotnom predložení spisu na rozhodnutie o odvolaní vyzval súd prvej inštancie povinného ako odvolateľa, aby doplnil svoje odvolanie o uvedenie rozsahu, v akom predmetné uznesenie súdu prvej inštancie napáda, a aby uviedol, čoho sa svojím odvolaním domáha.
4. Povinný následne doplnil odvolanie podaním zo dňa 02.03.2020, v ktorom konkretizoval, že svoje odvolanie podáva voči výroku o náhrade trov exekúcie, teda II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 470 ods. 4 CSP v spojení s § 10 ods. 1 OSP) najskôr zisťoval mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), či možno vykonať v odvolacom konaní meritórny odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia - teda, či sú splnené kumulatívne procesné podmienky prípustnosti odvolania, za výlučne naplnenia ktorých možno o odvolaní meritórne rozhodnúť, a ktorými sú (vychádzajúc z § 386 CSP): i/ prípustný predmet odvolania - t. j. či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa, ii/ zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania - t. j. či bolo odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote, iii/ procesná legitimácia odvolateľa - t. j. či odvolanie podal subjekt oprávnený na jeho podanie a iv/ dodržanie zákonných náležitostí odvolania - t. j. či má odvolanie zákonom predpísané náležitosti, alebo ich síce nemá,
avšak vady odvolania nebránia pokračovaniu v odvolacom konaní. Ak uvedené procesné podmienky prípustnosti odvolania splnené nie sú, odvolací súd bez toho, aby vykonal vecný (meritórny) odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia, odvolanie podľa § 386 CSP odmietne.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Treba uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon
- § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP).
10. V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu, z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP (teda že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania). V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
12. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by bol zákonodarca chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
13. Na uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne v poučení svojho uznesenia uviedol, že odvolanie je proti nemu (teda obom jeho výrokom) prípustné.
14. Odvolací súd preto odvolanie povinného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému oprávnenému (keď doktrína civilného procesného práva odmietnutie odvolania po procesnej stránke považuje za neúspech v konaní) síce vznikol voči neúspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo z obsahu spisu zrejmé, že oprávnenému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018 z 12. apríla 2018).