Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/104/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: N. &. G. W. H. G., W.. U.., N.: XX XXX XXX, Š. X, X., správca konkurznej podstaty úpadcu T.H. U..G..C.. P. W., N.: XX XXX XXX, Š. XX, X., proti žalovanej: Z. Š., Ľ. Z. XX, X., Z. H. T.. Š.O. Š., W. XX, X., o zaplatenie 7.233,91 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.04.2020, č.k. -292, v spojení s uznesením zo dňa 15.07.2020, č.k. -333, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 15.07.2020, č.k. -333, v napadnutom výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.847,65 eura spolu s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.04.2020, č.k. -292, v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.07.2020, č.k. -333, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.847,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 12.01.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,32% (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 10.05.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.233,91 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.897,65 eura od 12.01.2018 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 336,26 eura od 10.05.2018 do zaplatenia. Dôvodil, že dňa 24.05.2017 uzavrel ako zhotoviteľ so žalovanou ako objednávateľom zmluvu o dielo (ďalej len "zmluva" alebo „zmluva o dielo“), predmetom ktorej bol jeho záväzok vykonať rekonštrukciu bytu žalovanej podľa odsúhlaseného rozpočtu a korešpondujúci záväzok žalovanej za vykonané dielo zaplatiť cenu podľa zmluvy; podľa priloženého rozpočtu mal žalobca svoju prácu a činnosti vykonávať formou montáže dodaných materiálov. Žalovaná sa dostala do omeškania, keď niektoré materiály, ktoré podľa vzájomnej dohody zabezpečovala, nedodala riadne a včas, čo bolo i následným dôvodom navýšenia rozpočtu o tieto materiály. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca dokončil dielo a odovzdal ho žalovanej dňa 19.12.2017, pričom žiadal o zaplatenie jeho ceny v sume 11.897,65 eura, po odpočítaní zálohy v sume 5.000 eur, t.j. celkom 6.897,65 eura. Zároveň si v zmysle článku V., ods. 4 zmluvy o dielo uplatnil voči žalovanej i zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 5.748,04 eura od 12.01.2018 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry) do dňa podania žaloby (09.05.2018), v úhrnnej sume 336,26 eura.

3. Žalovaná so žalobou žalobcu nesúhlasila, majúc za to, že žalobca mal podľa zmluvy o dielo dokončiť rekonštrukciu jej bytu v lehote šesť týždňov od podpisu zmluvy, ktorý termín však nedodržal; preto si voči žalobcovi uplatnila listom zo dňa 19.12.2017 pohľadávku v sume 8.350 eur titulom zmluvnej pokuty v zmysle článku V., bod 6 zmluvy, a to za jeho omeškanie s odovzdaním diela v trvaní 167 dní (za jeden deň á 50 eur). Túto pohľadávku si započítala voči pohľadávke žalobcu na úhradu ceny za dielo, čím došlo k zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok. Zároveň namietala, že žalobca nevykonal dielo v celom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovanou ako objednávateľom dňa 24.05.2017 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zaviazal vykonať rekonštrukciu jej bytu podľa odsúhlaseného rozpočtu, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Medzi činnosti a práce žalobcu pritom patrilo zabezpečenie riadenia a koordinácie prác, za pomoci p. I. T. ako zodpovednej osoby a N.. T. X. ako riadiacej osoby priamo na objekte. Podľa zmluvy bol žalobca povinný viesť na stavbe stavebný denník a uchovávať všetky doklady súvisiace s realizáciou predmetu plnenia, pričom pred začatím realizácie prác mal skontrolovať všetky údaje a výmery podľa predloženého realizačného projektu, ako aj ich súlad so skutočným stavom na stavbe. Zmluvné strany sa dohodli na termíne ukončenia diela do šiestich týždňov od podpisu zmluvy o dielo, pričom sa dohodli i na poskytnutí zálohy v sume 5.000 eur z dohodnutej ceny, ktorá sa mala použiť na materiálové krytie. Pokiaľ išlo o cenu diela, tá bola stanovená dohodou a uvedená v prílohe, pričom v nej boli zahrnuté všetky potrebné práce a dodávky na realizáciu predmetu plnenia podľa článku II. a III. zmluvy o dielo. Podľa krycieho listu rozpočtu a rekapitulácie rozpočtu cena diela 8.756,94 eura pokrývala montáž, bez dodávok materiálov. Podľa rozpočtu zo dňa 31.08.2016 rekonštrukcia bytu zahŕňala práce tam uvedené a dodávky kanalizačných tvaroviek, PPR tvaroviek a fitingov, dodávku a montáž interiérov dverí v počte 2 ks, plastových okien a dverí, šachtových dverí a istenovej lišty; pokiaľ išlo o materiál, a to WC závesné, umývadlo, sprchový kút, keramické dlaždice, veľkoformátové parkety a keramické obkladačky, tieto boli v zmysle rozpočtu na výbere investora, a preto nebola ani ich cena zahrnutá do rozpočtu. Mailom zo dňa 31.08.2016 žalobca zaslal p. P. Č. cenovú ponuku na rekonštrukciu bytu žalovanej, zdôrazňujúc, že cena nezahŕňa dodávku dlažby, sanity a parkiet. Žalobkyňa uhradila žalobcovi dňa 25.05.2017 a 26.05.2017 zálohu v celkovej sume 5.000 eur.

5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná dňa 19.05.2017 zaslala žalobcovi grafický návrh kuchyne, spolu s cenovou ponukou, ako aj vizualizáciou kúpeľne, pričom dňa 14.07.2017 (správne má byť 14.06.2017 - pozn. odvolacieho súdu) mu zaslala i nacenenie vchodových a interiérových dverí, ktorému predchádzalo vypracovanie cenovej ponuky od spoločnosti T. Š., U..G..C.. dňa 13.06.2017 na 3 ks dverí (1 ks vchodové dvere, 2 ks interiérové dvere) spolu s príslušenstvom a montážou. Predmetná spoločnosť následne dňa 21.06.2017 vytvorila objednávku pre žalobcu a vystavila mu zálohovú faktúru na sumu 230 eur, ktorú zaplatil dňa 12.07.2017, s doplatkom dňa 25.09.2017. Pokiaľ išlo o objednávku od spoločnosti U. W. H..U.., žalovaná už pred podpisom zmluvy o dielo vykonala na predajni výber, na základe ktorého jej uvedená spoločnosť vypracovala dňa 19.01.2017 cenovú ponuku, ktorú preklopila dňa 23.05.2017 do zákazky pre žalobcu; objednaný tovar spoločnosť nachystala a žalobcovi vydala dňa 20.09.2017. Vo vzťahu k plastovým oknám a dverám súd prvej inštancie zistil, že dňa 05.06.2017 a následne dňa 20.07.2017 spoločnosť O. U..G..C.. vyhotovila žalobcovi preddavkovú faktúru, dňa 04.07.2017 dodala aj s montážou a fakturovala jednokrídlové a dvojkrídlové okno, balkónové dvere, vnútorné parapetné dosky, pričom dňa 31.08.2017 vykonala dodávku a montáž jednokrídlového okna. T. T. faktúrou zo dňa 15.11.2017 vyúčtoval žalobcovi elektromontážne práce na byte žalovanej sumou 1.100 eur. Podľa pokladničného bloku zo dňa 05.06.2017 súd prvej inštancie zistil nákup vinylovej podlahy a vinylovej chémie v sume 404,47 eura v hotovosti, ktorú v zmysle emailovej komunikácie žalobca namontoval spolu so sanitou v byte žalovanej dňa 08.11.2017. V rovnaký deň žalovaná žalobcovi oznámila, že ju pri rekonštrukcii bytu bude zastupovať p. P. Č., ktorý sa obrátil emailom zo dňa 20.11.2017 na žalobcu, aby ho urgentne kontaktoval. Žalovaná oznámila žalobcovi dňa 05.12.2017, že v dôsledku nedodržania termínu rekonštrukcie bytu jej bráni v jeho užívaní a žiadala ho i o zaslanie aktuálneho súpisu prác.

6. Podľa krycieho listu čerpania za obdobie 01.06. do 31.10.2017 zo dňa 30.10.2017, rovnako ako podľa krycieho listu čerpania za obdobie 01.06. do 22.12.2017 zo dňa 22.12.2017 predstavovali celkové náklady na rekonštrukciu sumu 9.914,71 eura, z čoho dodávky tvorili spolu 1.407,25 eura bez DPH, a montáž 8.507,47 eura bez DPH. Podľa elektronickej komunikácie medzi p. T., L.. X. H. L.. P. Č.G., títo komunikovali ohľadne odsúhlasenia rozpočtu, pričom žalobcom revidovaný rozpočet v sume 9.914,705

eura (bez DPH) obsahoval všetky vykonané práce; obsahom ich komunikácie bolo i odstránenie nedorobkov na stavbe.

7. K odovzdaniu a prevzatiu diela došlo podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela dňa 19.12.2017, v ktorej žalovaná uviedla, že žalobca nevykonal práce včas, dielo ukončil a odovzdal po termíne v zmluve dohodnutom, čím sa dostal do omeškania. Žalobca v zápisnici uviedol, že vinyl na ukončenie stavby dodala žalovaná na stavbu dňa 08.11.2017, a preto ho mohol montovať až po tomto termíne, čo malo za následok posun termínu ukončenia stavby; vytknuté závady odstránil a kľúče odovzdal dňa 22.12.2017. Žalobca vystavil žalovanej dňa 04.01.2018 faktúru č. XXXXXXX na sumu 6.897,65 eura, splatnú dňa 11.01.2018, za rekonštrukciu bytu, ktorú jej doručil prostredníctvom U. L., H..U.. do vlastných rúk dňa 10.01.2018. Žalovaná si listom zo dňa 19.12.2017 uplatnila a započítala voči žalobcovi pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty v celkovej sume 8.350 eur za 167 dní omeškania po á 50 eur podľa článku V., bod 6 zmluvy o dielo a žalobcu vyzvala na zaplatenie zostatku zmluvnej pokuty (ktorá prevyšovala pohľadávku žalobcu voči žalovanej) v sume 1.452,35 eura; žalobca jej v reakcii listom zo dňa 12.01.2018 oznámil, že jej nárok na zmluvnú pokutu neuznáva a vyzval ju opätovne na úhradu faktúry.

8. Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovanú ako objednávateľa vykonať rekonštrukciu bytu na ulici Ľ. Z. XX P. X. a žalovaná sa zaviazala za vykonanie diela zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu. Vzťah založený predmetnou zmluvou vyhodnotil súd prvej inštancie ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalobca uzatváral zmluvu v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Zmluvné strany sa dohodli na cene diela podľa rozpočtu zo dňa 31.08.2016, tvoriaceho prílohu zmluvy o dielo; z neho vyplynulo, že žalobca mal vykonať rekonštrukčné práce s tým, že dodávky niektorých v zmluve uvedených materiálov zabezpečí, resp. vyberie žalovaná ako investor; tieto materiály sa potom nestali súčasťou rozpočtu, a teda ani ceny za dielo. Išlo o zariaďovacie predmety v kúpeľni (WC, umývadlo, sprchový kút), keramické dlaždice, veľkoformátové parkety a keramické obkladačky, ktorých montáž mal zabezpečiť žalobca. Z rovnakej prílohy vyplynulo, že žalobca zabezpečoval nielen montáž, ale aj dodávku interiérových dverí, plastových okien a dverí, a šachtových dverí. Žalobca mal podľa zmluvy vykonať i demontáž kuchynskej linky, avšak nie jej montáž, ani dodávku. Žalobca sa zaviazal dielo ukončiť šesť týždňov od podpisu zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že dodržanie termínu vykonania diela bolo podmienené riadnym a včasným spolupôsobením žalovanej ako objednávateľa, ktorá mala zabezpečiť predmety v kúpeľni, obklady, dlažby a podlahu, kým úlohou žalobcu bolo tieto len namontovať, sústredil sa konajúci súd na okolnosti ich zabezpečenia žalovanou. Považoval pritom za irelevantné, či žalovaná splnenie svojej povinnosti dodať materiál, uskutočňovala prostredníctvom žalobcu, ako i to, či žalobca niektorý z materiálov objednával deň pred uzatvorením zmluvy o dielo, keď rozhodujúcim bolo, že tento materiál mala zabezpečiť a dodať žalovaná a žalobca ho mal len namontovať. Uvedenému zisteniu zodpovedal nielen obsah prílohy zmluvy o dielo (rozpočet), v ktorom žalobca tento tovar ani neocenil, ale i jeho email zo dňa 31.08.2016; v ňom žalobca potvrdil, že v rozpočte nebola zahrnutá dlažba, sanita a parkety. Napokon, skutočnosť, že dodávku podlahy mala vykonať žalovaná, nebola v konaní sporná, keď sporným bol len termín, kedy si túto povinnosť splnila. V tomto smere konajúci súd nemohol vychádzať z pokladničného dokladu predloženého žalovanou o jeho nákupe dňa 05.06.2017, keďže z neho nebolo zrejmé, že išlo o nákup práve v súvislosti s rekonštrukciou bytu, pričom tento napokon ani nepreukazoval, kedy mal žalobca podlahu reálne k dispozícii. I keď sa v tomto smere k jeho dodávke vyjadroval svedok P. Č., uvádzajúc, že podlahu do bytu dodal dňa 29.10.2017, o jeho výpovedi mal konajúci súd dôvodné pochybnosti, nakoľko bol kamarátom žalovanej, so žalobcom mal zlú skúsenosť a naviac, v jeho výpovedi sa vyskytli viaceré nezrovnalosti. Svedok, ktorému žalobca doručil email zo dňa 31.08.2016, obsahujúci v tele správy informáciu, že v rozpočte nebola zahrnutá cena za materiál, a to za sanitu, dlažbu a podlahy, v konaní totiž tvrdil, že zmluvné strany sa dohodli na dodávke všetkého materiálu žalobcom. Súd prvej inštancie sa nemohol riadiť ani zápisom v stavebnom denníku, keďže tento žalobca neviedol riadne, údaje v ňom uvedené vpisoval sám, bez ich potvrdenia žalovanou, a tieto celkom nezodpovedali stavu vyplývajúcemu z ostatných dokumentov. V tejto súvislosti konajúci súd osobitne poukázal na to, že 1/ podľa staveného denníka mala prebehnúť výmena balkónových dverí, jednokrídlového a dvojkrídlového okna, vnútorných parapiet dňa 20.07.2017, pričom tieto podľa faktúry dodala spoločnosť O. dňa 04.07.2017, 2/ žalobca urgoval žalovanú dňa 03.08.2017 z dôvodu dodávky sanity, obkladov, dlažieb, vchodových a interiérových dverí, pričom práve dodávku sanity zabezpečovala žalovaná prostredníctvom žalobcu, ktorý komunikoval i so spoločnosťou U. W., H..U.. za účelom konkrétneho termínu dodania, 3/ interiérové dvere sa v zmysle zmluvy o dielo zaviazal zabezpečiť samotný žalobca, a preto výzva žalovanej na ich dodanie znela nezmyselne; napokon žalobca mal podľa

stavebného denníka namontovať interiérové dvere dňa 04.12.2017, avšak podľa potvrdenia spoločnosti T. Š., U..G..C.. tieto namontovala uvedená spoločnosť dňa 05.10.2017. Vzhľadom na nedostatky vo vedení stavebného denníka súd prvej inštancie na tento dôkaz neprihliadal. Následkom uvedeného bolo, že rozhodujúci dátum dodania podlahy na byt žalovanej vyvodil z listinného dokladu, a to zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, ktorú žalovaná nijakým spôsobom nerozporovala a na znak svojho súhlasu ju spolu so žalobcom podpísala; v nej bol stanovený dátum dodania vinylovej podlahy 08.11.2017, spolu s poznámkou o omeškaní s termínom rekonštrukcie.

9. Vychádzajúc z uvedeného, posudzujúc dodanie materiálu, na ktorého zabezpečenie sa zaviazala žalovaná zmluvou o dielo, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že tovar do kúpeľne od spoločnosti U. W., U..G..C.. predmetná spoločnosť pre žalobcu nachystala a vydala dňa 20.09.2017; ako poslednú žalovaná dodala vinylovú podlahu (dňa 08.11.2017). Bez ohľadu na dodacie lehoty, resp. iné komplikácie na strane dodávateľov, bol žalobca až po zabezpečení všetkých materiálov žalovanou povinný vykonať rekonštrukciu bytu v šesťtýždňovej lehote dohodnutej v zmluve. Vzhľadom na jej počiatok, ktorý konajúci súd ustálil na 08.11.2017, konštatoval, že nasledujúcim dňom sa žalobca dostal do omeškania, a to až do momentu odovzdania diela dňa 22.12.2017; do omeškania sa pritom žalobca dostal len v dôsledku oneskorenia žalovanej s dodávkou vinylovej podlahy. Zohľadniac uvedené, žalovanej vznikol nárok na zmluvnú pokutu v sume 50 eur (za jeden deň) v zmysle článku V. bod 6 zmluvy o dielo; potom bola povinná uhradiť žalobcovi cenu práce podľa schváleného súpisu výkonov a prác, ktorých výšku nerozporovala, po odpočítaní zálohy v sume 5.000 eur, t.j. sumu 6.897,65 eura, na ktorej zaplatenie súd prvej inštancie, za súčasnej aplikácie ustanovenia a , , , a , , veta prvá, (ďalej len „“) žalovanú zaviazal; v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

10. Konajúci súd neuznal za dôvodnú a preukázanú argumentáciu žalovanej, že sa nemohla dostať do omeškania, nakoľko jej žalobca nedoručil faktúru zo dňa 04.01.2018, č. XXXXXXX spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo. V tomto smere totiž vychádzal z informácie od U. L., H..U.., ktorá potvrdila, že žalovaná zásielku s faktúrou žalobcu prevzala osobne dňa 10.01.2018. Žalovaná síce spochybnila pravosť svojho podpisu na doručenke, avšak v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, a preto predmetnú zásielku považoval konajúci súd za riadne doručenú žalovanej dňom 10.01.2018. Konajúci súd pritom podotkol, že žalobca vystavil žalovanej faktúru v súlade so zmluvou o dielo, a keďže ju žalovaná v stanovenej lehote splatnosti neuhradila, bola povinná zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy podľa a v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a to počnúc od 12.01.2018 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti, t.j. úroku z omeškania uplatneného nad 5% ročne z priznanej sumy, konajúci súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil za nedôvodný i nárok žalobcu na zaplatenie sumy 336,26 eura, ktorý si uplatnil titulom zmluvnej pokuty podľa článku V. bod 4 zmluvy o dielo. Dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty pritom posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle až ods. 3, a , nakoľko spôsobovalo nerovnováhu práv a povinností strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa; uvedenou zmluvnou podmienkou totiž žalobca žiadal od žalovanej neprimerane vysokú zmluvnú pokutu ako sankciu za to, že si nesplnila svoj záväzok.

12. Konajúci súd pri rozhodovaní neprihliadal na svedecké výpovede N.. I.J. T. a N.. T. X., primárne z dôvodu, že tieto nekorešpondovali s dôkazmi predloženými v konaní; zároveň, mali obe svedkyne, pre ich vzťah k žalobcovi (N.. I. T. X. U.Č. H. N.. T. X. zodpovedná pracovníčka žalobcu), záujem na jeho úspechu v spore. Konajúci súd nebral zreteľ ani na fotografie a záznamy z osobného kalendára žalovanej, keďže mal pochybnosti, či tieto zachytávali rekonštruovaný byt žalovanej a či časová stopa na nich uvedená, spochybnená samotným žalobcom, zodpovedala skutočnému stavu. Tieto dôkazy pritom ani nepreukazovali nič naviac v porovnaní s inými dôkazmi, z ktorých pri rozhodovaní o veci vychádzal. Pokiaľ išlo o záznamy z mobilného zariadenia predložené žalovanou, ktoré rovnako spochybnil žalobca, tieto neboli pre rozhodnutie o veci relevantné.

13. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorému ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu, vznikol

nárok na náhradu trov konania, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,32% (úspech žalobcu 94,66% - úspech žalovanej 5,34%).

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky ( ), konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalovaná zdôraznila, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor, a keďže žalobca vymedzil jeho predmet v zmysle ustanovení Obchodného, a nie , a to aj pokiaľ išlo o jeho výšku, resp. rozsah plnenia, ktorým bol konajúci súd, s „výnimkou“ možnosti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky viazaný, žaloba trpela vadou. Konajúci súd pritom aplikoval „výnimku“ vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ako i k nároku na úrok z omeškania, ktorý však nepredstavoval zmluvnú podmienku; uvedené malo za následok, že žalobcovi prisúdil nárok, ktorého sa žalobou vôbec nedomáhal, resp. sa ho domáhal podľa predpisov obchodného práva; v takom prípade mal konajúci súd jeho žalobu zamietnuť. Žalovaná v tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , zdôrazňujúc viazanosť súdu vymedzeným predmetom konania, ktorý nemožno prekročiť.

15. V ďalšom žalovaná spochybnila zistenie konajúceho súdu ohľadne jej záväzku dodať zriaďovacie predmety do kúpeľne, obklady, dlažbu a podlahu, ktorý materiál mal žalobca len namontovať. V tomto smere poukázala na článok II., bod 1 a 2 zmluvy o dielo, podľa ktorých mal žalobca zrealizovať predmet zmluvy na svoje náklady a nebezpečenstvo, za dohodnutých podmienok, v rozsahu ňou požadovanom, vykonať všetky práce včas, kvalitne a prevádzkyschopne, vrátane dodávok materiálov. Označené ustanovenia zmluvy o dielo podľa mienky žalovanej preukazovali, že žalobca zabezpečoval nielen práce potrebné na celkovú rekonštrukciu jej bytu, ale i dodávku materiálov; v opačnom prípade by sa totiž nezaviazal odovzdať dielo spolu so záručnými listami a atestami všetkých komponentov. Napokon i z dokladov predložených samotným žalobcom bolo zrejmé, že materiál na rekonštrukciu bytu zabezpečoval a objednával žalobca. Žalovaná v tejto súvislosti osobitne poukázala i na výpoveď svedka P. Č., ktorý potvrdil, že už na prvom stretnutí v auguste 2016 sa žalobca s ňou dohodol na kompletnej rekonštrukcii bytu, vrátane dodávok materiálov, pričom zaslal i krycí list rozpočtu zo dňa 31.08.2016, tvoriaci prílohu zmluvy o dielo. Pokiaľ tento obsahoval pri niektorých materiáloch poznámku „výber investora“, táto znamenala len to, že si mala tovar vybrať u tých dodávateľov, ktorých jej žalobca odporučil a zaslať žalobcovi k týmto materiálom podklady na vykonanie objednávky; žalovaná tak urobila mailom zo dňa 19.05.2017. Krycí list rozpočtu zo dňa 31.08.2016 tak podľa názoru žalovanej neobsahoval informáciu, že dodávky v zmluve o dielo označených materiálov má zabezpečiť ona ako investor ako nesprávne konštatoval konajúci súd. Pokiaľ aj nejaký tovar označený v krycom liste obstarala, urobila tak prácu naviac oproti tomu, na čo sa podľa zmluvných podmienok zaviazala.

16. Vo vzťahu k dodávke interiérových a exteriérových dverí žalovaná uviedla, že podklady na objednávku zaslala žalobcovi a tento ich objednal v lehote šesť týždňov na ukončenie diela, následne dňa 12.07.2017 uhradil zálohu a zostatok sumy dňa 25.09.2017. I napriek tomu, že sa predmetné dvere nachádzali na sklade dodávateľa už v auguste 2017, dal ich žalobca doviesť až dňa 04.10.2017, a preto sa vlastným konaním, resp. neskorým konaním dostal do omeškania. Rovnako tak v prípade materiálov od spoločnosti U. W., H..U.., ktorých zoznamom disponoval ešte pred podpisom zmluvy o dielo a tento objednal dňa 23.05.2017. Žalobca doviezol potrebný materiál od uvedenej spoločnosti na byt až dňa 25.09.2017 a začal s rekonštrukciou kúpeľne až v mesiacoch september a október 2017, teda v čase, kedy malo byť dielo podľa zmluvy už vykonané; i tu sa vlastným konaním, resp. neskorým konaním dostal žalobca do omeškania.

17. Pokiaľ išlo o vinylovú podlahu, ktorú sa ako jediný materiál zaviazala zabezpečiť, žalovaná zopakovala, že túto zakúpila dňa 05.06.2017, spolu s chémiou potrebnou na jej nalepenie, čo preukazoval ňou predložený pokladničný doklad. Namietajúc, že by išlo o bežný nákup bez konkrétneho dôvodu, žalovaná uviedla, že celková pokládková plocha, ktorú mala podlaha pokryť, predstavovala 26 m2, z celkovej plochy bytu 30,21 m2; zakúpila preto 10 krabíc, keď jedna krabica mala zodpovedať ploche 2,7 m2, po á 13,99 eura. Keďže pokladničný doklad s množstvom uvedeného materiálu korešpondoval s pokládkovou plochou, bola žalovaná toho názoru, že ním objektivizovala zakúpenie materiálu práve za účelom rekonštrukcie bytu. Vinylovú podlahu doviezla na byt po výzve žalobcu dňa 29.10.2017, čo potvrdil i svedok P. Č.G., keď pred jej položením bolo nevyhnutné vyliať pokládkovú

plochu nivelačným poterom, a preto ani nebol priestor na jej uskladnenie v byte. Výpoveď svedka P. Č. pritom nepovažovala za neobjektívnu len z dôvodu, že mal zlú skúsenosť so žalobcom; tú nadobudol len z dôvodu, že žalobca neopravil vadne vykonané práce na jeho dome. Napokon svoje tvrdenia žalovaná podložila i fotodokumentáciou preukazujúcou priebeh rekonštrukcie bytu. Pokiaľ žalobca túto spochybnil argumentujúc, že ju mohla ex post upraviť, svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom. Takým dôkazom pritom nemohol byť stavebný denník, ktorý žalobca viedol v rozpore s povinnosťou uloženou zákonom, ako aj zmluvou o dielo.

18. Vzhľadom na to, že si zmluvné strany v zmluve dohodli pevný termín dokončenia diela, pričom tento žiadnym dodatkom k zmluve nepredĺžili, považovala žalovaná za preukázané, že žalobca sa dostal vlastným konaním s plnením svojich zmluvných povinností do omeškania, nakoľko dielo neukončil v dohodnutom termíne dňa 05.07.2017. Z uvedeného dôvodu bol žalobca povinný zaplatiť jej zmluvnú pokutu, ktorú si u neho uplatnila listom zo dňa 19.12.2017, doručeným mu dňa 27.12.2017. Žalovaná si ním formou jednostranného právneho úkonu započítala vzájomné pohľadávky, a to v rozsahu, v akom sa tieto kryli, čím došlo k ich zániku. Na uvedenom základe navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zotrval na svojich písomných podaniach a ostatných vyjadreniach uskutočnených v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné, keď v ňom neuviedla také skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zmenu prvoinštančného rozsudku. Žalobca zdôraznil, že konajúci súd mu nepriznal iný nárok než ten, ktorý si uplatnil žalobou, a to i pokiaľ išlo o úrok z omeškania; vychádzajúc z textu žaloby totiž žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny (tvorenej i zmluvnou pokutou) spolu s úrokom z omeškania. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom znížil i výšku priznaného úroku z omeškania z priznanej sumy, nekonal v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“, ale v súlade so zásadou „iura novit curia“ a „da mihi factum, dabo tibi ius“; v súlade s týmito zásadami nebol konajúci súd viazaný právnou kvalifikáciou, ale len rozhodujúcimi skutočnosťami, z ktorých žalobca vyvodzoval uplatnený nárok.

20. V ďalšom bol žalobca toho názoru, že preukázal skutočnosti, z ktorých vyplynulo, že k omeškaniu s prácami a následným odovzdaním diela došlo z dôvodov na strane žalovanej, keď táto nezabezpečila včas tie ťažiskové predmety uvedené pod položkami 39, 42, 45, 47, 62, 65 a 70 rozpočtu, tvoriaceho súčasť zmluvy o dielo. Žalovaná, napriek ubezpečeniu, že tovar uvedený v rozpočte má pripravený v byte, tento v skutočnosti nezabezpečila, čo potvrdzovali nielen listinné dôkazy ale i výpovede svedkov; pritom len samotná skutočnosť, že sa nad rámec zmluvy podujal zabezpečiť tento tovar na náklady a riziko žalovanej ešte neznamenala, že by mal niesť zodpovednosť za prípadné oneskorenie dodávok týchto materiálov. Dodržanie termínu odovzdania diela bolo podmienené riadnym a včasným spolupôsobením žalovanej, v opačnom prípade sa termín jeho zhotovenia predĺžil. Vo vzťahu k podlahe žalobca podotkol, že žalovaná zmenila materiál, keď nedodala pôvodne dohodnuté parkety, ale vinyl, a to dňa 08.11.2017 podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, ktorá okolnosť bola jedným z dôvodov posunu termínu ukončenia diela. Žalovaná zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela, vrátane časti o odstránení nedorobkov, na znak súhlasu podpísala a žiadnym spôsobom v konaní nesporovala. Žalobca uzavrel, že sa dostal do omeškania s odovzdaním diela výlučne z dôvodu nepripravenosti materiálu, resp. jeho neskorého zabezpečenia žalovanou, a preto rozsudok súdu prvej inštancie považoval za správny.

21. Žalovaná v reakcii v podaní zo dňa 10.07.2020 zopakovala, že pokiaľ si žalobca uplatnil žalobou nárok v zmysle obchodného práva, tento bol v rozpore s hmotným právom, a preto mal konajúci súd jeho žalobu, vrátane uplatneného úroku z omeškania, zamietnuť. Ďalej uviedla, že žalobca vykonaným dokazovaním neuniesol bremeno tvrdenia o jej zavinení na omeškaní s vykonaním diela. S poukazom na ustanovenia zmluvy o dielo zotrvala na tom, že žalobca sa zaviazal realizovať predmet zmluvy na svoje vlastné náklady a nebezpečenstvo, za podmienok v nej uvedených, čo zahŕňalo nielen včasné a kvalitné vykonanie prác, ale i dodávku materiálov, všetko v termíne do šesť týždňov od podpisu zmluvy. Žalobca disponoval pritom všetkými podkladmi na zhotovenie diela, a to ešte pred samotným podpisom zmluvy o dielo; jediným materiálom, ktorý mala zabezpečiť, bola vinylová podlaha, ktorú podľa pokladničného dokladu zabezpečila dňa 05.06.2017. Pokiaľ v priebehu zmluvného vzťahu obstarala i iný tovar, robila tak naviac, oproti svojmu záväzku vyplývajúcemu zo zmluvy. Od samotného začiatku pritom žalobcovi

poskytla všetku potrebnú súčinnosť a neporušila svoje zmluvné povinnosti. V ostatnom žalovaná zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní.

22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom vyhovujúcom výroku, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2022 ( v spojení s ).

23. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa tento zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby žalobcu, pričom konštatuje správnosť dôvodov vedúcich súd prvej inštancie k vyhoveniu žalobe ( a ).

24. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že žaloba, resp. žalobný návrh trpel od počiatku vadou, z dôvodu ktorého mal konajúci súd žalobu zamietnuť. Žalobca poskytol v žalobe rozhodujúce skutkové tvrdenia o vzniku záväzkového vzťahu strán sporu, založeného zmluvou o dielo, z ktorého pre obe strany vyplývali určité práva a povinnosti, osobitne sa zameriavajúc na konkrétny záväzok žalovanej spočívajúci v úhrade dohodnutej ceny diela. Samotná skutočnosť, že sa žalobca v rámci právnej argumentácie odvolával na právnu úpravu nachádzajúcu sa v Obchodnom, a nie v , nemohla založiť vadu žaloby, ktorá by viedla k jej následnému zamietnutiu ako nesprávne argumentovala žalovaná. Otázka právneho posúdenia skutkových tvrdení uvedených v žalobe, resp. zistení skutkového stavu, a tým i dôvodnosti samotnej žaloby, totiž patrí súdu v zmysle zásady iura novit curia. Súdna judikatúra je konštantná v tom, že strany sporu nie sú dokonca ani povinné uplatnený nárok alebo procesnú obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vždy vecou súdu. Strany sú povinné uviesť len rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom ustálený skutkový stav dopadajú (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2010, sp. zn. ).

25. V zmysle uvedeného, ktoré je plne aplikovateľné aj v spotrebiteľských sporoch, preto konajúci súd bol oprávnený posúdiť nárok žalobcu po právnej stránke a tento vyhodnotil správne, aplikujúc na záväzkový vzťah strán sporu a nároky z neho vyplývajúce príslušné ustanovenia ; uvedené pritom zahŕňalo vyhodnotenie dôvodnosti žaloby tak v časti istiny, ako i v časti uplatneného príslušenstva, a to nielen z hľadiska základu nároku, ale i jeho výšky. Tým, že súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej istiny 6.847,65 eura, hoci žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 6.897,65 eura, ako aj z istiny 336,26 eura (a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol), neznamená, že rozhodol o takom nároku, ktorého by sa žalobca v konaní nedomáhal; žalobným návrhom bol konajúci súd totiž viazaný, a tento nijako neprekročil. Nedôvodný bol potom poukaz žalovanej na nesprávny postup konajúceho súdu vo väzbe na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. .

26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou argumentáciou žalovanej, v ktorej s poukazom na článok II. body 1 a 2 zmluvy o dielo prezentovala jej vlastný výklad; podľa neho sa žalobca zaviazal dodať všetok materiál potrebný na realizáciu predmetu zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že žalovanou označené zmluvné dojednania nemožno vykladať izolovane, bez spojitosti s prílohou č. 1 zmluvy o dielo (nakoľko z nej vyplývalo, dodávku ktorého materiálu mala zabezpečiť žalovaná), rovnako ako i bez väzby na následné úkony zmluvných strán. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že žalovaná mala zabezpečiť položky č. 39 (wc závesné), č. 42 (umývadlo), č. 45 (sprchový kút), č. 47 (sprchový žľab), č. 62 (keramické dlaždice), č. 65 (veľkoformátové parkety), č. 70 (keramické obkladačky), keďže pri týchto položkách žalobca uviedol poznámku „výber investora“ a následne vo vzťahu k nim neúčtoval žiadnu cenu; s týmto skutkovým zistením konajúceho súdu sa odvolací súd stotožnil, pričom podporne poukazuje i na emailovú správu zo dňa 31.08.2016, v ktorej tele žalobca jednoznačne stanovil, že

cenová ponuka na rekonštrukciu bytu nezahŕňala cenu za dlažbu, za sanitu a parkety. Pokiaľ žalovaná v súvislosti s dodávkou materiálu tvrdila opak, a teda, že všetok materiál mal podľa zmluvy o dielo zabezpečiť žalobca, keď poznámka „výber investora“ mala zdôrazniť len voľbu konkrétneho materiálu, ktorý následne žalobca objednal, hodno uviesť, že žalovaná v priebehu konania nevedela vysvetliť (a ani doposiaľ nevysvetlila), na základe čoho napokon sama obstarala položku - vinylová podlaha (pôvodne položka č. 65 označená ako veľkoformátové parkety), hoci i pri tejto položke, (rovnako ako pri ostatnom, ňou zabezpečovanom tovare, sa nachádzala identická poznámka (výber investora) a žalobca za jej dodanie žalovanej neúčtoval žiadnu cenu. Možno potom prisvedčiť konajúcemu súdu, ktorý neuveril procesnej obrane žalovanej, založenej na tom, že v zmluve o dielo sa žalobca zaviazal dodať všetok materiál potrebný na vykonanie rekonštrukcie bytu. Žalovaná sa v tejto súvislosti nedôvodne odvolávala na svedeckú výpoveď P. Č., keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok mal vedomosť o cenovej ponuke žalobcu podľa rozpočtu, vrátane toho, že táto nepokrývala sanitu, dlažbu a parkety; túto skutočnosť preukazovala emailová správa zo dňa 31.08.2016, ktorú žalobca adresoval svedkovi. Odvolací súd je tiež toho názoru, že pokiaľ sa žalobca v článku II., bod 1 a 2 zmluvy o dielo zaviazal na dodávku materiálov, vrátane záručných listov a atestov komponentov, urobil tak len vo vzťahu k tomu materiálu, ktorého dodávku zabezpečoval v súvislosti s jeho prácou a montážou (napríklad kanalizačné tvarovky, PPR tvarovky a fitingy a podobne).

27. Pokiaľ žalovaná, v snahe preukázať zavinené omeškanie žalobcu s vykonaním diela, poukazovala na to, že podklady na objednávku interiérových, ako aj exteriérových dverí (ktoré jediné mala podľa zistení konajúceho súdu zabezpečiť sama) zaslala žalobcovi, tento ich objednal v lehote šesť týždňov na ukončenie diela, uhradil zálohu dňa 12.07.2017, kým zostatok sumy dňa 25.09.2017, a hoci sa predmetné dvere nachádzali na sklade dodávateľa už v auguste 2017, dal ich dodať až dňa 04.10.2017, odvolací súd udáva, že samotná skutočnosť, že žalovaná zaslala žalobcovi špecifikáciu dverí v lehote na vykonanie diela ešte automaticky neznamená aj ich dodanie v totožnej lehote. Žalovaná totiž evidentne prehliadla vyjadrenie spoločnosti T. Š., U..G..C.. (č.l. 214) ohľadne dodacej lehoty dverí v trvaní tri až šesť týždňov od prijatia zálohy, čo nepochybne ovplyvnilo termín ich dodania; exteriérové dvere napokon predmetná spoločnosť dodala dňa 10.08.2017, kým dvere interiérové až dňa 04.10.2017. Žalovaná v konaní netvrdila, že dvere (či už exteriérové, ktoré mala obstarať, alebo interiérové) mal žalobca k dispozícii už skôr, s uvedením konkrétneho dátumu, resp. už v čase určenom na vykonanie diela v zmysle článku III. bod 4 zmluvy o dielo. Také okolnosti napokon žalovaná neuviedla ani vo vzťahu k tovaru od spoločnosti U. W., H..U.., ktorý v rámci rekonštrukcie zabezpečovala. Je síce pravdou, že žalobca zaslal objednávku tovaru ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, avšak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že tento objednaný materiál dodávateľ aj zabezpečil v termíne na vykonanie diela. Podľa vyjadrenia spoločnosti U. W., H..U.., objednaný tovar bol k dispozícii pre žalobcu až dňa 20.09.2017, ktorú okolnosť potvrdila i žalovaná; netvrdila pritom, že uvedený materiál sa nachádzal u dodávateľa už skôr (s uvedením konkrétneho dátumu) a žalobca sa dostal do omeškania, pokiaľ tento prevzal až dňa 20.09.2017.

28. Pokiaľ išlo o dodávku vinylovej podlahy, pri ktorej konajúci súd ustálil ako dátum jej dodania 08.11.2017, podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, nepripisujúc význam pokladničnému dokladu zo dňa 05.06.2017 spochybneného žalobcom, odvolací súd udáva, že nemohol prihliadať na tvrdenia žalovanej, ktorými objektivizovala údaje pokladničného dokladu (rozloha bytu, pokládková plocha, počet zakúpených krabíc a ich výsledná cena), nakoľko tieto uviedla až v odvolaní, a preto išlo o neprípustné novoty v zmysle Považoval pritom za rozhodujúce, že konajúci súd založil záver o omeškaní žalovanej s dodávkou predmetnej podlahy na tom, že žalovaná nespochybnila obsah zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorej sama potvrdila, že predmetný materiál dodala až dňa 08.11.2017. Z tohto údaja ako jediného žalovanou nesporovaného (aj v rámci odvolania) správne súd prvej inštancie vychádzal, konštatujúc, že až nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť šesťtýždňová lehota na vykonania diela, ktorej koniec pripadol na deň 21.12.2017; omeškanie žalobcu s vykonaním diela trvalo potom jeden deň, s ktorým záverom sa odvolací súd, s ohľadom i na žalovanou nesporovanú skutočnosť (termín dodávky vinylovej podlahy), stotožnil. Vzhľadom na to, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia o omeškaní žalobcu v trvaní 167 dní, na podklade ktorých si voči žalobcovi uplatnila na započítanie pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, keď tieto nebola spôsobila spochybniť ani žalobcom namietaná fotodokumentácia rekonštrukcie bytu, pričom nerozporovala cenu diela fakturovanú žalobcom, súd prvej inštancie potom nepochybil, pokiaľ žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 6.847,55 eura s príslušenstvom (zohľadniac uhradenú zálohu v sume 5.000 eur).

29. Odvolací súd k vyššie uvedený skutočnostiam dopĺňa, že obsahom odvolania žalovanej bola v prevažnej miere rekapitulácia zistení konajúceho súdu ohľadne termínov dodávok jednotlivých materiálov, ktoré buď mala zabezpečiť žalovaná alebo boli v kompetencii žalobcu; žalovaná pritom neuviedla rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa prípadného skoršieho termínu, v ktorom mohol žalobca tento tovar zabezpečiť. Zároveň žalovaná nepopierala, že v čase podpisu zmluvy o dielo sa tento materiál, resp. minimálne ten, ktorý mala obstarať, nenachádzal v jej byte tak, aby žalobca mohol splniť svoj záväzok a vykonať dielo do šiestich týždňov od podpisu zmluvy. Nemožno pritom prehliadnuť, že žalovaná sa v zmluve o dielo zaviazala nielen k poskytnutiu súčinnosti, ale i k odovzdaniu staveniska, čo zo širšieho hľadiska možno vzťahovať i na odovzdanie materiálu potrebného na realizáciu diela.

30. S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku a ktoré by boli spôsobilé privodiť jeho zmenu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 15.07.2020, č.k. -333, v napadnutom výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.847,65 eura spolu s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

31. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).