Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-48-2014.pdf
PDF · 102.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, IČ: B 108305, zast.: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického ul. č. 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: O. G., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 803,29 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcu sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 803,29 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že žalovaný dňa 20.12.2007 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá schválená výška pôžičky 995,82 €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 30 mesačných splátkach v sume 47,73 €. Do dnešného dňa žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil 703,50 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 23.10.2012 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Consumer Finance Holding a.s. ako postupcom a spoločnosťou Secapital S.á.r.L. ako postupníkom, postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 803,29 €.
Účastníci konania ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas vykázané. Žalobca vopred písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní v záujme hospodárnosti konania, netrval na svojej osobnej účasti na pojednávaní, žiadal o rozhodnutie na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, k návrhu sa nevyjadril. Súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 20.12.2007, podmienkami k zmluve, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, písomným vyjadrením žalobcu, prehľadom obratov na úverovom účte a zistil tento skutkový stav veci:
Medzi právnym predchodcom žalobcu, obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným bola dňa 20.12.2007 uzavretá Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7034508, na základe
ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 995,82 € (30 000 Sk). Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 47,73 € (1.438 Sk). Podľa zmluvy je celková suma pôžičky 1.398,13 € (42.120 Sk). Údaj o RPMN vo výške 32,08 % bol uvedený na zadnej strane zmluvy. V rámci článku IX. zmluvy žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Prehlásil, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas, ako aj s tým, že spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.
Podľa bodu 6.2. Všeobecných obchodných podmienok platných od 1.7.2006 (ďalej len „VOP“), pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Podľa bodu 6.3. VOP, v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky.
Podľa bodu 6.4. VOP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Z prehľadu obratov na zmluvnom účte žalovaného č. zmluvy 7034508 súd zistil, že prvá splátka vo výške 47,73 € bola splatná dňa 20.1.2008 a pozostávala z istiny 22,52 €, z úroku 24,08 € a akontácie 1,13 €. Následne boli žalovanému splátky predpisované vždy k 20. dňu v mesiaci.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.10.2012 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok a postupníkom Secapital S.á.r.L., IČO: B 108305, so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg, a jej prílohy obsahujúcej zoznam postúpených pohľadávok, mal súd preukázané postúpenie pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej zo zmluvy evid. č. 7034508 na žalobcu, a to v celkovej výške 803,29 €.
V písomnom podaní zo dňa 19.8.2014 žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 995,82 €. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutú pôžičku v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 47,73 € v celkovom počte 30, pričom v čl. 6 bod 6.2 VOP je uvedené, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Celková suma pôžičky je 1.398,13 €, sú v nej zahrnuté celkové náklady spotrebiteľa /uvedené v čl. VI zmluvy/. Žalovaný do dňa podania žalobného návrhu uhradil sumu spolu 703,50 € a mal uhradiť sumu 1.367,74 €, ďalej mal uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli v čl. 12 VOP, ktorú žalobca požaduje v celkovej sume 139,05 €. Na základe uvedeného celkový dlh žalovanému ku dňu podania žalobného návrhu pozostáva z istiny plus zmluvná pokuta mínus prijaté úhrady = 1.367,74 € + 139,05 € - 703,50 € = 803,29 €. Z úhrad žalovaného 703,50 € bolo na istinu započítané 399,49 € a na úrok z úveru 304,01 €. Dlžná suma pozostáva z istiny 596,33 €, úroku 67,91 € a zmluvnej pokuty 139,05 €
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 20.12.2007 záväzkový vzťah titulom uzavretej Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 995,82 € (30.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 30 splátkach po 47,73 € so splatnosťou každej splátky do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však má úverová zmluva charakter spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom je v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné úverovú zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka a všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník
- spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy uzatváranej vo viacerých prípadoch nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý výslovne upravuje v ust. § 3 ods. 3, že aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, súd bol povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Súd z hľadiska dĺžky premlčacej doby použil úpravu podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v § 54 zakotvuje pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti dojednania pre spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.2.2013, v ktorom okrem iného odvolací súd vzal za správny názor, že námietku premlčania pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné posudzovať podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, a to Občianskeho zákonníka, v ktorom je právna úprava premlčania pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože
stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy považuje za typické občianskoprávne vzťahy, preto „...je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo“, pričom „...o rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 OZ ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.“ Ust. § 54 ods. 1 OZ je potrebné vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Obdobne sa k otázke aplikácie Občianskeho zákonníka v prípade prijateľnejšej úpravy pre spotrebiteľa vyjadril aj Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 24Co/126/2012-147 zo dňa 21.5.2013 alebo Najvyšší súd SR sp. zn. 5M Cdo20/2009 zo dňa 25.1.2011 (dohoda o voľbe Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska dlhšej premlčacej lehoty vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, a preto absolútne neplatná). Súd preto posúdil otázku premlčania nároku žalobcu s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri plnení dohodnutom v splátkach premlčacia doba jednotlivých splátok v zmysle ust. § 103 OZ začína plynúť odo dňa ich zročnosti. V zmluve nebol dojednaný termín splátok, tento je upravený v bode 6.2 všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa ktorého splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom prvá mesačná splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ v zmluve, splátkovom kalendári alebo VOP nie je uvedené inak. Zmluva bola uzatvorená dňa 20.12.2007, preto splatnosť prvej splátky nastala dňa 20.1.2008. Pôžička mala byť splatená v 30-tich splátkach, teda posledná 30-ta splátka bola splatná dňa 20.6.2010. Vzhľadom na uvedené, premlčacia doba začala plynúť dňa 21.6.2010 (t.j. deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky) a uplynula dňa 21.6.2013. Žaloba bola na súd podaná dňa 17.12.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že súd v súlade s ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 je povinný prihliadať na premlčanie z úradnej moci a premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na súd, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalovaný vzhľadom na jeho úplný úspech v konaní mal podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ale nakoľko si trovy konania neuplatnil, t.j. nepodal návrh na priznanie náhrady trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).