Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/50/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: B. N., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom E. XX, K. nad A., Y. republika, zastúpeného: JUDr. Anna Orthová, advokátka, so sídlom Rebarborová 1/B, Bratislava, IČO: 360 66 630, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 05.05.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 06.05.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť vo veci reštitučného nároku žalobcu, vedenej u žalovaného pod sp. zn. 1720/92 v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu. Ďalej žalobca žiadal rozhodnúť o uložení pokuty žalovanému vo výške 5000,- € a priznať mu trovy konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení správnej žaloby žalobca poukázal na dlhotrvajúcu nečinnosť žalovaného v konaní o jeho reštitučnom nároku, vedenom pod sp. zn. 1720/92, ktorý je zároveň predmetom tohto súdneho konania. Reštitučné konanie začalo na základe návrhu právneho predchodcu žalobcu, ktorý si u žalovaného dňa 30.12.1992 uplatnil reštitučný nárok podľa ustanovenia o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca ďalej uviedol, že tunajší súd už v minulosti na základe samostatných žalôb uznesením č.k. - 64 zo dňa 11.04.2013 a uznesením č.k. -43 zo dňa 27.05.2015 uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť vo veci dotknutého reštitučného nároku žalobcu. Žalovaný napriek právoplatným rozhodnutiam povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, a preto žalobca dňa 17.02.2016 podal na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej aj ako „ESĽP“) sťažnosť. V sťažnosti podanej na ESĽP, žalobca v pozícii sťažovateľa namietal neprimeranosť dĺžky reštitučného konania, a že v tomto smere nemal k dispozícii žiadny účinný prostriedok nápravy, čo je v rozpore s článkom 6 ods. 1 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). ESĽP rozsudkom č. 12085/16 zo dňa 31.08.2018 (prípad Engelhardt proti Slovenskej republike) sťažnosti žalobcu vyhovel, deklaroval porušenie práv žalobcu zaručených Dohovorom a priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy. 3. Žalovaný od vydania rozsudku ESĽP vydal len dve čiastkové rozhodnutia č. k. 1720/92, zn.: OU-BA-PLO-2020/41327/20755 a zn.: OU-BA-PLO-2020/41327/20764 zo dňa 20.01.2020. Prieťahy v reštitučnom konaní vedenom žalovaným tak v čase podania žaloby trvajú už 29 rokov, čo považuje žalobca nielen za neúnosné, ale aj za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 . 4. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 30.11.2021 tak, že si plne uvedomuje závažnosť vzniknutej situácie, avšak konanie o reštitučných

nárokoch považuje za časovo náročnú agendu, ktorej vybaveniu dlhodobo stojí v ceste nedostatok zamestnancov s požadovanými kvalifikačnými predpokladmi a odbornými znalosťami z rôznych oblasti pozemkového a všeobecného práva. Nedostatok zamestnancov vybavujúcich reštitučnú agendu, ako aj neustále zmeny zamestnancov žalovaného orgánu v spojení s neprimeraným odmeňovaním majú za následok vytváranie prieťahov v konaní, ako je tomu aj v prejednávanej veci žalobcu. 5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval replikou doručenou správnemu súdu dňa 13.01.2022, v ktorej zdôraznil zdĺhavosť reštitučného konania konštatovanú dvoma samostatnými rozhodnutiami tunajšieho súdu. Poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -35 zo dňa 16.01.2013, v ktorom súd odmietol dôvody žalovaného o prieťahoch v konaní. Tvrdenie žalovaného o nemožnosti vydania rozhodnutia v navrhovanej lehote žalobca nepovažuje za relevantné, nakoľko mal žalovaný dostatočne dlhý časový priestor na obstaranie geometrický plánov potrebných pre jeho vydanie. Po vydaní rozhodnutí č. j. 97/00322 (1720/92) zo dňa 23.06.1997; č. j. 1720/92 zn. 662/99-10/J07 zo dňa 17.05.1999; č. k. 1720/92 zn. OU-BA-PLO-2020/41327/20755; č. j. 1720/92 zn. OU-BA-PLO-2020/41327/20764 obe zo dňa 20.01.2020, tak zostáva rozhodnúť vo zvyšnej časti nároku žalobcu - 6 pozemkoch a vyplatení finančnej náhrady za nevydané pozemky. Dôvodnosť podanej správnej žaloby žalovaný žiadnym argumentom nepoprel, ani netvrdil jej nedôvodnosť. 6. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný reagoval duplikou doručenou správnemu súdu dňa 02.02.2022, v ktorej zopakoval nutnosť určenia dlhšej lehoty na vydanie predmetného rozhodnutia o reštitučnom nároku žalobcu. 7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 10. Podľa , na účely tohto zákona sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 11. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 12. Podľa , účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie . 13. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 14. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 15. Podľa 48 ods. 2 , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 16. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. 17. Podľa Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 18. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté. 19. Podľa , a , doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak (ods. 1). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci (ods. 4). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova (ods. 5).

20. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia a . 21. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicatae - ) je všeobecnou negatívnou procesnou podmienkou. Znamená, že správny súd nemôže preskúmavať tú istú vec, v ktorej už právoplatne rozhodol. Takáto vec môže byť otvorená iba zrušením právoplatného rozhodnutia v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo v konaní o ústavnej sťažnosti podľa SR. Pri skúmaní tejto procesnej podmienky je dôležité zistenie identity veci, ktorá je pri druhu správnej žaloby, ktorá je predmetom tohto konania, daná identitou uplatneného nároku a identitou účastníkov konania. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Totožnosť predmetu konania je daná totožnosťou nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja. 22. Existencia prekážky rei iudicatae je odstrániteľným nedostatkom podmienok konania ( v spojení s a správny súd musí žalobu odmietnuť ( ). 23. Žalobca k správnej žalobe pripojil rozhodnutia tunajšieho súdu vo veciach č.k. - 64 zo dňa 11.04.2013 a č.k. -43 zo dňa 27.05.2015, z ktorých je nepochybné (a vyplýva to aj zo správnej žaloby), že sa v nich rozhodovalo o správnej žalobe totožného žalobcu voči totožnému žalovanému o uložení totožnej povinnosti, ako je predmetom tohto konania (povinnosť odstrániť nečinnosť v konaní, vedenom u žalovaného pod sp. zn. 1720/92 a v druhom označenom konaní aj o uložení pokuty žalovanému). Správny súd na tomto mieste podotýka, že výška pokuty, resp. ani samotné uloženie pokuty nie je v tomto prípade kritériom, ktoré má akýkoľvek vplyv na zachovanie totožnosti predmetu konania. Uloženia pokuty za trvajúcu nečinnosť orgánu verejnej správy sa totiž nemožno domáhať bez toho, aby sa žalobca skôr nedomohol rozhodnutia o uložení povinnosti konať. Nejedná sa preto o samostatný nárok, ale iba o odvodený nárok. 24. Vzhľadom na to, že o nároku, uplatnenom žalobcu v tomto konaní už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní tunajšieho súdu, a to žalobe vyhovujúcim rozhodnutím č.k. - 64 zo dňa 11.04.2013, ktoré je právoplatné, správny súd nemal inú možnosť, ako správnu žalobu podľa odmietnuť. Na totožnosti veci na účely posúdenia prekážky právoplatne rozhodnutej veci nič nemení skutočnosť, že predchádzajúce rozhodnutie bolo vydané podľa (rovnako v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy). 25. Napriek tomu, že od vydania skôr označeného rozhodnutia ubehlo už takmer 10 rokov, žalovaný povinnosť uloženú tunajším súdom dosiaľ nerešpektoval, keď o celom uplatnenom nároku dosiaľ nerozhodol v celom jeho rozsahu. Takúto situáciu však nie je možné riešiť spôsobom, ktorý navrhuje žalobca v tomto konaní. Na vymáhanie splnenia povinnosti, uloženej súdom v rozhodnutí č.k. - 64 zo dňa 11.04.2013, ustanovil inštitút ukladania pokút, a to aj opakovaných bez stanovenia celkovej úhrnnej výšky ( ). 26. Podľa , za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 eur, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. 27. Podľa , ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. 28. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Správny súd poznamenáva, že umožňoval uloženie pokuty výlučne na návrh účastníka konania, pričom tento návrh na uloženie pokuty nie je žiadnym spôsobom časovo limitovaný, t.j. zákon neustanovoval žiadny okamih, do kedy je možné návrh na uloženie pokuty podať. V súvislosti s prijatím sa vzhľadom na prechodné ustanovenie možnosť uloženia pokuty v prípade ďalšej nečinnosti orgánu verejnej správy (t.j. nečinnosti trvajúcej aj napriek uloženia povinnosti odstrániť nečinnosť správnym súdom) rozšírila jednak v časti subjektov, ktoré môžu uloženie pokuty iniciovať a jednak do výšky pokuty, ktorú je súd oprávnený uložiť (zákon akékoľvek obmedzenie výšky pokuty v tomto prípade úplne odstránil). 30. Podanie novej správnej žaloby bolo preto úplne nadbytočné a uloženia pokuty žalovanému za trvajúcu nečinnosť je potrebné domáhať sa v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . 31. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené,

c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 32. Keďže žaloba bola odmietnutá, o trovách konania správny súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).