Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-84-2021.pdf
PDF · 149.7 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/84/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. januára XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, E., proti žalovanej: Slovenská republika konajúca prostredníctvom SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, so sídlom Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, zastúpenej splnomocnencom: Burda Legal, s.r.o., so sídlom Rudnická 8, Bratislava, IČO: 46530894, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 6. mája 2021, č.k. 22C/36/2019-442, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného vypratania časti rekreačnej nehnuteľnosti postavenej na pozemku KN C parc. č. 2071/3, v katastrálnom území E.. Svoj žalobný návrh odvodzoval od zápisu v katastri nehnuteľností, podľa ktorého vlastníkom rekreačnej chaty zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. E., súp. č. XXX, s popisom dvojchata, postavenej v k. ú. E. na pozemkoch parc. č. 2071/3 a parc. č. 2071/5, pričom nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený správou katastra Piešťany pod č. V 493/2009. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to písomnými vyjadreniami strán sporu, kúpnou zmluvou zo dňa 6. marca 2009, výpismi z LV č. XXXX F. G. XXXX pre k. ú. E., výzvou zo dňa 20. februára 2019, poloopisným a výškovým zameraním stavieb zo dňa 28. novembra 2018, zameraním adresnému bodu k stavbe zo dňa 31. mája 2019, oznámením zo dňa 21. septembra 1988 o začatí stavebného konania, stavebným povolením zo dňa 22. marca 1989, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30. januára 1990, rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, katastrálneho odboru o zamietnutí návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte v k. ú. E., potvrdzujúcim rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov, geometrickým plánom č. 243-254-11/88, hospodárskou zmluvou č. 1/88-TT, výpismi z obchodného registra spoločnosti AGROSTAV Trnava a. s. a SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, š. p., fotografiami nehnuteľností, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a obhliadkou nehnuteľností. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, že AGROSTAV Trnava a.s. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli dňa 6. marca 2009 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva stavby so súp. č. XXX, s popisom dvojchata, postavenej na pozemkoch parc. č. 2071/3 a parc. č. 2071/5, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. E. a v článku III v bode 3 zmluvy predávajúci upozornil kupujúceho, že stavba: dvojchata bola sčasti užívaná Štátnym podnikom Povodie Váhu a je možné, že vstupom do tejto časti disponuje tento štátny podnik a že označený štátny podnik v časti, ktorú užíval,
mal uložené hnuteľné veci, ktoré je potrebné vyporiadať s týmto štátnym podnikom. Tá istá zmluva v predchádzajúcom odseku v bode 2 obsahuje prehlásenie predávajúceho, že na predmete prevodu neviaznu žiadne ťarchy, bremená či obmedzenia. Na LV č. XXXX pre k. ú. E. je žalobca zapísaný ako výlučný vlastník stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemku par. č. 2071/3 a na pozemku par. č. 2071/5 ako druh stavby 19 – budova pre šport a na rekreačné účely, s popisom stavby: dvojchata. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva zo 6. marca 2009, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 493/2009 dňa 15. apríla 2009. Z poloopisného a výškového zamerania stavieb pre lokalitu k. ú. E. parc. č. 2071/3 a 2071/5, vyhotoveného geodetickou kanceláriou SITUM, s.r.o., dňa 28. novembra 2018 vyplýva, že sú na nej zakreslené dvojchata na pozemku s parc. č. 2071/5 a chata na pozemku s parc. č. 2071/3, pričom medzi dvojchatou a chatou je ešte voľný priestor bez označenia druhu stavby. Zo zamerania adresného bodu k stavbe na parc. č. 2071/3 v k. ú. E., vyhotoveného dňa 31. mája 2019 vyplýva, že na pozemku s parc. č. 2071/3 je postavená iná stavba než na parc. č. 2071/5. Z geometrického plánu na zameranie Vodnej nádrže Chtelnica a príslušných objektov z mesiaca apríl 1988, č. 243-254-11/88 zameraného a vyhotoveného A. E., overeného dňa 17. mája 1988, a úradne overeného v ten istý deň, a z výkazu výmer pripojeného k tomuto geometrickému plánu súd prvej inštancie zistil, že predmetom hospodárskej zmluvy bolo bezplatné prenechanie poľnohospodárskej pôdy do užívania a potreby investičnej melioračnej stavby: Doškoľovacie stredisko Agrostavu Trnava, konkrétne časti pozemku parc. č. 2071/3 podľa geometrického plánu č. 243/254/11/88 zo dňa 17. mája 1988 o výmere 112,01 m2, a to na účely investičnej melioračnej stavby: Doškoľovacie stredisko Agrostavu Trnava. Z geometrického plánu č. 177-149/2007 na rozdelenie nehnuteľností a oddelenie pozemku parc. č. 2071/5 v k. ú. E., obec E., vyhotoveného dňa 6. novembra 2007 Geodetickou kanceláriou Ing. E., autorizačne overeného dňa 6. januára 2007 vyplýva, že na základe tohto geometrického plánu došlo k zmene výmere parciel. Podľa tohto geometrického plánu na novovytvorenej parcele 2071/5 bola postavená stavba a to chata bez súpisného čísla vo vlastníctve AGROSTAV, a.s. Obec Chtelnica vystavila žalobcovi i žalovanej potvrdenie o uhrádzaní dane z nehnuteľností. Z obhliadky nehnuteľností uskutočnenej dňa 8. apríla 2021 súd prvej inštancie zistil, že pri pohľade od vodnej nádrže Chtelnica celkom vľavo sa nachádza drevená stavba s dvomi rovnakými ostro zošikmenými strechami vedľa seba, z vchodovej strany pripomínajúce dojem, že je postavená z dvoch rovnakých drevených chát so samostatnými vchodmi, ktoré sú zrkadlovo zobrazené, z prednej strany vedú do tejto chaty dva samostatné vchody tesne vedľa seba, avšak v časti, kde sa stretávajú zošikmené strechy týchto chát je nepochybné, že ide o jednu drevenú stavbu, vnútro stavby nasvedčuje tomu, že ide o dvojchatu, keďže sa v nej nachádzalo 2 x chodba, 2 x schodisko, 2 x loggia, 2 x toaleta. Jednotlivé miestnosti, schodiská, loggie a ďalšie priestory boli zrkadlovo rozmiestnené a teda vnútro tejto drevenej stavby veľmi nápadne pripomína vnútro dvojchaty podľa kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30. januára 1990, vydaného stavebníkovi Agrostavu, SPP Trnava na užívanie trvalej stavby – doškoľovacieho strediska na pozemku s vtedajším parc. č. 2071/3 v k. ú. E. na účel rekreácie a vzdelávania. V tesnej , bezprostrednej blízkosti tejto drevenej chaty je po pravej strane postavená veľká murovaná jednopodlažná vec, zrejme stavba, bielej farby so samostatný vchodom. Drevená stavba, do ktorej má žalobca prístup, a murovaná vec nie sú stavebne prepojené a s veľmi veľkou pravdepodobnosťou neboli prepojené ani nikdy predtým. V murovanej veci sa nachádzajú kancelárske priestory zamestnancov SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku. Na strešnej časti tejto murovanej veci je zabudované železné oplotenie, pričom strešná časť pripomína terasu. Na streche bielej murovanej veci je postavená druhá drevená chata, do ktorej vedie prístup cez železné schodisko z vonkajšej strany. Pod vonkajším schodiskom je zároveň vchod do murovanej bielej veci. Chata postavená na bielej murovanej veci je drevená, pravdepodobne zmontovaná. Táto je o niekoľko metrov vzdialená od drevenej chaty pripomínajúcej spojenie dvoch rovnakých drevených chát zrkadlovým zobrazením zvonka a predovšetkým zvnútra, do ktorej má žalobca reálny prístup. Zo starej čiernobielej fotografie, predloženej súdu žalovanou stranou na pojednávaní dňa 6. mája 2021 k nahliadnutiu, súd zistil, že v danej lokalite sa kedysi v minulosti nachádzala iba murovaná vec, zrejme stavba, ktorú v súčasnosti užívajú zamestnanci správcu žalovanej, ktorú stavbu žiada žalobca vypratať. Drevená stavba, do ktorej má žalobca reálny prístup, sa na tejto starej fotografii nenachádza. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že je mu z úradnej činnosti známe, že rozsudkom č. k. 10C/102/2010-250 zo dňa 24.10.2013 bola zamietnutá žaloba SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU proti A. B. C. a spoločnosti AGROSTAV Trnava, o určenie vlastníctva k protipovodňovej bunke ako chaty bez súpisného čísla, postavenej na pozemku parc. registra CKN č. 2071/3 v k. ú. E. a o určenie, že SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK má právo hospodárenia k tomuto majetku. Dôvodom zamietnutia bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože tento nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva Slovenskej
republiky, ktorá sama však nebola stranou sporu. Taktiež je súdu z úradnej činnosti známe, že rozsudkom č.k. 15C/188/2013-139 zo dňa 4. decembra 2017 súd zamietol žalobu Slovenskej republiky, konajúcej prostredníctvom SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, š. p., proti A. B. C. a spoločnosti AGROSTAV, o určenie, že Slovenská republika je výlučnou vlastníčkou protipovodňovej bunky – chaty postavenej na pozemku parcely registra CKN č. 2071/3 v k. ú. E. a že správcom majetku je SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK. I táto žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu, že žalobkyňa súdu nepreukázala, že protipovodňová bunka – chata, ktorá sa nachádza na parc. č. 2071/3 je nehnuteľnosťou v právnom slova zmysle tak, ako to predpokladá § 119 ods. 2 OZ a teda, že ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom, keďže k tejto protipovodňovej bunke nie je v katastri nehnuteľností evidované vlastnícke právo. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 101 ods. 1 a 2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 119 ods. 1 a 2, § 120 ods. 1, 2, § 126 ods. 1, 2, § § 134 OZ, § 230, § 159 ods. 3, § 187 ods. 2, § 211 ods. 2 a 3, § 215 ods. 1 CSP z. č. 150/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Vecne ďalej dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že ONV, odbor výstavby a územného plánovania v Trnave, stavebným povolením zn. Výst. 1346/1988-Ta zo dňa 22. marca 1989 povolil žiadateľovi Agrostav SPP Trnava zmenu dokončenej stavby – doškoľovacieho strediska v Chtelnici, na pozemku parc. č. 2071/3 s tým, že stavby bude dokončená najneskôr do 31. decembra 1989. ONV, odbor výstavby a územného plánovania v Trnave kolaudačným rozhodnutím zo dňa 30. januára 1990 zn. Výst. 2568/89-Šl povolil stavebníkovi Agrostav Trnava, SPP, užívanie trvalej stavby – doškoľovacieho strediska – podnikovej rekreačnej dvojchaty v k.ú. E., na parc. č. 2071/3 na účel rekreácie a vzdelávania, uskutočneného na základe stavebného povolenia vydaného týmto odborom dňa 22. marca 1985, pod zn. Výst. 1346/1988-Ta. Stavba obsahuje : prízemie, 2 x chodba, 2 x schodiskový priestor, 2 x spoločenská miestnosť, 2 x špajza, 2 x kuchyňa, 2 x sprcha + chodba, 2 x umyváreň, 2 x WC, podkrovie, 6 x izba, 2 x loggia. Agrostav, š. p. zanikol transformáciou bez likvidácie, jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť AGROSTAV Trnava, a. s. AGROSTAV Trnava, a. s. bol zapísaný ako výlučný vlastník stavby zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. E. ako dvojchata so súp. č. XXX až v roku 2007 a to formou záznamu. Napriek skutočnosti, že spoločnosť AGROSTAV Trnava, a. s., vlastnila iba stavbu – dvojchatu, bola táto stavba nesprávne zapísaná do KN na LV č. XXXX pre k. ú. E. ako stavba postavená na pozemkoch parc. č. 2071/3 a parc. č. 2071/5. AGROSTAV Trnava, a. s., ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6. marca 2009 previedol vlastnícke právo k dvojchate do výlučného vlastníctva žalobcu ako kupujúceho s tým, že táto mala byť postavená nielen na pozemku parc. registra CKN č. 2071/5 ale aj na pozemku parc. č. 2071/3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca mohol reálne kúpiť od spoločnosti AGROSTAV Trnava, a. s., iba dvojchatu so súp. č. XXX, t.č. postavenú na pozemku parcely registra CKN č. 2071/5 v k. ú. E., pretože túto dvojchatu vlastnil jeho predchodca, čo vyplýva aj z popisu dvojchaty v kolaudačnom rozhodnutí zo dňa 30. januára 1990. Je pravdou, že dvojchata bola pôvodne zapísaná na pozemku parc. č. 2071/3 a na tomto pozemku bola aj v čase určenia popisného orientačného čísla. V čase neskoršieho rozdelenia parcely, na základe geometrického plánu zo dňa 6. novembra 2017, na dve menšie parcely, postavená už iba na pozemku parc. č. 2071/5 o výmere 115 m2 a na pozemku parc. č. 2071/3 o výmere 106 m2 nebola evidovaná žiadna stavba, teda ani so súpisným číslom, ani bez súpisného čísla. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno že je vlastníckom murovanej veci stojacej v bezprostrednej blízkosti drevenej dvojchaty, do ktorej má žalobca reálny prístup a rovnako nepreukázal, že by bol vlastníkom montovanej chaty postavenej na strešnej časti murovanej veci, keďže sa nepreukázal žiadnym právnym titulom, na základe ktorého nadobudol do vlastníctva túto murovanú vec, vrátane montovanej chaty na nej postavenej právny predchodca žalobcu. Dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca AGROSTAVU Trnava, a.s., bol iba stavebníkom a neskôr vlastníkom stavby dvojchaty tak, ako je to písané v kolaudačnom rozhodnutí z roku 1990, nebol však vlastníkom bezprostredne vedľa stojacej murovanej veci a montovanej drevenej chaty na nej postavenej. Žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k veci reálne užívanej zamestnancami Povodia Váhu a t.č. zamestnancami právneho nástupcu, ani vydržaním, keďže od samého začiatku nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu táto vec reálne patrí, pretože už pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol upozornený, že túto vec užívajú zamestnanci Povodia Váhu. V neprospech žalobcu bolo zistené, že dvojchata, ktorú vlastní, do ktorej má aj reálny prístup, bola postavená neskôr, než murovaná vec. Aj zo samotnej zmluvy zo dňa 6. marca 2009 vyplýva, že žalobcovi predal AGROSTAV Trnava, a. s., iba jednu stavbu a to dvojchatu, z ktorého dôvodu jej mohlo byť pridelené iba jedno súpisné číslo. Pod pojmom dvojchata nemožno mať na mysli dve odlišné chaty, ktoré nie sú svojim vzhľadom rovnaké ani podobné a sú navyše od seba niekoľko metrov vzdialené, a to predovšetkým v prípade, ak dvojchata bola riadne popísaná v kolaudačnom rozhodnutí vydanom právnemu predchodcovi AGROSTAV-u Trnava, a. s. ako jedna stavba, teda ako jedna vec. Dodal, že žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok od nesprávneho
presvedčenia o svojom vlastníctve veci, ktorú žiada vypratať, ktorú nesprávne považuje za súčasť svojej dvojchaty, neuvedomujúc si zákonnú definíciu súčasti veci. Žalobca taktiež v konaní viackrát nedôvodne namietal nedostatok právneho zastúpenia žalovaného s tým, že plná moc udelená právneho zástupcovi žalovanej nemala byť udelená osobou na to oprávnenou. Na mieste obhliadky žalovaný predložil súdu plnú moc udelenú Slovenským vodohospodárskym podnikom, ktorú za túto právnickú osobu podpísal generálny riaditeľ A. H. I.. K vznesenej námietke premlčania žalobcom súd iba dodáva, že vlastnícke právo nepodlieha premlčaniu, a preto námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. Zároveň dodal, že právoplatný rozsudok o zamietnutí žaloby a to v konaniach vedenýchna Okresonm súde Piešťany pod sp. zn. 15C/188/2013 a sp. zn. 10C/102/2010 nie je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, keďže žaloby boli zamietnuté len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie taktiež zdôvodnil, prečo nevykonal dôkazy výsluchom geodeta A. J. E., a to z dôvodu, že ich vykonanie nebolo potrebné pre zistenie skutkového stavu veci nevyhnutnom pre rozhodovanie vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam majúcim sa vypratať a neosvedčil tak svoju aktívnu legitimáciu, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej strane žalovanej priznal náhradu trov v plnom rozsahu. V časti trov konania svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2 a § 257 CSP.
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že odvolanie podáva z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky; že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podanou žalobou sa domáhal vypratania nehnuteľnosti. V konaní preukázal svoje vlastníctvo relevantnými a spôsobilými listinami, a to najmä LV č. XXXX k. ú. E., kúpnou zmluvou žalobcu s AGROSTAV-om Trnava zo dňa 6. marca 2009, a rozhodnutiami správneho orgánu, ktorým bol dvojstupňovo zamietnutý návrh terajšieho žalovaného na opravu chyby zápisu na LV č. XXXX k. ú. E., pričom konanie malo označenie X32/2019 na OÚ Piešťany a XEO12/2019 na OÚ Trnava, oznámením stavebného úradu o začatí stavebného konania, stavebným povolením, rozhodnutím obce Chtelnice o vyrubení dane, časťou katastrálnej mapy z aplikácie obce Chtelnica, na ktorej je jasne vidieť, aká budova je evidovaná pod súp. č. XXX, faktúrami za vodné a stočné a aktuálnym a právoplatným listom vlastníctva č. XXXX F. G. XXXX. Dôvodil, že žalovaná strana nepreukázala k predmetu sporu žiadne právo ani právny vzťah a nepredložila žiadnu relevantnú listinu v spôsobilej forme, ktorá by spochybňovala žalobcovo vlastníctvo. Žalovaná podala dňa 6. mája 2019 návrh na opravu údajnej chyby zápisu na LV č. XXXX k. ú. E., keď v správnom konaní príslušný správny orgán vec prešetril aj preveril a návrh žalovanej zamietol. Namietal, že v zákonom vymedzenej lehote vodohospodári mohli podať správnu žalobu na preskúmanie rozhodnutia katastra v rámci správneho súdnictva, avšak takúto žalobu nepodali. Poukázal na hmotnoprávnu prekážku rozhodnutej veci, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil. Vyjadril sa v odvolaní k niektorým bodom súdom zdôvodňovaného rozsudku, a to konkrétne k námietke premlčania, majúc za to, že aby sa spor do nekonečna nehospodárne nepreťahoval, podal námietku premlčania, ktorú prvoinštančný súd ignoroval. Namietal chybu v rozsudku, a to konkrétne v bode 81., 37., 39. Vyjadril sa, resp. spochybnil odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 38., 45. a 59., 62., 63., 66., 67., 68., 69., 71., 72., 73., 74., 75., 78., 84. a 85. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a sám rozhodol o žalobe žalobcu alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a odvolanie žalobcu za nedôvodné v celom rozsahu. Žalobca sa domáhal vypratania nehnuteľnosti, ktorú nesprávne považoval za súčasť svojej nehnuteľnosti a ako nevlastník veci nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Dodal, že v rámci rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie boli preukázané zásadné skutočnosti, a to, že existujú minimálne dve nezávislé, čiže samostatné a stavebne oddelené veci, a to dvojchata vo vlastníctve žalobcu a biela murovaná vec, na ktorej streche je postavená drevená zmontovaná chata žalovaným v spore označovaná ako protipovodňová bunka. Existencia týchto nezávislých a stavebne oddelených stavieb, vecí, bola riadne preukázaná obhliadkou. Zápis v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. E., na ktorom je stavba dvojchaty evidovaná, je nesprávny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dvojchata je v skutočnosti postavená len na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 2071/5 o výmere 115 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a nie aj na pozemku parc. č. 2071/3 o výmere 106 m2. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu jeho tvrdenia, že má byť aj vlastníkom protipovodňovej bunky vybudovanej v blízkosti dvojchaty, ktorej vypratania sa v spore domáha. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca v rámci svojej argumentácie vôbec nereflektuje na podstatné skutočnosti rozhodné pre právne posúdenie veci. Z obsahu odvolania nevyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti majú zakladať ten-ktorý žalobcom označený dôvod pre podanie odvolania. Bez ohľadu na vady odvolania týkajúce sa riadneho vymedzenia odvolacích dôvodov, žalovaná považuje odvolanie za zjavne nedôvodné. Žalobca v časti A poukazuje na to, že vlastníctvo k predmetu sporu riadne preukázal, avšak vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca na základe označených dôkazov nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetu sporu, keďže nepredložil žiadny právny titul, ktorý by mal preukazovať vlastnícke právo jeho právneho predchodcu k protipovodňovej bunke. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdenia, že je vlastníkom murovanej veci stojacej v bezprostrednej blízkosti drevenej dvojchaty, ku ktorej má žalobca reálny prístup a rovnako nepreukázal, že by bol vlastníkom montovanej chaty postavenej na strešnej časti murovanej veci, keďže sa nepreukázal žiadnym právnym titulom, na základe ktorého nadobudol do vlastníctva túto murovanú vec vrátane montovanej chaty na nej postavenej právny predchodca žalobcu, ktorým bola spoločnosť AGROSTAV Trnava. Dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca AGROSTAV Trnava bol iba stavebníkom a neskôr vlastníkom stavby dvojchaty tak, ako je popísaná v kolaudačnom rozhodnutí z roku 1990, nebol však vlastníkom bezprostredne vedľa stojacej murovanej veci a montovanej drevenej chaty na nej postavenej. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca mohol reálne kúpiť od spoločnosti AGROSTAV Trnava, a. s. iba dvojchatu so súp. č. XXX, pretože iba túto dvojchatu vlastnil, čo vyplýva z popisu dvojchaty v kolaudačnom rozhodnutí. Iba od nepridelenia súpisného čísla inej stavbe alebo inej veci na tom istom pozemku nemôže vlastník stavby odvodzovať svoje vlastnícke právo k všetkým ďalším stavbám postaveným na tom istom pozemku. Dodala, že jednotlivé skutočnosti, na podklade ktorých súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore podľa § 126 OZ sú náležitým spôsobom a podrobne popísané v napadnutom rozsudku v bodoch 62., 63. a 66. až 72. K poukazu žalobcu o konaniach o oprave chýb v katastrálnom operáte žalovaná uviedla, že samotná otázka sporného vlastníctva k predmetu sporu sa v katastrálnom konaní neriešila. K odvolaniu žalobcu v časti E žalovaná namietala, že žalobca nedôvodne poukazoval na výsledok sporu o určenie vlastníckeho práva k protipovodňovej bunke v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 15C/188/2013, kde mal konajúci súd v merite veci určovaciu žalobu žalovaného zamietnuť. Dodal, že v spore o vypratanie zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie vlastníckeho práva k predmetu vypratania vždy žalobcu, ako subjekt, ktorý sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalobca svoje vlastnícke právo k protipovodňovej bunke nepreukázal a preukázal len vlastníctvo k stavbe dvojchaty. Žalovaný v spore o vypratanie nemá dôkaznú povinnosť preukázať svoje vlastnícke právo vypratávanej veci, táto otázka bude riešená v ďalšom súdnom spore o určenie vlastníckeho práva. V časti C odvolania žalobca poukazuje na výsledky konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, namietajúc, že žalovaná nepodala správnu žalobu. Žalobca zjavne nesprávne nerozlišuje katastrálne konanie od konania súdneho a žalovaná poukazuje na správne odôvodnenie v bode 81. Správnu žalobu nepodala výlučne z dôvodu, že v rámci katastrálneho konania nemohlo byť jej návrhu na opravu vyhovené z dôvodu potreby vyriešenia spornej otázky vlastníctva stavby protipovodňovej bunky, ktorej posúdenie spadá do výlučnej kompetencie všeobecných súdov. V časti D odvolania žalobcu žalovaná poukázala na skutočnosť, že väčšina námietok žalobcu nemá žiadny právny význam vo vzťahu k posudzovaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Záverom dodala, že žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne také tvrdenia, ktoré by sa týkali posudzovania podstatných otázok sporu a len opakovane a nepodložene tvrdí, že veci, ktoré boli predmetom obhliadky, majú byť stavebne spojené. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania, pričom uvedené odvolacie dôvody sú zo zákona možné. Konkretizoval, že neboli splnené procesné podmienky a to tým, že v prvom stupni konajúci súd začal z podnetu žalovanej svojpomocne dokazovať údajnú chybu zápisu vlastníckych práv na LV č. XXXX pre k. ú. E., napriek tomu, že na to nebol procesne príslušný. Predtým také preskúmanie urobil už kataster, a to v dvojstupňovom správnom konaní. Taktiež má za to, že splnomocnenie právneho zástupcu žalovaného nebolo riadne podpísané. Ďalej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že v prvom stupni konajúci súd nepriznal žalobcove hmotnoprávne námietky už raz právoplatne rozhodnutej veci, ani
námietku premlčania v zmysle uplynutia lehoty, v ktorej bolo možné domáhať sa preskúmania správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Taktiež súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z toho dôvodu, že konajúci súd na podnet žalovanej a na základe jej fotokópií listín, bez zákonných právomocí, sa rozhodol urobiť obhliadku v snahe dokázať, že časť žalobcovej dvojchaty je protipovodňovou bunkou vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná nepriniesla na obhliadku ani projekt, ani územné rozhodnutie, hoci to žalobca žiadal, takže nebolo ničím doložené, ako má protipovodňová bunka vlastne vyzerať, či to má byť hnuteľnosť alebo nehnuteľnosť, a ani to, kde sa mala nachádzať. Dodal, že počas obhliadky bolo jasne vidieť, že celá stavba je stavebne spojená, usporiadaná a vybavená na rekreačné účely a prípadné školenia, na čo sa aj využívala a využíva. Objekt, ktorý slúži k obsluhe priehrady, bolo vidieť asi päť metrov východne od dvojchaty. Táto betónová bunka sa v skutočnosti aj využíva ako protipovodňová bunka, zodpovedá tomu, čo je uvedené v projekte. Preukázal, že platí dane a taktiež i žalovaná predložil potvrdenie o platení daní, avšak takéto zistenie nie je schopné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázať, že správny orgán pochybil pri zápise vlastníckych práv na LV č. XXXX k. ú. E.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozsudok je nesprávny, nezákonný a nespravodlivý, v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohovormi. Dodal, že ako vlastník predmetu sporu preukázal hromadou listín v prvopise a overených fotokópiách svoje vlastníctvo, pričom sa stal na základe kúpnej zmluvy vlastníkom celej veci od predávajúceho AGROSTAV Trnava. AGROSTAV Trnava predávala rekreačnú nehnuteľnosť v celku tak, ako stála a aj stojí na parc. č. 2071/3 a 2071/5 v k. ú. E.. Opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol v zmysle žaloby, alebo aby vec vrátil na ďalšie konanie.
K vyjadreniu žalobcu sa opakovane vyjadril žalovaný v odvolacej duplike a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a odvolanie žalobcu za nedôvodné. Žalobca v replike neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by mali zakladať dôvodnosť podaného odvolania. K nesplneniu procesných podmienok uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadom procesnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie v kontexte skúmania chybného zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je zjavne nedôvodná. Poukázal na § 3 CSP a na správne závery súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. K porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že ani táto argumentácia nie je dôvodná, keď súd prvej inštancie sa riadne vyporiadal s predmetnými námietkami žalobcu, a to v bodoch 53. až 55. a 78. až 81. K nesprávnym skutkovým zisteniam dodal, že žalobca v tejto časti repliky prezentuje vlastné závery, ktoré sú úplne v rozpore so závermi, ktoré vyplynuli z vykonanej ohliadky. Ohliadka bola vykonaná zákonne na podklade jej návrhu na doplnenie dokazovania a účelom ohliadky bolo posúdenie stavby dvojchaty vo vlastníctve žalobcu v kontexte žalobcom iniciovaného sporu o vypratanie. Účelom obhliadky tak nebolo posudzovanie vlastníckeho práva žalovanej, ako sa žalobca mylne domnieva. Obhliadka bola riadne nariadená, obe strany boli na ňu riadne predvolané a vykonanie obhliadky predmetu, ktorý je predmetom sporu alebo s predmetom sporu, teda aj nehnuteľnosti od vlastníctva ktorej odvíja žalobca svoj návrh, je nepochybne zákonné a nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, bolo bez pochýb preukázané, že na pozemku parc. č. 2071/3 je vybudovaná biela murovaná vec, zrejme stavba, na ktorej streche je postavená drevená zmontovaná chata, ktorá je stavebne oddelená od stavby dvojchaty vo vlastníctve žalobcu. Na základe vykonanej obhliadky bolo v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca v replike riadne zistené, že drevená dvojchata, biela jednopodlažná murovaná vec a drevená chata postavená na bielej murovanej veci, nie sú stavebne prepojené, do každej z nich vedie samostatný vchod. Tieto skutočnosti súd podrobne popísal v bode 37. napadnutého rozsudku. Žalobca v spore nenamietal, že by jednotlivé objekty mali byť stavebne spojené, ako to momentálne tvrdí v odvolacom konaní. Nové tvrdenia žalobcu v odvolacom konaní ohľadne stavebnej prepojenosti stavby dvojchaty a protipovodňovej bunky nie je ničím podložené a je v plnom rozpore so závermi obhliadky. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že vzhľadom na výsledky dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca na podklade vykonaných dôkazov nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetu sporu. S predmetnou odvolacou argumentáciou sa dôkladne vyporiadal súd prvej inštancie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdenia, že je vlastníkom murovanej veci, zrejme stavby, stojacej v bezprostrednej blízkosti drevenej dvojchaty, do ktorej má žalobca reálny prístup a rovnako žalobca nepreukázal, že by bol vlastníkom montovanej chaty postavenej na strešnej časti murovanej veci, keďže sa nepreukázal žiadnym právnym titulom, na základe ktorého nadobudol do vlastníctva túto murovanú vec vrátane montovanej chaty na nej postavenej. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru ohľadom neexistencie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu. Opakovane navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a priznanie náhrady trov konania.
K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu, resp. k duplike sa opakovane vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach a dôkazoch, ktoré predložil písomne alebo povedal súdu. Opakovane zdôraznil, že žalobou sa domáha súdnej ochrany svojich vlastníckych práv vyprataním nehnuteľností. Súd prvej inštancie vydal nesprávny rozsudok, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej moci, odklonil sa od merita veci a prisvojil si právomoci, ktoré prislúchajú iným orgánom verejnej moci a samoobslužne preskúmaval a dokazoval prejudiciálnu otázku, a to pochybenie katastra pri zápise na LV č. XXXX k. ú. E., spadajúcu však do právomoci správnych orgánov a správnych súdov, a to aj napriek námietke žalobcu, že táto otázka bola už v prejudiciálnom konaní právoplatne rozhodnutá. Dodal, že súd nevykonal žalobcom žiadané dokazovanie, a to vyžiadaním prvotného projektu na zhotovenie stavby vodná nádrž Chtelnica, spolu s rozhodnutím o umiestnení stavby a zmenami, a taktiež nevyžiadal rozhodnutia obce Chtelnica, ktorými obec vyrubuje žalovanej daň z nehnuteľnosti. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a zrušil aj právoplatné rozhodnutie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo, aby zopakoval dokazovanie, zrušil aj odôvodnenie rozsudku, skutkový stav veci a právne posúdenie, aby vec postúpil orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Dodal, že kupoval a kúpil celú rekreačnú nehnuteľnosť dvojchatu súp. č. XXX tak, ako stojí na súčasných parcelách č. 2071/3 a 2071/5. Predmetom sporu je časť dvojchaty, ktorá stojí na súčasnej parcele č. 2071/3. Zopakoval okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy a dodal, že vodohospodári majú predmet sporu bez právnej držby len na základe dávnej nepísanej dohody bývalých riaditeľov a vodohospodári nepreukázali, že by takáto dohoda mala ešte platiť. Žalovaná strana nedoložila súdu žiadnu verejnú listinu v spôsobilej forme dôkazu toho, čo tvrdila a žalovaná strana nikdy nemala vlastnícke právo k predmetu sporu a nemala ani len stavebné povolenie obsahujúce parcelu č. 2071/3 k. ú. E., na ktorej je predmet sporu postavený. Takéto stavebné povolenie malo len AGROSTAV Trnava a ten aj predmet sporu postavil. Uvedené verejné listiny dokazujú žalobcovo právo vlastníctva k predmetu sporu a vyvracajú závery súdu prvej inštancie. Opakovane uviedol, že 21. februára 2007 obec Chtelnica vydala AGROSTAV-u Trnava rozhodnutie o určení súpisného čísla XXX pre stavbu doškoľovacie stredisko – podniková rekreačná dvojchata, situovanej na pôvodnej parcele č. 2071/3 k. ú. E.. Opakovanej poukázal i na geometrický plán č. 177-149/2007 zhotovený 6. novembra 2017. Taktiež opakovane poukázal na nedostatok podpisu splnomocnenca pre právne zastúpenie žalovanej. Taktiež spochybnil vykonané dôkazy majúc za to, že súd následne i vec nesprávne právne posúdil a vzniesol opakovaný odvolací návrh.
Odvolací súd na ďalšie podania žalobcu zaslané odvolaciemu súdu po verejnom vyhlásení rozsudku neprihliadal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na vypratanie časti rekreačnej nehnuteľnosti postavenej na pozemku KN C parc. č. 2071/3, v k. ú. E. súp. č. XXX, s popisom dvojchata.
Predmetom odvolacieho konania je s poukazom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil. Odvolacie dôvody, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP) a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 b) CSP) v úvode odvolania síce žalobca formálne uviedol, avšak nekonkretizoval, nezdôvodnil. Žalobca tieto dôvody síce konkretizoval po uplynutí odvolacej lehoty a to vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu z hľadiska odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP neposudzoval.
Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
Odvolací súd vyvodil, že odvolaním žalobcu bola najpodstatnejšia namietaná otázka nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia týkajúca sa vlastníctva nehnuteľnosti majúcej sa vypratať. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti majúcej sa vypratať. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k záveru, ktorý nie je v rozpore s pravidlami formálnej logiky a dáva zrozumiteľné odpovede na otázky rozhodné pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že obrana žalovanej v tomto smere vyznela presvedčivo, ako precízne a vyčerpávajúco vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.
Žalobca v odvolaní len formálne citoval odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 C.s.p. a následne len zopakoval svoje skutkové tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom tieto neboli žiadnym spôsobom identifikované, t.j. v akých pochybeniach tieto odvolacie dôvody odvolateľ vidí. Na všetky námietky žalobcu v odvolaní ( uvádzané žalobcom už v prvoinštančnom konaní) či už týkajúce sa námietky premlčania, nedostatku plnomocenstva, prekážky veci rozhodnutej, nedostatku aktívnej legitimáciu žalobcu v dôsledku nepreukázania vlastníctva k veci (spor či hnuteľnej či nehnuteľnej) majúcej sa vypratať už správne zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie. Odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať tieto dôvody, keďže žalobca v odvolaní len opakovane polemizuje s týmito dôvodmi.
K bližšie nekonkretizovanému odvolaciemu dôvodu žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k nepreukázaniu vlastníctva žalobcu k predmetu sporu majúcemu sa vypratať. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové a právne závery vyvodzované žalobcom, pričom žalobcom namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
Žaloba na vypratanie je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je daná aktívna legitimácia žalobcu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie (actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby na plnenie (§ 137 písm. a) CSP). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže vlastník (prípadne oprávnený držiteľ) domáhať žalobou vydania a vypratania predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho neprávom zadržiava. Základnou podmienkou je preukázanie vlastníctva.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný vo veci, vlastníctvo nim označenej nehnuteľnosti, majúcej sa vypratať osvedčoval zápisom v katastri nehnuteľností, pričom údaje uvedené v katastri sú v zmysle § 7 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv, hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, pričom ide o tzv. zásadu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra. Žalovaná predloženými a navrhovanými dôkazmi dôvodne spochybnila vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti majúcej sa vypratať. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie výsluchom strán, písomnými vyjadreniami strán, listinnými dôkazmi, obhliadkou bolo bez pochýb preukázané, že existujú minimálne dve nezávislé, samostatné a stavebne oddelené veci a to dvojchata vo vlastníctve žalobcu, ktorá zodpovedá popisu stavby v kolaudačnom rozhodnutí z 30.1.1990 a biela murovaná vec ( zrejme stavba), na ktorej streche je postavená drevená zmontovaná chata (žalovanou označovaná ako protipovodňová bunka), ku ktorej vlastníctvo žalobca nepreukázal a preto je potrebné konštatovať, že žalobca nie je vlastníkom ním v žalobe označenej časti nehnuteľnosti, a preto sa žalobca neoprávnene domáha jej vypratania voči žalovanej.
Ďalšie argumenty žalobcu považoval odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, za právne nerozhodné pre rozhodnutie vo veci samej, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať. Aj konštantná judikatúra súdov dospela k názoru, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné, relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo veci samej i v časti trov konania (voči priznaniu, ktorých žalobca neuviedol žiadne dôvody) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP) po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).