Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: L. sociálnych služieb - F. so sídlom E.

- T. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, t.č. umiestnený v L. - F., E. - T. XX, zastúpenému opatrovníkom Mgr. A. D., bytom Q. XX/A, C., o zaplatenie 11 308,73 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. septembra 2021, č.k. -54, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 188,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia úhrady za sociálnu službu vo výške 11 308,73 eur, za obdobie rokov 2014 až 2018. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je umiestnený v CSS od 18.03.2003. Jeho súdom ustanovený opatrovník A. E. zasielal žalobcovi pravidelne platby za služby, t.j. úhradu za pobyt, lieky, hygienu, oblečenie a drobné potraviny. Od roku 2013 boli mesačné platby zo strany opatrovníka zasielané nepravidelne. Pri telefonických upozorneniach manželky a syna p. A. E., s ktorými bol žalobca v kontakte, títo tvrdili, že situáciu riešia, vraj majú problémy s poštárkou, neskôr s bankou, v rokoch 2015 a 2016 určité splátky posielali. Začiatkom roka 2016 bola p. A. E. zaslaná výzva na riešenie pohľadávky s uznaním a vyčíslením dlhu k 31.12.2015. Od januára 2018 boli žalobcovi poukazované rôzne sumy v nepravidelných intervaloch. Spolu predpis úhrad predstavoval sumu 22 155,01 eur, úhrada 10 846,28 eur, dlh prestavuje sumu 11 308,73 eur.

2. Žalovaný neuznal nárok žalobcu v plnej výške a vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že A. E. starší po celý čas výkonu funkcie opatrovníka poberal dôchodok opatrovanca - žalovaného v plnej výške, a to na svoj osobný účet vedený v banke VÚB, a. s. Dôchodok opatrovanca bol zasielaný Sociálnou poisťovňou, ústredie, bývalému opatrovníkovi ešte 2 mesiace po jeho odvolaní z funkcie opatrovníka. Posledný dôchodok uhradený bývalému opatrovníkovi predstavuje dôchodok za mesiac 03/2019. Počnúc 04/2019 je dôchodok opatrovanca zasielaný na jeho osobný účet, ktorý mu na tento účet zriadila nová opatrovníčka a z tohto účtu sú pravidelne zasielané platby žalobcovi. Po tom, čo sa opatrovníčka v decembri 2017 dozvedela o existencii nedoplatkov žalobcu, ktorý v tom čase ku dňu 31.12.2017 predstavoval sumu vo výške 11 558,33 eur, snažila sa vzniknutú situáciu riešiť s bývalým opatrovníkom a jeho rodinnými príbuznými zmierlivou formou. Keďže nedošlo k náprave, platby za služby u žalobcu opakovane vymeškávali, v júni 2018 podala na Okresný súd Trenčín návrh na zmenu opatrovníka, ktorému súd vyhovel. Poukázal na to, že povinnosť vždy ku koncu príslušného kalendárneho roka

predkladať Okresnému súdu Trenčín správy o svojej činnosti a majetkových pomeroch opatrovanca zahŕňajúce dokladovanie vynaložených výdavkov, ktoré boli z dôchodku opatrovanca uhrádzané, si bývalý opatrovník neplnil. Žalobca, napriek tomu, že vedel, že žalovaný má ustanoveného opatrovníka, ktorému je vyplácaný dôchodok jeho opatrovanca v plnej výške, neoznámil podstatné skutočnosti o nezodpovednom nakladaní s dôchodkom ich klienta zo strany bývalého opatrovníka Okresnému súdu Trenčín. Uvedené problémy s platbami začali už v roku 2013, za ktorý celkovo prišla na účet žalobcu úhrada len za jeden kalendárny mesiac. Ani skutočnosť, že platobná disciplína bývalého opatrovníka sa v ďalších mesiacoch vôbec nezlepšila, nepristúpil žalobca k oznámeniu týchto podstatných skutočností Okresnému súdu Trenčín, preto má za to, že takýmto nezodpovedným prístupom pretrvávajúcim aj v nasledujúcich rokoch prispel žalobca k narastaniu dlhu za umiestnenie žalovaného v jeho zariadení. Vzniknutú situáciu začala riešiť až nová opatrovníčka v decembri 2017, keď sa v zásade náhodou dozvedela o uvedených problémoch s platbami a pristúpila ku konkrétnym krokom.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby podľa o sociálnych službách poskytuje od 18.03.2003 žalovanému sociálne služby. Za tieto služby je žalovaný povinný podľa platiť úhradu za sociálnu službu v predpísanej výške. Za nesvojprávneho žalovaného sú uhrádzané tieto platby jeho opatrovníkom z dôchodku žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný opatrovník žalovaného - p. A. E. uhrádzal platby za sociálnu službu do roku 2013, kedy neuhradil platbu za daný mesiac vôbec alebo iba čiastočne. Z dôvodu neplnenia si funkcie opatrovníka bol pôvodne ustanovený opatrovník A. E. odvolaný z funkcie opatrovníka a žalovanému bola ustanovená nová opatrovníčka, ktorá platby za žalovaného uhrádza od mesiaca 04/2019. Žalobca si žalobou uplatnil neuhradené úhrady za sociálnu službu od roku 2013 do roku 2018. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa preto súd najskôr zaoberal otázkou vymáhateľnosti uplatneného nároku a dospel k záveru, že námietka premlčania je z časti dôvodná. K skúmaniu premlčacej doby pristúpil v zmysle a nasl. , v zmysle ktorých je premlčacia doba trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže sa úhrady za poskytnutú sociálnu službu predpisujú jednotlivo za každý mesiac, a teda každá úhrada predstavuje samostatné plnenie, pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba samostatne. Právo pri každej samostatnej úhrade za daný mesiac sa mohlo vykonať dňom nasledujúcim po ukončení daného mesiaca, t.j. od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Z uvedeného dôvodu, ak bola žaloba podaná dňa 02.07.2020, všetky úhrady splatné do 02.07.2017 sú premlčané, z čoho vyplýva, že žalobcovi môže súd priznať len úhrady splatné za mesiace 07/2017 až 12/2018. Ako vyplýva z predloženého rozpisu predpisu platieb za sociálnu službu a vykonaných úhrad, dlžná suma za rok 2017 predstavuje (od mesiaca 07/2017) sumu 1 917,28 eur (323,02 eur x 4 + 312,60 eur x 2), za rok 2018 sumu 1 271,24 eur (za mesiac 06/2018 sumu 312,60 eur, za mesiac 08/2018 sumu 323,02 eur, za mesiac 09/2018 sumu 312,60 eur, za mesiac 10/2018 sumu 323,02 eur, pričom platby za ostatné mesiace boli uhradené), t.j. spolu 3 188,52 eur. Na základe uvedených skutočností preto súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 3 188,52 eur, ktorá predstavuje nepremlčané uplatnené platby za sociálnu službu vyhovel a vo zvyšku žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si žiadne trovy v konaní neuplatnil a žiadne trovy mu v tomto konaní ani nevznikli.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní zopakoval, že žalovaný dlhuje žalobcovi ako prenajímateľovi sociálnych služieb pohľadávku za nezaplatenie úhrad za obdobie rokov 2014 až 2018 v celkovej sume 11 308,73 eur. Zopakoval genézu vývoja opatrovníctva žalovaného, ako aj rozpisu úhrad a zaplatených platieb za žalovaného s tým, že dlh k 31.12.2018, rovnako ako ku dňu odvolania, predstavuje sumu 11 308,73 eur. Poukázal na to, že od februára 2019 nastala zmena opatrovníka, pričom uviedol, že okresnému súdu žalobca zaslal kópiu listu - podozrenie na nezákonný postup súdom ustanoveného opatrovníka, kde bola opísaná predmetná situácia a rovnako zaslal kópiu listu Poskytnutie súčinnosti - Z. E., ohľadom informácií, ktoré si vyžiadalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi. Poukázal na to, že pôvodne podal na Okresný súd v Trenčíne žalobu na p. A. E., bývalého opatrovníka žalovaného, v ktorej boli opísané skutočnosti, ktoré sú opísané aj v tomto odvolaní. Okresný súd Trenčín ho však vyzval na späťvzatie žaloby, nakoľko jeho žaloba bola podaná proti žalovanému, ktorý nie je osobou pasívne vecne legitimovanou, preto žalobu na p. A. E., pôvodného opatrovníka žalovaného, vzal späť v plnom rozsahu a následne podal žalobu priamo

na p. Z. E.. Žalovaný v zastúpení opatrovníčkou p. Mgr. A. D. nárok žalobcu v plnej výške neuznal a vzniesol námietku premlčania. So vznesenou námietkou premlčania nesúhlasí, nakoľko sociálna službu, ktorá je žalovanému poskytovaná od 18.03.2003, ešte neskončila a stále trvá. Pokiaľ nie je pohľadávka za služby uhradená v čase žitia prijímateľa sociálnej služby, táto nezaniká ani jeho smrťou a musí byť nahlásená na dedičské konanie. Ďalej uviedol, že v priebehu konania mu bol z Okresného súdu Trenčín zaslaný list - uznanie dlhu, ktorý žalobca zaslal v auguste 2018 vtedajšiemu opatrovníkovi p. A. E. (prevzatie listu dňa 13.08.2018). Menovaný naň vtedy nereagoval, ale v júli 2020 ho zaslal podpísaný na Okresný súd Trenčín a teda dlh k 30.06.2018 vo výške 10 370,93 eur uznal. Z Okresného súdu Trenčín ho dňa 27.07.2020 zaslali žalobcovi s tým, že z predmetného listu si vyhotovili na Okresnom súde Trenčín fotokópiu. V rozsudku súdu prvej inštancie však tento podpísaný dokument nebol braný do úvahy, nakoľko v ňom nie je ani spomenutý. V prílohe preto predkladá tento podpísaný doklad. Vzhľadom na uvedené mal za to, že keď dlžník písomne uznal svoj dlh vo výške 10 370,93 eur, súd nemal prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania ale mal uznať žalobu v plnom rozsahu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu argumentačne zotrval na svojej obrane, uplatnenej pred súdom prvej inštancie.

6. Žalobca v následnej replike zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní s tým, že znova upriamil pozornosť na podpísaný doklad - uznanie dlhu.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle a (, ďalej len ) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II., ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšnej časti zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania, podľa ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 188,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko týmto výrokom bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené a odvolanie žalobcu smerovalo proti tej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým jeho žalobe vyhovené nebolo (výrok II. napadnutého rozhodnutia).

9. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia úhrady za sociálnu službu vo výške 11 308,73 eur za obdobie rokov 2014 až 2018. Žalovaný prostredníctvom svojej opatrovníčky v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie akceptoval a zaviazal žalovaného iba na úhradu časti žalovanej sumy vo výške 3 188,52 eur, keď mal za to, že vo zvyšnej časti je nárok žalobcu premlčaný.

10. Žalobca tento právny záver súdu prvej inštancie spochybňuje a tvrdí, že premlčacia doba stanovená zákonom neuplynula, nakoľko žalovaný prostredníctvom vtedajšieho opatrovníka p. A. E. dlh k 30.06.2018 vo výške 10 370,93 eur uznal. Ako dôkaz o tom predložil spolu s odvolaním kópiu uznania dlhu zo dňa 02.07.2018.

11. Z uvedeného listinného dôkazu, ktorý žalobca predložil ako súčasť svojho odvolania vyplýva, že dňa 02.07.2018 pôvodný opatrovník žalovaného p. A. E., bytom E. XX/X, U. uznal, že žalovaný má voči žalobcovi k 30.06.2018 záväzok vo výške 10 370,93 eur s tým, že záväzok vznikol na základe neplatenia úhrad za poskytnuté sociálne služby v L. sociálnych služieb - F., E. - T. súdom ustanoveným opatrovníkom a je za obdobie , 1 až 9 a 12/2015, a rok 2017. Uznanie dlhu bolo podpísané dňa 02.07.2018 a je podpísané riaditeľom žalobcu Ing. P. N. a žalovaným zastúpeným opatrovníkom A. E..

12. Z odvolania žalobcu a z listín, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu - uznanie dlhu zo dňa 02.07.2018 a list Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.07.2020 vyplýva, že uznanie dlhu, ktorým žalovaný v zastúpení súdom ustanoveným opatrovníkom p. A. E. dňa 02.07.2018 uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 10 370,93 eur bolo žalobcovi Okresným súdom Trenčín zaslané dňa 27.07.2020, čo uvádza aj sám žalobca vo svojom odvolaní.

13. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 07.09.2021, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal žalobca tento dôkaz - žalovaným podpísané uznanie dlhu zo dňa 02.07.2018 k dispozícii, nakoľko mu bol Okresným súdom Trenčín uvedený dokument zaslaný dňa 27.07.2020.

14. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

17. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v zmysle ust. v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Vychádzajúc z , v bežnom sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle citovaných ust. až , strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia, ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne tvrdenia o tom, že by žalovaný v zastúpení ustanoveným opatrovníkom p. A. E. svoj záväzok voči žalobcovi dňa 02.07.2018 uznal. Aj keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy - výzvu na riešenie pohľadávky zo dňa 27.01.2016, výzvu na podpísanie uznania dlhu zo dňa 02.07.2018 a listinu - uznanie dlhu zo dňa 02.07.2018 (nepodpísanú dlžníkom), v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne tvrdenia o tom, že by mal k dispozícii dôkaz

- uznanie dlhu podpísané dlžníkom dňa 02.07.2018, neuviedol a takýto dôkaz súdu prvej inštancie nepredložil a to napriek tomu, že ho preukázateľne mal k dispozícii, pričom žalobca bol aj osobne prítomný na ostatnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie vyzval strany na predloženie všetkých dôkazov pred vyhlásením dokazovania za skončené, pričom žalobca výslovne uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.

21. Dôsledkom toho je, že skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, treba považovať za uzavretý a nie je možné prihliadať k až v odvolacom konaní dodatočne predloženému listinnému dôkazu - uznaniu dlhu zo dňa 02.07.2018.

22. Keďže žalovaným bola v konaní vznesená námietka premlčania, súd prvej inštancie sa potom správne, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, zaoberal otázkou premlčania uplatneného nároku.

23. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. A ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniklo povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v občiansko-súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať ( tretia veta ). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R29/1983).

26. V danej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že v zmysle ust. a nasl. je v predmetnej veci premlčacia doba trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Keďže úhrady za poskytnutú sociálnu službu sa predpisujú jednotlivo za každý mesiac, a teda každá úhrada predstavuje samostatné plnenie, pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba samostatne, pričom právo pri každej samostatnej úhrade za daný mesiac sa mohlo vykonať dňom nasledujúcim po ukončení daného mesiaca, t.j. od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Z uvedeného dôvodu, keď žaloba žalobcu bola podaná dňa 02.07.2020, všetky úhrady do 02.07.2017 sú premlčané, z čoho súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že žalobcovi môže súd priznať len úhrady splatné za mesiace júl 2017 až december 2018 spolu vo výške 3 188,52 eur a vo zvyšnej časti je potrebné uplatnený nárok žalobcu ako premlčaný zamietnuť.

27. Keďže skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie boli správne a na žalobcom predložený dôkaz

- uznanie dlhu, predložený až v odvolacom konaní, už odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže neboli zistené podmienky pre pripustenie novôt v odvolacom konaní ( ), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a v závislom výroku o trovách konania, podľa ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).