Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-892-2014.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/892/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: SAT, s.r.o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika 16, IČO: 30 228 077 proti odporcovi: T - system, s.r.o., so sídlom Bratislava - Staré mesto, Banskobystrická 7403/4, IČO: 44 685 955 (predtým spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o. so sídlom Žilina, Terasy 3471/6, IČO: 47 236 141, zastúpená JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom N., K. XX), o vypratanie a vydanie nehnuteľností, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 21C/19/2008-755 zo dňa 20. 6. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom zamietol návrh spoločnosti SAT, s.r.o., ktorým žiadal voči spoločnosti AVEC BUILDING, s.r.o. vypratať a vydať nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území N., na Okresnom úrade Martin, odbore katastrálnom, zapísané na LV č. XXXX ako budova súpisné č. XXXX postavená na pozemku parcelné č. 459 o výmere 1381 m2. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil súd na osobitné konanie. Rozsudok vo veci zdôvodnil s poukazom na ust. § 80 písm. b/, c/ O.s.p., zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a výrok o trovách konania s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že v čase rozhodovania o návrhu na liste vlastníctva bol zapísaný odporca (AVEC BUILDING, s.r.o.). Pokiaľ odporca žaloval o vypratanie, jedná sa o žalobu na plnenie v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., avšak prejudiciálne súd by mal riešiť otázku vlastníctva a takáto žaloba v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu. Prvostupňový súd uviedol, že v priebehu konania navrhovateľ žiadal rozšíriť žalobu, aby súd zároveň určil, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, súd však takýto návrh zamietol. Ďalej v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatoval, že prejudiciálne rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva nemohlo byť obsiahnuté vo výroku rozsudku, a preto skonštatoval, že nie je daný ani naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože na základe rozsudku o vyprataní by nemohlo byť vlastnícke právo navrhovateľa spornej nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a medzi účastníkmi by tak mohli vzniknúť ďalšie spory, nedorozumenia a nejasnosti.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie navrhovateľ. Zdôvodnil ho s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. s poukázaním na to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež poukazoval na to, že pred rozhodnutím súdu podal námietku zaujatosti voči rozhodujúcemu sudcovi, ktorý napriek tomu rozhodnutie vydal. K veci samotnej odvolateľ uviedol, že už rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 5C/115/04-80 zo dňa 7. 9. 2005 bolo potvrdené jeho výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti a toto vlastníctvo nikdy zákonným spôsobom nestratil. To, že v súčasnej dobe je zapísaný na liste vlastníctva iný subjekt, z pohľadu hmotného práva nič neznamená, kataster totiž nerozhoduje o vlastníctve, ale len o evidencii vlastníkov. Navrhovateľ má za to, že bol preukázaný opak, že zapísaný subjekt nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorú žiadal vypratať a vydať. Konštatovanie súdu, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na žalobe o vydanie veci, je nezákonné. Takúto žalobu podal navrhovateľ vzhľadom na závery uznesenia Ústavného súdu SR - ÚS 57/09-16, kde bolo odporučené navrhovateľovi podať žalobu o vypratanie nehnuteľností, nakoľko na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin vo veci 5C/115/04 vlastníctvo bolo určené. Pokiaľ odporca tvrdil, že vlastníctvo nadobudol dobrovoľnou dražbou, ani týmto spôsobom vlastnícke právo navrhovateľa nezaniklo. Aj tu judikatúra vyslovila záver, že v dobrovoľnej dražbe získať vlastníctvo od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nie je možné. V tomto prípade navyše bolo vydané predbežné opatrenie súdom, kde mal vtedy zapísaný vlastník (NOVALIS, s.r.o.) zákaz nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, pričom o vydaní predbežného opatrenia vedel aj navrhovateľ dražby (MISTA, s.r.o.) ako i dražobca. Z uvedeného vyplýva, že vykonaná dobrovoľná dražba bola v rozpore so zákonom, a teda je neplatná. Ak na základe týchto úkonov správa katastra zápisom legalizovala postup odporcu, nemôže to mať za následok konvalidáciu dražobných úkonov a vykonanej dražby, ktorá ako taká prebehla neplatne. Keďže navrhovateľ SAT, s.r.o. je vlastníkom veci, oprávnene sa domáhal jej vydania späť do držby ako jedného z prvkov vlastníckeho práva. V tomto prípade súd nerešpektoval odporúčanie Ústavného súdu SR, ktorý uviedol, že rozsudok znejúci na plnenie, nevyhnutne tiež musí obsahovať určenie práva alebo právneho vzťahu, ktoré sa však uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako predpoklad pre vydanie výroku na plnenie, resp. vydanie veci. Z uvedených dôvodov žiadal odvolateľ napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, prípadne zmeniť a návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.
K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca (AVEC BUILDING, s.r.o. Žilina). Opakovane poukazoval na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol príklepom v dobrovoľnej dražbe, a to v rámci speňažovania konkurznej podstaty spoločnosti MISTA, s.r.o.. Táto dražba nebola nikdy a nikým v trojmesačnej prekluzívnej lehote spochybnená. Z uvedeného vyplynulo, že spoločnosť AVEC BUILDING, s.r.o. z dôvodu platnosti a zákonnosti dobrovoľnej dražby je derivatívny vlastník predmetných nehnuteľností a jeho vlastníctvo nemôže byť zo strany tretích osôb nijako spochybňované. V tomto prípade odporca má za to, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s tým, že nemôže byť rozhodnuté o vyprataní nehnuteľností bez toho, aby bolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva. Nastal by totiž stav, keď by bol zapísaný vlastník povinný nehnuteľnosť vypratať bez toho, aby bolo jeho vlastnícke právo v katastri nehnuteľností zmenené, resp. určovacím rozsudkom akokoľvek spochybnené. Rozhodnutie prvostupňového súdu je preto zákonné a logické a z tohto dôvodu ho žiadal odporca ako vecne správne potvrdiť.
V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ súdu oznámil, že došlo k prevodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na nový subjekt, a to T - system s.r.o., so sídlom Žilina, Kragujevská 389. Tento subjekt bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. N.. Zároveň požiadal prvostupňový súd o zmenu účastníkov na strane odporcu, tak aby sa týmto stal T - system s.r.o.. Odvolací súd uznesením sp. zn. 9Co/892/2014 zo dňa 29. 4. 2015 navrhovanú zmenu pripustil a tak z konania vystúpil pôvodný odporca AVEC BUILDING, s.r.o., so sídlom Žilina, Terasy 3471/6 a vstúpil ako nový odporca T - system, s.r.o., so sídlom Kragujevská 389, Žilina, IČO: 44 685 955 (súčasné sídlo odporcu Bratislava - Staré mesto, Banskobystrická 7403/4).
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe takto zistených skutočností preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Z doteraz vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako aj zo spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ SAT, s.r.o., Martin bol vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v Martine na ul. Osloboditeľov 16, budovy č. súpisné XXXX na parcele č. 459 o výmere 1381 m2, zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Martin. Kúpnou zmluvou zo dňa 12. 9. 1995 predal M REAL, a.s., Martin predmetné nehnuteľnosti. Pre nezaplatenie celej kúpnej ceny SAT, s.r.o. odstúpil od kúpnej zmluvy a stal sa tak opäť vlastníkom predmetných nehnuteľností. Túto skutočnosť potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/115/04 zo dňa 7. 9. 2005, ktorý určil, že SAT, s.r.o., Martin je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Na základe tohto rozhodnutia bol vlastník SAT, s.r.o. zapísaný na list vlastníctva. Tento zápis však bol zrušený a na list vlastníctva bola zapísaná spoločnosť MISTA, s.r.o., na ktorú M REAL, a.s. previedol vlastnícke právo. Následne boli vykonané ďalšie prevody
predmetnej nehnuteľnosti na spoločnosť SUAR, s.r.o., NOVALIS, s.r.o.. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/277/2007 zo dňa 14. 5. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/185/2012 súd určil, že kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností (budova č. súpisné XXXX a parcela 49 v kat. úz. N.) uzatvorené medzi jednotlivými subjektmi (LEGURA, s.r.o., MISTA, s.r.o., SUAR, s.r.o., ORAVA, s.r.o., NOVALIS, s.r.o.) sú neplatné. Ďalším vlastníkom nehnuteľností sa dobrovoľnou dražbou mal stať AVEC BUILDING, s.r.o., so sídlom Žilina. Dňa 3. 12. 2013 navrhovateľ žiadal pripustiť rozšírenie žaloby o určenie, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 19. 5. 2014 návrh na rozšírenie žaloby o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti zamietol (§ 95 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie ukladá súdu okrem iného vyhodnotiť vykonané dokazovanie, uviesť, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal. V prípade, že odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti, dochádza tým k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom, lebo v takom prípade nemôže svoje prípadné odvolanie zákonným spôsobom zdôvodniť, tak ako to má na mysli ust. § 205 O.s.p. (nemá možnosť vytknúť súdu prvého stupňa prípadné nedostatky pri hodnotení dôkazu).
Navrhovateľ v priebehu prvostupňového konania viackrát poukazoval na existujúce rozhodnutia súdu, či už o určení vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti alebo aj rozhodnutia, ktorými boli vyslovené neplatné právne úkony, na základe ktorých mali nadobudnúť vlastníctvo ďalšie subjekty. Z prvostupňového rozhodnutia však nijako nevyplynulo, ako sa súd s týmito skutočnosťami vysporiadal, keďže predmetom konania, ako na to sám prvostupňový súd poukázal, bola žaloba na plnenie (vydanie a vypratanie nehnuteľnosti). Z tohto pohľadu potom nie je zrejmé odvolaciemu súdu, prečo prvostupňový súd takúto žalobu posudzoval v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a konštatoval, že na podaní žaloby nemá navrhovateľ naliehavý právny záujem. Na jednej strane prvostupňový súd správne uviedol, že pri posudzovaní návrhu na vypratanie nehnuteľnosti je potrebné si ujasniť, kto je vlastníkom tejto nehnuteľnosti a má teda aj k tomu prislúchajúce práva (držať, užívať). Zápis na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, resp. výpis z listu vlastníctva, ktorý je verejnou listinou, obsahuje vybrané základné údaje o nehnuteľnosti, vlastníkoch, právach a iných vzťahoch k nehnuteľnosti. Údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Súd by tak žalobu na plnenie mohol zamietnuť, keby konštatoval, že navrhovateľ nie je vlastník a nemá tak dôvod domáhať sa vypratania a vydania veci, ktorá mu vlastnícky nepatrí. Prvostupňový súd však vo svojom rozhodnutí takéto hodnotenie dôkazov nevykonal, ale konštatoval, že keby navrhovateľovi vyhovel, takéto rozhodnutie by nemohlo byť podkladom k zmene zápisu v katastri nehnuteľností a mohlo by to viesť medzi účastníkmi len k ďalším nedorozumeniam, nejasnostiam a sporom. Následne potom dospel k záveru, že navrhovateľ by mal žiadať určiť vlastnícke právo. Paradoxne však, keď v konaní takúto žiadosť navrhovateľ predniesol, jeho návrh na rozšírenie žaloby prvostupňový súd zamietol (a potom mu v odôvodnení rozsudku vyčíta, že takýto návrh nepodal). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha. Navrhovateľ zhodnotiac vyvíjajúcu sa situáciu v priebehu prvostupňového konania (prevod nehnuteľností na ďalší subjekt) požiadal o rozšírenie žaloby, aby súd jednoznačne vyslovil, že v čase jeho rozhodovania je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú zároveň žiadal vypratať a vydať. Súd však bez bližšieho odôvodnenia nepripustil navrhovanú zmenu, konštatoval len, že takýto návrh mohol byť podaný skôr a nie až s odstupom času vzhľadom na už vykonané dokazovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj keď proti takémuto uzneseniu odvolanie v zmysle O.s.p. nie je prípustné, takýmto postupom došlo k porušeniu práva navrhovateľa na jeho súdnu ochranu. Práve naopak, ako bolo už vyššie uvedené, v odôvodnení rozsudku je navrhovateľovi vyčítané, že takúto žalobu nepodal. Pokiaľ prvostupňový súd vychádzal z toho, že na liste vlastníctva je uvedený iný subjekt ako navrhovateľ, ktorý však predkladal dôkazy o tom, že vlastníctvo svedčí v jeho prospech, avšak týmto sa prakticky prvostupňový súd nijako nezaoberal, jeho rozhodnutie je potom formálne bez zmyslu súdnej ochrany, čo malo za následok porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.