Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Cob-24-2015.pdf
PDF · 130.15 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/24/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: MKMART s.r.o., so sídlom Čsl. Armády 10812, 036 01 Martin, IČO: 47 006 102, proti žalovanému: Tibor Kemény - KEMART, s miestom podnikania B. Bullu 4839/2, 036 08 Martin, IČO: 40 990 176, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Danielou Paškovou (v konaní pred okresným súdom s priezviskom Gregušovou), advokátkou, so sídlom J. I. XXXX/XX, XXX XX I., v konaní o neoprávnený zásah do dobrej povesti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/1/2014-142 zo dňa 23.10.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/1/2014-142 zo dňa 23.10.2014 v napadnutom výroku, ktorým súd konanie v časti žalobou uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur zastavil, p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/1/2014-142 zo dňa 23.10.2014 v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi v reklamných novinách Martinsko v troch číslach za sebou a na internetovej stránke žalovaného s nasledovným textom: Fyzická osoba podnikateľ Tibor Kemény - KEMART, IČO: 40 990 176, s miestom podnikania Martin, Blažeja Bullu 4839/2 sa ospravedlňuje firme MKMART s.r.o., IČO: 47 006 102 so sídlom Československej armády 10812 Martin, za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena tejto firmy, ktoré spočívalo v tom, že uviedol, že spoločnosť MKMART s.r.o. parazituje na firme KEMART a že uviedol nepravdu, ktorá spočívala v tom, že voľba obchodného mena MKMART bola zámerná. Vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie sa v časti žalobcom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur zastavil. Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), § 10 ods. 1 OBZ, okresný súd žalobe sčasti vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 09.10.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný uverejniť v reklamných novinách Martinsko v troch číslach za sebou ospravedlnenie za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena firmy MKMART s.r.o. uverejnením nepravdivých informácií, v rovnakej veľkosti ako pôvodný článok. Taktiež toto ospravedlnenie nechať na internetovej stránke žalovaného i na sociálnej sieti najmenej jeden mesiac a vyplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur. Na pojednávaní dňa 05.09.2014 žalobca spresnil, že žiada ospravedlnenie za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena svojej firmy, pretože žalovaný uviedol nepravé informácie, pretože nie je pravdou, že si zámerne zvolil podobné obchodné meno, „lebo jeho obchodné meno spočíva v jeho iniciáloch mena a tiež je nepravdivá informácia, že ponúka sedacie
súpravy žalovaného, lebo tieto nikdy neponúkal. Tiež žiadal ospravedlnenie za to, že žalovaný uviedol, že žalobca parazituje na firme žalovaného. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v sume 5.000,- eur, tak túto nežiada.“ V pôvodnej žalobe žalobca označil žalovaného ako Tibor Kemény KEMART s.r.o., Blažeja Bullu 2/2, Martin, IČO: 40 990 176, na pojednávaní dňa 22.05.2014 spresnil, že žaluje živnostníka Tibor Kemény - KEMART, IČO: 40 990 176. Žalobu odôvodnil tým, že 01.05.2013 ukončil výpoveďou nájomnú zmluvu so žalovaným, pretože žalovaný túto nájomnú zmluvu porušoval. Následne v tých istých priestoroch, ktoré v minulosti mal v nájme žalovaný, žalobca ponúkal na predaj sedacie súpravy firmy Pohánka s.r.o., Milénium Šípoš s.r.o. Túto skutočnosť žalovaný zle niesol, lebo mal pocit, že to bol on, kto do uvedených priestoroch pritiahol ľudí a že teraz žalobca na tomto profituje. „Tiež žalobca uviedol, že si dal urobiť internetovú stránku na zviditeľnenie predajne, na čo zareagoval fotograf pán C., ktorý tvrdil, že fotky na internetovej stránke žalobcu sú jeho a že ich treba odstrániť. F. túto skutočnosť reklamoval u správcu internetovej stránky a fotky boli odstránené a nahradené inými. Žalovaný uverejnil následne v reklamných novinách Martinsko článok, že žalobca ponúka jeho výrobky a tiež zverejnil klamstvá na sociálnej sieti a neustále poškodzuje dobré meno firmy žalobcu.“ Žalobca predložil do spisu listiny, a to fotografiu z internetovej stránky žalovaného, kde sa uvádza „v tejto budove parazituje spoločnosť MKMART s.r.o. na firme KEMART UPOZORNENIE pre zákazníkov firmy KEMART!!! Firma Tibor Kemény - KEMART zaoberajúca sa výrobou kvalitných sedacích súprav a čalúneného nábytku v Martine s desaťročnými skúsenosťami chce UPOZORNIŤ zákazníkov na nekalé praktiky novovzniknutej spoločnosti MKMART, ktorá upútava pozornosť aj na reklamnej svietiacej tabuli otočenej na martinský obchvat!! Táto spoločnosť sídli na bývalej adrese, kde sídlila firma KEMART (ČSA 10812, zelená budova), úmyselne zvolila názov spoločnosti podobný firme KEMART, na svojej internetovej stránke ponúka svojim zákazníkom výrobky firmy KEMART a prezentuje ich fotografiami odcudzenými a stiahnutými z internetovej stránky www.kemart.sk <http://www.kemart.sk>. Chceme dať do pozornosti svojim zákazníkom súčasnú adresu firmy Tibor Kemény - KEMART, ktorá sa nachádza na Langsfeldovej 3 v Martine“.
Ďalej žalobca ako dôkaz predložil fotografiu z inzertných novín Martinsko, kde sa uvádzalo „UPOZORNENIE pre zákazníkov firmy KEMART!!! Firma Tibor Kemény - KEMART zaoberajúca sa výrobou kvalitných sedacích súprav a čalúneného nábytku v Martine s desaťročnými skúsenosťami chce UPOZORNIŤ zákazníkov na nekalé praktiky novovzniknutej spoločnosti MKMART, ktorá upútava pozornosť reklamnou tabuľou, smerom na obchvat. Táto spoločnosť sídli na bývalej adrese ČSA 10812 (zelená budova), kde sídli firma KEMART, úmyselne zvolila názov spoločnosti podobný firme KEMART, na svojej internetovej stránke ponúka svojim zákazníkom výrobky firmy KEMART a prezentuje ich fotografiami odcudzenými a siahnutými z internetovej stránky www.kemart.sk <http://www.kemart.sk>. Chceme dať do pozornosti svojim zákazníkom súčasnú adresu firmy Tibor Kemény - KEMART, ktorá sa nachádza na Langsfeldovej 3 v Martine.“ Žalovaný predložil do spisu fotodokumentáciu internetovej stránky žalobcu a fotografie z katalógu sedacích súprav žalovaného, kde na prvej strane je vždy fotka z internetovej stránky žalobcu a na druhej strane je fotografie tej istej sedacej súpravy z katalógu žalovaného. Žalobca tiež predložil do spisu fotografie označenia svojej firmy na sídle firmy.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca považuje za zásah do jeho práva na ochranu dobrej povesti tvrdenia žalovaného, pretože podľa žalobcu nie je pravdou, že si zámerne zvolil podobné obchodné meno, lebo jeho obchodné meno spočívalo v iniciáloch jeho vlastného mena. Tiež bola nepravdivá informácia, že ponúkal sedacie súpravy žalovaného, lebo ich nikdy neponúkal. Za nepravdivé považoval tiež tvrdenie, že parazituje na firme žalovaného. Podľa žalobcu uvedené tvrdenia žalovaného mu mali spôsobiť, že mal jednoducho menej zákazníkov. Všetky tvrdenia žalovaného považoval za hrubé ohováranie. Na základe týchto tvrdení žalobcu potom bolo úlohou okresného súdu analyzovať jeho skutkové tvrdenia v rovine pravdivosti, pretože pravdivé skutkové tvrdenia spravidla nemôžu predstavovať neoprávnený zásah do práva na dobrú povesť. Na druhej strane aj nepravdivé skutkové tvrdenie musí mať takú intenzitu, aby bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. V tomto kontexte potom tvrdenie žalovaného, že žalobca parazituje na jeho firme, okresný súd považoval za neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý nemal oporu v skutkových tvrdeniach a bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Pokiaľ „ide o zameniteľnosť obchodných mien žalobcu a žalovaného a prezentáciu žalobcu fotografiami žalovaného a spôsobilosť týchto tvrdení mať defamačný charakter, súd uvádza nasledovné: Obchodné mená žalobcu, ako aj žalovaného obsahujú slovný výraz, ktorý má výraznú rozlišovaciu schopnosť a to kmeň slova „MART“ a tento je dominantným ako v obchodnom mene právnickej osoby žalobcu, tak fyzickej osoby žalovaného. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že môže dochádzať k zameniteľnosti týchto
obchodných mien, pričom prednostná ochrana obchodného mena patrí nesporne tomu z obchodných mien, ktoré bolo do príslušného registra zapísané ako prvé.“ Obchodné meno žalobcu bolo do obchodného registra zapísané 01.02.2013 a obchodné meno žalovaného bolo do živnostenského registra zapísané 01.11.2003. Je síce pravdou, že žalovaný nie je zapísaný v obchodnom registri, ale len v živnostenskom registri, čo však nemalo vplyv na zásadu priority práva. Podstatné je teda uviesť, že zameniteľné obchodné meno si zvolil žalobca, pričom je nevýznamné, či príslušný orgán pri zapísaní tohto obchodného mena mal, alebo nemal ním požadované obchodné meno pripustiť. Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda okresný súd stotožnil s tvrdením žalovaného v informácii uvedenej na internetovej stránke, že názov spoločnosti MKMART s.r.o. je podobný názvu firme KEMART s.r.o., avšak podstatné pre poškodenie povesti žalobcu bolo tvrdenie žalovaného, že sa žalobca takéhoto konania dopustil zámerne. Táto zámernosť v konaní nebola preukázaná a práve tvrdenie žalovaného v predmetnej informácii uverejnenej na internetovej stránke, že žalobca úmyselne zvolil názov spoločnosti podobný firme KEMART, je rozhodujúca pre posúdenie, či mohlo dôjsť k poškodeniu dobrej povesti žalobcu. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný sa mal poškodenia dobrej povesti žalobcu dopustiť tým, že uverejnil informáciu o nekalých praktikách žalobcu, ktoré mali spočívať v úmyselnom zvolení podobného názvu a v ponúkaní výrobkov žalovaného a prezentovaním sa k fotografiami výrobkov žalovaného. Bolo preukázané, že obidve tvrdenia, ako podobnosť názvu žalobcu a žalovaného, ako aj prezentácia fotografiami žalovaného sú pravdivé. Nepreukázala sa však ako pravdivá informácia, že žalobca tak činil zámerne vo vzťahu k voľbe svojho obchodného mena, ktoré tvrdenie je podstatné pre poškodenie dobrej povesti, a preto okresný súd uložil žalovanému, aby sa žalobcovi ospravedlnil za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena firmy žalobcu, „ktoré spočívalo v tom, že uviedol, že spoločnosť MKMART s.r.o. parazituje na firme KEMART a uviedol nepravdu, ktorá spočívala v tom, že voľba obchodného mena MKMART bola zámerná. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom a to nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur, v tejto časti zobral žalobca žalobu späť, a preto súd konanie o tomto nároku zastavil.“ Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania okresný súd ponechal na 30 dňovú lehotu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok napadol „ pokiaľ ide o môj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur, keď okresný súd o tomto nároku konanie zastavil s odôvodnením, že som v tejto časti zobral žalobu späť, no nikde nie je ani zmienka o tom, že k zmieru nedošlo. Mám za to, že toto konštatovanie súdu bolo vyhodnotené nesprávne, nakoľko na poslednom pojednávaní som požiadal súd aby rozhodol podľa pôvodnej žaloby, teda vrátane nároku 5.000,- eur ako nemajetkovú ujmu, pre nedodržanie podmienky ospravedlnenia sa žalovaného.“ Na konci druhého pojednávania ako prejav dobrej vôle, žalobca požiadal okresný súd o to, aby sa súdne pojednávanie skončilo zmierom, pod podmienkou, že ak sa žalovaný ospravedlní za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena jeho firmy, tak si nebude uplatňovať nemajetkovú ujmu 5.000,- Eur. „Bezprostredne na túto ponuku sa pán Y. vyjadril, že by sa cítil ukrivdený, preto mu pani sudkyňa dala 10 dní na rozmyslenie.“ Pár dní, už po tejto lehote, sa žalobcovi ozvala právna zástupkyňa žalovaného s návrhom, že majú záujem, aby sa súd skončil zmierom (a že lehota na dohodu je do 26.09.2014, „pričom nemám o takejto lehote vedomosť, keďže sudkyňa oznámila lehotu 10 dní) a navrhli toto ospravedlnenie: „Tibor Kemény - KEMART sa týmto ospravedlňuje obchodnej spoločnosti MK MÁRT s. r. o. za obsah článku a za výrok v ňom uvedený a to: „V tejto budove parazituje spoločnosť MK MÁRT s. r. o. na firme KEMART." Ktorý bol uverejnený na internetovej stránke v auguste 2013 a ktorý mohol zasiahnuť do dobrej povesti obchodnej spoločnosti MK MÁRT s.r.o. Takéto ospravedlnenie som pokladal za nedostatočné a na výzvu o mojej predstave som im a rovnako aj súdu, poslal svoju predstavu o tomto ospravedlnení. Toto však pán Y.y odmietol, teda aj ponuku na zmier, (kópiu e-mailovej komunikácie prikladám)“. Oznámili mu, že pán Y. zotrváva na svojich tvrdeniach a že nie je v jeho záujme uzavrieť dohodu. To znamenalo, že ochotu zmieriť sa iba predstieral. Preto žalobca žiadal, aby okresný súd zaviazal žalobcu vyplatiť mi túto nemajetkovú ujmu, a to 5.000,- Eur. „Ďalej žiadam o spresnenie rozhodnutia súdu vo veci ospravedlnenia sa žalovaného, aby bola dodržaná veľkosť inzerátu v reklamných novinách Martinsko, ďalej aby ospravedlnenie bolo rovnako zverejnené, ako kompromitujúci text, na sociálnej sieti a internetovej stránke spolu s pridanou fotkou. Toto v rozsudku chýba. Ďalej žiadam aby mi boli vrátené súdne poplatky v plnej výške.“
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právnej zástupkyne, ktorý uviedol, že s dôvodmi uvádzanými v odvolaní žalobcu sa nestotožnil. V plnom rozsahu trval na všetkých svojich písomných ako aj ústnych vyjadreniach. Žalobca v odvolaní uvádzal, že rozsudok Okresného
súdu Martin napádal pokiaľ išlo o jeho nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur, pričom poukázal na to, že okresný súd v tejto časti konanie zastavil s odôvodnením, že žalobca zobral v tejto časti žalobu späť. Zároveň žalobca uvádzal, „že nikde nie je zmienka o tom, že by k zmieru nedošlo. Toto konštatovanie súdu považuje žalobca za nesprávne vyhodnotené.“ S tvrdením žalobcu sa žalovaný nestotožnil a zároveň poukázal na vyjadrenie žalobcu, tak ako bolo prednesené na pojednávaní zo dňa 05.09.2014, kde uviedol: „Ja by som ešte do zápisnice učinil procesný návrh. Ja upravujem svoj procesný návrh tak, že nežiadam po žalovanom žiadnu nemajetková ujmu, nechcem vo ňom finančne nič, nežiadam tých 5.000,-eur, ...Žiadam len toto ospravedlnenie, nemajetkovú ujmu nežiadam. " (strana 6 zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.09.2014). Rovnako na pojednávaní zo dňa 23.10.2014 sa žalobca vyjadril: „Ja trvám na svojom vyjadrení a teda na tom petite ako som ho formuloval na predchádzajúcom pojednávaní“ (strana 1-2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.10.2014). Zároveň bolo zo strany okresného súdu na začiatku pojednávania zo dňa 23.10.2014 konštatované, že k mimosúdnemu vysporiadaniu sporu nedošlo. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalovaný za to, že okresný súd rozhodol správne, keď konanie v časti žalobcom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur zastavil, nakoľko bolo zrejmé, že žalobca v tejto časti zobral svoj návrh späť. S čiastočným späťvzatím súhlasil aj žalovaný. Navyše zo žiadneho z vyjadrení žalobcu nevyplývalo, že by čiastočné späťvzatie žaloby viazal na podmienku uzavretia právnej veci zmierom.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v celom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu bola spôsobená nemajetková ujma vo výške 5.000,- Eur. Bolo podľa neho potrebné uviesť, že žalobca počas konania nevedel okresnému súdu preukázať ani aká konkrétna ujma mu mala byť zo strany žalovaného spôsobená. Žalobca na pojednávaní dňa 05.09.2014 uviedol, že ,,Ja neviem konkrétne uviesť kto si na základe textu, ktorý uverejnil žalovaný u mňa nekúpil sedaciu súpravu, konkrétne to uviesť neviem, jednoducho bolo menej zákazníkov" (strana 3 zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.09.2014). Žalobca sa len domnieval, že klesla výroba jednotlivým výrobcom, ako aj výroba kostier na základe informácie, ktorú zverejnil žalovaný (strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.09.2014). Uvedené tvrdenia však žalobca v prvostupňovom konaní nepreukázal a nepreukázali sa ani výpoveďami svedkov, ktorí boli navrhnutí žalobcom a vypočutí na pojednávam dňa 05.09.2014. Svedkovia konštatovali, že tržby sú celkovo nižšie, resp., že sedacie súpravy sa všeobecne v tejto dobe zle predávajú (strana 3-4 zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.09.2014). Nebolo však preukázané, že by tržby klesli v dôsledku informácie, ktorá bola zo strany žalovaného zverejnená. Žalobcom neboli preukázané zákonné predpoklady (príčinná súvislosť), ktoré sú nevyhnutné pre vznik občianskoprávnej sankcie. Vychádzajúc z ustanovení OZ, na to, aby mohlo dôjsť k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby zverejneným upozornením, musí existovať príčinná súvislosť medzi zverejneným upozornením a zásahom, resp. jeho následkami, žalobca teda mal v konaní preukázať, okrem samotných následkov zásahu aj to, že tieto následky zásahu do jeho dobrej povesti, boli zapríčinené práve uverejneným upozornením zo strany žalovaného. Žalobca však v konaní nepreukázal, aký konkrétny následok, resp. aká ujma mu bola v dôsledku zverejneného upozornenia zo strany žalovaného spôsobená, preto neuniesol dôkazné bremeno.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že zo strany žalovaného nedošlo k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby žalobcu. Žalobca tiež nepreukázal, že dobrá povesť právnickej osoby žalobcu, v čase zverejnenia daných upozornení už neexistovala, nakoľko dobrá povesť právnickej osoby existuje od jej vzniku, až kým sa nepreukáže opak. Dobrá povesť právnickej osoby je vytváraná najmä na základe skúseností, ktoré majú s konkrétnou právnickou osobou zákazníci, obchodní partneri, pracovníci a iné subjekty, ktoré s ňou prichádzajú do kontaktu. V prípade, že právnická osoba neplní svoje povinnosti, resp. porušuje svoje práva a povinnosti, nemožno dospieť k záveru, že daná právnická osoba má dobrú povesť. Podľa žalovaného, zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 10 ods. 1 OBZ. Obchodné meno žalobcu, tak ako vyplývalo z obchodného registra: MKMART s.r.o. bolo schopné vyvolať zámenu - podobnosť s dodatkom k obchodnému menu žalovaného KEMART. „V tejto súvislosti poukazujeme na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.02.1998 sp.zn. 6 Obo 194/97 ako aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.04.2001 sp.zn. Obdo V 67/99.“ V čase vzniku obchodnej spoločnosti MKMART s.r.o. bol žalovaný v nájomnom vzťahu s podnikateľským subjektom Milan Kukla JMK KONSTRUKT (IČO: 37 758 683). Žalovaný teda na základe nájomnej zmluvy užíval nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je konateľ obchodnej spoločnosti MKMART s.r.o., Milan Kukla. Nájomný vzťah trval až do konca marca 2013. V uvedených priestoroch na ulici Čsl. Armády 10812 v Martine, žalovaný vyrábal a predával vlastné sedacie súpravy. Je teda nesporné, že žalobca pri zakladaní obchodnej spoločnosti MKMART s.r.o., so sídlom Čsl. Armády 10812,
Martin, musel mať vedomosť o obchodom mene žalovaného ako aj o dodatku k nemu. Navyše po odchode žalovaného z predmetných priestorov, žalobca MKMART s.r.o., so sídlom Čsl. Armády 10812, Martin, v tých istých priestoroch otvoril vlastnú vzorkovú predajňu so sedacími súpravami. Žalobca vznikol ku dňu 01.02.2013, teda neskôr, ako žalovaný získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť t.j. 1.11.2003. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na § 10 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorého„ Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania." Toto ustanovenie sa vzťahuje na obchodné meno právnickej osoby ako aj fyzickej osoby podnikateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť skôr (01.11.2003), ako vznikol žalobca ako obchodná spoločnosť (01.02.2013), bolo zrejmé, že z hľadiska priority, ochrana obchodného mena patrí tomu obchodnému menu, ktoré bolo do príslušného registra zapísané ako prvé. Potom je nesporné, že žalobca začal neskôr používať časť obchodného mena žalovaného (MÁRT), čo podľa žalovaného bolo u zákazníkov schopné vyvolať zameniteľnosť obchodných mien a tak aj podnikateľských subjektov. V tejto súvislosti poukázal na konštatovanie Okresného súdu v Martine uvedené v rozsudku na strane 5: „Obchodné mená žalobcu, ako aj žalovaného obsahujú slovný výraz, ktorý má výraznú rozlišovaciu schopnosť a to kmeň slova „MÁRT" a tento je dominantný ako v obchodnom mene právnickej osoby žalobcu, tak aj fyzickej osoby žalovaného. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že môže dochádzať k zameniteľnosti týchto obchodných mien, pričom prednostná ochrana patrí nesporne tomu z obchodných mien, ktoré bolo do príslušného registra zapísané ako prvé. Obchodné meno žalobcu bolo do obchodného registra zapísané 1.2.2013 a obchodné meno žalovaného bolo do živnostenského registra zapísané 1.11.2003. Je síce pravdou, že žalovaný nie je zapísaný v obchodnom registri, ale len v živnostenskom registri, čo však nemá vplyv na zásadu priority práva. Podstatné je teda uviesť, že zameniteľné obchodné meno si zvolil žalobca, pričom je nevýznamné či príslušný orgán pri zapísaní tohto obchodného mena mal, alebo nemal ním požadované obchodné meno pripustiť. "
Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný považoval za potrebné uviesť, že žalobca pred uverejnením predmetného upozornenia zo strany žalovaného, použil na svojej internetovej stránke, zrejme na zviditeľnenie svojej vzorkovej predajne, fotografie sedacích súprav, ktoré vyrába žalovaný. Pod každou fotografiou bol umiestnený text: „Firma MK MART vyrába postele a sedacie súpravy na mieru, čalúnené kvalitnými poťahovými látkami a odolnými kozami. Svojim zákazníkom ponúka široké spektrum poťahov, ale aj možnosť zhotoviť sedačky v atypických rozmeroch." Tiež poukázal na tvrdenia žalobcu, tak ako vyplynuli z pojednávaní, na ktorých sa žalobca vyjadril, že jeho spoločnosť sa nezaoberá výrobou sedacích súprav (strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.05.2014 a strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.09.2014). Nebolo potom zrejmé, prečo bol pod fotografie sedacích súprav žalovaného, ktoré boli použité bez jeho súhlasu a súhlasu fotografa na internetovej stránke žalobcu, umiestnený text s tvrdením, že firma MK MART vyrába postele a sedacie súpravy na mieru, preto aj táto informácia mohla zmiasť potenciálnych zákazníkov žalovaného. Rovnako ani z obchodného registra nevyplývalo, že by mal žalobca ako predmet činnosti zapísaný predmet, ktorý by ho oprávňoval k výrobe sedacích súprav. Žalobca v konaní neozrejmil skutočnosť, prečo na svojej internetovej stránke použil fotografie sedacích súprav žalovaného a nie výrobcov sedacích súprav, ktorých výrobky ponúkal vo svojej vzorkovej predajni. Do pozornosti súdu žalovaný uviedol, že žalobca sa na pojednávaní dňa 22.05.2014 vyjadril, že dodal tvorcom internetovej stránky nejaké katalógy (strana 2 zápisnice). Bolo teda zrejmé, že mal vedomosť o tom, aké katalógy, s akými sedacími súpravami boli tvorcom internetovej stránky poskytnuté. Neskôr prednesené tvrdenia žalobcu o tom, že nevedel aké fotografie, resp. aké sedacie súpravy boli použité na jeho internetovej stránke a o tom, že neposkytol k tomu žiadne podklady (strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.09.2014) boli podľa žalovaného zavádzajúce, nakoľko na skoršom pojednávaní sa vyjadril, že poskytol tvorcom stránky materiály. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že v upozornení pre zákazníkov, ktoré zverejnil žalovaný nebola obsiahnutá nepravdivá informácia, nakoľko predmetné upozornenie bolo zverejnené až na základe skutočností vyššie opísaných, ktoré zverejneniu upozornenia predchádzali a ktoré sa reálne odohrali. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS/211/08, v ktorom sa uvádza „Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí objektívnym spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby." Rovnako poukazujeme aj na konštatovanie Okresného súdu v Martine na strane 6 rozsudku: „Bolo preukázané, že obidve tvrdenia, ako podobnosť názvu žalobcu a žalovaného, ako
aj prezentácia fotografiami žalovaného sú pravdivé." Mal za to, že v daných upozorneniach nebola použitá žiadna nepravdivá informácia ani hodnotiaci úsudok, ktorému by chýbal skutkový základ nakoľko upozornenia boli zverejnené až následne po tom, ako sa odohrali vyššie opísané skutočnosti. Navyše upozornenia boli určené zákazníkom žalovaného, aby nedošlo k zámene so žalobcom a zároveň ich úlohou bolo informovať o zmene adresy predajne žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré predchádzali uverejneniu upozornenia, mal žalovaný za to, „že dobrá povesť právnickej osoby už neexistovala a teda nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby.“
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v medziach podľa § 212 ods. 1, 3 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd konanie v časti žalobcom uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur zastavil, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa 18.12.2014 (č.l. 150-152 spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci, podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti podaného odvolania žalobcu.
Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že okresný súd konanie o nároku na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur zastavil s odôvodnením, že v tejto časti zobral žalobu späť, pričom „nikde nie je ani zmienka o tom, že k zmieru nedošlo“ a zdôraznil, že požiadal okresný súd na poslednom pojednávaní „aby rozhodol podľa pôvodnej žaloby, teda vrátenie nároku 5.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu pre nedodržanie podmienky ospravedlnenia sa žalovaného“ a že žalovaný „ochotu zmieriť sa iba predstieral“ (č.l. 151 spisu). V súvislosti s uvedenou odvolacou argumentáciou žalobcu sa krajský súd oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý v ňom konštatoval, že pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, a to nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur, „v tejto časti zobral žalobca žalobu späť, a preto súd konanie o tomto nároku zastavil“ (č.l. 147 spisu). Vo väzbe na uvedené a na skutkový stav veci ustálený okresným súdom, poukazuje krajský súd na celý obsah spisového materiálu okresného súdu, s dôrazom na samotný dispozitívny úkon žalobcu, v zmysle zápisnice z ústneho pojednávania, spísanej okresným súdom dňa 05. septembra 2014, z ktorej na č.l. 85 spisu je zrejmé, že žalobca učinil voči okresnému súdu dispozitívny úkon - späťvzatie žaloby, teda procesný návrh, keď uviedol „Ja upravujem svoj procesný návrh tak, že nežiadam po žalovanom žiadnu nemajetkovú ujmu, nechcem po ňom finančne nič, nežiadam tých 5.000,- Eur, ja len žiadam, aby sa mi ospravedlnil tak, ako som uviedol na internete aj v novinách Martinsko, ja predsa na nikom neparazitujem. Žiadam len toto ospravedlnenie, nemajetkovú ujmu nežiadam“ (č.l. 85 spisu). V súvislosti s týmto prejavom vôle, teda dispozitívnym úkonom žalobcu, tak ako bol zaprotokolovaný okresným súdom, možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že išlo o dispozíciu žalobcu so samotnou žalobou v jej predmetnej časti. Vo väzbe na túto dispozíciu so žalobou, poukazuje potom krajský súd i na zápisnicu spísanú okresným súdom dňa 23. októbra 2014, v zmysle ktorej žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne na ústnom pojednávaní za prítomnosti žalobcu uviedol, že „S čiastočným späťvzatím súhlasíme“.
Podľa § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
„Z ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. V zmysle tohto ustanovenia návrh na začatie konania môže vziať späť navrhovateľ a ide o dispozičný úkon účastníka konania a dispozíciu konaním zo strany navrhovateľa.
Dispozičný princíp sa v sporovom konaní uplatňuje pri návrhu na začatie konania, to znamená, že navrhovateľ sám zváži, či podá návrh, alebo nie“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 Cdo 32/2013 z 27. novembra 2013). Krajský súd konštatuje, že vzhľadom na obsah spisového materiálu, dispozitívny úkon žalobcu - späťvzatie žaloby v časti nemajetkovej ujmy na zaplatenie 5.000,- Eur, súhlas žalovaného s takýmto úkonom ako i odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu bolo zrejmé, že okresný súd mal splnené podmienky na zastavenie konania v časti žalobou uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur v rozsahu dispozitívneho úkonu žalobcu tak, ako bol protokolovaný okresným súdom na č.l. 85 spisu. Na tomto mieste krajský súd tiež pripomína, že „ Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.zn. 4 Cdo 136/2010). Vzhľadom na odvolanie žalobcu krajský súd tiež uvádza, že „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.08.2010, sp.zn. 6Sžo/372/2009). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti, ktorou zastavil konanie o nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- Eur zastavil, potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. V tejto časti vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné a nebol priestor na iný postup odvolacieho súdu na základe argumentácie žalobcu v odvolaní a skutkového stavu tak ako vyplýval z obsahu spisového materiálu okresného súdu.
Žalobca v odvolaní namietal, že v napadnutom „rozsudku chýba“, preto žiadal „o spresnenie rozhodnutia súdu vo veci ospravedlnenia sa žalovaného, aby bola dodržaná veľkosť inzerátu v reklamných novinách Martinsko, ďalej by ospravedlnenie bolo rovnako zverejnené, ako kompromitujúci text, na sociálnej sieti a internetovej stránke spolu s pridanou fotkou“. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalobcu, krajský súd zdôrazňuje, že ju posudzoval podľa obsahu v zmysle § 41 ods. 2 OSP vyhodnotil ju ako odvolanie, v dôsledku ktorých záverov sa potom oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Podľa výrokovej časti napadnutého rozsudku bolo zrejmé, že okresný súd vyhovel žalobe žalobcu v časti jej rozsahu danej výrokom „žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi v reklamných novinách Martinsko v troch číslach za sebou a na internetovej stránke žalovaného s nasledovným textom: Fyzická osoba podnikateľ Tibor Kemény - KEMART , IČO: 40 990 176 s miestom podnikania Martin, Blažeja Bullu 4839/2 sa ospravedlňuje firme MKMART s.r.o., IČO: 47 006 102 so sídlom Československej armády 10812 Martin, za ohováranie a poškodzovanie dobrého mena tejto firmy, ktoré spočívalo v tom, že uviedol, že spoločnosť MKMART s.r.o. parazituje na firme KEMART a že uviedol nepravdu, ktorá spočívala v tom, že voľba obchodného mena MKMART bola zámerná“. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v napadnutom rozsudku, pričom žalobca a ani žalovaný voči uvedenému výroku podľa obsahu podaného odvolania odvolanie nepodali. Podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby bola dodržaná veľkosť inzerátu v reklamných novinách Martinsko a aby bol rovnako zverejnený, ako kompromitujúci text na sociálnej sieti a internetovej stránke spolu s pridanou fotkou. Krajský súd sa oboznámil so samotnou žalobou zo dňa 09.10.2013, s jej petitom tak, ako ho formuloval žalobca na č.l. 2 spisu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplývalo, že okresný súd v časti žalobou uplatneného nároku žalobu zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu však nie sú zrejmé dôvody uvedeného rozhodnutia, ktoré okresný súd viedli k záveru, že napadnutú časť vo zvyšku zamietol. Okresný súd v súvislosti s výrokovou časťou „vo zvyšku súd žalobu zamietol“, v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol žiadnu argumentáciu a ani bližšie nie je identifikovaný rozsah uvedeného zamietnutia vo väzbe na žalobou uplatnený nárok, úkony žalobcu v priebehu prvostupňového konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal priestor vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu v časti odvolania „o spresnenie rozhodnutia súdu vo veci ospravedlnenia sa žalovaného, aby bola dodržaná veľkosť inzerátu v reklamných novinách Martinsko, ďalej by ospravedlnenie bolo rovnako zverejnené, ako kompromitujúci text, na sociálnej
sieti a internetovej stránke spolu s pridanou fotkou“ v odvolacom konaní na iný záver, len že záver okresného súdu, ktorým zamietol žalobu vo zvyšku, bol neúplný a predčasný. Pokiaľ i rozhodné skutočnosti okresný súd posudzoval, v dôsledku čoho dospel k nevyhnutnosti zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti, tak tieto myšlienkové pochody okresného súdu nebolo možné podriadiť odvolaciemu prieskumu z dôvodu už konštatovanej absencie ich uvedenia v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Krajský súd len pripomína, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Je nepochybné, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Je tiež namieste podľa odvolacieho súdu uviesť, že za situácie, že okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval (absencia odôvodnenia), podľa odôvodnenia potom nie je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania v tomto smere, tak potom nebol vytvorený priestor krajskému súdu ako už uviedol vyššie, pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere v odvolacom konaní, vzhľadom na dvojinštančnosť konania. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná (predovšetkým právna otázka) konkrétnej veci, musí byť predmetom posúdenia tak prvostupňového ako i odvolacieho súdu. Porušením zásady dvojinštančnosti konania krajským súdom by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval za relevantné a opodstatnené odvolacie dôvody žalobcu, ktoré poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie žalobou uplatneného nároku žalobcom v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, uvedenými dôvodmi sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, čo malo dopad na jeho neúplné, predčasné, skutkové ako aj právne závery. Súčasne pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovanému OBZ, OSP, OZ, odvolací súd konštatoval nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu s § 157 ods. 2 OSP, čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom a súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo k naplneniu i § 221 ods. 1 písm. h) OSP pre zrušenie rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci súdu prvého stupňa v týchto častiach na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať dôsledne argumentáciou žalobcu v rovine vyhodnotenia nároku žalobcu žalobou v rozsahu zodpovedajúcej výrokovej časti tohto uznesenia na základe žalobcom tvrdených skutočností (uvádzaných nielen v žalobe, ale v celom konaní) tiež s argumentáciou žalovaného v celom konaní, s dôrazom na skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní. Z doplneného dokazovania vyvodené zistenia opätovne skutkovo a právne vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Vec opätovne prejedná, rozhodne o prípadných procesných návrhoch účastníkov, na vykonanie dokazovania za dodržania § 118 ods. 2 OSP a opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej, zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.
Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenej žalobe spočíva na žalobcovi, k obrane proti žalobnému návrhu na žalovanom.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.