Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/5/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Mareka Olekšáka a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.475,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. z 27. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. z 27. novembra 2020 potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením (v poradí druhým) označeným v záhlaví, rozhodol, že zamieta žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil na ustanoveniach , , , , , , , . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), , o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2008 do 31.12.2010, , . 3. Súd prvej inštancie svoje uznesenie odôvodnil v podstate tým, že v zmysle Exekučného poriadku posudzoval žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného a exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom, teda či boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Skúmal, či oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v lehote v zmysle Exekučného poriadku, a či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa . Konštatoval, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil v zákonnej lehote, t. j. do 22.01.2016. Ďalej uviedol, že uplatňovanému nároku zo zmenky a následnému vydaniu exekučného titulu - rozhodcovskému rozsudku predchádzalo medzi oprávneným a povinným uzatvorenie Zmluvy o úvere a vystavenie zmenky. Predmetná zmluva obsahovala rodné číslo povinného, t. j. označenie fyzickej osoby - nepodnikateľa. Považoval za nesporné, že v danom zmluvnom vzťahu vystupoval povinný ako fyzická osoba, a teda ako spotrebiteľ, ktorý je definovaný v ustanovení ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň považoval za nesporné aj to, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a zároveň sa jedná o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľským úverom, a teda spotrebiteľskou zmluvou podľa . Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, normy obchodného

práva (všeobecná úprava) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v . Vzhľadom k tomu, že sa v predmetnom konaní jedná o vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a podľa o spotrebiteľských úveroch (od 1.1.2008) v znení do 31.12.2010 veriteľ konal v rozpore so zákonom, nakoľko veriteľ v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby mal zakázané plnenie zo zmenky. Veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa . Exekučného poriadku a v zmysle o spotrebiteľských úveroch (od 1.1.2008) v znení do 31.12.2010, keďže predmetný návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore zo zákonom, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vydaniu poverenia a vykonaniu exekúcie. Nakoľko v tomto štádiu konania nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd prvej inštancie na základe uvedeného a v zmysle Exekučného poriadku exekúciu nezastavil, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej stránky nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal ďalej, že došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu súdom prvej inštancie, pretože oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine, tiež že v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Namietal tiež s poukazom na , že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“), po zistení, že sú splnené podmienky vecného prejednania odvolania ( a contrario ), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) odvolaním napadnuté uznesenie, a to v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( , a contrario ) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.10.2012 kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00558/11 z 31.10.2011, vydanému v rozhodcovskom konaní. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011 a vykonateľnosť dňa 24.11.2011. Súdny exekútor následne žiadosťou doručenou súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu

dňa 19.11.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie najprv o tejto žiadosti rozhodol uznesením č. k. -10 zo dňa 23.11.2012 tak, že ju zamietol. Predmetné uznesenie však bolo v dôsledku odvolania podaného oprávneným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -22 zo dňa 30.04.2013 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 23.12.2015, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 (do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. Podľa , a (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (dňa 18.01.2010 - ďalej len „v čase uzavretia zmluvy o úvere“), (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa veta prvá a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa , a v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa , na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

23. Doterajším predpisom, na ktorý odkazuje a ktorého právna úprava sa v rozsahu stanovenom v (t. j. v rozsahu, v akom upravuje zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom) použije aj po 31. decembri 2010, ak zmenka alebo šek boli vystavené do 31. decembra 2010, je o spotrebiteľských úveroch, a to najmä tohto zákona.

24. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

25. Podľa čl. I. . ods. 1 zmenkového a šekového (ďalej len „“) v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

26. Podľa čl. I. § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

28. Podľa právnej úpravy zavedenej (novelizačným) , platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení a nasl. Exekučného poriadku sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením a zmenkového a šekového, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

29. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Odo dňa 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v už prebiehajúcich exekučných konaniach ktoré začali do 22.12.2015 (a to bez ohľadu na to, či v nich už bolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie), pretože aj v týchto exekučných konaniach exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (§ 243f ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku).

30. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú dňa 18.01.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú. Tento právny záver súdu prvej inštancie oprávnený v odvolaní ani nenapadol. Uvedená medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o úvere je ale nielen spotrebiteľskou zmluvou, ale súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere. 31. Z predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj dočasné poskytovanie peňažných prostriedkov za odplatu, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa podľa () a za veriteľa podľa (). Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena a priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia a rovnako aj v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, obe v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní (teda pri ponúknutí úveru) a plnení (teda pri samotnom poskytnutí úveru) zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa a súčasne aj podľa (k tomu podrobne ešte v nasledovných bodoch odôvodnenia). Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Oprávnený je teda v prejednávanej veci dodávateľom, resp. veriteľom, povinný spotrebiteľom a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

32. Zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 18.01.2010, je teda nielen spotrebiteľskou zmluvou (podľa a nasl. ), ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia, oprávnený napĺňa všetky znaky definície veriteľa podľa a povinný zasa napĺňa všetky znaky definície spotrebiteľa podľa Predmetom zmluvy o úvere z 18.01.2010 bolo poskytnutie úveru veriteľom (oprávneným) dlžníkovi, ktorý bol spotrebiteľom (povinnému). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere inter alia vo forme úveru ( Z.

z.), teda vo forme, v akej aj v prejednávanej veci dočasne veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky, čím úver poskytnutý oprávneným povinnému v prejednávanej veci napĺňa znaky spotrebiteľského úveru a zmluva o úvere je potom podľa obsahu práve zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Samotná skutočnosť, že zmluva o úvere nie je v prejednávanej veci výslovne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, nič nemení na tom, že takouto zmluvou je, keďže každý právny úkon sa vždy posudzuje podľa obsahu a nie jeho formálneho označenia.

33. Odvolací súd k uvedeným záverom o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, o tom, že je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere a o postavení povinného ako spotrebiteľa, dopĺňa, že povinný, ktorý uzatváral zmluvu o úvere ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy o úvere uviedol, že sú mu peňažné prostriedky poskytované na výkon zamestnania. Z uvedeného prehlásenia povinného by teda mohli vystať pochybnosti o tom, či bol povinný spotrebiteľom alebo ním nebol. V prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu je ale dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy na dodávateľovi - veriteľovi (v tomto exekučnom konaní v procesnom postavení oprávneného). Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere musí byť totiž preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom podnikateľskej činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil v konaní (osobitne k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci ktorého práve bezpečné preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere má veľký právny význam, keďže následne exekučný súd aj na základe doplnenia návrhu rozhoduje o pokračovaní alebo zastavení exekúcie, resp. zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali bezpečne opak - teda nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Okrem toho rovnako nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v zmluve o úvere sú uvedené len tie údaje povinného, ktoré sa uvádzajú v prípade, ak tieto zmluvy uzatvárajú fyzické osoby - spotrebitelia (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a pod.). S poukazom na interpretačné ustanovenie je súd povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, na oprávnenom (ako veriteľovi - dodávateľovi) a jednak, že v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter, je nutné použiť výklad, že povinný bol spotrebiteľom, a teda zmluva spotrebiteľský charakter má.

34. V dôsledku vyššie uvedeného, právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o úvere, uzavretou oprávneným a povinným dňa 18.01.2010, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (, zákon o spotrebiteľských úveroch). Tieto ustanovenia je však treba aplikovať aj na všetky právne úkony a vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, ktorými právnymi úkonmi sú v prejednávanej veci aj rozhodcovská doložka a dohoda o vyplnení zmeniek, ktoré boli inkorporované do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Dohoda o vyplnení zmeniek bola v prejednávanej veci uzavretá ako zabezpečovací inštitút plnenia záväzku povinného zo spotrebiteľskej zmluvy. V rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok (ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom), bol uplatnený nárok zo zmenky, ktorá však bola len zabezpečovacím inštitútom záväzku povinného splatiť svoj záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Rozhodcovské konanie, v ktorom bol uvedený nárok uplatnený, bolo vedené na základe rozhodcovskej doložky. Preto je potrebné posudzovať aj uvedené právne úkony podľa noriem spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu (t. j. aj na zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu či subjektov záväzkového vzťahu a pod.), ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie.

35. Odvolací súd konštatuje, že zmenka, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok (exekučný titul v tomto konaní) je neplatná z dôvodu, že ju oprávnený vyplnil v rozpore s ustanovením (ktoré je nutné v danej veci aplikovať podľa prechodného ustanovenia , keďže zmenka bola vystavená pred 31.12.2010) na

sumu 1.457,57 eur. Zmluvou o úvere poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 800,- eur, spolu s príslušenstvom bol povinný zaviazaný zaplatiť sumu 1.507,- eur. Podľa už uvedeného ustanovenia v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky veriteľ smie prijať od dlžníka na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len takú zmenku, ktorá je zabezpečovacou a na ktorej zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške súčtu i/ aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a ii/ výšky príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktorého výška nesmie presiahnuť 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V prejednávanej veci sa úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere považuje za bezúročný a bez poplatkov už len v dôsledku absencie napr. toho, že v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov ( v spojení s ). Zmenka mohla byť preto v prejednávanej veci podľa v časti zmenkovej sumy vyplnená najviac vo výške nesplatenej istiny spotrebiteľského úveru v čase vyplnenia zmenkovej sumy a ktorá suma už nemohla byť navýšená o žiadne príslušenstvo, keďže úver sa v danej veci považuje za bezúročný a bez poplatkov - teda oprávnený nemal nárok na žiadne ďalšie akcesorické nároky či príslušenstvo - vrátane napr. zmluvných pokút či iných nárokov, vyplývajúcich z poskytnutého úveru. Ak oprávnený preto na základe dohody o vyplnení zmenky vyplnil na blankozmenke zmenkovú sumu vo výške 1.457,57 eur, porušil ustanovenie č. Prijatie takto oprávneným vyplnenej zmenky bolo teda podľa v danom záväzkovo-právnom vzťahu založenom podľa označenia zmluvou o úvere (podľa obsahu spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere) neprípustné, pričom na toto neprípustné prijatie zmenky nebolo v rozhodcovskom konaní, v ktorom oprávnený uplatňoval práve nárok z uvedenej zmenky, prihliadnuté a rovnako v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky (medzi inými neplatnosť dohody o vyplnení zmeniek).

36. K záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek, inkorporovanej do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ako súčasti zmluvy o úvere, uvádza odvolací súd nasledovné. Oprávnený ako veriteľ a remitent uzatváral s povinným ako dlžníkom a vystaviteľom zmenky Dohodu o vyplnení zmenky - teda zmenkovú dohodu s obsahom, že povinný ako dlžník vystavil voči veriteľovi ako reminentovi zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Túto dohodu teda uzatvoril oprávnený s povinným s takým obsahom, z ktorého nevyplýva obmedzenie práva remitenta vyplniť blankozmenku maximálne vo výške nárokov vyplývajúcich z ustanovenia Takáto zmenková dohoda, ktorá obchádza obmedzenie použitia zmenky, ustanovené v , je pre obchádzanie uvedeného ustanovenia, ale aj pre rozpor s čl. I. zákona zmenkového a šekového podľa absolútne neplatná, a preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani zmenku.

37. V tomto exekučnom konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (označenou len ako zmluva o úvere), uzavretou 18.01.2010. Zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou bolo už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, vystavenia zmenky či v čase doplnenia údajov do zmenky zákonom obmedzené. Oprávnený v rozpore s týmto obmedzením zahrnul do zmluvy o úvere v jej neoddeliteľnej súčasti - Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - dohodu o vyplnení zmeniek, ktorej znenie nerešpektovalo obmedzenie použitia zmenky ustanovené v Oprávnený si následne uplatnil nárok zo zabezpečujúcej zmenky, vyplnenej na základe absolútne neplatnej dohody o vyplnení zmeniek, v rozhodcovskom konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol na obmedzenie použitia zmenky v danom vzťahu, na jeho nerešpektovanie pri vyplnení blankozmenky oprávneným a ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve (absolútnu neplatnosť dohody o vyplnení zmenky inkorporovanú do čl. 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Týmto sú v danej veci splnené všetky podmienky ustanovené v v spojení s Exekučného poriadku, za ktorých je exekučný súd v spojení s Exekučného poriadku exekúciu zastaviť.

38. Odvolací súd v tejto súvislosti však ďalej poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje okrem iného súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Ak exekučný súd nesúlad so zákonom zistí už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže v prejednávanej veci súd prvej inštancie už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že by bol po vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie ihneď povinný exekúciu podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť, správne podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na uvedenom právnom základe zamietol už žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Opačný postup by bol v rozpore s účelom uvedených ustanovení Exekučného poriadku (poskytnúť spotrebiteľom ochranu pred vedením exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo prihliadnuté na to, že sa v ňom uplatňuje protiprávny nárok).

39. Napokon k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd uvádza, že ustanovenie veta druhá explicitne ustanovuje povinnosť odvolaciemu súdu vysporiadať sa len s takými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v odvolaní, ktoré sú podstatné, a to aj vtedy, ak sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v dôsledku toho sa obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Za podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní sa v zmysle veta druhá považujú len také argumenty, ktoré majú jednak vecný súvis s prejednávanou vecou a jednak sú spôsobilé v prípade ich preukázania (samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami) privodiť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (rovnako tak doktrína civilného procesu - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., komentár k ).

40. Nesprávne právne posúdenie veci oprávnený odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mal nesprávne aplikovať ustanovenia a o rozhodcovskom konaní (teda nesprávne tieto ustanovenia vyložiť a následne takto nesprávne vyložené ustanovenia aplikovať na zistený skutkový stav) v rámci toho, keď podľa Exekučného poriadku skúmal, či je žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Ako však vyplýva zo samotného odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec neaplikoval ustanovenie o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a na týchto ustanoveniach svoje rozhodnutie ani nezaložil. Ak súd prvej inštancie vôbec neaplikoval v danej veci uvedené ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, nemohol sa dopustiť pri svojom rozhodovaní nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v mylnom výklade ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a následne aplikácie takto mylne interpretovaného ustanovenia na skutkový stav v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie totiž ani neposudzoval súlad exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom o rozhodcovskom konaní. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie neskúmal ani samotné rozhodcovské konanie tak, ako to v odvolaní tvrdí oprávnený. Odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, tak ako ho vymedzil odvolateľ, ktorým vymedzením je odvolací súd viazaný ( ), preto nemôže byť a ani nie je v prejednávanej veci naplnený.

41. Druhý odvolateľom uplatnený odvolací dôvod - nesprávne skutkové zistenia -oprávnený založil na (údajnom) namietaní súdu prvej inštancie, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že táto odvolacia námietka oprávneného nemá oporu v napadnutom uznesení. Súd prvej inštancie, ako to dostatočne určito, zrozumiteľne a v súhrne presvedčivo vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, v prejednávanej veci napadnutým uznesením správne podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v spojení s § 243f Exekučného poriadku) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, na podklade ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu, oprávnený uplatnil nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v ňom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky. Uvedené zakladá bez ďalšieho povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v nadväznosti § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku). Z týchto dôvodov nie je naplnený ani tento druhý odvolací dôvod uplatnený v odvolaní oprávneného, ktorý naviac nemožno považovať ani za podstatné tvrdenie, s ktorým by bol odvolací súd povinný vysporiadať sa (napriek tomu, že tak v tomto bode urobil), keďže ani prípadné preukázanie (o taký prípad však v prejednávanej veci z už uvedených dôvodov ani nejde, keďže naopak, v tomto konaní bolo naplnenie tohto dôvodu vyvrátené) nie je spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

42. Keďže odvolací súd dospel z uvedených dôvodov k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

44. Záverom odvolací súd obiter dictum uvádza, že v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy aplikácia o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“), keďže tento sa vzťahuje len na ukončenie tých exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017, v ktorých už prebieha exekúcia na základe vydaného poverenia súdnemu exekútorovi (, , , ). O taký prípad nejde v prejednávanej veci, v ktorej prebieha exekučné konanie, ktoré sa začalo pred 1. aprílom 2017, avšak neprešlo do fázy vykonávania exekúcie (nebolo v ňom vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi).

45. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

46. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné ( Exekučného poriadku v znení v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -15 z 12. apríla 2018).