Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-4-2022.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Erika Vargu a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: Ing. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XXX, právne zastúpená advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, so sídlom I., Z. M. R. V. X/X, proti žalovanému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. XXXX/ XX, právne zastúpený advokátom Mgr. Michalom Grošaftom, so sídlom I., O. XX, o zaplatenie sumy 3.652,- eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/60/2020-112 zo dňa 22. septembra 2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie :
- vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.652 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
- vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania.
N e d o t k n u t ý m zostáva rozsudok vo výroku II. v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej v texte aj ako okresný súd) uložil odvolaním napadnutým rozsudkom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.652,- eur do troch dní od právoplatnosti (výrok I), vo zvyšnej časti, t.j. v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.992,- eur od 01.11.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.660,- eur od 01.04.2020 do zaplatenia, návrh zamietol (výrok II). Žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 % (výrok III).
2. Za nesporné ustálil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 21.08.2015 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom bytu č. XX vo vchode č. XX na treťom poschodí spolu s príslušenstvom podľa LV č. XXXX pre kat. úz. I., nachádzajúci sa v bytovom dome č. súp. XXXX na parc. č. 6534 na ul. O. v I., výlučným vlastníkom ktorého je žalobkyňa. Z dokazovania vyvodil, že žalovaný ako nájomca porušil zmluvnú povinnosť, na splnenie ktorej sa podľa predmetnej nájomnej zmluvy zaviazal a to tým, že za rozhodné obdobie (júl 2019 až máj 2020) byt užíval bez poskytovania akejkoľvek náhrady prenajímateľovi. Následne konštatoval opodstatnenosť žaloby čo do istiny 3.652,- eur a v tejto časti jej vyhovel.
3. Vychádzajúc z kritérií ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 4 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 697 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) okresný súd pre právnu neopodstatnenosť zamietol
žalobu čo do úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.992 eur od 01.11.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.660 eur od 01.04.2020 do zaplatenia.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „ CSP“) a po pomerovaní úspechu/neúspechu strán v spore priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej čistého úspechu ustáleného na 84 %. Dodal, že o výške náhrady trov bude rozhodované vymedzeným postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný, domáhal sa jeho zrušenia s následným vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok súdu považuje za nesprávny, najmä: ... „z dôvodov prezentovaných jeho právnym zástupcom súdom uvádzaným v bode 12 odôvodnenia rozsudku “. V súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania odvolateľ zdôraznil, že mu bol v tomto konaní priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc a súd mal predmetný procesný nárok posúdiť aplikáciou ust. § 257 CSP.
6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa zdôraznila, že žalovaným obdobím nezaplateného nájomného a preddavku za služby (112,- eur) boli mesiace júl 2019, (splatné v máji 2019) až december 2019 (splatné v októbri 2019) a nezaplatené nájomné v roku 2020 - na základe nájomného vzťahu: za mesiac január 2020 (splatné v mesiaci november 2020) až máj 2020 (splatné v mesiaci marec 2020). Podľa žalobkyne bolo preukázané, že žalovaný za žalované rozhodné obdobie nezaplatil žiadne nájomné, ani preddavok za služby a preto vyúčtovanie preddavkov za služby nemalo vplyv na žalovanú sumu. Bola tiež názoru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov nie sú na strane žalovaného dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala v zákonom stanovenej lehote ( § 362 ods. l CSP ) subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu, v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III., potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Výroku II. rozsudku sa odvolací súd nedotýkal (poznamenáva, že podľa tohto výroku bolo rozhodnuté v prospech žalovaného).
8. Primárne je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu v sporovej veci odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovej veci nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd v odsekoch 22 až 25 písomného odôvodnenia rozhodnutia relevantne vyargumentoval svoje skutkové a právne úvahy o ktoré oprel prijatý záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu istiny. Odvolateľ sa obmedzil v odvolaní iba na spochybnenie správnosti napadnutého rozsudku všeobecným odkazom na stanovisko jeho právneho zástupcu k veci a úplne rezignoval na svoju povinnosť aj naformulovať/vzniesť konkrétnu proti argumentáciu. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na svoju procesnú obranu prezentovanú jeho právnym zástupcom v konaní, či už poukázaním na konanie vedené pod sp. zn. 7C/71/2019 a mesiace, za ktoré bolo uhradené nájomné (marec, apríl, máj a polovica júna 2019), okresný súd správne z vykonaných dôkazov ustálil, že obdobie na ktoré odvolateľ odkázal - nezapadá do tzv. rozhodného obdobia - za ktoré uplatnila žalobkyňa voči nemu nárok na peňažné plnenie titulom nájomného. V súdenom prípade sa žalobkyňa domáhala nezaplateného nájomného a preddavku za služby za mesiace júl 2019 až december 2019 a január 2020 až máj 2020, v ktorom období byt žalovaný nepochybne užíval ale bez toho, aby žalobkyni poskytol akúkoľvek náhradu. 10. Na základe súhrnu konštatovaných súvislostí možno podľa odvolacieho súdu v zhode s názorom okresného súdu ustáliť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie o zaplatení nájomného a preddavkov za služby v rozhodnom období žalobkyni, čo napokon muselo vyústiť do jeho procesného neúspechu v kontradiktórnom sporovom súdnom konaní. 11. Odvolanie žalovaného smerujúce aj do výroku o náhrade trov konania nemohol odvolací súd akceptovať. Rozhodovanie o tomto procesnom nároku v sporovom konaní podľa zásady pomerovania
úspechu/ neúspechu strán, čo má svoj základ v ust. § 255 ods. 2 CSP hodnotí odvolací súd za vecne správne. Výnimočné okolnosti pre ktoré by bolo možné o náhrade trov konania účastníkov rozhodovať tzv. výnimkou podľa § 257 CSP - čoho sa dožaduje odvolateľ - odvolací súd nezistil. Podľa tohto procesného ustanovenia súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1, 2 resp. § 256 ods. 1 CSP, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 12. Priznanie nároku účastníkovi na bezplatnú pomoc bez ďalšieho iba samo o sebe ešte nemôže založiť opodstatnenosť rozhodovania o náhrade trov sporového konania podľa § 257 CSP. Navyše, z obsahu spisu odvolací súd zistil, že hoc žalovanému bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, avšak nie bezplatne ale s jeho finančnou účasťou, pripustením súčasne úvahy o možnom jeho úspechu v spore, čo sa ale v konečnom dôsledku nepreukázalo. Priznanie právnej pomoci žalovanému nebolo založené na existencii nepriaznivej majetkovej, osobnej, príjmovej, sociálnej situácie - odvolateľ ani k odvolaniu nepripojil žiadne listiny z ktorých by bolo možné vyvodiť prípadnú existenciu takéhoto dôvodu. V súhrne tak odvolací súd uzatvára, že rozhodovanie súdu prvej inštancie procesnou zásadou pretavenou do ust. § 255 ods. 2 CSP - podľa pomeru úspechu / neúspechu strán v spore má svoj zákonný rámec. 13. Podľa § 396 ods. l CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní voči žalovanému - neúspešnému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dodáva, že aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 14. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). Podľa § 429 ods. l CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.