Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/303/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: S. R., IČO: 43039685, so sídlom A. W. XXX, proti žalovanej: Mgr. A. D., nar. XX. X. XXXX, bytom S. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o zaplatenie 5.990,70 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28. 5. 2014 č. k. -419 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21. 7. 2014, uzneseniu zo dňa 21. 7. 2014 č. k. -427, uzneseniu zo dňa 18. 8. 2014 č. k. -435 a uzneseniu zo dňa 14. 10. 2014 č. k. -453 takto jednohlasne

rozhodol:

M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 5 388,70 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 28.8.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní dňa od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že toto plnenie uhradí na účet žalobcu vedený v R. a. s. XXXXXXXXXX/XXXX.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 772,06 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť štátu na účet Okresného súdu Prešov 320,80 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 21.06.2014 č.k. - 427.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 18.08.2014 č.k. - 435.

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 14.10.2014 č.k. - 453.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.355,84 Eur s 9,5% úrokom z omeškania od 28. 8. 2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že toto plnenie uhradí na účet žalobcu vedený v R. a.s. XX XXX XXX XX/XXXX.

Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove 320,80 Eur a tieto uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi náhradu za súdny poplatok 322,32 Eur, preddavky znaleckého dokazovania a náklady cestovných náhrad vo výške 98,78 Eur a náhradu za preddavok na znalecké dokazovanie 350 Eur, spolu 772,06 Eur s tým, že tieto trovy uhradí do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s priznaným plnením.

Opravným uznesením zo dňa 21. 7. 2014 opravil prvý výrok rozsudku v prvej vete vyhlásený 28. 5. 2014, ktorý správne znie: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 5.388,70 Eur...“

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 10. 10. 2011 doručil návrh, ktorým si uplatnil pohľadávku voči žalovanej vo výške 5.990,70 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť vyfakturovanej sumy podľa faktúry č. 12/2011 zo dňa 17. 8. 2011 za dodané stavebné práce a rekonštrukčné práce na rodinnom dome žalovanej v obci S., ktoré žalobca vykonal ku dňu 17. 8. 2011. Žalovaná z celkovo vyfakturovaných prác vo výške 7.990,70 Eur uhradila 2.000 Eur a zvyšnú časť odmietla zaplatiť.

Z tvrdení žalobcu súd zistil, že na základe ústnej dohody, ktorú uzavrel so žalovanou vykonal stavebné a rekonštrukčné práce na jej rodinnom dome v hodnote, ktorú si dal prepočítať podľa rozpočtu 10.634,- Eur. Žalovaná mu vyplatila 2.000,- Eur. Z tohto dôvodu požaduje uhradiť žalovanú sumu. Žalovanej predložil dodací list a faktúru, ktoré mala k dispozícii, osobne jej to doručil. Žalovaná mu dávala aj peniaze na nákup materiálu, ktorý skutočne nakúpil, doviezol, vyúčtoval jej a zvyšok jej vrátil. Na základe ústnej dohody žalovanej urobil dve kúpeľne, dve toalety a ďalšie búracie, rekonštrukčné a kanalizačné práce. Všetky práce vopred prejednal so žalovanou a len s jej súhlasom ich vykonával. Odmietol tvrdenie žalovanej, že sa dohodli na odmene 2.500,- Eur. Toto tvrdenie je nepravdivé, účelové, za takúto sumu by takýto rozsah prác nevykonal a vôbec by ani nepristúpil k vykonávaniu týchto prác. Predmetné práce vykonal v požadovanej kvalite. Žalovaná za celú dobu nevzniesla žiadnu reklamáciu. So žalovanou jednal korektne, vždy jej odborne poradil, aby sa vyhla zbytočným nákladom do budúcna. Ceny, ktoré účtoval, sú bežnými cenami u živnostníkov, pričom každú jednu cenu so žalovanou vopred odsúhlasil, ukázal jej konkrétne, ktoré práce naviac sa musia vykonať, z akého dôvodu a povedal jej aj približnú cenu. Len na základe jej súhlasu vykonával tieto práce. Pokiaľ ide o cenu materiálu, nie je pravdou, že by jej mohli stačiť peniaze 3.000,- Eur na nákup materiálu, pretože len vaňa, obkladačky, lepiaci materiál do jednej kúpeľne stoja 2.500,- Eur. Sám nakúpil ďalšie veci v hodnote 280,- Eur za vlastné peniaze, bločky odovzdal žalovanej a teraz ona tvrdí, že to boli jej nákupy. Na tomto diele pracoval 3 mesiace. Peniaze za dielo nedostal, sám nemal z čoho žiť, musel si vziať pôžičku na prežitie. Pokiaľ ide o ubytovanie, je pravdou, že asi 6-krát u nej prespal, ale bolo to z dôvodu, že robil u žalovanej dlho do noci, neoplatilo sa mu ísť domov, lebo hneď ráno znova začínal pracovať a naviac išlo o ubytovanie v 50-ročnej posteli a v zaprášenej izbe kde bol poskladaný stavebný materiál, teda v izbe bez komfortu. Je tiež pravdou, že mu žalovaná poskytla stravu, za čo jej dal zľavu 500,- Eur z vykonaných prác. Žiadne práce nerobil načierno, mal živnostenské oprávnenie a všetky práce priznal. Naopak, cigáni, ktorých najala žalovaná a ktorým platila 30,- Eur na deň robili načierno, hoci sú evidovaní na úrade práce ako nezamestnaní. Nejednalo sa o rekonštrukciu kúpeľne ako tvrdí žalovaná, ale o postavenie nových dvoch kúpeľní spolu s vodovodným, kanalizačným potrubím, elektroinštalačným vedením a taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že kvôli vlastnej chybe prerábal výšku WC a škárovanie, pretože sa to nestalo z týchto dôvodov, ale preto, že žalovaná trvala na svojej požiadavke, aj keď ju upozornil na jej nesprávny postoj, čo sa po dokončení prác skutočne preukázalo a na základe novej požiadavky tieto práce vykonal znova. Žalovaná nemala pripravený žiaden projekt, ani žiaden plán týchto prác. Pôvodne bol rozsah prác dohodnutý v menšej miere, ale tento rozsah sa zvýšil trojnásobne z dôvodu neočakávaných prác. S ich výkonom však žalovaná súhlasila, bola spokojná. Pri týchto prácach bolo potrebné dodržiavať bezpečnostné predpisy aj stavebné predpisy a v súlade s nimi postupovať pri výstavbe spodnej kúpeľne. Podľa predstavy žalovanej sa nedalo postupovať, keďže tam bolo potrebné spevniť strop, nastriekať ho, urobiť steny, pretože týmto priestorom prechádzali potrubia kúrenia, vody a kanalizácie. Spôsob, ktorý navrhol bol prácnejší, ušetril však materiál, žalovaná s týmto súhlasila a s výsledkom bola nadmieru spokojná. Taktiež navrhol riešenie týkajúce sa priečky, ktoré bolo taktiež menej finančne náročné na materiál, ale prácnejšie na výkon prác, aj s týmto postupom súhlasila. Všetky práce so žalovanou vopred dohodol. Žalovaná bola stále prítomná, keď vykonávali práce, každá práca s ňou bola odsúhlasená, teda všetko aj pokiaľ sa týkalo rozmerov, kde napríklad bolo potrebné umiestniť práčku bola pritom, toto odsúhlasila, bez nej sa nič nedialo. V kúpeľni bolo potrebné založiť zárubňu s dverami, pričom jedna stena bola krivá

so starými mnohonásobnými nátermi, čo bolo neestetické, bolo potrebné tieto omietky dať dole, celú stenu vystierkovať, vyrovnať, takže tu dochádzalo k mnohým neočakávaným prácam. S výkonom týchto prác však žalovaná súhlasila. Tiež napríklad v hornej kúpeľni sa nachádzal základ starého komína, ktorého základ neslúžil svojmu účelu ako dymovod, ani na napájanie vzduchu vetrania, ale žalovaná chcela, aby ho obložil keramikou, drobnými dlaždičkami 2 x 2 cm, čo bolo nesmierne prácne, pretože sa vyjadrila, že sa jej to možno niekedy zíde. Keď tieto práce začali robiť, potom namietala, že ich nemali robiť, že sa to robí pomaly. Išlo však o veľmi prácnu robotu, ktorá sa nedala urobiť ani za dva dni. Sám ju upozornil, že to bude podstatne viac stáť, pretože bolo potrebné rezať listely a mozaiku pod 45-stupňovým uhlom. Išlo o opravu, ktorá vyšla na 500,- Eur. Žalovaná sa vtedy vyjadrila, že jej to nevadí. Takto obložili tento starý komín, ale namiesto 2 hodín pracovali 3 dni. Múry komína museli vyškárovať, zarovnať, prichystať na obkladanie, čo si zase vyžadovalo niekoľko dní práce. Naviac keď založili v kúpeľni dlažbu, bez jeho vedomia za jeho neprítomnosti, ju sama žalovaná vyškárovala, keďže jej to nešlo, nechala celú škárovaciu zmes zaschnúť, čo potom bolo prácne pri čistení a bolo potrebné 2 dni toto čistiť. Aj túto prácu vykonal len na základe pokynu žalovanej. Teraz však tvrdí niečo iné. Pokiaľ ide o dolné WC, ktoré sa nachádza v dolnej kúpeľni, bol tam komplikovaný priestor, steny boli z kameňa, nerovná podlaha. Žalovaná tam chcela vytvoriť toaletný kútik. Pôvodne tento priestor slúžil ako pivnica. Tento toaletný kútik chcela mať obložený, preto bolo potrebné všetko naplánovať, znova sa to odohralo za súhlasu žalovanej. Dôležitým bol aj výber materiálov. Pri založení WC misy žalovaná trvala na tom, že to musí byť ukotvené vyššie a keďže trvala na svojej požiadavke, tak to urobili podľa toho ako chcela. Keď bola práca hotová, zistila, že misa je vysoko postavená a vtedy žiadala, aby to dali do výšky, ako to jej pôvodne navrhoval. Z toho dôvodu bolo prerobené WC, bolo to znova komplikovanejšie, aby sa nepoškodili hotové podklady, resp. tieto sa aj poškodili, bolo potrebné ich dookola celé obiť, znova nastaviť výšku, znova obložiť, pretože celá konštrukcia išla pod stenu. Na začiatku ústneho dojednania žalovanej povedal, že tieto práce budú v rozsahu 5-6.000,- Eur, s čím ona súhlasila. Takisto ju potom upozornil, že sa môžu navýšiť o 2-3.000,- Eur, pretože nebolo známe, čo je za omietkami na podlahách, aj s týmto žalovaná súhlasila. Každú prácu vykonal podľa želania žalovanej riadne a kvalitne, precízne a za ceny aké sú obvyklé.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že si ústne dojednala so žalobcom odmenu za vykonanie prác 2.500,- Eur vrátane dovozu materiálu s tým, že náklady na zakúpenie všetkého potrebného materiálu bude uhrádzať ako objednávateľ sama a vyplatí aj v prípade potreby pomocných robotníkov, ktorých zabezpečí sama alebo žalobca. Doba na vykonanie diela bola stanovená do konca mája od začatia a tieto rekonštrukčné práce začal žalobca 09.04.2011. Žalobcovi s pomocnými a búracími prácami ako otĺkanie omietok, búranie stien, obíjanie starých kachličiek, vybíjanie podlahy, poteru, vynášanie odpadu, obíjanie stropu, rozrábanie vápna pomáhali Rómovia z B., ktorých sama zabezpečila a ktorých hneď po vykonaní tejto práce vyplatila. Čo sa týka vyplácania peňazí samotnému žalobcovi, tomuto priebežne vyplácala sumy podľa jeho požiadavky, a to vo výške 200,- , 300,- , 1.000,- a 500,- Eur, ktoré vyberala zo svojho účtu. Medzi nimi nebol pri vyplácaní peňazí vyhotovený žiaden pokladničný doklad a tento pokladničný doklad vystavil sám žalobca až dňa 22.08.2011 na sumu 2.000,- Eur, pričom na sumu 500,- Eur, ktoré mu v ten istý deň vyplatila, doklad nevystavil. Už počas vykonávania rekonštrukčných prác zistila, že žalobca jednotlivé stavebné práce nevykonáva s požadovanou zručnosťou, pracuje pomaly, nekoordinovane, o čom svedčil aj fakt, že práce ukončil až v mesiaci august 2011, teda až po 4 mesiacoch. Takéto zdĺhavé vykonávanie prác bolo zo strany žalobcu uskutočnené i napriek tomu, že mu bola v rodinnom dome vyčlenená izba, kde prespával viac ako 60 nocí, aby nemusel z miesta svojho bydliska. Počas celej doby mu poskytovala celodennú stravu, občerstvenie, cigarety. Je pravdou, že žalobca odovzdal vykonané práce podľa dodacieho listu zo 17.08.2011 za tieto vystavil faktúru č. 12/2011 s dobou splatnosti 27.08.2011 na celkovú sumu 7.990,70 Eur. Všetok potrebný stavebný materiál zakupovala výlučne sama. V prípade väčšieho množstva jej na stavbu priviezol tento materiál. Uplatnenú výšku za vykonané dielo 7.990,70 Eur neuznáva, lebo nezodpovedá skutočne vykonanému rozsahu prác a je v rozpore s dohodnutou cenou pred začatím diela. Takúto cenu diela by nikdy neprijala a za takúto cenu diela by ani neumožnila žalobcovi vykonávať práce. V dodacom liste je uvedený rozpis prác, ktorý vôbec neuznáva. Ide o položky búracie práce, vypustenie vody z kúrenia, vynášanie vody vo vedrách, demontáž starej vane, búranie steny v kúpeľni, špajzy, otĺkanie omietok, odbíjanie starých kachličiek, vybíjanie podlahy, poterov, vypratávanie stavebného materiálu, vynášanie odpadu, pretože tieto práce vykonávali Rómovia, ktorým za to zaplatila. V dolnej kúpeľni neuznáva demontáž starých rozvodov kúrenia, lebo tam neboli žiadne rúry kúrenia, vybíjanie starého poteru, obíjanie omietok, odbíjanie stropu, vynášanie stavebného odpadu, lebo tieto práce tiež robili Rómovia. Ďalej neuznáva vyfakturované práce pokiaľ ide o hornú kúpeľňu: nahodenie omietok na nerovné steny,

preosievanie piesku, neuznáva položku čistenie zlého škárovania po majiteľke, lebo o to nežiadala, sama si urobila škárovanie, montáž parapetnej dosky vonkajšej, obmurovanie okna z oboch strán a opravu dlažby na chodbe, ďalej neuznáva montáž vodovodných a kanalizačných rozvodov za 940,- Eur, čo považuje za neprimeranú cenu, obdobne montáž elektroinštalácie za 620,- Eur, neuznáva celú položku prerobenia WC dole do normálnej výšky, vynášanie rôznych vecí, mrazničky, police, lebo si to robila sama, vypratávanie špajze si robila takisto sama. Pokiaľ ide o rozrábku vápna, išlo len o rozrobenie 5 vriec vápna v dvoch bočkách, neuznáva položku vyrovnávanie terénu a zasypanie v časti položky napojenie kanalizačných rúr, lebo toto robili Rómovia, ktorým za to zaplatila a taktiež neuznáva položku dovoz materiálu - položku nakladanie, lebo tovar bol nakladaný pracovníkmi obchodu. Išlo len o nakladanie sadrokartónu a profilov. Neuznáva správnosť výpočtu nákladov za dovoz materiálu autom. Je potrebné, aby žalobca aj pri týchto cenníkových prácach zdôvodnil rozsah týchto prác, normohodín, pretože 112 hodín za búracie práce považuje za neprimerané a takisto sú neprimerané položky, ktoré vyššie označila. Trvá na tom, že cena diela bola dohodnutá a preto neuznáva žiadne cenníkové ceny.

Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výpoveď svedkov O. H., W. A., Y. J. a W. U..

Svedok O. H. vypovedal, že pomáhal žalobcovi s pomocnými stavebnými prácami na jeho požiadavku. Keď prišiel na stavbu, už niektoré práce boli rozrobené, robil na nivelizovaní podláh, stien, stavebných úprav. Možno tam robil 10-krát. Stalo sa, že v jeden deň nič nerobili, lebo žalobca so žalovanou plánovali ďalšie práce, resp. keď robili v noci, bolo potrebné, aby preschli steny a mohli pokračovať v ďalšej práci. Je pravdou, že prespali u žalovanej, aby ráno hneď pokračovali. Priestor kde spali im ponúkla sama žalovaná. Bola to jedna izba, ktorá bola zaprataná stavebným materiálom. Polovica domu bola rozbitá alebo založená stavebným materiálom a aj tá miestnosť, kde prespali nebola v štandardnom stave. Bol tam prach, poukladaný stavebný materiál, ako vaňa, umývadlo a podobne. Za práce, ktoré vykonával na stavbe mu žalovaná nič nezaplatila. Bol tam ako subdodávateľ žalobcu, ale okrem drobného občerstvenia od žalovanej nič nedostal, ani náhradu cestovných nákladov. V dolnej kúpeľni na požiadavku žalovanej obkladali múry komína, ktoré museli najprv zarovnať, vyškárovať, prichystať na obkladanie, čo si vyžadovalo nie jeden deň, ale niekoľko dní práce naviac. Taktiež v tej istej kúpeľni keď založili dlažbu, bez ich vedomia počas neprítomnosti cez víkend ju žalovaná sama škárovala. Keďže jej to nešlo, nechala celú škárovaciu zmes zaschnúť, čo potom narobilo veľké problémy pri odstránení tejto škárovacej pasty a vyčistení dlažby. Pokiaľ ide o dolné WC, ktoré sa nachádzalo v dolnej kúpeľni, žalovaná tam chcela vytvoriť toaletný kútik, tento priestor predtým slúžil ako pivnica. Kútik chcela mať obložený. Bolo potrebné všetko starostlivo naplánovať. Všetko bolo odsúhlasené so žalovanou, nič mimo nej sa nemohlo robiť. Navrhli jej, že najprv urobia podlahy, potom kútik a keď sa mala založiť misa na steny, pokiaľ ide o stanovenie jej výšky, navrhli jej túto výšku, s čím ale žalovaná nesúhlasila, trvala na svojom, že to musí byť ukotvené vyššie, tak to urobili podľa jej požiadavky. Potom, keď práca bola hotová, po odskúšaní zistila, že je misa vysoko postavená a vtedy chcela žalovaná, aby ju dali do výšky ako jej to pôvodne navrhovali. Z tohto dôvodu bolo WC prerobené. Bolo to znovu komplikovanejšie, aby sa nepoškodili hotové obklady. Žalovaná nemala žiaden projekt na tieto práce, sama sa s nimi chcela radiť a má od nej priamo informácie, že všetky práce, aj pomocné, žalobca so žalovanou odkonzultoval. Je mu známe, že medzi nimi bola ústna dohoda. Keď prišiel vypomáhať, bolo už 50 % prác urobených a zúčastňoval sa len na takých prácach, ktoré nemohol jeden človek zvládnuť.

Svedok W. A. vypovedal, že ako starostovi obce mu žalovaná ohlásila stavebné úpravy v zmysle stavebného zákona, bolo jej vydané stavebné rozhodnutie, ktorým boli schválené tieto stavebné úpravy s určením podmienok, ktoré bola povinná dodržať. K rozsahu prác sa vyjadriť nevedel, len k tomu, že žalovaná začala s výkonom týchto prác v apríli, hneď po vydaní stavebného povolenia. Termín ukončenia stavebných prác bol uvedený na stavebnom povolení. Videl Rómov ako vynášajú sutinu, dával im pokyny, kde ju majú vysypať. Žalobcu tiež videl pracovať u žalovanej.

Svedok Y. J. vypovedal, že viackrát videl žalobcu, pretože tiež on sám vykonával určité búračské práce na požiadanie žalovanej, keď búrali okno, robili aj kanalizačné práce spolu s Rómami. Tiež vie, že žalobca prespával v dome žalovanej, nevie však koľkokrát, lebo u nej pracoval len dva dni.

Svedok W. U. vypovedal, že žalobca robil murárske práce, žalovaná mu podávala maltu. Ona tiež robila nejaké čistiace práce a pomocné, vyčistila nástroje žalobcovi. Od žalovanej počul sťažnosti na žalobcu, že jeden deň priložil tri obkladačky, viac nič neurobil. Taktiež videl, že obklady, ktoré robil v

priebehu dňa, potom dával dole, lebo boli zle urobené. Tiež trikrát vymenil poličku, dal dole dlažbu, ktorú robil. Žalovaná potom musela dokúpiť novú dlažbu. Búracie práce robil bratranec žalovanej s Rómami. Žalobca prespával u žalovanej a dostával od nej stravu. Niekedy si dali so žalobcom cigaretu, sám ho nabádal, aby už robil, ale on stále odpovedal, že premýšľa a premeriava. Pokiaľ ide o dĺžku týchto prác, po dedine sa hovorilo, že je to stavba storočia.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že znalkyňa Ing. B. B. vypracovala znalecký posudok č. 2/2013 na stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác, stanovenie potrebného času na vykonanie stavebných prác a rekonštrukčných prác, stanovenie réžie a zisku, uvedenie vád stavby. Znalkyňa urobila výpočet obvyklej ceny za vykonaní stavebné práce za podobných podmienok, t.j. pri ich realizácii neplatcom DPH so zohľadnením, že materiál potrebný k realizácii bol zabezpečovaný investorom a podľa týchto výpočtov išlo celkove o cenu prác bez DPH vo výške 8.082,36 Eur, zaokrúhlene 8.080,- Eur. Výpočet, ktorý vyúčtoval dodávateľ je vo výške 7.990,70 Eur. K námietkam žalovanej voči znaleckému posudku znalkyňa vo svojom písomnom stanovisku z 03.05.2013 uviedla, že medzi účastníkmi je sporné, či došlo k dohode o cene, keďže každý tvrdí niečo iné, ale ak by bola k dispozícii projektová dokumentácia, na základe ktorej by bolo možné zadefinovať rozsah, na ktorú by sa odvolávala dohoda, potom by sa dalo hovoriť o rozsahu predpokladanej dodávky. Keďže pri rekonštrukciách sa mnohé veci nedajú predvídať, skúsený zhotoviteľ by ani na takom podklade nezadefinoval cenu ako pevnú. Čo sa týka búracích prác, žalobca si účtoval len za činnosti, ktoré sám vykonával, vývoz sutín z dvora na miesto určené obcou nie je súčasťou nákladov žalobcu, keďže toto vykonávali brigádnici, ktorých zabezpečila žalovaná. Taktiež zemné práce týkajúce sa vonkajšej kanalizácie a dažďovej kanalizácie vykonávali Rómovia podľa vyjadrenia oboch účastníkov, preto nie sú súčasťou výkonov žalobcu. Jednalo sa výkopy a spätné zásypy, ktoré sa realizovali ručne, viedli tesne popri objekte, teda práce, ktoré zabezpečovala žalobkyňa nie sú obsiahnuté ani v jej výpočtoch. Obvyklá cena stavebných prác vykonávaných pri rekonštrukcii v rozsahu podľa zistení na stavbe je pre neplatcu DPH na úrovni zistených v znaleckom posudku a pre platcu DPH vyššia o 20 %. Vystavenie faktúry sa jedná o výkon, ktorý podlieha dani z príjmu a ostatných odvodových povinností, takže sa nejedná o čiernu prácu. K množstvu času, ktorý žalobca v dodacom liste zo dňa 17.08.2011 uviedol, odpovedala v znaleckom posudku. Prestavuje to 710 Nh, z čoho búracie práce 145 Nh. Normohodiny sú výsledkom za použitie a oceňovacích nástrojov používaných v stavebníctve, ak tieto práce vykonával žalobca sám. Pri osemhodinovom pracovnom čase by to predstavovalo 710 Nh 88,75 pracovných dní, čiže 89 pracovných dní, čo predstavuje zhruba 4 mesiace. Vzhľadom k vykonávaniu rekonštrukčných prác a prác o malých výmerách je prácnosť vyššia cca 10 - 20 %. Znalkyňa ďalej následne na dvoch stranách pod bodom 6 sa vyjadrovala k jednotlivým namietaným položkám v znaleckom posudku na strane 26, 27, 29, 35, 40, 43, 49, 52, 53, 55, 58, 59, 71. Doba vyhotovenia diela súvisela hlavne s tým, že ju vykonával žalobca sám, nanajvýš pri práci, keď potreboval asistenciu si zabezpečil pomocníka, ktorého asistencia bola súčasťou jeho výdavkov. Aj časový rozbor svedčí o tom, že to zodpovedá časovým nárokom na realizáciu. Vyhotovenie diela hodnotí ako vysoko kvalitné. K znaleckému posudku č. 6/2013 vyhotoveného Ing. B. K., vypracovaného na základe súkromnej požiadavky žalovanej znalkyňa podala svoje stanovisko 20.11.2013, v ktorom sa vyjadrila k jednotlivým rozdielom medzi svojim posudkom a predloženým posudkom č. 6/2013, keď rozdiel 1.187,76 Eur vznikol tým, že znalkyňa Ing. K. niektoré položky ceny opomenula, alebo podcenila, pokiaľ ide o normospotrebu a cenu práce, lebo niektoré ceny nemusia byť len rozdielom ceny za jednotku množstva a odpočtu ceny materiálov. Ďalej pokiaľ ide o búracie práce, ktoré ak by mala ohodnocovať podľa ceny za menšie výmery ako je to v znaleckom posudku Ing. K., cena za tieto práce by bola ešte o 15 % nižšia oproti jej výpočtu. V znaleckom posudku Ing. K. nezapočítala do dopravných nákladov sumu 134,40 Eur za presun autom. Ide o mimo staveniskovú dopravu, pričom firmy účtujú 0,60 Eur za 1 km. Sama pri výpočte použila 0,30 Eur za 1 km. Pokiaľ ide o kúpeľňu, Ing. K. nezapočítala sekanie dlažby, kabeláž, kde vznikol iba tu rozdiel 51,53 Eur, pri kúpeľni 107,94 Eur. Ďalej je tu rozdiel pokiaľ ide o hodnotu montáže kanalizačných rozvodov, kde Ing. K. nezohľadňuje množstvo kolienok, odbočiek, krátkosť trás, montáž zápachových uzávierok, tu vnikol rozdiel 36,71 Eur, pri vodovodných rozvodoch nezohľadňuje montáž ventilov, batérie adekvátnym ocenením, čím vznikol rozdiel 13,95 Eur. Pri ocenení obkladov a dlažby v kúpeľni hore sú tieto práce touto znalkyňou podcenené práce, pri pokládke obkladov s dekórom a pásikom pri obložení vani v oblúku, čo robí rozdiel 46,17 Eur, vyhotovenie výmurovky vane v oblúku, kde je rozdiel 23,27 Eur, kde bola posudzovaná cena taká aká je na trhu práce. To isté sa týka dobetónovania a prekladu, dobednenia a betonáže, kde rozdiel je 31,78 Eur. Ďalej sú to povrchové úpravy stien, kde vznikol rozdiel medzi ocenením 30,09 Eur, tesnenie silikónovým akrylátovým tmelom, kde vznikol rozdiel 27,22 Eur, pričom tu nie je zohľadnené ani to, že žalovaná zničila neodbornými zásahmi prácu žalobcu. Montáž geberitu s nastavením úspornej armatúry

je rozdiel 16,58 Eur, čo je rozdiel medzi cenníkovou a obvyklou cenou na trhu. Celkove boli v znaleckom posudku Ing. K. podcenené procesy prác montáže, pomocných trámov na nosnú konštrukciu, montáž plastových okien a maľby, kde vznikli rozdiely 14,45 Eur, 12,- Eur, 4,10 Eur. Súčet týchto rozdielov len na kúpeľni hore je 227,91 Eur. Pokiaľ ide o steny v kúpeľni dole, nebola ohodnotená finálna stierka, čo pri 34 m2 predstavuje rozdiel 120,197 Eur. V znaleckom posudku Ing. K. sa nenachádza položenie keramických dlažieb, úpravy po vybúraní dverí, čo je rozdiel 18,20 Eur, rozdiel na povrchových úpravách stien a maľbe 13,32 Eur + 8,- Eur, spolu 39,52 Eur. Pokiaľ ide o vonkajšiu kanalizáciu, nevie posúdiť ako Ing. K. dospela k údaju 14,83 m2, čo je úprava vzájomnej steny domu, keď sama zistila, že dom je dlhý 18,5 m, čomu svedčia aj fotografické prílohy a pri rozdiele jednotkovej ceny potom tu vznikol rozdiel 208,31 Eur. Ďalej je tu rozdiel za položenie potrubia v dôsledku cenníkového rozdielu a ceny obvyklej 22,64 Eur. Ďalej v posudku Ing. K. nie je ocenenie osadenia revíznej šachty, čo predstavuje 46,- Eur. Rozdiel je v ocenení drenážnej fólie danej okolo domu pri plote, čo predstavuje 52,70 Eur, rozdiel celkovej vonkajšej kanalizácie je takmer 330,- Eur. Celkový rozdiel v ocenení je 1.187,76 Eur, toto sú zásadné rozdiely a celkový rozdiel je cca 1.400,- Eur, 200,- Eur tvoria rozdiely v drobných detailoch. Ceny u drobných živnostníkov sa nestanovujú normohodinami, ale výkonom prác podľa m2, alebo objemu prác. Zásadný rozdiel cenový medzi prácami, ktoré vykonáva firma a živnostník nie je, ale referencie hrajú veľkú úlohu, teda tak ako firma, tak aj živnostník si môžu žiadať vyššiu sumu za výkon prác, v prípade, že je veľký dopyt, aj firmy, aj živnostníci idú s cenou dole. Tiež cena závisí aj od ročného obdobia z hľadiska vyťaženosti a momentálnej ponuky na trhu. Nie je obvyklé dohadovať si hodinovú sadzbu, alebo dennú za jednotlivé činnosti.

Súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , , , , , , , , a a a dospel k nasledovným záverom.

Medzi účastníkmi je sporná výška ceny diela, ktoré bolo žalobcom vykonané so začatím prác 09.04.2011 a jeho ukončením v polovici augusta 2011. Žalobca túto cenu určil vo výške 7.999,70 Eur a s takto určenej ceny diela odpočítal čiastku 2.000,- Eur, ktorú mu vyplatila žalovaná v priebehu vykonávania diela.

Pokiaľ ide o cenu diela, medzi účastníkmi je rozpor, či táto bola určená, dojednaná pevnou sumou 2.500,- Eur, ako to tvrdí žalovaná, resp. nebola dojednaná pevnou cenou, ani odhadom, ale po vyhotovení diela ako to tvrdí žalobca. Medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna dohoda o dielo a pokiaľ ide o dojednanú cenu diela, žalovaná okrem svojho tvrdenia nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenia žalobcu, že k dojednaniu ceny nedošlo vopred, ale bola stanovená až po vyhotovení diela, tak ako postupoval žalobca. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, a to jednak z prednesov účastníkov, ako aj svedeckých výpovedí svedka O. H., ktorý pracoval spoločne so žalobcom na tomto diele, že k dohode o cene diela vopred nedošlo, čomu svedčí aj tá skutočnosť, že rozsah prác oproti pôvodnej dohode sa strojnásobil v priebehu vykonávaní diela pre neočakávané závady, ako napríklad krivé steny so starými, niekoľkonásobnými nátermi, s potrebou steny vyrovnať, vystierkovať, vyčistiť, úpravy starého komína na mozaikovú stenu, vyrovnávanie podláh, odstránenie škárovacej pasty po zásahu žalovanej, spevnenie stropu, úpravy stien v priestore kde prechádzalo potrubie kúrenia, vody a kanalizácie, elektroinštalačné, kanalizačné a vodoinštalačné práce naviac. Ďalej svedčí tomu aj skutočnosť, že žalovaná nemala vyhotovený rozpočet na vykonanie tohto diela a ani ho neodsúhlasovala pred začatím týchto prác so žalobcom a postup prác nasledoval podľa jej požiadaviek s tým, že žalobcom bola upozornená na ďalšie náklady týchto prác, resp. zvýšenú finančnú náročnosť za prácnejšie práce, resp. nevhodnosť alebo nemožnosť vykonania postupov podľa jej pokynov. Z tohto dôvodu súd neuveril tvrdeniam žalobkyne, že so žalobcom si dohodla cenu vykonaných prác vopred vo výške 2.500,- Eur a z toho dôvodu odmieta uhradiť ďalšiu zvýšenú cenu diela. Ako sám žalobca uviedol, pôvodne rozsah prác bol dohodnutý v menšej miere a tento sa v priebehu výkonu prác zvýšil o trojnásobok, v dôsledku čoho sa aj zvýšili náklady ceny diela, pričom žalovanú výslovne upozornil na tieto zvýšené náklady. Predmetom diela bola rekonštrukcia a postavenie dvoch kúpeľní na prízemí a prvom poschodí a ďalšie rekonštrukčné práce, súvisiace s týmto dielom. Ako súd vyššie uviedol, k platnosti zmluvy o dielo sa nevyžaduje dohoda o výške ceny, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na postupe, na základe ktorého sa určí cena diela, resp. cenu môžu dojednať dodatočne aj po vykonaní diela. Podľa § 634 ods. 1 ak výška ceny nie je dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Za týmto účelom súd nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalkyňa Ing. B. B. vyčíslila primeranú cenu diela vo výške 8.080,- Eur, t.j. o 90,- Eur vyššiu ako si vyúčtoval žalobca ako cenu obvyklú, platnú v

dobe uzatvárania zmluvy sa porovnateľné dielo. Znalkyňa sa aj vyjadrila k znaleckému posudku, ktorý si dala vyhotoviť samotná žalovaná Ing. B. K. a zdôvodnila rozdiely, ktoré vznikli medzi jej znaleckým posudkom a porovnávaným posudkom v dôsledku vyhodnotenia ceny za menšie výmery (v posudku Ing. K. pri búracích prácach došlo k nezapočítaniu niektorých vykonávaných prác tak ako je to vyššie uvedené, resp. z rozdielov ceny za ktoré sa obvykle realizujú takéto práce oproti cenníkovej ceny, s ktorou pracovala Ing. K.). Súd pri posudzovaní uplatneného nároku vychádza zo znaleckého posudku Ing. B. B., ktorou bola určená obvyklá, primeraná cena za vykonanie diela, platná v čase uzatvorenia zmluvy za porovnateľné dielo, keď tu neboli zistené ani vážnejšie pochybnosti o nesprávnosti určenia ceny diela v znaleckom posudku Ing. B.. Po odpočítaní preddavku 2.000,- Eur, ktorý vyplatila žalovaná, ostáva preto žalobcovi vyplatiť požadovanú sumu 5.990,70 Eur tak, ako si to uplatnil žalobca predmetnou žalobou.

Pokiaľ ide obranu žalovanej, keď si voči žalobcovi uplatňuje 4.865,- Eur za poskytnuté náklady za raňajky, obed, večeru žalobcovi v sume 15,- Eur za 100 dní 1.500,- Eur, za nákup cigariet 125,- Eur a za poskytnuté ubytovanie 3.248,- Eur za 81 nocí po 40,- Eur, súd v tejto časti jej návrhu len čiastočne vyhovel, lebo žalovaná nepreukázala základ vzniku tohto nároku v takejto výške. Medzi účastníkmi v rámci dohodnutej zmluvy o dielo bola dohoda, že síce žalobcovi poskytne stravu, ale jej rozsah, ani náklady neboli predmetom jednania zmluvy o poskytnutí stravovacích služieb a dodanie ubytovacích služieb. Žalovaná poskytovala žalobcovi dobrovoľne stravu a občerstvenie. Medzi účastníkmi teda nedošlo k uzavretiu ani ústnej dohody o nájme miestnosti na prenocovanie, naviac ako to bolo preukázané z výsluchu žalobcu i svedka O.P. išlo o miestnosť, ktorá slúžila len na provizórne prenocovanie v počte 6 nocí v čase, keď pracovali dlho do neskorých hodín, aby mohli hneď ráno pokračovať v práci, ktorá nemá štandard ubytovacej miestnosti, bola zaprataná stavebným materiálom, zaprášená, nevybavená žiadnym štandardom. Išlo skôr o vyriešenie nutnej potreby v záujme plynulého pokračovania vo vykonávaní dohodnutých stavebných prác žalobcom. Obdobne sa to týkalo aj poskytnutia občerstvenia a stravy zo strany žalovanej, ktorú žalovaná poskytovala len niekedy, a to v tých situáciách, keď žalobca pracoval dlho do večera a prenocoval u nej. Pokiaľ ide o cigarety, žalobca tvrdil, že si ich kupoval sám tým spôsobom, že dával žalovanej peniaze na ich nákup. Táto skutočnosť nebola vyvrátená iným tvrdením žalovanej. Z tohto dôvodu v tejto časti nárok žalovanej súd považuje len čiastočne za dôvodný. Sám žalobca uznal sumu 500 Eur za poskytnutie stravy a prenocovanie. Tvrdenie žalovanej, že poskytla ubytovanie v počte 81 nocí, nebolo preukázané a súd musel vychádzať zo skutkových zistení, pričom žalovaná neposkytla okrem svojich tvrdení žiaden dôkaz. Taktiež pokiaľ ide o výšku náhrady za prenocovanie 40 Eur, toto súd považuje za neprimerane vysokú výšku, vzhľadom na to, že nešlo o ubytovanie v štandardnej kvalite, ale len o núdzové prenocovanie v neupravenom priestore, založenom stavebným materiálom a podľa úvahy súdu výška 5 Eur za nocľah je primeranou výškou. Taktiež žalovaná nepreukázala, pokiaľ ide o náklady poskytnutého stravovania, skladbu jedla a vynaložené náklady, počet jedál a pod. Z toho dôvodu výšku nároku za jedlo mohol súd stanoviť len voľnou úvahou podľa . Pri 81 pracovných dňoch je v reštauračných zariadeniach nižšieho štandardu bežná cena za raňajky 2 €, obed 3 €, večera 2 €, t. j. spolu za jeden deň 7 €. Po odpočítaní položky za nocľah 30 € a 567 € za stravu, t.j. spolu 597 € ostáva rozdiel 5393,70 €, ktorý súd žalobcovi priznal. Po odpočítaní vyplatenej zálohy 2000 € a náhrad za stravu 567 € a ubytovanie 30 € a čiastky 5 € uznanej žalobcom ako neoprávnene žiadanej za montáž parapetnej dosky ostáva vyplatiť žalovanej 5 388,70 € a vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol.

Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobca voči nej ako spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom, lebo jej zamlčal, že nemá živnosť a túto získal až v priebehu vykonávania prác, čím sa dopustil klamlivého konania a toto nemôže byť na škodu spotrebiteľa, ak si žalobca ako podnikateľ nesplnil svoje zákonné povinnosti a ďalej ju dostal do omylu, pokiaľ ide o cenu diela, spôsobu jej určenia a postupoval v rozpore so zákonom, keď ako podnikateľ mal poznať svoje práva a povinnosti a je jeho podnikateľským rizikom, ak k plneniu svojej povinnosti pristúpil laxne, súd v tomto smere poukazuje na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že v čase začatia prác si už požiadal o živnostenské oprávnenie, ktoré dostal v priebehu prác a riadne ohlásil túto činnosť, odviedol daň a všetky odvody. S touto skutočnosťou oboznámil žalovanú. Teda nebolo preukázané, že by žalobca podnikal na čierno, ale na druhej strane z postupu žalovanej vyplýva, že sama si nesplnila prihlasovaciu povinnosť zamestnávateľa, keď zamestnávala Rómov, platila im peniaze v hotovosti bez daňového dokladu a nesplnila si žiadne odvodové povinnosti voči štátu. Súd poznamenáva, že pokiaľ ide o dohodnutý rozsah prác, tieto boli vykonávané žalobcom výslovne na základe požiadavky žalovanej a v rozsahu po jej odsúhlasení a poučení o časovej a finančnej náročnosti vykonaných prác, teda na základe individuálne dojednaných zmluvných náležitostí, teda nejedná sa o

takú situáciu, že sa nemala žalovaná možnosť oboznámiť s cenou, alebo rozsahom vykonaných prác vopred a nemohla tento rozsah a cenu ovplyvniť. Pokiaľ žalovaná namietala, že jej žalobca ako zhotoviteľ nepredložil písomné potvrdenie o prevzatí objednávky v zmysle , sama ho mohla žalovať a uplatniť si toto právo na súde, avšak nevydanie potvrdenia nepodmieňuje platnosť zmluvy o dielo, teda zmluva je aj bez neho platná. Žalovaná ako objednávateľ mala právo odstúpiť od zmluvy, ak dielo nebolo vykonané v dohodnutom čase, pričom túto možnosť nevyužila. Súd nezistil na strane žalobcu ako dodávateľa, že by porušil povinnosti a dopustil sa nekalej praktiky v zmysle o ochrane spotrebiteľa, konal v rozpore s dobrými mravmi, resp. využil jej omyl, lesť, vyhrážku a výraznú nerovnováhu zmluvných strán a porušil zmluvnú slobodu. Súd zdôrazňuje, že cena, ktorá patrí žalobcovi za vykonané dielo, pretože nebola dohodnutá zmluvnými stranami vopred, zodpovedá primeranej cene hodnoty diela, ktorá platila v čase vykonania diela a keďže výška ceny diela podľa znaleckého posudku bola stanovená v sume 8.080,- Eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a pokiaľ ide o uplatnené nároky žalovanej na započítanie jej nároku, v tejto časti žalobe mohol vyhovieť len čiastočne.

Podľa /2 súd priznal žalobcovi tento nárok ako majetkovú sankciu za omeškanie žalovanej s úhradou ceny za vyhotovené dielo, a to dňom 28.8.2011, keďže bola vyzvaná k úhrade dňa 27.8.2011 a dňom 28.8.2011 sa dostala do omeškania. Výška úroku je daná podľa § 17/1 zák. č. 659/0/2007 Z.z. podľa výšky úrokovej sadzby ECB v 8%, platnej v čase omeškania, t.j. ku dňu 28.8.2011 bola 1,5% + 8%, spolu 9,5% . Priznané plnenie a úrok z omeškania uhradí žalovaná do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , t.j. podľa zásady procesnej úspešnosti v konaní. Žalobca si ako trovy konania uplatnil náklady cestových náhrad a to v súvislosti s účasťou na pojednávaní 06.05.2012 S. - M. a M. - S. 07.05.2012 v výške nákladov za zakúpené pohonné hmoty 2 x 60,- Eur. Ďalej v súvislosti s účasťou na pojednávaní 11.10.2012 N. - S. a späť, 17.04.2013 N. - M. a späť vo výške nákladov pohonných hmôt 2 x 50,01 Eur. Ďalej za cestu A. W. - M. a späť 23.09.2013, 09.10.2013, 04.12.2013, 28.05.2014, 23.05.2012 vo výške po 40,- Eur. Súd v rámci takto uplatnenej náhrady priznáva účelne vynaložené náklady, potrebné na uplatnenie práva, ktoré prestavujú náklady pri použití hromadného dopravného prostriedku - IC vlaku, na ceste S. - M. a späť vo výške 2x 24,94 € a pokiaľ ide o náklady za cestu A. W. - M. a späť 5 x vo výške pri použití hromadnej autobusovej dopravy 3,10 x 10 a obdobne za cestu N. - S. a späť za cestu 17.04.2013 vo výške 8,95 x 2, spolu 98,78 €. Pokiaľ ide náklady N. - S. a späť 11.10.2012, táto cesta nesúvisela s účasťou na ústnom pojednávaní a žalobca neuviedol účel cesty, z tohto dôvodu tento náklad súd nepriznal. Ďalej žalobcovi patrí náhrada za súdny poplatok 323,32 € (6% z priznaného plnenia) a náhrada za zložený preddavok na znalecké dokazovanie 350 Eur, t. j. spolu 772,06 Eur. Priznané náhrady trov konania uhradí žalovaná žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21. 7. 2014 č. k. -425 súd prvého stupňa doplnil rozsudok vyhlásený dňa 28. 5. 2014 tak, že žalovaná je povinná nahradiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove 320,80 Eur a tieto uhradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd dňa 28. 5. 2014 vyhlásil vo veci rozsudok, v ktorom opomenul rozhodnúť o trovách štátu.

Vec právne posúdil podľa ust. a , ust. a vydal dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol o náhrade trov štátu spočívajúcich vo vyplatenej znaleckej odmene znalkyni Ing. B. B., a to 10,03 Eur, 121,32 Eur a 189,52 Eur (uznesením zo dňa 6. 3. 2013, uznesením z 19. 9. 2013 a uznesením z 21. 5. 2014) spolu 320,87 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná nie je oslobodená od súdnych poplatkov, predmetný znalecký posudok bol vykonaný v záujme jej tvrdení, sú splnené všetky predpoklady, aby nahradila štátu trovy, ktoré boli vyplatené preddavkovane zo štátnych prostriedkov.

Opravným uznesením zo dňa 21. 7. 2014 č. k. -427 súd prvého stupňa opravil prvý výrok rozsudku v prvej vete vyhlásený 28. 5. 2014, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.388,70 Eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zistil, že urobil sčítaciu chybu pri počítaní priznaných nárokov, keď správna suma, ktorá je predmetom priznania, je 5.388,70 Eur, nie 5.355,84 Eur, ako bol vyhlásený rozsudok. Svoj postup odôvodnil ust.

Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne.

V odvolaní poukázala na to, že žalovaná so žalobcom uzatvorila ústnu zmluvu o dielo začiatkom apríla 2011 a dohodla sa s ním na rekonštrukcii dvoch kúpeľní v rodinnom dome, ktorý vlastní spolu so svojou matkou A. D.. Ďalej sa dohodli, že odmena za všetky ním vykonané práce nepresiahne sumu 2.500 Eur a že cenu materiálu, prípadne prácu pomocných robotníkov bude vyplácať žalovaná. Po tom, čo žalobca dokončil práce, žiadal od žalovanej zaplatiť sumu takmer 8.000 Eur. Napriek dohode na odmene v sume 2.500 Eur žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy takmer 8.000 Eur.

Žalovaná v podanom odvolaní ďalej uviedla, že žalobca nepreukázal opak jej tvrdení dôkazom, len svojím tvrdením, že k dojednaniu ceny nedošlo vopred. Dôkazné bremeno má žalobca a on musí dokázať ním tvrdené skutočnosti. Žalobca je podnikateľom a žalovaná je len spotrebiteľom jeho služieb, pričom žalobca si nesplnil svoje základné povinnosti. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zhotoviteľ nemá právo na zvýšenú odplatu v prípade, že objednávateľovi oznámi zvýšenú cenu diela až pri dokončení diela a túto zvýšenú cenu spotrebiteľovi neoznámil vopred a nevyčkal na jeho súhlas.

Žalobca porušil právo žalovanej ako spotrebiteľa, by jej dielo, ktoré pre ňu vykonal v cene, na ktorej sa dohodli, a to tým, že následne po ukončení diela od nej ako spotrebiteľa neoprávnene žiada zaplatiť odplatu, ktorá nebola dohodnutá.

Žalobca žalovanú dopredu neupozornil, že vykonáva nejaké práce naviac, a že sa cena diela môže navýšiť, ani jej nedal nijaký doklad, resp. cenové navýšenie. Odvolateľka má navyše za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a náležite sa nevyrovnal s jej argumentmi.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

K odvolacím námietkam žalovanej sa žiada uviesť nasledovné.

V tomto konaní nie je sporné, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Účastníci tohto konania, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, sa ústne dohodli o podstatných náležitostiach tejto zmluvy, ktorými sú vykonanie diela za odplatu a dohoda o diele.

V priebehu konania žalovaná prišla s tvrdením, že so žalobcom dohodla výšku ceny diela pri uzatvorení zmluvy v sume 2.500 Eur a na dôkaz pravdivosti tohto tvrdenia jej svedčí dôkazné bremeno.

Odvolacia námietka, že žalobca nepreukázal opak tvrdení žalovanej, je nenáležitá, lebo žalobca nemá vyvracať tvrdenia tam, kde má dôkaznú povinnosť žalovaná.

Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná dôkazné bremeno neuniesla (neuveril tvrdeniam žalovanej, že so žalobcom si dohodla cenu vykonaných prác vopred vo výške 2.500 Eur) nemožno tomuto záveru súdu prvého stupňa nič vyčítať.

Za tohto stavu postup súdu prvého stupňa, ktorý na danú vec aplikoval ust. , sa javí ako správny. Primeranú cenu diela, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, vyčíslila znalkyňa Ing. B. B., pričom postup, akým k stanoveniu tejto primeranej ceny znalkyňa dospela, v podanom odvolaní spochybnený nebol.

S ďalšími námietkami týkajúcimi sa výkonu prác naviac oproti pôvodnej dohode, či započítania ceny nocľahov a stravy, sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadal.

Rozhodujúci v tomto smere je aktívny prístup žalovanej k rekonštrukcii, čo konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia slovami svedka O. H. „... nič mimo nej sa nemohlo robiť“.

Opravné uznesenie zo dňa 21. 7. 2014 č. k. -427 bolo potrebné v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. i) zrušiť, keďže dôvody na vydanie takéhoto opravného uznesenia neexistovali.

Súd postupom podľa totiž nemôže meniť obsah inak bezchybného rozsudku len preto, že si uvedomil nesprávnosť svojho rozhodnutia (v danom prípade nesprávne vyčíslenie sumy, ktorú žalobcovi priznal).

Odvolací súd uvedený nedostatok napravil postupom podľa ust. a zmenou rozsudku žalobcovi priznal v odôvodnení rozhodnutia správne vyčíslenú sumu 5.388,70 Eur.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. v spojení s ust. a Žalobca náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať, a preto odvolací súd priznal trovy konania vo výške v napadnutom rozsudku vyčíslenej súdom prvého stupňa, spolu 772,06 Eur. V celom rozsahu poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúcej sa výpočtu náhrady trov konania.

Uznesením zo dňa 18. 8. 2014 č. k. -435 súd prvého stupňa uložil žalovanej, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 359 Eur (položka č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).

Žalovaná v podanom odvolaní navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Poukázala ďalej na to, že v zmysle h) a o súdnych poplatkoch je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, nakoľko predmetom tohto konania je ochrana spotrebiteľa.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Podľa ust. a) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Procesný úkon - odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu, ktoré podala žalovaná ako spotrebiteľ, je možné považovať podľa názoru odvolacieho súdu za úkon, ktorým sa domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa zo zmluvy o dielo, a preto sa na neho vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. a)

Odvolací súd preto v súlade s ust. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Uznesením zo dňa 14. 10. 2014 č. k. -453 súd prvého stupňa žalovanej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetnom konaní žalovaná požiadala súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom v zmysle súd pri rozhodovaní o tejto jeho žiadosti skúma, či sú splnené dve podmienky. Či na strane žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov sa nejedná o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva, a či priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú pomery žiadateľa. Z podanej žaloby pritom nevyplýva, že by sa jednalo o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva.

Druhou podmienkou na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sú podľa citovaného ustanovenia pomery účastníka. Rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov musí vychádzať z uvážených potrieb žiadateľa s ohľadom na jeho osobné, rodinné, majetkové pomery a povahu uplatňovaného nároku. Pomery účastníka predstavujú spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové, zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je povinný podľa zákona vyživovať, jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojenie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb). Pokiaľ účastník požiada o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nesie ohľadom preukázania majetkových pomerov dôkazné bremeno. Pri skúmaní podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súd posudzuje tvrdenia účastníka a hodnotí ním predložené dôkazy (na tento účel) podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov (vyjadrenej v ).

Súd po preskúmaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníkov konania zistil, že žiadosť žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je dôvodná.

Súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie oslobodenie od súdnych poplatkov okrem iného posudzuje, či výška súdneho poplatku vzhľadom na pomery žiadateľa, by mohla ohroziť uspokojovanie jeho základných životných potrieb, resp. či nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatok by bolo prekážkou realizácie jeho práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu. V tomto konaní vznikla žalovanej poplatková povinnosť za odvolanie a to vo výške 359,00 Eur (podľa položky 1, písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov). Súd posudzuje podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov komplexne zohľadniac celkové majetkové pomery žiadateľa a to z dlhodobejšieho časového horizontu, nielen príjmové pomery za jeden mesiac, pričom otázka zaplatenia súdneho poplatku nie je otázkou krátkodobého časového intervalu, ale spravidla dlhšieho časového úseku v rámci prípravy na súdne konanie.

Po preskúmaní žiadosti žalovanej o oslobodenia od súdnych poplatkov má súd za to. že vzhľadom na výšku jej príjmu, výšku poplatku a o skutočnosť, že sa v danom prípade nejedná zrejme o svojvoľné a bezúspešne obraňovanie práva, nie sú splnené podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa . Splnenie poplatkovej povinnosti u žalovanej vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neohrozí uspokojovanie jeho základných životných potrieb a nepredstavuje prekážku realizácie jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Pod pojmom pomery zákon chápe majetkové pomery žiadateľa (v prípade fyzickej osoby tiež rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom, či z časti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo, že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.

Určitým ukazovateľom pre úvahu o približných medziach, v ktorých by sa mal príjem žiadateľa pohybovať, aby bol úspešný pri žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je právna úprava životného minima; v danej právnej veci príjem žiadateľa spolu s príjmom jeho manželky prevyšuje sumu aktuálnej úpravy životného minima (podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. je to suma 198,09 € mesačne a 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu).

Nakoľko jednak pomery žalovanej neodôvodňujú priznať oslobodenie od súdnych poplatkov a jednak nejedná sa v danom prípade o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva zo strany žalovanej, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalovaná v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a oslobodil žalovanú od platenia súdneho poplatku.

Poukázala na to, že od jej predošlého vyjadrenia vo veci nedošlo k žiadnej zmene pomerov a naďalej nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku, na zaplatenie ktorého ju súd vyzval.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia, že určitým ukazovateľom pre úvahu o približných medziach, v ktorých by sa mal príjem žiadateľa pohybovať, aby bol úspešný pri žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, je právna úprava životného minima. V danej právnej veci príjem žiadateľky výrazne prevyšuje sumu aktuálnej úpravy životného minima.

Keďže v súvislosti s aplikáciou ust. v tejto veci už nie je dôvodné prihliadať na právne významnú okolnosť, ktorou je výška súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.