Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-43-2015.pdf
PDF · 105.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/43/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: L. E., I.. XX.V. XXXX, Z. K. XXX - XX, XXX XX E. N. - L., o zaplatenie 274,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 160 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 160 Eur od 3.septembra 2013 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 10,30 Eur na trovách právneho zastúpenia a 2,72 Eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Podaním doručeným súdu dňa 8.decembra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 274,77 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou dňa 2.augusta 2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 160,- eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva o pôžičke nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, v prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná mala vrátiť žalobcovi 209,77 eur, pričom príslušenstvo úveru bolo vyjadrené pevnou sumou 49,77 eur. Úver sa stal splatný dňom 2.septembra 2013. Žalovaná neuhradila žiadnu sumu, preto si žalobca uplatňuje i úrok z omeškania od 3.septembra 2013 do zaplatenia. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu záväzku v zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy a preto si uplatňuje i náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur., teda celkový uplatnený nárok žalobcu je vo výške 274,77 eur s príslušenstvom.
Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanej do vlastných rúk (13.marca 2015, čl. 21), ktorá sa však k žalobe písomne nevyjadrila.
Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od 18.apríla 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (24.apríla 2015).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Rámcovou zmluvou (č.l. 5 - 7), Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 2.augusta 2013 (č.l. 9
- 10), výpisom z účtu (č.l. 11), upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo 7.septembra 2013 (č.l. 12), urgenciou nezaplatenej pohľadávky z 11.septembra 2013 (č.l. 13), upozornením na hrozbu exekúcie z 18.septembra 2013 (č.l. 14), poslednou výzvou z 25.septembra 2013 (č.l. 15), prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným NBS, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že žaalobca spotrebiteľský úver poskytuje prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS , e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Úver je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej zmluve sú ďalej upravené podmienky zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 2.septembra 2013 vyplýva, že žalobca ako veriteľ sa na základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver vo výške 160,- eur s jednorázovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 209,77 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. RPMN je vo výške 366,5 %, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru 49,77 eur. Celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť je 209,77 eur. Priemerná RPMN je 418 %. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že dňa 4.augusta 2013 bola vykonaná transakcia - príkaz na úhradu sumy 160,- eur na účet žalovanej. Upomienkou zo 7.septembra 2013 vyzýval žalobca žalovanú k zaplateniu sumy 224,80 eur, pričom administratívne náklady vymáhania predstavujú 15,- eur, upomienkou z 11.septembra 2013 vyzýval žalobca žalovanú k zaplateniu 234,80 eur, upozornením z 18.septembra 2013 vyzýval žalobca žalovanú k zaplateniu 244,80 eur s tým, že administratívne náklady predstavujú 10,- eur, poslednou výzvou z 25.septembra 2013 bola žalovaná vyzvaná k zaplateniu 269,80 eur s tým, že administratívne náklady spojené s konaním sú 30,- eur.
Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (august 2013) bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatné do jedného roka vo výške 13,84% a priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 16,42%.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“, alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkonom ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,50%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,50 % ročne.
Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V konaní bolo preukázané a účastníkmi nespochybnené, že dňa 2.augusta 2013 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, podľa § 24 a nasl. ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne podporne i podľa Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu uzatvárajú účastníci na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom zmlúv a jej prípadných príloh. Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania zmluvy. Svojou povahou išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok. Súd posudzoval obsahové náležitosti zmluvy i podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretia zmluvy /§ 24 ods. 1 zákona/ a zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s Rámcovou zmluvou neobsahujú všetky zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo vyššie uvedených zmluvách sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže tatýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto
neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca si v zmysle čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy uplatnil voči žalovanej náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur za štyri písomné výzvy adresované žalovanej. Podľa čl. IV.bod 5 Rámcovej zmluvy „v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: „celkové náklady vo výške ďalších 30,- eur“. Predovšetkým súd udáva, že žalobca nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma skutočne vynaložených nákladov a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je preukázané, či vôbec a akým spôsobom doručil žalobca prípadné urgencie a upomienky žalovanej. Zmluvné dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV.bod 5 Rámcovej zmluvy považuje súd za neplatné. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si žalobca ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté v rámcovej zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohla nijako ovplyvniť. Žalobca nepreukázal skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené takmer žiadne náklady /čl. VII.bod 1 Rámcovej zmluvy/. Súd poukazuje na to, že ide o bežnú evidenciu a správu úveru, pričom v dôsledku omeškania dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v krátkej dobe štyrmi podaniami, v ktorých ho upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov za upomienku. V upomienke zo 7.septembra 2013 je pritom žalovaná vyzvaná k úhrade administratívnych nákladov vymáhania 15,- eur, pričom nie je zrejmé na akom podklade si žalobca uvedené uplatňoval, v ďalšej si uplatňuje administratívne náklady 10,- eur, v ďalšej náklady 10,- eur a v poslednej 30,- eur. Žalobca si takto zabezpečuje plnenie, ktoré skrýva pod „ skutočne vynaložené náklady“. Podľa názoru súdu ide o plnenie, ktoré je v rozpore s § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa /uvedené ustanovenie sa vzhľadom na § 24 ods. 1 a § 25b ods. 1 citovaného zákona vzťahuje aj na predmetnú zmluvu/. Pokiaľ si teda žalobca dojednal uvedené plnenie v rozpore s citovaným ustanovením, ide o neplatné dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho podľa názoru súdu by išlo o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru 40,62% /§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ/, a teda neplatne zmluvné dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv má súd ex offo povinnosť venovať zvýšenú pozornosť ochrane práv odporcu ako spotrebiteľa a to aj vtedy, keď sa spotrebiteľ týchto práv nedomáha, ak sa konanie poskytovateľa javí ako nečestné. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej istiny, a to poskytnutej sumy úveru vo výške 160 eur, dlžných zmluvných úrokov vo výške 49,77 eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 65 eur ako aj úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne z dlžnej sumy od 3.9.2013 do zaplatenia. Pokiaľ ide o poskytnutie sumy úveru 160 Eur žalovanej, ktorú sumu žalovaná v lehote splatnosti nevrátila, žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď mal súd tieto skutočnosti v konaní jednoznačne preukázané doloženým výpisom z účtu. Preto súd dospel k záveru, že nárok bol v tejto časti uplatnený dôvodne. V ostatnej časti, čo do nákladov za poskytnutie úveru - pôžičky, náhrady skutočne vynaložených nákladov, vzhľadom na vyššie uvedené je žaloba nedôvodná. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedeného vo výrokovej časti rozsudku.
Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011 z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Zároveň treba poukázať aj na skutočnosť, že v predmetnej zmluve je neprimerane vysoký údaj o RPMN, keď je vo výške 366,50%. Takáto dohoda ohľadne RPMN je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom, a teda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko takto určená RPMN je mnohokrát vyššia než RPMN úverov poskytovaných za obdobné podmienky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom rozsahu úspešný žalobca (žalobca bol vo veci úspešný v časti 58,23% a žalovaná v časti 41,77%), a teda pomer jeho úspechu (58,23 - 41,77) predstavuje 16,46 %, preto mu súd náhradu trov priznal podľa jeho pomeru úspechu v konaní, t.j. vo výške 16,46 % z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 62,56 eur (2x úkony právnej služby po 23,24 eur + 2x režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH), t.j. vo výške 10,30 eur a 16,46 % z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, t.j. vo výške 2,72 eur. Okrem toho ide o drobný spor, pričom žalobcom uplatnené trovy vo výške 62,56 eur tvoria takmer štvrtinu žalovanej pohľadávky, čo predstavuje v spotrebiteľskej veci výrazný nepomer.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku žalovaný nemôže podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku, jeho krátkom odôvodnení a poučení sa účinne vzdal tohto práva. Žalobca proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).