Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-50-2021.pdf
PDF · 239.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: A. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. B. XXX/XX, XXX XX Y. nad G., právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 378 946 92, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 6.181,- Eur s prísl. z titulu náhrady škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/68/2018-323 zo dňa 4. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4. 560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4. 560,- Eur od 21. 01. 2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.
II. Vo výroku III., ktorým okresný súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov konania, rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo sumy 4. 560,- Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov konania.
III. Vo výroku IV., ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť znalcovi MUDr. Ladislavovi Babiakovi znalečné v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky znalečného, rozsudok okresného súdu zrušuje a v uvedenom rozsahu mu vracia vec na ďalšie konanie.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.560,- Eur od 21. 01. 2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V časti o zaplatenie sumy 1.621,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.621,- Eur od 21. 01. 2019 do zaplatenia okresný súd konanie zastavil (výrok II.). Žalovanému okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania (výrok III.) a zároveň okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť znalcovi MUDr. Ladislavovi Babiakovi s miestom výkonu činnosti Gorkého 1, 971 01 Prievidza, znalcovi z odboru: Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie: chirurgia znalečné v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky znalečného (výrok IV.).
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.181,- Eur z titulu náhrady škody na zdraví, konkrétne z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobu odôvodnil tým, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11. 06. 2016 utrpel ťažké a závažné poškodenia zdravia. Vodič motorového vozidla Ford Focus, EČV: ZH XXX BU U. M., ktorý spôsobil predmetnú dopravnú nehodu, bol za jej spôsobenie obvinený z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona uznesením vyšetrovateľa ORPZ OKP Zvolen zo dňa 23. 08. 2016, ČVS: ORP-588/1-VYS-ZV-2016 a následne bola na neho podaná obžaloba dňa 13. 06. 2017. Poistné krytie je dané v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle § 24 ods. 3 uvedeného zákona žalovaný poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Vysporiadaním škodovej udalosti bola poverená KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vznikol žalobcovi ako poškodenému nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ku ktorej došlo v príčinnej súvislosti so zraneniami a inými následkami zapríčinenými predmetnou dopravnou nehodou. Predmetom žalobného uplatnenia je nárok, ktorý žalobca preukazoval lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19. 09. 2018, vypracovaným MUDr. Jurajom Rolkom, úrazovým chirurgom a potvrdeným MUDr. Daliborom Panuškom, primárom chirurgického oddelenia Nemocnice Zvolen, a. s., so sídlom Kuzmányho nábrežie 28, 960 01 Zvolen. Lekársky posudok stanovil bodovým systémom hodnotenia, hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 350 bodov. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 18. 05. 2016 o stanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2016 je hodnota 1 bodu 17,66 Eur. Pri hodnote 17,66 Eur za 1 bod a pri celkovom počte 350 bodov predstavuje nárok žalobcu v peňažnom vyjadrení sumu 6.181,- Eur titulom náhrady škody na zdraví v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia, na zaplatenie ktorej si uplatnil žalobca voči žalovanému nárok aj mimosúdne, a to listom zo dňa 25. 09. 2018 s prílohou, na základe ktorého však žalovaný žalobcovi neplnil, preto si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 6.181,- Eur podaním žaloby na súd, kde poukázal na ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., tiež na ust. § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka a na ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.
1.2 Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako predčasnú a nepreskúmateľnú. Poukázal na to, že žalobca si v súvislosti s uplatneným nárokom nechal vypracovať dňa 19. 09. 2018 lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vypracovali MUDr. Juraj Rolko ako ošetrujúci lekár žalobcu a MUDr. Dalibor Panuška ako primár chirurgického oddelenia Nemocnice Zvolen, a. s., so sídlom Kuzmányho nábrežie 28, 960 01 Zvolen (ďalej len „lekársky posudok“). V uvedenom lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia boli ustálené diagnózy č. 393a - ľahké obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu - 100 bodov, č. 410b - stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu - 120 bodov, č. 396a - ľahké obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vľavo - 100 bodov a č. 432a - jazvy po operačných zákrokoch od 5-30 cm povrchu tela - 30 bodov. Lekársky posudok predložený žalobcom však nie je podľa žalovaného podložený žiadnymi lekárskymi správami, objektívnymi lekárskymi nálezmi, či inou zdravotnou dokumentáciou, ktorá by posudzovala nielen samotné diagnózy označené v tomto lekárskom posudku, ale aj správnosť bodového ohodnotenia týchto diagnóz. Rovnako nie je zo žalobcom predložených listinných dôkazov podľa žalovaného možné posúdiť príčinnú súvislosť stanovených diagnóz medzi poškodením zdravia žalobcu a samotnou dopravnou nehodou. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby žalobcovi bola uložená povinnosť predložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu z dôvodu objektívneho preskúmania predloženého lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. Okrem toho mal žalovaný zato, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi deklarovanou škodou na zdraví a predmetnou dopravnou nehodou a rovnako nepreukázal ani skutočnú výšku škody na zdraví, nakoľko v konaní zo strany žalobcu bol predložený jedine lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bez akejkoľvek zdravotnej dokumentácie, z ktorej by bolo možné jednoznačne potvrdiť žalovaný nárok žalobcu, V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má poškodený právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a
je povinný tento nárok preukázať. Okrem toho poukázal aj na ust. § 6 ods. 1 až 3 zákona č. 437/2004 Z. z., z ktorých vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak podal návrh na uzatvorenie dohody podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. a do 3 mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona a neuspokojili sa nároky poškodeného, keď uvedené vyplýva z ust. § 6 ods. 3 uvedeného zákona. V žalobe síce žalobca tvrdil, že si uplatnil predmetný nárok aj mimosúdne, a to listom zo dňa 25. 09. 2018, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Na podporu uvedeného názoru poukázal žalovaný na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C/87/2008 a uviedol, že podstatou postupu podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z. z., ako aj následných rokovaní o vyrovnaní sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) je práve predchádzanie súdnym sporom, pričom rovnaký zámer sledoval aj zákonodarca pri kreovaní ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.. Nakoľko je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca nikdy nezaslal, ani neadresoval žalovanému žiadny návrh na uzatvorenie dohody o náhrade za SSU, a to v súlade s ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., potom jeho žalobu treba podľa žalovaného považovať za predčasnú, čo je dôvodom, aby bola žaloba zamietnutá. 1.3 Uznesením č. k. 16C/68/2018 zo dňa 07. 03. 2019 okresný súd pripustil zmenu žaloby v zmysle jej rozšírenia o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.181,- Eur od 21. 01. 2019 do zaplatenia; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 03. 2019. 1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktorých vykonanie navrhli v konaní strany sporu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Z trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/67/2017 okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5T/67/2017-523 zo dňa 27.02.2019 bol obžalovaný U. M. uznaný za vinného z dôvodu, že dňa 11. 06. 2016 v čase o 21.12 hod. v okrese Zvolen viedol po rýchlostnej ceste R1 od obce Budča v protismere na Mesto Banská Bystrica osobné motorové vozidlo Ford Focus EČV: ZH-XXX BU, pričom narazil do prednej časti osobného motorového vozidla Volkswagen Passat EČV: ZH-XXX BO, ktoré v smere od Mesta Banská Bystrica na Mesto Zvolen viedol A. I., trvale bytom Z. B. XXX/XX, Y. nad G., následkom čoho došlo k zrážke, pričom do oboch vozidiel následne narazila Z. I., trvale bytom D. XXX, ktorá taktiež v smere od Mesta Banská Bystrica na Mesto Zvolen viedla osobné motorové vozidlo Peugeot 207 EČV: ZH-XXX BB, v dôsledku čoho A. I. utrpel zranenia a to otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie prednej steny brucha, zlomeninu jedného kĺbneho výbežku 5. driekového stavca, podvrtnutie členkového kĺbu vpravo, zlomeninu tela stehnovej kosti vľavo s potrebou operačnej liečby, hlbokú ranu dolnej končatiny, pomliaždenie jazyka s miernym krvácaním a psychotraumatický šok, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 4 mesiacov, Z. I. utrpela zranenia popísané v tomto rozsudku, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť a liečbu v trvaní 7 dní, pričom porušil dôležitú povinnosť upravenú v ust. § 9 ods. 1 a § 35 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest v znení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/100/2019-545 zo dňa 22. 10. 2019, ktorý rozsudok Okresného súdu Zvolen nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 22. 10. 2019. V rámci trestného konania poškodený A. I. uviedol, že jeho nároky na náhradu škody, ktoré si uplatnil do skončenia prípravného konania, boli už vysporiadané, a tie nároky, ktoré si uplatnil dodatočne, sú predmetom mimosúdnych jednaní a civilných konaní. V rámci trestného konania mu tak nebol priznaný žiadny nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou. Obžaloba Okresnej prokuratúry vo Zvolene bola v predmetnej trestnej veci podaná na Okresnom súde Zvolen dňa 13. 06. 2017 pod číslom: 2Pv 347/16/6611-24 zo dňa 13. 06. 2017. Túto ako dôkaz v konaní predložil osobitne i žalobca. Z trestného spisu ďalej vyplýva, že žalovaný prostredníctvom poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., žalobcovi poskytol náhradu škody z titulu bolestného v sume 6.976,- Eur na základe znaleckého posudku č. 20/2016, keď túto skutočnosť oznámil žalobcovi „Oznámením o poistnom plnení“ zo dňa 09. 02. 2017. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný na základe uznesenia ORPZ vo Zvolene, odboru kriminálnej polície PZ Zvolen ČVS: ORP-588/1-VYS-ZV-2016 zo dňa 20. 12. 2016 v prípravnom konaní MUDr. Pavlom Cikatricisom, znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia: chirurgia, traumatológia zo dňa 05. 01. 2017, ktorým bolo stanovené bodové hodnotenie s finančným zdôvodnením bolestného u žalobcu po poranení zo dňa 11. 06. 2016 celkovo na 395 bodov, čo predstavovalo vo finančnom vyčíslení sumu 6.975,80 Eur za odškodnenie položiek č. 223 - otras mozgu ľahkého stupňa, č. 87 - pomliaždenie prednej steny brucha, č. 106d - zlomenina jedného kĺbneho výbežku 5. driekového
stavca, č. 167c - podvrtnutie členkového kĺbu vpravo, č. 189d - zlomenina tela stehnovej kosti vľavo liečená operáciou, č. 162 - hlboká rana dolnej končatiny - kompenzačne vybratie osteosyntetického materiálu, č. 65 - pomliaždenie jazyka s miernym krvácaním a č. 246c - psychotraumatický šok. Žalobca bol práceneschopný od 11. 06. 2016 do 11. 12. 2016, schopný práce bol od 12. 12. 2016. V trestnom spise je pripojené i uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13C/30/2017-70 zo dňa 08. 03. 2018, ktorým súd schválil zmier medzi žalobcom a žalovaným. Na základe zmieru sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.173,88 Eur z titulu náhrady škody za stratu na zárobku žalobcu počas jeho pracovnej neschopnosti od 11. 06. 2016 do 11. 12. 2016 a z titulu náhrady vecnej škody. 1.5 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý v konaní predložil ako dôkaz žalobca a ktorý bol vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z., sa tento týkal poškodeného
- žalobcu. V časti ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sú v lekárskom posudku uvedené údaje a to začiatok liečenia žalobcu 11. 06. 2016, ukončenie liečenia žalobcu dňa 12. 12. 2016, z toho v ústavnej starostlivosti žalobca bol od 11. 06. 2016 do 15. 06. 2016, pracovná neschopnosť žalobcu trvala od 11. 06. 2016 do 12. 12. 2016. V časti popisu bodového ohodnotenia sú uvedené položky z prílohy č. 1 (časť II. a IV.), a to konkrétne č. 393a - ľahké obmedzenie pohyblivosti ľ. bedrového kĺbu 100 bodov, č. 410b - stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu 120 bodov, č. 396a - ľahké obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vľavo 100 bodov a č. 432a - jazvy po operačných zákrokoch od 5-30 cm2 povrchu tela 30 bodov, celkový počet bodov spolu 350. Lekársky posudok bol vypracovaný dňa 19. 09. 2018 v zdravotníckom zariadení Nemocnica Zvolen, a. s., Kuzmányho nábrežie 28, Zvolen MUDr. Jurajom Rolkom, úrazovým chirurgom, keď lekársky posudok obsahuje i podpis prednostu (zástupcu) zdravotníckeho zariadenia MUDr. Dalibora Panušku, primára chirurgického oddelenia. Lekársky posudok je podpísaný obidvomi lekármi, pričom pri obidvoch podpisoch sa nachádza odtlačok pečiatky Nemocnice Zvolen, a. s., teda príslušného zdravotníckeho zariadenia. 1.6 Listom zo dňa 25. 09. 2018 označeným ako „Uplatnenie nárokov na náhradu škody“ si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11. 06. 2016 na základe lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Jurajom Rolkom, úrazovým chirurgom NsP Zvolen, odsúhlaseného primárom chirurgického oddelenia NsP Zvolen zo dňa 19. 09. 2018, a to na celkový počet bodov 350 predstavujúcich pri hodnote jedného boda 17,66 Eur sumu 6.181,- Eur, ktorého fotokópia tvorila prílohu listu. 1.7 Listom zo dňa 12. 10. 2018 žalovaný prostredníctvom poisťovne, ktorá bola poverená likvidáciou škody požiadal žalobcu o zaslanie dokladov označených v tomto liste a to v záujme urýchlenia likvidácie škodovej udalosti. Súčasne žalobcovi oznámil, že bez týchto dokladov nie je možné ukončiť likvidáciu škodovej udalosti. Konkrétne žalobcu požiadal o „kópiu kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorá súvisí s poistnou udalosťou“. 1.8 Listom zo dňa 29. 10. 2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému, resp. poisťovni poverenej za žalovaného na likvidáciu škody oznámil, že z právnej úpravy a z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že rozhodujúcim dokladom (dôkazom) preukazujúcim nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je lekársky posudok, ktorého podmienky a náležitosti upravujú ustanovenia § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z.. Lekár podávajúci takýto lekársky posudok pri jeho vypracovávaní vychádza z vlastného vyšetrenia a zistení a nesie zaň aj príslušnú zodpovednosť. V prípade existencie relevantných dôvodných pochybností môžu oprávnené osoby požiadať o vypracovanie vlastného lekárskeho posudku, prípadne znalca o vydanie znaleckého posudku. Osobám podávajúcim takéto posudky poškodený predkladá príslušnú zdravotnú dokumentáciu. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Okrem uvedeného, bráni vydaniu zdravotnej dokumentácie komerčnej poisťovni aj ust. § 25 zákona č. 576/2004 Z. z.. Mal zato, že lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý súdu ako dôkaz predložil je v zmysle zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zákonným a relevantným dokladom (dôkazom), ktorým preukazuje svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca v uvedenom liste poukázal ďalej na to, že poškodenie jeho zdravia bolo zadokumentované i v znaleckom posudku vypracovanom MUDr. Pavlom Cikatricisom č. 20/2016 zo dňa 05. 01. 2017. Na základe uvedeného, považoval žalobca svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 6.181,- Eur za riadne preukázaný lekárskym posudkom zo dňa 19. 09. 2018, a preto opakovane požiadal o poukázanie sumy 6.181,- Eur na účet uvedený v tomto liste. Žalovanému zároveň oznámil, že ak bude naďalej pretrvávať jeho odmietavý postoj k uspokojeniu jeho nároku, bude nútený obrátiť sa s ochranou svojich práv na súd.
1.9 V reakcii na uvedené predložil žalovaný súdu prvej inštancie ako dôkaz odborné vyjadrenie č. 144/2019 zo dňa 24. 04. 2019, vypracované znaleckou organizáciou v odbore: Zdravotníctvo a farmácia, forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o,. Boženy Němcovej 8, Bratislava. Z predmetného odborného vyjadrenia okresný súd zistil, že uvedená znalecká organizácia bola požiadaná poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. o vypracovanie odborného vyjadrenia vo veci posúdenia návrhu bodového ohodnotenia v prípade poranení poškodeného žalobcu. Žalovaný tak urobil žiadosťou zo dňa 07. 11. 2018. Predmetné odborné vyjadrenie bolo vypracované ku dňu 24. 04. 2019, pričom jeho účelom malo byť posúdenie návrhu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u poškodeného žalobcu. Ako podklady k vypracovaniu predmetného odborného vyjadrenia boli žalovaným predložené: žiadosť o vypracovanie odborného vyjadrenia a spisová dokumentácia číslo: 9527885977. V predmetnom odbornom vyjadrení je uvedený nasledovný záver: „Znalecká organizácia hodnotí návrh bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vystavený MUDr. Jurajom Rolkom zo dňa 19. 09. 2018 počtom 350 bodov vzhľadom na nedostupnosť zdravotnej dokumentácie t. č. ako nepreukázaný“. Odborné vyjadrenie vypracovali znalci organizácie MUDr. Lukáš Hamerlík a MUDr. Norbert Moravanský, PhD. Ako hlavný konzultant znaleckej organizácie zodpovedný za výkon znaleckej činnosti na odbornom vyjadrení je uvedený MUDr. Norbert Moravanský, PhD. 1.10 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca uvedený dôkaz, predložený žalovaným namietal vo vyjadrení, ktoré doručil okresnému súdu k uvedenému odbornému vyjadreniu, pričom v ňom uviedol, že postup žalovanej strany a ňou oslovenej znaleckej organizácie považuje za nenáležitý, ústavne neakceptovateľný a neudržateľný. Písomnosť označená ako „Odborné vyjadrenie“ je písomnosťou poplatnou postojom žalovaného, ktorá nezodpovedá ani všeobecným, ani osobitným kritériám pre znalecký úkon. Zdôraznil, že otázka danosti (preukázanosti) jeho nároku na náhradu škody je otázkou právnou, neprislúchajúcou na posúdenie znalcovi z odboru zdravotníctvo. V predmetnom odbornom vyjadrení sa ako podklad pre jeho vypracovanie uvádza „žiadosť o vypracovanie odborného vyjadrenia a spisová dokumentácia číslo: 9527885977“, avšak predmetné odborné vyjadrenie neobsahuje žiadnu posudkovú, ani prílohovú časť a nie je z neho zrejmé, s čím vlastne znalecká organizácia pracovala. Obdobne tvrdenie znaleckej organizácie o nedostupnosti zdravotnej dokumentácie je zjavne nezmyselné a iracionálne. Zdravotnou dokumentáciou disponuje jeho všeobecný lekár a táto dokumentácia môže byť sprístupnená všetkým oprávneným subjektom za splnenia zákonných predpokladov a podmienok. 1.11 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na podklade procesného návrhu žalovaného uznesením č. k. 16C/68/2018-171 zo dňa 26. 09. 2019 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a do funkcie znalca ustanovil MUDr. Ladislava Babiaka, znalca z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia s miestom výkonu znaleckej činnosti Gorkého 1, 971 01 Prievidza, pričom znalcovi zadal znaleckú úlohu špecifikovanú vo výroku uvedeného uznesenia. Znalec MUDr. Ladislav Babiak vypracoval na základe vyššie uvedeného uznesenia okresného súdu písomný Znalecký posudok č. 131/2019 zo dňa 27. 12. 2019. Ako podklady na vypracovanie znaleckého posudku mal okrem iného znalec k dispozícii spisovú dokumentáciu, konzultácie s ošetrujúcimi lekármi, zdravotnú dokumentáciu žalobcu, RTG, CTG a USG dokumentáciu žalobcu, keď vykonal i znalecké fyzikálne vyšetrenie žalobcu. Na základe uvedeného prijal znalec MUDr. Ladislav Babiak záver, podľa ktorého v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia prináleží žalobcovi toto sťaženie spoločenského uplatnenia: položka č. 396a - obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu ľahkého stupňa 100 bodov, položka č. 410 - obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu stredne ťažkého stupňa 120 bodov a položka č. 432a - jazvy po operačných výkonoch od 6-30 cm2 povrchu tela 30 bodov, spolu v bodovom ohodnotení 250 bodov. K jednotlivým položkám znalec MUDr. Ladislav Babiak v znaleckom posudku uviedol popis konkrétnych diagnóz. Pokiaľ ide o lekársky posudok vypracovaný MUDr. Rolkom, tento vyhodnotil MUDr. Ladislav Babiak ako správny až na položku č. 393a - ľahké obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového zhybu. Podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Ladislavom Babiakom, táto položka poškodenému žalobcovi neprináleží, pohyblivosť ľavého bedrového zhybu je bez akéhokoľvek obmedzenia s tým, že znalec sa odvolal na výsledky vyšetrení - artrotest - porovnanie hybnosti oboch bedrových zhybov. Žalobca so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom súhlasil bez výhrad. Na ustálenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom reagoval žalobca procesne tak, že upravil žalobný návrh v intenciách záverov tohto znaleckého posudku, pričom vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.621,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21. 01. 2019 do zaplatenia a vo zvyšnej časti trval na žalobe o zaplatenie sumy 4.560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21. 01. 2019 do zaplatenia. Uvedený procesný úkon (čiastočné späťvzatie žaloby) vykonal
žalobca pred otvorením prvého pojednávania. Súčasne poukázal na to, že podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 17. 05. 2017 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2017, je hodnota jedného bodu 18,24 Eur. Teda pri hodnote 18,24 Eur za 1 bod a pri celkovom počte 250 bodov jeho nárok predstavuje v peňažnom vyjadrení sumu 4.560,- Eur. 1.12 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.621,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21. 01. 2019 do zaplatenia z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a následnom čiastočnom zastavení konania zostal predmetom sporu nárok žalobcu o zaplatenie sumy 4.560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21. 01. 2019 do zaplatenia z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný vzniesol voči znaleckému posudku vypracovanému znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom č. 131/2019 zo dňa 27. 12. 2019 námietky. Znalecký posudok sa podľa jeho názoru v zásadných otázkach javí byť nepreskúmateľným, nakoľko prílohová časť znaleckého posudku neobsahuje žiadnu zdravotnú dokumentáciu žalobcu, z ktorej by mal znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzať. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ani lekársky záznam (nález) zo samotného fyzikálneho vyšetrenia žalobcu znalcom netvorí prílohu tohto znaleckého posudku. Znalec neuviedol ani čas a ani dátum, kedy malo dôjsť k fyzikálnemu vyšetreniu žalobcu. Z dôvodu absencie uvedených podkladov nie je možné podľa žalovaného zrealizovať overenie vstupných údajov, s ktorými znalec pracoval a vyhodnotiť - overiť si tieto vstupné údaje a následne aj závery, ku ktorým znalec dospel, či už ako správne závery, alebo ako závery nesprávne. Nakoľko žalobca niekoľkokrát odmietol poskytnúť príslušnú zdravotnú dokumentáciu, nemá ani on ako žalovaná strana a napokon ani samotný súd k dispozícii dokumentáciu, na základe ktorej by bolo možné preskúmať obsah znaleckého posudku. Ďalej žalovaný uviedol, že nespadá do žiadnej z kategórii subjektov definovaných v § 24 a v § 25 zákona č. 576/2004 Z. z., „tak jednoducho povedané“, nemá sa ako dostať k zdravotnej dokumentácii žalobcu bez toho, aby mu ju on sám dobrovoľne poskytol. Jediný prípad, kedy by mohol bez súhlasu žalobcu nahliadať do jeho zdravotnej dokumentácie rieši ust. § 25 ods. 1 písm. j) zákona č. 576/2004 Z. z., a to je prípad, kedy by požiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku na účely priamo súvisiace s konaním pred súdom, pričom je evidentné, že táto podmienka nebola naplnená v čase, keď písomne vyzýval žalobcu na predloženie lekárskych správ listom zo dňa 15. 10. 2018. Opätovne preto navrhol, aby súd prvej inštancie v zmysle ust. § 189 CSP uložil žalobcovi povinnosť predložiť v súdnom konaní zdravotnú dokumentáciu, týkajúcu sa žalovaného nároku. Súčasne navrhol, aby súd prvej inštancie uložil znalcovi MUDr. Ladislavovi Babiakovi povinnosť dopracovať formou dodatku znaleckého posudku prílohovú časť znaleckého posudku s tým, že ku znaleckému posudku pripojí všetky konkrétne lekárske správy a nálezy, ktoré tvorili podklad pre vypracovanie znaleckého posudku. Na základe výzvy súdu znalec MUDr. Ladislav Babiak vzhľadom na námietky žalovaného vypracoval písomný doplnok k Znaleckému posudku č. 131/2019 zo dňa 15. 05. 2020 označený ako znalecký úkon č. 40/2020. Ako podklady pre vypracovanie doplnku znaleckého posudku uviedol okrem iného zdravotnú dokumentáciu žalobcu, RTG dokumentáciu žalobcu, znalecké opakované fyzikálne vyšetrenie žalobcu. V uvedenom doplnku ku znaleckému posudku znalec uviedol, že po preštudovaní odborných nálezov v zdravotnej dokumentácii žalobcu, zhodnotení RTG nálezov, po opakovanom fyzikálnom znaleckom vyšetrení žalobcu, s vedomím poučenia o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 Trestného zákona a o povinnosti bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré môže byť z vykonania znaleckého úkonu vylúčený, alebo ktoré mu bránia byť vo veci činný ako znalec, doplnil, že znalec nemusí v prílohách znaleckého posudku uvádzať zdravotnú dokumentáciu. „Samozrejme, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z údajov uvedených v zdravotnej dokumentácii žalobcu, žalobcu fyzikálne vyšetril a vykonal mu vyšetrenie funkčnosti ľavého kolenného kĺbu a tzv. artrotesty oboch bedrových a členkových kĺbov, ktoré vyšetrenia nie sú uvedené v prílohe znaleckého posudku, ale priamo v znaleckom posudku. Keďže znalecký posudok je vypracovaný ku dňu 27. 12. 2019, nevidí dôvod na uvedenie dátumu a času jeho vyšetrenia. Vyšetrenie bolo vykonané v predvianočných dňoch v roku 2019 v doobedňajších hodinách v ambulancii pracoviska Cibamed Prievidza s. r. o., ktoré je sídlom jeho znaleckej činnosti. V tomto prípade sa jedná o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie o bolestné. Na rozdiel od bolestného k objektivizovaniu trvalých následkov môže lekár dospieť aj bez zdravotnej dokumentácie. Napriek tomu v prílohách znaleckého posudku uviedol fotokópie príslušných nálezov, ktoré mal k dispozícii. Základom znaleckého posudku bolo vyšetrenie žalobcu, zhodnotenie hybnosti ľavého kolena a artrotesty bedrových a členkových kĺbov“. V uvedenej súvislosti znalec zopakoval, že položka č. 393a
- ľahké obmedzenie pohyblivosti ľavého bedrového zhybu, resp. odškodnenie za túto položku žalobcovi nepatrí. V tom znalec videl rozdiel oproti lekárskemu posudku vypracovanému MUDr. Jurajom Rolkom,
inak nezistil žiadne iné skutočnosti. Po doručení doplnku č. 40/2020 zo dňa 15. 05. 2020 k znaleckému posudku žalovaný už nevzniesol žiadne výhrady voči záverom znaleckého dokazovania. 1.13 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca pri prejednaní žalobného návrhu na pojednávaní konanom dňa 04. 05. 2021 uviedol, že na pojednávaní disponuje zdravotnou dokumentáciou súvisiacou s uplatneným nárokom na náhradu škody. Žalovaný namietal pripustenie dokazovania týmto dôkazom, hoci ho sám doposiaľ navrhol vykonať, poukazujúc na zásadu sudcovskej koncentrácie konania s tým, že podľa jeho názoru sú vo veci doložené dostatočné dôkazy na rozhodnutie po skutkovej i právnej stránke veci. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby je v celom rozsahu dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo medzi stranami sporu nesporné, že dňa 11. 06. 2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Vinník dopravnej nehody, ktorý ju zapríčinil, vodič osobného motorového vozidla Ford Focus EČV: ZH XXX BU U. M. bol v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou právoplatne uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona v konaní pred Okresným súdom Zvolen vedenom pod sp. zn. 5T/67/2017 rozsudkom č. k. 5T/67/2017-425 zo dňa 11. 06. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/115/2018-545 zo dňa 22. 10. 2019, ktoré rozhodnutie prvoinštančného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 10. 2019 v spojení s uznesením odvolacieho súdu. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda v čase dopravnej nehody a vzniku škody nebolo zákonne poistené. Dopravnú nehodu zapríčinil vodič motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody nebolo zákonne poistené, a škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou tak bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia tejto zodpovednosti. Ani táto skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporu sporná. Z ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov vyplýva, že kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Z ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Žalobca v konaní uplatnil nárok proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorej pasívna legitimácia v konaní vyplýva ako povinného subjektu za daných skutkových okolností priamo zo zákona č. 381/2001 Z. z. Na základe uvedeného súd považoval pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní za preukázanú, tento napokon svoju pasívnu legitimáciu v konaní, ktorá by nebola daná, nenamietal. Žalobca pri dopravnej nehode nepochybne utrpel škodu na zdraví, tak ako to vyplýva z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/67/2017. Z rozsudku prvoinštančného súdu vydaného právoplatne v tomto konaní vyplýva, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody utrpel zranenia a to otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie prednej steny brucha, zlomeninu jedného kĺbneho výbežku 5. driekového stavca, podvrtnutie členkového kĺbu vpravo, zlomeninu tela stehnovej kosti vľavo, s potrebou operačnej liečby, hlbokú ranu dolnej končatiny, pomliaždenie jazyka s miernym krvácaním a psychotraumatický šok, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 4 mesiacov. Žalobca tak nepochybne pri dopravnej nehode utrpel škodu na zdraví, a to v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou, preto je osobne aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o náhradu škody na zdraví. Na základe týchto skutočností súd potom mal aktívnu aj pasívnu legitimáciu sporových strán považoval za zistenú a za preukázanú. Žalobca si voči žalovanému uplatnil v konaní nárok titulom škody na zdraví, konkrétne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Škoda na zdraví titulom bolestného, ktorú tiež žalobca utrpel v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou, žalovaný žalobcovi uhradil tak, ako to vyplýva z pripojeného trestného spisu. Žalovaný plnil na základe znaleckého posudku o bolestnom č. 20/2016 zo dňa 05. 01. 2017 vypracovaného znalcom MUDr. Pavlom Cikatricisom, ktorý bol podaný vo vyšetrovacom konaní resp. v prípravnom konaní predchádzajúcom trestnému konaniu, ktoré bolo vedené pred Okresným riaditeľstvom PZ, odborom kriminálnej polície vo Zvolene sp. zn.: ČVS:ORP-588/1-VYS-ZV-2016. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, aké konkrétne poškodenia zdravia žalobca pri dopravnej nehode utrpel, sú k nemu pripojené konkrétne lekárske správy, dôkazy o vyšetrení žalobcu a napokon i doklad o práceneschopnosti žalobcu, ktorá trvala od 11. 06. 2016 do 11. 12. 2016. Žalovaný titulom bolestného žalobcovi plnil čiastku 6.976,- Eur za otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie prednej steny brucha, zlomeninu jedného kĺbového výbežku 5. driekového stavca, podvrtnutie členkového kĺbu vpravo, zlomeninu tela stehnovej kosti vľavo liečenú operáciou, hlbokú ranu dolnej končatiny - kompenzačne vybratie osteosyntetického materiálu, pomliaždenie jazyka s
miernym krvácaním a psychotraumatický šok. Žalovaný v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou žalobcovi plnil aj ďalšiu škodu a to vecnú škodu a škodu vzniknutú titulom náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a to na základe zmieru uzatvoreného v civilnom konaní vednom pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 13C/30/2017 dňa 08. 03. 2018 spolu v sume 1.173,88 EUR. 1.14 Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záveru, že žalobcovi prináleží titulom odškodnenia škody na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia nárok v bodovom ohodnotení 250 bodov za poškodenie zdravia v zmysle Znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom č. 131/2019 zo dňa 27. 12. 2019 v spojení s doplnkom k nemu č. 40/2020 zo dňa 15. 05. 2020. Žalovaný po podaní doplnku k znaleckému posudku nevzniesol námietky voči žiadnemu z priložených lekárskych nálezov, nenavrhol výsluch znalca, v súvislosti s tvrdeným spochybnením nároku ďalej nenavrhol vykonať už žiadne dôkazy. Namietal dokonca i predloženie dôkazu zdravotnej dokumentácie súvisiacej s poškodením zdravia žalobcu žalobcom, keď žalobca bol pripravený v zmysle pôvodného procesného návrhu žalovaného túto zdravotnú dokumentáciu predložiť pri prejednaní žaloby na prvom pojednávaní konanom na okresnom súde. Žalovaný v rozpore so svojim procesným návrhom na predloženie tohto dôkazu, ktorý procesný návrh podal v rámci svojich vyjadrení k žalobe, pri prejednaní žaloby na prvom pojednávaní namietal pripustenie súdom takéhoto dôkazu s tým, že nebol uplatnený v rámci sudcovskej koncentrácie konania, hoci žalobca bol pripravený pri prvom pojednávaní a prejednaní žaloby tento dôkaz v rámci súdneho konania predložiť. Nakoľko žalovaný netrval na vykonaní tohto dôkazu, resp. ho sám považoval za neprípustný lebo nebol uplatnený v rámci sudcovskej koncentrácie konania, súd tento dôkaz pri prejednaní žaloby na pojednávaní nevykonal. Na základe týchto skutočností, potom súd mal za to, že žalobca v konaní na základe vykonaného dokazovania svoj nárok preukázal konštatujúc, že znalecký posudok vypracovaný znalcom v tomto konaní logicky nadväzuje na závery znalca v prípravnom konaní, ktoré predchádzalo trestnému konaniu a to prezentované tiež formou znaleckého posudku, na základe ktorého žalovaný bolestné žalobcovi v plnej výške uhradil. Znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom v tomto konaní bol vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z., jeho závery sú jednoznačné, preskúmateľné, logické, bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vykonané v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode, preto zo záverov znaleckého posudku pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu súd v predmetnom spore vychádzal. 1.15 K pôvodnej argumentácii žalovaného, ktorý žiadal od žalobcu, aby mu predložil zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s nárokom žalobcu na účely preskúmania správnosti predloženého lekárskeho posudku okresný súd uviedol, že táto sa stala bezpredmetnou vzhľadom k tomu, že vo veci bol podaný znalecký posudok, žalobca súvisiacu zdravotnú dokumentáciu predložil znalcovi, v rámci doplnku k znaleckému posudku znalec doložil lekárske nálezy žalobcu súvisiace s uplatneným nárokom, pričom žalovaný po doplnení znaleckého posudku nevzniesol žiadne výhrady k doloženej zdravotnej dokumentácii, k lekárskym nálezom. Navyše v rámci prejednania žaloby na prvom pojednávaní namietal, aby sa vykonal dôkaz zdravotnou dokumentáciou žalobcu. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že sa stotožnil s pôvodnou argumentáciou žalobcu, že žalovaný v prípade, že ak mal dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku zo dňa 19. 09. 2018, ktorý žalobca predložil k uplatnenému nároku, či už k žalobe, ale tiež pri žiadosti o mimosúdne odškodnenie, mal a mohol postupovať v zmysle zákonnej úpravy uvedenej v § 7 zákona č. 437/2004 Z. z. a sám požiadať o vydanie lekárskeho posudku vo forme znaleckého posudku, čo síce mohol urobiť iba so súhlasom poškodeného žalobcu, poškodený žalobca však uviedol, že takúto požiadavku žalovaný v rámci mimosúdneho odškodňovania nevzniesol, ak by ju vzniesol, dal by mu súhlas na vydanie znaleckého posudku resp. bol pripravený zdravotnú dokumentáciu znalcovi predložiť. Žiadnym znalcom pri mimosúdnom odškodňovaní však žalobca na predloženie zdravotnej dokumentácie nebol oslovený. Uviedol, že ak by tomu tak bolo, zdravotnú dokumentáciu by znalcovi predložil. Dôvodne tvrdil, že nemal žiaden dôvod, ani zákonnú povinnosť, aby predložil údaje zo zdravotnej dokumentácie priamo žalovanému ako poisťovateľovi, nakoľko sa jedná o osobitne chránené údaje, a to nielen Zákonom o zdravotnej starostlivosti, ale aj Zákonom o ochrane osobných údajov. V tomto možno podľa okresného súdu prisvedčiť žalobcovi, keďže žalovaný nie je osobou oprávnenou nahliadať do zdravotnej dokumentácie žalobcu, nespadá ani pod jednu z osôb, resp. subjektov oprávnených na takéto nahliadanie do zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktoré sú vymenované v ust. § 24 ods. 4 v spojení s § 25 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Napokon v súdnom konaní žalovaný sám túto skutočnosť potvrdil. Ak využil svoje právo požiadať o znalecký posudok, vyplývajúce zo zákona a požiadal znaleckú organizáciu o podanie takéhoto znaleckého posudku, okresný súd uviedol, že tomu tak bolo už po začatí súdneho konania žiadosťou žalovaného zo dňa 07. 11. 2018, bola to príslušná znalecká organizácia, ktorá bola oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie žalobcu v zmysle § 25 ods. 1 písm. j) zákona č. 576/2004 Z. z. v spojení s § 24 ods. 4
písm. e) uvedeného zákona. Oslovená znalecká organizácia v rámci svojej činnosti bola oprávnená v takomto prípade podľa názoru súdu vyzvať žalobcu na predloženie súvisiacej zdravotnej dokumentácie, čo nevykonala, hoci žalobca bol pripravený zdravotnú dokumentáciu znaleckej organizácii na základe výzvy predložiť. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o takomto postupe. Takýto postup nevyplýva ani z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie, ktorú žalovanú oslovil, a ktoré je označené ako znalecký úkon č. 144/2019 zo dňa 24. 04. 2019. Závery tohto odborného vyjadrenia nebolo možné v súdnom konaní zohľadniť, tak ako správne argumentoval žalobca, pretože znalecká organizácia nie je oprávnená sa vyjadrovať k právnym otázkam sporného prípadu, ako to urobila v závere svojho odborného vyjadrenia. Jej odborné vyjadrenie sa nedotýka žiadnych odborných otázok a ich posúdenia, znalecká organizácia nebola oprávnená v záveroch zhodnotiť, že vzhľadom na nedostupnosť zdravotnej dokumentácie t. č. hodnotí návrh bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vystaveným MUDr. Jurajom Rolkom zo dňa 19. 09. 2018 s počtom 350 bodov ako nepreukázaný. Či je nárok žalobcu na sťaženie spoločenského uplatnenia preukázaný alebo nepreukázaný, patrí len do hodnotenia príslušného súdu. Je neprípustné, aby sa znalec vyjadroval k otázkam právnym a nie odborným. Predložené odborné vyjadrenie zo strany žalovaného len deklaruje správnosť úvahy súdu o nesprávnom postupe žalovaného pri odškodňovaní žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nesprávny postup žalovaného bol podľa okresného súdu zhojený návrhom žalovaného na znalecké dokazovanie, ktoré na návrh žalovaného bolo v konaní súdom nariadené. Pokiaľ žalovaný ďalej tvrdil, že jeho oprávnenie žiadať žalobcu o predloženie zdravotnej dokumentácie vyplýva zo všeobecného predpisu, konkrétne z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak podľa okresného súdu, poistiteľ má právo vyžiadať si od toho, kto má právo na plnenie, potrebné doklady. Pod pojmom potrebné doklady však nemožno rozumieť akékoľvek doklady, ktoré považuje poistiteľ za potrebné, ale len doklady relevantné na preukázanie uplatneného nároku, a to v medziach nielen všeobecných ale aj osobitných zákonov, ktorými sú už uvedený zákon č. 437/2004 Z. z. a zákon č. 576/2004 Z. z.. Ak žalobca predložil žalovanému ako poisťovateľovi lekársky posudok v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. a žalovaný mal pochybnosti o správnosti tohto lekárskeho posudku, podľa názoru okresného súdu nemal inú možnosť, len postupovať v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Týmto postupom by naplnil aj ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka na doloženie potrebných dokladov, keď žiadať potrebné doklady možno len zákonom dovoleným spôsobom. Žalovaný nebol vylúčený z postupu podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., len tento postup nezvolil správne. Ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením, osobitným právnym predpisom vo vzťahu k nároku žalobcu je zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý presne stanovuje postup pri preukazovaní nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný potom nemôže dôvodne odmietať žalobcovi plnenie s poukazom na zákonnú úpravu uvedenú v § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postup poistiteľa pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je upravený v § 11 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom povinnosťou poistiteľa, v danom prípade kancelárie poisťovateľov, bolo do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti buď ukončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia a následne do 15 dní po skončení prešetrenia poskytnúť poistné plnenie poškodenému, alebo v lehote do 3 mesiacov od oznámenia poškodeného škodovej udalosti, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré by znížil poistné plnenie, eventuálne mu poskytnúť písomné vysvetlenie k týmto uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých v stanovenej lehote nebol preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Táto povinnosť sa vzťahuje na žalovaného ako kanceláriu s odkazom cez § 24 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalobca žiadosťou zo dňa 25. 09. 2018 si riadne svoj nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia u žalovaného uplatnil, vyčíslil svoj nárok a pripojil lekársky posudok na preukázanie výšky nároku. Posledná komunikácia, ktorá bola predložená súdu na túto žiadosť žalobcu zo strany žalovaného je zo dňa 15. 01. 2019, kde žalovaný žalobcovi oznámil, že k likvidácii poistnej udalosti je potrebné doložiť nasledovné doklady: „Balla Martin - SSU - posúdením rozsahu vášho nároku sme poverili znaleckú organizáciu. Po obdržaní stanoviska vás o výsledku likvidácie škody budeme informovať. Žiadame vás o bezodkladné doručenie uvedených dokladov na našu vyššie uvedenú adresu, nakoľko bez nich nie je možné ukončiť likvidáciu poistnej udalosti. Po ich doručení vám bude škoda zlikvidovaná v zákonom stanovenej lehote. Takéto oznámenie žalovaného žalobcovi vykazuje znaky zmätočnosti a vôbec nie je zachovaním postupu podľa § 11 zákona. č. 381/2001 Z. z.. Žalovaný si tak podľa názoru súdu povinnosť vyplývajúcu z tohto zákonného ustanovenia v zákonnej lehote nesplnil, preto žalobcovi ako poškodenému patrí nárok aj na úroky z omeškania podľa tohto osobitného predpisu, konkrétne podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Žalovaný si mal splniť povinnosť v prípade, že nemienil poškodenému
plniť, a to poskytnúť riadne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nepovažuje nárok za preukázaný, prípadne vysvetliť riadne dôvody, prečo odmieta plniť. Žalovaný túto povinnosť zanedbal, doposiaľ likvidáciu škody neukončil, preto má žalobca nárok z uplatneného sťaženia spoločenského uplatnenia aj na zaplatení úrokov z omeškania. Žalobca žiadal tieto priznať len od podania rozšírenia žaloby na ich zaplatenie, čo bolo podaním na súde dňa 21. 01. 2019, hoci žalovaný sa do omeškania dostal skôr, keďže zmeškal lehotu uvedenú v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť do 3 mesiacov od podania žiadosti žalobcu uspokojenie tohto nároku. Ku dňu požadovaných úrokov z omeškania preto žalovaný je preukázateľne v omeškaní s uspokojením nároku žalobcu, preto má žalobca nárok voči žalovanému na zaplatenie z prisúdenej sumy i úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., keď žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, t. j. vo výške 5 % ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,0 % zvýšená o 5 percentuálnych bodov, bola 5 %, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z prisúdenej sumy, a to až do zaplatenia, keď omeškanie žalovaného s uspokojením nároku žalobcu stále trvá. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje ani s obranou žalovaného v tom, že žaloba žalobcu je predčasná z dôvodu, že žalobca nepostupoval podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. a nepodal mu návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 § 6 uvedeného zákona, čo je podľa názoru žalovaného podmienkou úspešnosti žaloby. Konštatoval, že v predmetnej veci bolo nesporne zistené (pričom žalovaný túto skutočnosť ani nerozporoval), že žalobca požiadal žalovaného o odškodnenie predmetného nároku žiadosťou zo dňa 25. 09. 2018, ktorá sa nepochybne dostala do dispozičnej sféry žalovaného, o čom svedčí list žalovaného zo dňa 12. 10. 2018. Žalovaný svojím nesprávnym postupom vyzýval žalobcu na predloženie kópie kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorá súvisí s poistnou udalosťou, keď uvádzal, že bez týchto dokladov nie je možné ukončiť likvidáciu škodovej udalosti. Žalobca považoval uvedený postup žalovaného pri likvidácii škody za rozporný so zákonom, keďže žalovaný požadoval od žalobcu, aby mu predložil kompletnú zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s jeho nárokom, pričom sám nebol Z uvedeného postupu žalovaného mohol žalobca dôvodne vyvodiť, že dohoda o urovnaní ohľadne jeho nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nebude uzavretá. Nemal inú možnosť, ako požiadať o ochranu svojich práv súd. Podanie žaloby bolo dôvodné i vzhľadom k času, kedy ku škode došlo, pričom hrozilo oslabenie práva žalobcu v podobe jeho premlčania. Žalovaný bol síce so žalobcom v súdnom spore, ale nič nebránilo žalovanému i počas súdneho konania ukončiť riadnym spôsobom likvidáciu poistnej udalosti a poskytnúť žalobcovi v preukázanom rozsahu plnenie. Za uvedených skutkových okolností mal súd okresný za to, že žalobca mohol dôvodne predpokladať, že so žalovaným nedôjde k dohode o urovnaní, preto podľa názoru okresného súdu vo vzťahu k jeho oprávneniu uplatniť si nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde sa nevyžadovalo podanie návrhu na uzavretie dohody. Napokon, samotnú žiadosť o odškodnenie nároku žalovaný mohol považovať za návrh na uzavretie dohody o urovnaní a pristúpiť písomne na základe tejto žiadosti k urovnaniu sporného nároku. I keď možno prisvedčiť žalovanému, že úmyslom zákonodarcu v prípade predmetného zákonného ustanovenia bolo predchádzať súdnym sporom, v danom prípade však na základe postupu žalovaného nemohol mať žalobca za to, že by došlo k uzavretiu dohody o urovnaní nároku žalobcu mimo súdneho konania. Ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. nemožno vykladať oddelene od celého znenia ustanovenia § 6, najmä pokiaľ ide o odsek 1 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že poskytovateľ náhrady škody a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ak je však zrejmé, že k takejto dohode nedôjde, tak ako to bolo aj v tomto prípade, bolo by podľa okresného súdu nespravodlivé vyžadovať, aby aj v takomto prípade žalobca okrem žiadosti o odškodnenie doručil žalovanému aj návrh na uzavretie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zdôraznil, že právne normy treba vykladať v prospech realizácie Ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Medzi tieto práva patrí i právo na súdnu ochranu. Z uvedených dôvodov okresný súd uvedenú námietku žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania. Pokiaľ ide o znalečné, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na návrh žalovaného bol v konaní pribratý za účelom znaleckého dokazovania znalec. Znalec vypracoval vo veci písomný znalecký posudok a písomný doplnok k znaleckému posudku. Znalcovi vznikol nárok na znalečné podľa § 260 CSP s odkazom na osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 382/2004 Z. z. v spojení s vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z. z.. Znalečné bolo znalcovi priznané uznesením č. k. 16C/68/2018-191 zo dňa 29. 01. 2020 v sume 219,12 Eur, ktoré znalečné bolo vyplatené znalcovi
z preddavku na znalecké dokazovanie, ktorý zaplatil žalovaný. V spojitosti s písomným doplnením znaleckého posudku vznikli znalcovi ďalší nárok na znalečné, o ktorom nebolo zatiaľ súdom rozhodnuté a ktoré nie je kryté preddavkom na znalečné. Znalec si uplatnil ďalšie znalečné v sume 19,92 Eur. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ďalšie trovy znaleckého dokazovania, ktoré nie sú kryté preddavkom, je podľa zásady úspechu a neúspechu v konaní povinný nahradiť znalcovi MUDr. Vladislavovi Babiakovi žalovaný v rozsahu 100 %. 2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie do výroku I., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil žalovaný nárok v časti 250 bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení časť žalovanej istiny vo výške 4.560,- Eur (250 x 18,24 Eur/bod), pričom ide o tieto položky poškodení zdravia žalobcu podľa Sadzobníka bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z.: položka č. 410b - stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu - 120 bodov, položka č. 396a - ľahké obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu vľavo - 100 bodov, položka č. 432a - jazvy po operačných zákrokoch od 5 - 30 cm2 povrchu tela - 30 bodov, pretože podľa názoru žalovaného Znalecký posudok č. 131/2019, ktorý vypracoval prvoinštančným súdom ustanovený znalec MUDr. Ladislav Babiak je nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje zdravotná dokumentácia žalobcu, z ktorej by tieto namietané položky, ktorými znalec ohodnotil poškodenia zdravia žalobcovi vyplývali, resp. by dávali relevantný podklad pre ich priznanie zo strany súdu, či zo strany žalovaného „ako poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“. V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní opakovane zdôraznil, že žalobca neposkytol žalovanému zdravotnú dokumentáciu, na základe ktorej by bolo možné považovať za preukázané namietané položky. Žalovaný reflektujúc na obsah znaleckého posudku v časti namietaných položiek tak, aby mohol považovať povinnosť žalobcu preukázať nárok, vyplývajúcu z ust. § 15 ods. 1 druhá veta zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov za splnenú, žiadal žalobcu o predloženie zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa liečenia následkov úrazu, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode, avšak bez odozvy od žalujúcej strany. Práve z týchto dôvodov nemohol žalovaný pristúpiť k odbornému preskúmaniu znaleckého posudku v časti nároku, ktorý predstavujú namietané položky a zistiť tak rozsah svojej povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Žalovaný v odvolaní upriamil ďalej pozornosť na Odborné vyjadrenie č. 144/2019, vypracované znaleckou organizáciou forensic.sk, v ktorom uvedená znalecká organizácia dospela k záveru, že „návrh bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu“, vystaveného MUDr. Jurajom Rolkom dňa 19. 09. 2018 (od ktorého žalobca odvodil svoj nárok uplatnený v žalobe), považuje vzhľadom na nedostupnosť zdravotnej dokumentácie za nepreukázaný. Znalecká organizácia v uvedenej súvislosti poukázala aj na tú skutočnosť, že v rámci bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia môže vychádzať iba z údajov uvedených v zdravotnej dokumentácii a z listinných dôkazov, ktoré jej boli predložené. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný mal snahu preskúmať opodstatnenosť žalobou uplatnených nárokov a následne poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, avšak vzhľadom na absenciu zdravotnej dokumentácie mu to nebolo umožnené. Napriek jeho námietkam, tak ako vyplýva z odseku 71. odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie považoval znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom za jasný, zrozumiteľný a preskúmateľný. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o vzniku nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v rozsahu určenom, resp. ustálenom znaleckým posudkom vypracovaným znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom č. 131/2019 zo dňa 27. 12. 2019 v spojení s jeho doplnkom č. 40/2020 zo dňa 15. 05. 2020. V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, na ktorom súd prvej inštancie založil odvolaním napadnuté rozhodnutie, a preto naďalej trvá na všetkých námietkach, ktoré uviedol vo svojich podaniach doručených súdu prvej inštancie. . 2.1 Žalovaný v odvolaní ďalej namietal tú skutočnosť že súd prvej inštancie v odseku 71. odôvodnenia rozsudku poukázal na vyjadrenie znalca MUDr. Ladislava Babiaka, v zmysle ktorého mal znalec MUDr. Ladislav Babiak k dispozícii spisovú dokumentáciu, konzultácie s ošetrujúcimi lekármi a zdravotnú dokumentáciu žalobcu, ktoré vyjadrenie znalca MUDr. Ladislava Babiaka nie je podľa žalovaného postačujúce na to, aby súd prvej inštancie nemal akékoľvek pochybnosti o tom, či znalec MUDr. Ladislav Babiak vychádzal z relevantnej zdravotnej dokumentácie žalobcu, či ju mal úplnú a kompletnú, čo by ho oprávňovalo podať kompletné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. V
nadväznosti na to dal žalovaný do pozornosti odvolaciemu súdu, že znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom neobsahuje odkaz na konkrétnu zdravotnú dokumentáciu žalobcu, na základe ktorej by znalec a súd prvej inštancie mohli dospieť k dôvodnosti vykonania bodového ohodnotenia každej jednej namietanej položky. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní tiež na to, že zdravotná dokumentácia žalobcu sa nenachádza ani v súdnom spise. Pokiaľ znalec MUDr. Ladislav Babiak v Znaleckému posudku č. 131/2019 v spojení s jeho doplnkom č. 40/2019 predložil dve lekárske správy, z ktorých mal pri stanovení bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzať, tak podľa žalovaného znalec MUDr. Ladislav Babiak nemohol na základe týchto lekárskych správ dospieť k takým záverom, k akým v rámci svojej znaleckej činnosti dospel, pretože „znalec nevedel uviesť ani tú skutočnosť, kedy sa malo uskutočniť vyšetrenie žalobcu, na základe ktorého bolo stanovené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU) žalobcu“, čo podľa žalovaného vyvoláva pochybnosti o správnosti postupu súdu prvej inštancie aj o súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii, keď sa len stroho v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku obmedzil na konštatovanie, že znalec mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu bez toho, aby bolo možné nájsť či už v odôvodnení rozsudku alebo v znaleckom posudku zmienku o konkrétnej zdravotnej dokumentácii žalobcu, na základe ktorej by bolo možné prijať relevantný záver o dôvodnosti ktorejkoľvek z namietaných položiek, preto je rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalovaného arbitrárny. 2.2 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že namieta predčasnosť podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal priznania nároku pôvodne vo výške 6.1841,- Eur, ku ktorej dospel na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného MUDr. Jurajom Rolkom, v ktorom MUDr. Juraj Rolko ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu 350 -timi bodmi. Žaloba bola podaná predčasne, pretože žalobca nepostupoval v súlade s predpísaným spôsobom, tak ako to vyplýva z ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa názoru žalovaného, v priebehu konania žalobca nepreukázal opak, teda nepreukázal, že žaloba nebola podaná predčasne, ďalej nepreukázal, že žalovanému predložil návrh dohody o urovnaní vo vzťahu k uplatňovanému nároku, od ktorej by mohla začať plynúť lehota troch mesiacov na prijatie návrhu dohody o urovnaní, a preto stále existuje dôvod na zamietnutie žaloby v časti, v ktorej je odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie napádaný odvolaním práve z tohto dôvodu. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žaloba nie je podaná predčasne uvedený v odseku 75. a 78. odôvodnenia rozsudku, je podľa žalovaného nesprávny. V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní zdôraznil, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 75. odôvodnenia rozsudku, že list žalobcu
- žiadosť zo dňa 25. 09. 2018 je možné považovať aj za návrh dohody o urovnaní, pretože predmetný list nespĺňa základné náležitosti oferty podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa predčasnosti podanej žaloby. 2.3 Vo vzťahu k súdom prvej inštancie priznanému nároku na úrok z omeškania, žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, na základe ktorého súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výše 5 % ročne zo sumy 4.560,- Eur od 21. 01. 2019 do zaplatenia, pričom poukázal na ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zdôraznil, že „ako poisťovateľ“ bez zbytočného odkladu začal s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, avšak vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu nebol preukázaný, niekoľkokrát vyzval žalobcu na predloženie relevantnej zdravotnej dokumentácie. Nakoľko mu žalobca nepredložil zdravotnú dokumentáciu a tým pádom si nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže byť podľa žalovaného na ujmu žalovaného, že nemohol ukončiť šetrenie likvidácie poistnej udalosti skôr, keď dôvodom na dlhšie šetrenie bola práve pasivita žalobcu. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na ust. § 24 v spojení s ust. § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom uviedol, že žalovaný nespadá ani pod jednu z osôb, resp. subjektov oprávnených na nahliadanie do zdravotnej dokumentácie žalobcu. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na tú skutočnosť, že pokiaľ mu chcel žalobca preukázať uplatnené nároky, mohol dobrovoľne poskytnúť svoju zdravotnú dokumentáciu žalovanému, resp. ju mohol poskytnúť znaleckej organizácii forensic.sk, ktorá bola žalovaným oslovená za účelom posúdenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Neobstojí teda podľa žalovaného argumentácia žalobcu, že nebol povinný žalovanému predkladať svoju zdravotnú dokumentáciu, pretože v zmysle § 15 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu je poškodený povinný uplatnený nárok preukázať. Pokiaľ žalobca nepreložil zdravotnú dokumentáciu
žalovanému v rámci likvidácie škodovej udalosti, mohol a mal ju podľa názoru žalovaného predložiť v tomto súdnom konaní, čo žalovaný od začiatku tohto súdneho konania navrhoval, pretože len na základe zdravotnej dokumentácie by bolo možné jednoznačne verifikovať jednotlivé bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť pri likvidácii škodovej udalosti, z ktorého dôvodu žalovaný nemal možnosť ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti skôr, nemohol žalobcovi podľa žalovaného vzniknúť nárok na úhradu úrokov z omeškania. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením náhrady škody žalobcovi najskôr vtedy, keď by nesplnil v lehote určenej súdom túto povinnosť, potom ako by konajúci súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázanú určitú výšku nároku a priznal by ju žalobcovi v právoplatnom rozsudku, k čomu doposiaľ nedošlo. 2.4 Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, na základe ktorého priznal súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovaného zaviazal uhradiť znalcovi MUDr. Ladislavovi Babiakovi znalečné v rozsahu 100 %. Žalovaný poukázal v odvolaní pritom na tú skutočnosť, že žalobca nebol v predmetnom súdnom spore úspešný v celom rozsahu, pretože si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody vo výše 6.181,- Eur, avšak v priebehu konania zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.621,- Eur späť, a to na základe záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom. Výška plnenia nezávisela podľa názoru žalovaného od úvahy súdu alebo od záverov znaleckého posudku, pretože žalobca si uplatnil svoj nárok na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného MUDr. Jurajom Rolkom, čo znamená, že žalobca disponoval relevantným dôkazom, ktorým preukazoval výšku svojho nároku uplatneného žalobou podanou voči žalovanému. Pokiaľ sa v priebehu súdneho konania preukázalo, že výška uplatňovaného nároku nie je správna, nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalovaného. Žalobca svoj nárok od počiatku odvodzoval len od lekárskeho posudku, ktorý považoval v celom rozsahu za správny. Nie je teda podľa žalovaného spravodlivé, aby žalovaný, ktorý na základe ním navrhnutého dôkazu preukázal nesprávnosť výšky žalobou uplatňovaného nároku, znášal trovy konania aj v tej časti, v ktorej bol on sám úspešný. Podľa žalovaného je dôležité poznamenať, že zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.621,- Eur zavinil v celom rozsahu žalobca, z ktorého dôvodu by mal trovy konania v tejto časti znášať práve on. V závere odvolania žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné a navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolacie námietky žalovaného obsiahnuté v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nekorešpondujú so skutkovým a právnym stavom veci. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu aj „pri vydaní odvolaním napadnutých výrokov rozsudku“ vychádzal z riadne zisteného skutkového a právneho stavu, keď svoje východiská logicky, konzistentne, obsiahlo a precízne oprel o platnú právnu úpravu a o základné princípy civilného sporového konania. Odvolaním napadnutým rozsudkom sa súd prvej inštancie náležitým a zákonným spôsobom vysporiadal tak so skutkovou, ako aj s právnou stránkou sporu, a to aj v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je náležitý, zákonný aj z hľadiska jeho odôvodnenia, v obsahu ktorého súd zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom rozviedol predmet žaloby a dôvody, na základe ktorých rozhodol o merite a o príslušenstve veci. Stručne a výstižne ozrejmil skutkový a právny základ veci, vrátane na vec vzťahujúcej sa aplikovanej právnej úpravy a uviedol, z akých dôkazov, úvah a právnych záverov pri rozhodovaní vychádzal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je kompatibilné aj z pohľadu práva strán sporu na spravodlivý proces, do ktorého patrí aj právo na riadne a preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil v náležitom a zákonom predpokladanom rozsahu, a to zo všetkých zákonom požadovaných hľadísk. Žalobca ako poškodený preukazoval a preukázal všetky esenciálne náležitosti a predpoklady svojho nároku, tzn. a) protiprávne konanie, b) škodu ako jeho následok, vznik ktorej preukazoval tak po obsahovej ako i po formálnej stránke, a to riadne a zákonom predpísaným spôsobom (lekárskym posudkom, Znaleckým posudkom č. 131/2019 v spojení s jeho doplnkom č. 40/2020), c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Žalobca si mimosúdnym podaním uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Tento uplatnený nárok preukazoval po obsahovej i formálnej stránke riadne a náležite, zákonom predpísaným spôsobom, a to lekárskym posudkom vypracovaným MUDr. Jurajom Rolkom, úrazovým chirurgom NsP Zvolen, odsúhlaseným primárom chirurgického oddelenia NsP Zvolen zo dňa 19. 09. 2018. Žalovaný mu plnenie náhrady škody v rozpore s ust. § 24 a ust. § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. a s ust. § 7 ods. 6 zákona č.
437/2004 Z. z. odmietol bezdôvodne poskytnúť, pričom sa dožadoval zdravotnej dokumentáci žalobcu. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, na základe čoho bol znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom vypracovaný Znalecký posudok č. 131/2019 zo dňa 27. 12. 2019, ktorý bol doplnený doplnkom č. 40/2020 z 15. 05. 2020. Označený znalecký posudok po formálnej ako aj po obsahovej stránke spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti vyžadované zákonom, ako aj konkrétne obsahové náležitosti vyžadované súdom prvej inštancie v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania. Znalecký posudok č. 131/2019 v spojení s jeho doplnkom č. 40/2020 spĺňa tiež kritériá preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti, pretože poskytol jasné a nespochybniteľné odpovede na všetky otázky a úlohy, ktoré mu boli uložené v uznesení súdu prvej inštancie o nariadení znaleckého dokazovania. Znalec potvrdil, že vychádzal tak zo zdravotnej dokumentácie žalobcu (relevantné lekárske správy tvoria prílohu doplnku znaleckého posudku), ako aj z opakovaných vlastných klinických vyšetrení žalobcu. Postup súdu prvej inštancie a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku aj v otázke posúdenia vyhodnotenia znaleckého dokazovania plne zodpovedá kritériám a testom zákonnosti a ústavnosti. Argumentácia žalovaného písomnosťou označenou ako Odborné vyjadrenie - znalecký úkon č. 144/2019 zo dňa 24. 04. 2019, vypracovanej na požiadanie žalovaného znaleckou organizáciou Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., je nekorektná, neobjektívna a zavádzajúca. Žalobca hodnotil postup žalovaného a ním oslovenej znaleckej organizáciou za nenáležitý, ústne neakceptovateľný a neudržateľný. Písomnosť označená ako Odborné vyjadrenie je písomnosťou poplatnou postojom žalovaného, ktorá nezodpovedá ani všeobecným, ani osobitným kritériám pre znalecký úkon. Otázka danosti (preukázanosti) nároku poškodeného žalobcu na náhradu škody (odborné vyjadrenie hovorí o návrhu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, hoci v skutočnosti žalobca svoj nárok ustálil a preukázal formou lekárskeho posudku) je otázkou právnou, neprislúchajúcou na posúdenie znalcovi z odboru zdravotníctvo. Odborné vyjadrenie ako podklady pre jeho vypracovanie uvádzalo „Žiadosť o vypracovanie odborného vyjadrenia a spisová dokumentácia č. 9527885977.“ Toto vyjadrenie neobsahovalo žiadnu posudkovú, ani prílohovú časť a nie je zrejmé, s čím vlastne znalecká organizácia pracovala. Obdobne tvrdenie znaleckej organizácie o nedostupnosti zdravotnej dokumentácie žalobcu ako dôvode o nepreukázanosti nároku žalobcu, bolo zavádzajúce a iracionálne. Zdravotnou dokumentáciou žalobcu disponuje jeho všeobecný lekár, pričom zdravotná dokumentácia žalobcu môže byť sprístupnená všetkým oprávneným subjektom za splnenia zákonných predpokladov a podmienok. „Vypracovaním odborného vyjadrenia takýchto pochybných parametrov, sa uvedená znalecká organizácia vo všeobecnosti diskvalifikovala ako objektívna a nezávislá organizácia“. Táto znalecká organizácia neoslovila ani žalobcu, ani jeho všeobecného lekára za účelom predloženia zdravotnej dokumentácie, ani za účelom prípadného vyšetrenia samotného žalobcu. 3.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že žaloba bola podaná riadne a včas, predpísaným spôsobom. Žalobca si prostredníctvom právneho zástupcu mimosúdne uplatnil nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom pre pasivitu žalovanej strany bol žalobca ako poškodený nútený dňa 15. 10. 2018 obrátiť sa so svojim hmotnoprávnym nárokom na súd. Žalovaný na uplatnenie tohto nároku nereagoval zákonom predpísaným spôsobom, pričom nepožiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ani o vypracovanie znaleckého posudku; od okamihu prevzatia právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou začal žalovaný dezinterpretovať skutkový stav a na vec vzťahujúcu sa právnu úpravu. Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ani žiadna súvisiaca právna norma) nepozná pojem a inštitút zmluvný lekár poisťovne, okrem subjektov ustálených uvedeným zákonom nedisponuje žiadny subjekt (ani zmluvný lekár poisťovne) právomocou posudzovať, resp. prehodnocovať nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného, či sťaženia spoločenského uplatnenia. Ak by si iný subjekt prisvojoval takúto právomoc, jednalo by sa o postup contra legem a výsledok takéhoto postupu by nepožíval relevanciu a ochranu legitímneho dôkazu. Interpretáciu ust. § 6 zákona č. 637/2004 Z. z. nie je možné vykonávať podľa žalobcu spôsobom tvrdeným žalovaným, ale je potrebné zohľadňovať celkový zámer a účel zákonodarcu a právnej normy, aplikovať gramatický, logický, historický a systematický výklad a prihliadať na systematické začlenenie označeného ustanovenia v zákone č. 437/2004 Z. z. (v zmysle ktorej interpretácie sa jednotlivé ustanovenia právnej normy vykladajú nadväzujúco, vo vzájomných súvislostiach a v kontexte a nie účelovo a izolovane). Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8), sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú uvedené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
3.2 V nadväznosti na uvedené žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaná poisťovňa nebola a nie je oprávnená (nedisponuje právomocou) od poškodeného žalobcu požadovať, skúmať a nahliadať do jeho zdravotnej dokumentácie, vylučuje to právna úprava uvedená v ust. § 24 a § 25 zákona č. 576/2004 Z. z.. Žalovaný odmietol žalobkyni plnenie náhrady škody bezdôvodne (v rozpore s ust. § 24 a § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. a § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.) poskytnúť, pričom sa dožadoval zdravotnej dokumentácie žalobcu. Poškodený žalobca žalovaného opakovanými podaniami upozorňoval na zákonný postup s tým, že zdravotnú dokumentáciu je možné predložiť príslušnému lekárovi, či znalcovi za účelom verifikácie obodovania SSU. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2007 Z. z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Žalovaný a) nevzniesol a nepreukázal existenciu dôvodných a vecných pochybností o správnosti odborného posudku o SSU žalobcu, b) odhliadnuc od neexistencie predpokladaných dôvodných pochybností nepostupoval v zmysle dvoch zákonom upravených možností skúmania správnosti lekárskeho posudku. Pokiaľ by žalovaný mal dôvodné pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku predloženého poškodeným, poškodený sa nebránil tomu, aby žalovaný požiadal o opakované vypracovanie posudku ošetrujúcim lekárom poškodeného, prípadne znalcom, preto nie je objektívne a korektné ani tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal svoj nárok, resp. že nepredložil požadované dôkazy, nevyhnutné na preukázanie uplatneného nároku v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný nebol ochotný poskytnúť poškodenému žalobcovi plnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia ani po obdržaní znaleckého posudku, ktorého vypracovanie bolo nariadené súdom, ani po predložení doplnku znaleckého posudku. Na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 04. 05. 2021, žalovaný po procesnom poučení neprodukoval žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Aj z tohto správania žalovaného je podľa žalobcu zrejmá účelovosť a tendenčnosť jeho a priori odmietavého správania. Poškodený žalobca neupiera žalovanému právo na skúmanie opodstatnenosti uplatneného nároku a neočakáva od neho laxný prístup, ale má zato, že žalovaný ku skúmaniu uplatnených nárokov žalobcu nevyužíval zákonné možnosti a prostriedky, ktoré mu poskytuje právna úprava. V nadväznosti na uvedené žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný postupoval protiprávnym spôsobom, keď poškodeného žalobcu nesprávnou interpretáciou právnej normy zaťažil protiprávnou a protiústavnou požiadavkou, ignoroval zákonnú úpravu postupu pri verifikácii správnosti, či pochybností o správnosti lekárskych posudkov o sťažení spoločenského uplatnenia (§ 7 ods. 6 zákona č. 437/2007 Z. z.), prestal - nepokračoval v ďalšom vlastnom šetrení škodovej udalosti a z nej vyplývajúcich nárokov, zostal nečinný a plnenie žalobcovi odmietol. 3.3 Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že vo vzťahu k predmetu konania mal bezosporu a) plný úspech v ťažiskovej časti konania, týkajúcej sa základu nároku na náhradu škody titulom SSU, b) úspech v tej časti konania, ktorá sa týka výšky samotnej náhrady škody titulom SSU priznanej súdom na základe nariadeného znaleckého dokazovania. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ani právna úprava Civilného sporového konania nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku konania v zásade zhodne ako podľa doterajšej právnej úpravy v zmysle ust. § 142 ods. 3 OSP. Podľa dôvodovej správy a komentára k Civilnému sporovému poriadku, sa zásada úspechu vo veci má vzťahovať aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. „Nepovažuje sa za spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania“. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (viď nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška uplatneného nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom (prípadne viacerými znalcami) môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody iba odhaduje. Aj tu je zrejme primárnym faktom, že škoda bola spôsobená, jej výška nasleduje. Za vhodné riešenie sa považuje postup, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej); priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci (§ 255 CSP), keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Zamietnutie časti žalobou uplatneného nároku nie je prejavom procesného úspechu žalovaného, ale iba dôsledkom úvahy súdu. Nemožno
uvažovať o náhrade trov pre žalovaného vo veciach, kde výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Ak je priznaná výška plnenia založená na úvahe súdu, či výsledku znaleckého dokazovania, žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného (má plný úspech čo do základu uplatneného nároku/nárokov). V tomto smere je podľa žalobcu namieste poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu SR k ust. § 142 ods. 3 OSP. S prihliadnutím na uvedené žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil a aby žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (á contrario) a rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4. 560,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4. 560,- Eur od 21. 01. 2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil; vo výroku III., ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v tam určenej lehote, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 388 CSP formálne zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. zo sumy 4. 560,- Eur a vo výroku IV., ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť znalcovi MUDr. Ladislavovi Babiakovi znalečné v rozsahu 100 %, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v uvedenom rozsahu mu vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. 5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania (I., III. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie) a z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 6. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 7. Podľa ust. § 24 ods. 5 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. 8. Podľa ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnú poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. 9. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 10. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzavretie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. 11. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania žalovaného vyplývajú štyri okruhy odvolacích námietok, ktoré žalovaný, tak ako je vyššie uvedené, subsumoval pod odvolacie dôvody uplatnené v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaný teda v odvolaní namietal: a) že „súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil z dôvodu nepreskúmateľnosti znaleckého posudku“, z ktorého záverov pri rozhodovaní vychádzal (znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Ladislavom Babiakom), b) že žaloba bola podaná predčasne, a preto mala byť súdom prvej inštancie zamietnutá, c) že súd prvej inštancie priznal žalobcovi okrem istiny aj úrok z omeškania, hoci žalobca pri likvidácii poistnej udalosti neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť - nepredložil žalovanému zdravotnú dokumentácii, v dôsledku čoho žalovaný nemohol ukončiť prešetrovanie poistnej udalosti včas, d) že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 100 %, pretože žalobca nebol v konaní v celom rozsahu úspešný. 12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že „súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil žalovaný nárok v časti 250 bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení časť žalovanej istiny vo výške 4. 560,- Eur, pretože Znalecký posudok č. 131/2019, ktorý vypracoval prvoinštančným súdom ustanovený znalec MUDr. Ladislav Babiak je nepreskúmateľný, nakoľko v ňom absentuje zdravotná dokumentácia žalobcu, z ktorej by namietané položky, ktorými znalec ohodnotil poškodenie zdravia
žalobcu vyplývali, resp. by dávali relevantný podklad pre ich priznanie zo strany súdu, či zo strany žalovaného“ (časť II. odvolania) odvolací súd uvádza, že uvedenú odvolaciu námietku žalovaného považuje za neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v odseku 72. odôvodnenia rozsudku jasne a zreteľne uviedol, že žalovaný po vypracovaní doplnku k znaleckému posudku č. 40/2020 zo dňa 15. 05. 2020 nevzniesol námietky voči žiadnemu z priložených lekárskych nálezov, nenavrhol výsluch znalca, na tvrdené spochybnenie nároku žalobcu nenavrhol vykonať už žiadne ďalšie dôkazy, pričom namietal vykonanie dôkazu predložením zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktorú zdravotnú dokumentáciu bol žalobca pripravený v zmysle pôvodného procesného návrhu žalovaného predložiť pri prejednaní žaloby na prvom pojednávaní konanom na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkaz oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu nevykonal, pretože žalovaný na vykonaní uvedeného dôkazu netrval, resp. uviedol, že ho považuje za neprípustný, pretože nebol uplatnený v rámci sudcovskej koncentrácie konania. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť znaleckého posudku vypracovaného znalcom JUDr. Ladislavom Babiakom, a to z dôvodu absencie zdravotnej dokumentácie žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca úplne odignoroval citovanú časť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorej jasne a zreteľne vyplýva, že počas konania na súde prvej inštancie bol vytvorený priestor na to, aby sa žalovaný mohol v rámci vykonania uvedeného dôkazu súdom prvej inštancie oboznámiť aj s obsahom relevantnej časti zdravotnej dokumentácie žalobcu - žalovaný, ktorý sám predtým vykonanie tohto dôkazu navrhoval, však túto možnosť nevyužil tvrdiac, že vykonanie tohto dôkazu je neprípustné, pretože žalobca tento dôkaz predložil po uplynutí súdom určenej lehoty, čo je podľa žalovaného v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že účelom sudcovskej koncentrácie konania nie je „sankcionovať“ strany sporu nevykonaním tak z hľadiska ochrany osobných údajov citlivého dôkazu ako je zdravotná dokumentácia jej predložením súdu na prvom pojednávaní. Okrem sudcovskej koncentrácie treba brať totiž na zreteľ aj zásadu zákonnej koncentrácie konania, v zmysle ktorej „prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (ust. § 154 CSP). Ak teda žalovaný na vykonaní dôkazu predložením zdravotnej dokumentácie žalobcu (potom čo vykonanie uvedeného dôkazu sám navrhol) už ďalej v priebehu konania pred súdom prvej inštancie netrval, je to len otázka jeho procesného postupu, ktorý nemá so sudcovskou koncentráciou konania nič spoločné, preto sa žalobca nemôže úspešne v odvolacom konaní brániť tým (vytýkať súdu prvej inštancie v tomto zmysle pochybenie), že svoje rozhodnutie v časti, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania založil na záveroch Znaleckého posudku č. 131/2019 zo dňa 27. 12. 2019 v znení jeho doplnku č. 40/2020 zo dňa 15. 05. 2020, ktorý je podľa žalovaného nepreskúmateľný, pretože v ňom absentuje zdravotná dokumentácia žalobcu, keď na predložení zdravotnej dokumentácie žalobcu žalobcom a následnom oboznámení sa s ňou súdom prvej inštancie na prvom pojednávaní vo veci samej, sám netrval. 13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tiež namietal, že žaloba bola žalobcom podaná predčasne (časť III. odvolania), argumentujúc pritom tým, že žalobca skôr ako podal žalobu nepostupoval zákonom predpísaným spôsobom, t. j. nepostupoval v súlade s ust. § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že by žalovanému predložil návrh akejkoľvek dohody o vyrovnaní vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, od ktorého návrhu by mohla začať plynúť lehota troch mesiacov na prijatie návrhu na uzavretie dohody, a preto stále podľa žalovaného existuje z uvedeného dôvodu dôvod na zamietnutie žaloby, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 75. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, že žalobca vykonal krok smerom k predžalobnému vyriešeniu uplatňovaného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, keď adresoval žalovanému list - žiadosť zo dňa 25. 09. 2018 (ktorú je možné podľa jej obsahu posúdiť ako návrh dohody v zmysle citovaného ustanovenia), ktorá sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, o čom svedčí list žalovaného dňa 12. 10. 2018, ktorú skutočnosť žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nerozporoval, preto odvolací súd považuje aj uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za neopodstatnenú. . 14. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobcovi okrem istiny vo výške 4. 560,- Eur priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4. 560,- Eur od 21. 01. 2019 do zaplatenia (časť IV. odvolania), pričom v odvolaní v uvedenej súvislosti poukázal na ust. § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu a uviedol, že poisťovňa bez zbytočného odkladu začala s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poškodenému (žalobcovi) poistné plnenie, avšak vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu považovala za nepreukázaný, opakovane vyzvala žalobcu na predloženie relevantnej zdravotnej dokumentácie. Zdôraznil, že žalobca si uvedenú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka nesplnil, preto
nemôže byť na ujmu žalovaného, že poisťovňa nemohla ukončiť šetrenie poistnej udalosti skôr. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že právo na úrok z omeškania vyplýva žalobcovi z ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde sa uvádza: „ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu“. Súd prvej inštancie aj vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku jasne a presvedčivo vysvetlil, na základe akých úvah dospel k záveru, že žalobcovi patrí okrem istiny v priznanej výške aj nárok na úrok z omeškania, keď v odseku 74. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku správne uviedol, že „ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením, osobitným právny predpisom vo vzťahu k nároku žalobcu je zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý presne stanovuje postup pri preukazovaní nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaný preto nemôže dôvodne odmietať plnenie s poukazom na zákonnú úpravu uvedenú v ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“ V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný argumentuje opakovane tým, že poisťovňa nemohla ukončiť šetrenie poistnej udalosti včas (skôr) pre pasivitu žalobcu, ktorý jej odmietal predložiť svoju zdravotnú dokumentáciu, hoci tak podľa žalovaného za účelom preukázania uplatňovaného nároku bol povinný učiniť, tak sám žalovaný v časti IV. odvolania (aj keď v inej súvislosti, ale predsa) uvádza, že „žalobca disponoval relevantným dôkazom (lekárskym posudkom vypracovaným MUDr. Jurajom Rolkom), ktorým preukazoval výšku svojho nároku“, z čoho je zrejmé, že ak žalobca predložil poisťovni za účelom preukázania svojho nároku lekársky posudok, tak preukazoval svoj nárok relevantným spôsobom, a teda nebol dôvod na to, aby sa z dôvodu nepredloženia zdravotnej dokumentácie žalobcom predlžovalo šetrenie poistnej udalosti a tým aj uspokojenie nároku žalobcu. 15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v časti trov konania a znalečného nesprávne rozhodol, keď nezohľadnil skutočnosť, že žalobca nebol v spore úspešný v celom rozsahu, pričom výška plnenia nezávisela podľa žalovaného v danom prípade od úvahy súdu alebo od záverov znaleckého posudku, pretože žalobca si uplatnil nárok na základe lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Jurajom Rolkom, čo znamená, že disponoval relevantným dôkazom, ktorým preukazoval výšku svojho nároku a pokiaľ sa v priebehu konania preukázalo, že výška uplatňovaného nároku nie je správna, nemôže to byť na ujmu žalovaného, pričom zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1. 621,- Eur procesne podľa žalovaného v celom rozsahu zavinil žalobca, a preto by mal trovy konania v tejto časti znášať on, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka žalovaného je čiastočne dôvodná, a to v tom, že pri formulácii výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa týka trov konania (výrok III.) súd prvej inštancie upomenul uviesť, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. zo sumy 4. 560,- Eur, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách prvoinštančného konania podľa ust. § 388 CSP formálne zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že tým, že žalobcovi patrí náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % len z priznanej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia a nie z celej žalovanej sumy, stratila opodstatnenie argumentácia žalovaného týkajúca sa procesného zavinenia zastavenia konania v časti o zaplatenie sumy 1. 621,- Eur žalobcom, pretože skutočnosť, že po podaní žaloby došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby (na základe záverov znaleckého dokazovania) je vo vzťahu k trovám konania zohľadnená tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % len z priznanej sumy sťaženia spoločenského uplatnenia.
16. Pokiaľ ide o znalečné (výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie) odvolací súd uvádza, podľa § 251 CSP „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré stranám sporu vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva“. Trovami konania sú teda aj náklady znaleckého dokazovania, ako aj výdavky spojené s výsluchom znalca, prípadne doplnením znaleckého posudku. Ak súd ustanoví znalca, zároveň musí uložiť povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 253 ods. 2 CSP. Pokiaľ súd ustanoví znalca bez adekvátneho uloženia povinnosti zložiť preddavok, je povinný znalečné vyplatiť z rozpočtových prostriedkov štátu a následne rozhodnúť o trovách konania štátu. Zo žiadnych ustanovení zákona nevyplýva, že je možné strany sporu zaviazať zaplatiť priamo znalcovi znalečné s tým následkom, že v prípade nezaplatenia znalečného by znalec musel exekučne vymáhať znalečné voči tej strane sporu, ktorej bola uložená takáto povinnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v uvedenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu o výške náhrady trov konania.
18. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.