Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-178-2022.pdf
PDF · 104.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/178/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXXX/XG, XXX XX I. I., zastúpený: Art or Ius, s.r.o., AK so sídlom Panenská 668/24, 811 03 Bratislava, IČO: 51 038 315, proti žalovanému: Ing. Simona Nedorostová - Luxury Factory, so sídlom Račianska 3069/96, 831 02 Bratislava, IČO: 44 572 425, zastúpená: Mgr. Richard Trusina, advokát s miestom výkonu advokácie Hálkova 1, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 2.010,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/116/2020 - 170 zo dňa 9.6.2022 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/116/2020 - 170 zo dňa 9.6.2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 58Cb/116/2020 - 170 zo dňa 9.6.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.010,- EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.010,- EUR od 11.11.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.010,- EUR s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou trval v období od 13.02.2017 do 31.08.2017 nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou, podľa ktorej bola žalovaná oprávnená užívať okrem apartmánu č. 12 aj parkovacie státie č. 81 umiestnené v parkovacom dome - budove River Park, blok B, na -3. poschodí, a teda nie iné parkovacie státie v uvedenej budove. Žalovaná v mesiacoch apríl, júl a august 2017 opakovane parkovala na -1. podlaží parkovacieho domu vyhradeného pre verejnosť, kde parkovanie bolo osobitne spoplatnené, pričom uvedené bolo viditeľne označené. Vstup žalovanej do parkovacieho domu bol umožnený na základe vstupových kariet, ktoré boli žalovanej poskytnuté na čas trvania nájmu podľa Nájomnej zmluvy pre prístup k prenajatému parkovaciemu státiu č. 81. Nesprávne parkovanie žalovanej vyplýva z monitoringu správcu parkovacieho domu a je zachytené detailne v prílohách k faktúram vystavených správcom parkovacieho domu. Parkovné za nesprávne parkovanie bolo elektronicky pripisované k vstupovým kartám do parkovacieho domu a bolo vyúčtované žalobcovi, nakoľko vstupové karty boli zaregistrované
na žalobcu. Následne realitná kancelária, ktorá sprostredkovala uzavretie Nájomnej zmluvy kontaktovala žalovanú s požiadavkou na úhradu takto fakturovaných súm, čo ale žalovaná odmietla.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady bezdôvodného obohatenia, ktoré mala žalovaná získať z dôvodu úhrady parkovného žalobcom za parkovanie žalovanej v období apríl, júl a august 2017 na spoplatnených parkovacích státiach v rámci parkovacieho domu River Park, ktoré žalovaná užívala napriek tomu, že v dohodnutej Nájomnej zmluve bola oprávnená využívať výlučne iba parkovacie státie č. 81 na -3. podlaží. Súd sa v konaní zaoberal existenciou nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Vec právne posudzoval podľa § 1 ods. 1, 2 Obch. zák. a § 107, § 489 a § 454 Občianskeho zákonníka.
4. Súd prvej inštancie mal za to, že v priebehu konania žalobca dostatočne preukázal, že žalovaná získala majetkový prospech bez právneho dôvodu. Zdôraznil, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý, t.j. v danom prípade žalobca. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom apartmánu č. 12 nachádzajúci sa na 7. poschodí polyfunkčnej budovy RIVER PARK blok F spolu s parkovacím státím číslo 81 umiestneného v budove RIVER PARK blok B na -3. podlaží. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to od 13.02.2017 do 31.12.2017 s možnosťou ďalšieho predĺženia zmluvy. Žalovaná k užívaniu predmetu nájmu prevzala aj dve vstupové karty pre vstup do objektu, v ktorom sa nachádzal predmet nájmu vrátane prenajatého parkovacieho státia. Žalovaná nebola v zmysle Nájomnej zmluvy oprávnená užívať iné parkovacie miesto ako parkovacie miesto č. 81 na -3. podlaží. Napriek tomu užívala v mesiacoch apríl, júl a august 2017 aj iné parkovacie státia v parkovacom dome na -1. podlaží, ktoré boli osobitne spoplatnené, čo žalobca podľa názoru súdu v konaní jednoznačne preukázal, a to doložením výpisu z elektronického systému parkovacieho domu RIVER PARK, ktorým bol zaznamenaný presný dátum a čas vjazdu a výjazdu vozidla, miesto vo verejnej časti parkoviska, kde sa vozidlo nachádzalo. Parkovanie na osobitných spoplatnených parkovacích státiach parkovacieho domu bolo elektronicky pripisované k vstupovým kartám, ktoré využívala žalovaná s pánom J. v zmysle Nájomnej zmluvy. Na základe vykonaného reportu z parkovacieho systému prevádzkovateľ parkovacieho domu vystavil žalobcovi, nakoľko na neho boli vstupové karty registrované, faktúry za mesiac apríl, júl a august 2017 spolu vo výške 2.010,- Eur. Žalobca súdu predložením dokladov o bankových úhradách rovnako preukázal, že uhradil v prospech prevádzkovateľa parkovacieho domu dňa 19.08.2019 sumu vo výške 2.010,- Eur ako odplatu za užívanie parkoviska verejných spoplatnených státiach, čiže hradil bez právneho dôvodu. Tým vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.010,- Eur, na zaplatenie ktorej žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 31.10.2019, a ktorú žalovaná v lehote do 10 dní od doručenia výzvy neuhradila.
5. Čo sa týka námietky žalovanej, že ju žalobca neupozornil na nesprávne parkovanie v rámci parkovacieho domu, pričom bola vyzvaná k zaplateniu nájomného za parkovacie státia na iných spoplatnených miestach za mesiace apríl, júl a august 2017 až 3 mesiace po ukončení nájmu podľa Nájomnej zmluvy, sa súd stotožnil s vyjadreniami žalobcu, že Nájomná zmluva jasne stanovila ako predmet nájmu parkovacie státie č. 81 a nie iné parkovacie státia. Je zrejmé, že žalobca nemal možnosť a ani právo kontrolovať a ani nebolo možné od neho rozumne očakávať, aby kontroloval, či žalovaná parkuje na osobitne spoplatnených parkovacích miestach. Žalovaná neuviedla ako dospela k domnienke, že je oprávnená užívať akékoľvek parkovacie miesta v rámci parkovacieho domu. Žalobca nemohol mať vedomosť o nesprávnom parkovaní žalovanej, nakoľko sa dalo predpokladať, že žalovaná bude využívať parkovacie státie č. 81, ktoré bola oprávnená užívať v zmysle Nájomnej zmluvy. Zároveň nemožno opomenúť, že vstupom do parkoviska a zotrvaním vozidla v parkovisku nad lehotu 5 minút je považované za súhlas so zmluvnými podmienkami prevádzkového poriadku verejného plateného parkoviska polyfunkčného komplexu River Park, v zmysle ktorého užívať nechránené parkovacie miesto môže len zákazník, ktorý akceptuje prevádzkový poriadok a cenník, čím uzatvára dohodu o poskytovaní nechráneného parkovacieho miesta.
6. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovanej, ktorá vzniesla pochybnosť o tom, či predmetná pohľadávka je spôsobilá na postúpenie, pričom zároveň spochybnila dôvodnosť nároku žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky súd uvádza, že postúpením pohľadávky na základe zmluvy, dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného
veriteľa nový veriteľ bez toho, že by sa inak tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ (postupiteľ) a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú pritom nezmenené. Z uvedeného je zrejmé, že Dohoda o postúpení pohľadávky zo dňa 10.08.2020 bola uzatvorená platne a žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore, preto súd považuje námietku žalovanej o spôsobilosti postúpenia pohľadávky žalobcu za nedôvodnú. Zároveň súd dáva do pozornosti skutočnosť, že postupca (žalobca) si uplatňuje pohľadávku tak ako mu bola postúpená. Svoj nárok neodvodzuje z Dohody o postúpení pohľadávky, ale priamo z Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.02.2017.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania v prospech účtu žalobcu.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jej názoru nebolo bezpochyby preukázané, v akom časovom rozsahu a na ktorých miestach malo dôjsť k nesprávnemu, a teda spoplatnenému parkovaniu jej vozidlom. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na písomnosti označené ako Prevádzkový poriadok pre polyfunkčný objekt komplex River Park, avšak z daného dokumentu nevyplýva taká skutočnosť, že by žalovaná skutočne v danom čase parkovala na spoplatnených parkovacích miestach. Samotný fakt údajného nesprávneho parkovania žalovanej, na mieste ktoré jej neprislúchalo podľa nájomnej zmluvy, z jej pohľadu nezakladá skutočnosť, že žalovaná parkovala na „spoplatnených“ parkovacích miestach. Podľa jej názoru sa prvostupňový súd nevysporiadal s danou skutočnosťou, ktorá má na meritórne rozhodnutia zásadný vplyv.
10. Opakovane uviedla argument, že dobrovoľným plnením zo strany postupcu voči spoločnosti Danube Facility Services, s.r.o. (osoby, ktorá sa pôvodne domáhala úhrady za údajne nesprávne parkovanie žalovanej), došlo k situácii, kedy sa súd nezaoberal opodstatnenosťou nároku danej spoločnosti na úhradu ňou vystavených faktúr, ale samotný fakt ich uhradenia považoval za dostatočný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takýmto spôsobom, podľa jej názoru došlo k situácii, kedy bola žalovanej odňatá možnosť účinnej obrany voči osobe požadujúcej plnenie. Súd sa v predmetnom konaní zaoberal už iba povinnosťou plnenia žalovanej voči žalobcovi, a to na základe faktu (ktorý nespochybňuje ani žalovaná) - úhrady zo strany právneho predchodcu žalobcu, resp. postupcu. Hypoteticky tak mohlo dôjsť k situácii, kedy by si správcovská spoločnosť, alebo akýkoľvek iný subjekt, mohol vystaviť účtovný doklad bez právneho či faktického základu, a tento by bol zo stany postupcu dobrovoľne uhradený a následne požadovaný ako vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej. Má za to, že nie je možné takýmto spôsobom uznaný nárok považovať za relevantný z pohľadu jeho vzniku či opodstatnenosti. Na základe uvedeného sa domnieva, že samotný fakt zaplatenia (akejkoľvek) sumy požadovanej treťou osobou, nie je možné vyhodnotiť ako dôvod na založenie povinnosti žalovanej na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi.
11. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že výhrady žalovanej uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie boli uplatnené už v priebehu pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 9. 6. 2022 (body 22. a 23. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) a s týmito výhradami sa súd prvej inštancie aj vecne správne, dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal (body 38. až 40. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). K dostatočnosti preukázania nesprávneho parkovania poukázal na to, že právny predchodca žalobcu ešte vo svojej predžalobnej výzve zo dňa 28. 10. 2019 a jej prílohách, ktoré boli doručené žalovanej dňa 31. 10. 2019, presne špecifikoval nesprávne parkovanie a aj sumu, ktorú bol nútený uhradiť namiesto žalovanej za takéto nesprávne parkovanie. Stalo sa tak prostredníctvom faktúr, ktoré mu boli vystavené a doručené zo strany prevádzkovateľa parkovacieho domu RIVER PARK, blok B a jej príloh, ktoré obsahovali presné monitorované informácie
o parkovaní na konkrétnych parkovacích miestach v rámci parkovacieho domu na -1. podlaží, ktoré bolo vyhradené pre verejnosť a bolo osobitne spoplatňované. Tieto prílohy jednoznačne preukazujú dátum a čas vjazdu a výjazdu žalovanej z parkovacieho domu, miesto parkovania aj cenu za každé takéto užívanie verejného spoplatneného parkoviska. Žalovaná na predžalobnú výzvu vôbec nereagovala a ani v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by vyvracal alebo spochybňoval konkrétne a presné záznamy z monitorovacieho systému správcu parkovacieho domu RIVER PARK, blok B.
13. Žalobca má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie správne kvalifikoval žalovaný nárok ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu. Žalobca uviedol, že nerozumie námietke žalovanej o tom, že jej údajne mala byť „odňatá možnosť účinne sa brániť voči osobe požadujúcej plnenie“. Žalovaná bola dňa 8. 11. 2017 kontaktovaná prostredníctvom realitnej agentúry s požiadavkou na úhradu (neskôr) žalovaného nároku (viď e-mailovú komunikáciu priloženú ako Príloha 7 k návrhu na vydanie platobného rozkazu), čo však žalovaná odmietla a neuplatnila ani žiadnu relevantnú obranu. Žalovaná ani neskôr a dokonca ani počas celého konania pred súdom prvej inštancie nekonkretizovala o akú obranu z jej strany by sa malo jednať a prečo by takáto jej obrana mala byť relevantná a prečo by nemohla byť uplatnená aj následne (t.j. v konaní pred súdom prvej inštancie).
14. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 20.6.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje.
19. V právnej úprave civilného sporového konania platí, že odvolací súd je v zmysle § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, z dôvodu čoho súd v odvolacom konaní ex offo nezisťuje iné dôvody než tie, ktoré uplatnil odvolateľ. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, kedy súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania.
20. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).
21. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi a to Nájomnou zmluvou zo dňa 13.2.2017, Prílohou k nájomnej zmluve - preberací protokol k ukončeniu nájmu, faktúrou č. DFSFV17/1161 vystavenou dňa 12.05.2017 za mesiac apríl 2017 na sumu 45,- Eur s dátumom splatnosti 11.06.2017, faktúrou č. DFSFV17/2049 vystavenou dňa 15.08.2017 za mesiac júl 2017 na sumu 879,- Eur s dátumom splatnosti 14.09.2017, faktúrou č. DFSFV17/2409 vystavenou dňa 14.09.2017 za mesiac august 2017 na sumu 1.086,- Eur s dátumom splatnosti 14.10.2017, ktorými spoločnosť Danube Facility Services, s.r.o. (prevádzkovateľ parkovacieho domu) vystavila pôvodnému žalobcovi spoločnosti SEAN, s.r.o. sankčné poplatky za mesiace apríl, júl a august 2017 za porušenie Prevádzkového poriadku parkoviska polyfunkčného komplexu River Park v zmysle bodu 3.1.1., doklady o úhrade faktúr žalobcom, e-mailová komunikácia medzi realitnou kanceláriou a žalovaným, predžalobná výzva. Žalovaná, ak chcela byť v konaní úspešná, bolo jej povinnosťou tvrdenia žalobcu účinne poprieť a navrhnúť, resp. označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
22. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že v konaní nebolo bezpochyby preukázané v akom časovom rozsahu a na ktorých miestach malo dôjsť zo strany žalovanej k nesprávnemu parkovaniu na osobitne spoplatnených parkovacích miestach. Odvolací súd zdôrazňuje, že súčasťou faktúr boli prílohy, obsahujúce informácie o monitoringu správcu parkovacieho domu o parkovaní žalovanej na konkrétnych parkovacích miestach v rámci parkovacieho domu - časti spoplatneného -1. podlažia, pričom parkovné bolo pripisované k vstupovým kartám. Prílohy jednoznačne preukazujú dátum a čas vjazdu a výjazdu žalovanej z parkovacieho domu, miesto parkovania aj cenu za každé takéto užívanie verejného spoplatneného parkoviska. Žalovaná sa v konaní obmedzila na tvrdenie, že nesprávne parkovanie nie je žiadnym spôsobom preukázané, pričom listinné dôkazy predložené žalobcom účinne nepoprela, ani nenavrhla žiadne dôkazy na svoje tvrdenia. Žalovaná neuviedla žiadne vlastné skutkové tvrdenie, prečo by nemal byť dôkaz - elektronický výpis z monitorovacieho systému nespôsobilým dôkazom a prečo tento dôkaz spochybňuje.
23. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že opodstatnenosť nároku nemôže byť založená iba na tom, že právny predchodca žalobcu uhradil spoločnosti Danube Facility Services, s.r.o. (ako prevádzkovateľovi parkovacieho domu RIVER PARK, blok B) platby za nesprávne parkovanie žalovanej, pretože takto bolo žalovanej, podľa jej názoru, odňaté právo účinnej obrany. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že opodstatnenosť, resp. dôvodnosť nároku žalobcu nebola založená iba na tom, že právny predchodca žalobcu plnil v prospech prevádzkovateľa parkovacieho domu. Právnym titulom bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná získala z dôvodu úhrady parkovného žalobcom za parkovanie žalovanej v období apríl, júl a august 2017 na spoplatnených parkovacích státiach v rámci parkovacieho domu River Park, ktoré žalovaná užívala napriek tomu, že v dohodnutej Nájomnej zmluve bola oprávnená využívať výlučne iba parkovacie státie č. 81 na -3. podlaží. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalovanej nič nebránilo v rámci obrany spochybniť aj samotné plnenie žalobcu v prospech prevádzkovateľa parkovacieho domu, ak mala za to, že nebol povinný plniť. Samotné plnenie žalobcu nebolo spôsobilé oslabiť pozíciu žalovanej v konaní a bez ďalšieho neznamenalo, že nárok bol žalobcovi priznaný. Keďže však žalovaná v tomto smere nič netvrdila, ani nenavrhla žiadne dôkazy, nie je zrejmé, aká obrana jej mala byť znemožnená.
24. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).