Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/63/2022

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci navrhovateľky: BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., so sídlom 086 31 Bardejovské Kúpele, IČO: 36 168 301, proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXXX/XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Odporcovi nepriznáva voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 10.11.2022 sa navrhovateľka domáhala, aby uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a stavebnej činnosti, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce prípravné a stavebné práce a činnosti na parcele CKN XXXX/XX – trvalý trávny porast p výmere 1301 m2, evidovanej Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pre okres Bardejov, obec D. a katastrálne územie D. na LV XXXXX (ďalej len „sporná parcela“).

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že sporná parcela, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu, sa nachádza vo vnútornom kúpeľnom území Kúpeľného mesta – D. B., ktorého štatút bol schválený nariadením vlády SR č. 694/1996 Z.z. v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999 Z.z., ako aj v II. ochrannom pásme prírodných minerálnych vôd, vymedzenom vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. ktorou sa ustanovujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Bardejove a druhy zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov v Bardejove (ďalej len “) a súčasne v zmysle internetovej aplikácie [E.; E.] sa sporná parcela nachádza v zosuvovom území vysokej intenzity, v súvislosti so zosuvovým územím ktorým navrhovateľka poukázala na inžinierskogeologický posudok znalca A. F. G. D. C., z 06/2021 v ktorom uviedol cit. „Neodporúčam realizovať odrezy v päte svahu, v opačnom prípade budú sanačné opatrenia na stabilizáciu časti svahu predstavovať náklady vyššie ako samotný stavebný zámer.“, a napokon sporná parcela odporcu je aj predmetom konania o nariadenie stavebnej uzávery, ku ktorej dali kladné stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR č. 5565/2021-5.3 zo 14.09.2021 a Štátna kúpeľná komisia č. S20938-2021-IKŽ-2 z 22.09.2021.

Navrhovateľka v rámci cit. „tzv. infožiadosti“ požiadala Mesto Bardejov o informácie ohľadne stavebných konaní týkajúcich sa lokality D. B., pričom jej bola okrem iných poskytnutá kópia stavebného povolenia vydaného odporcovi ako stavebníkovi č. 01359/2017 z 20.11.2017 (právoplatné a vykonateľné 18.12.2017), ako aj oznámenie odporcu zo 04.11.2019 o začatí stavby, ktoré stavebné povolenie podľa navrhovateľky už stratilo platnosť, pretože jednako v jeho bode 19 je uvedené, že cit. „Stavba bude ukončená v lehote 36 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ a v jeho bode 6 je uvedené cit. „Stavebné povolenie stráca platnosť, ak do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti

nebola stavba Začatá.“, takže podľa navrhovateľky odporca nemá právny titul, t.j. stavebné povolenie, aby mohol na spornej parcele postaviť stavbu, pretože nielenže stavba nebola odporcom ako stavebníkom dokončená do 36 mesiacov (3 roky) od právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do XX.XX.XXXX, ale ani jej realizácia sa nezačala do 2 rokov od právoplatnosti stavebného povolenia, t.j. do XX.XX.XXXX a toto stavebné povolenie nie je možné konvalidovať, pretože návrh na predĺženie jeho platnosti nebol podaný najneskôr v posledný deň jeho platnosti. Podľa navrhovateľky odporca na spornej parcele v minulosti vykonal iba menšie výkopové práce, avšak tieto boli podľa informácií navrhovateľky uskutočnené ešte pred vydaním stavebného povolenia a tiež pred XX.XX.XXXX, ktorý ako deň začatia stavby oznámil odporca stavebnému úradu jemu XX.XX.XXXX doručeným listom, čo je zrejmým zo zdigitalizovaných záznamov google-maps z júna 2019, na ktorých záberoch cit. „... už možno voľným okom vidieť vyhĺbenú časť po výkopových prácach na pozemku stavebníka, ktorý však už v tom čase bol zarastený vegetáciou.“ Podľa navrhovateľky teda uvedené drobné výkopové práce boli nielenže realizované pred odporcom označeným dňom začatia stavby, ale tieto práce podľa navrhovateľky nie je možné považovať ani za začatie stavby s tým, že cit. „Stavebník síce stavebnému úradu oznámil písomným podaním, ktoré bolo stavebnému úradu doručené dňa XX.XX.XXXX, v ktorom deklaruje, že dňom XX.XX.XXXX začal uskutočňovať stavbu, ale stavebné práce fyzicky/fakticky neboli do XX.XX.XXXX začaté. Za okamih začatia stavby sa považuje to, kedy stavebník fyzicky začne uskutočňovať stavebné práce, a nie kedy písomne oznámi stavebnému úradu, že realizovanie stavby bolo začaté.“ Súčasne ohľadne výkladu pojmu „začatie stavby“ navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- BB-OVBP2-2020/015116-003 z 29.04.2020 v ktorom je okrem iného uvedené cit. «Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach neobsahuje presnú definíciu, aké práce stavebníka treba povaľovať za začatie, resp. od ktorého momentu je stavba začatá. Či sú začatím stavby už práce pri príprave staveniska, ako sú úprava terénu, vyklčovanie a odstránenie porastov, oplotenie atď., alebo či začiatok stavby je napríklad až vytyčovanie inžinierskych sietí, realizácia základov budúcej stavby a pod. Napríklad už neplatné o opatreniach v stavebníctve v päťročnom pláne v pod začatím stavby rozumie „vykopanie základov v primeranom rozsahu a začatie s ich murovaním, alebo ak netreba vykopávať základy, začatie s vlastnými stavebnými prácami (napr. s murovaním)“. Pokiaľ takáto úprava v súčasnej právnej regulácii absentuje, tak okresný úrad právny pojem „začatie stavby“ vykladá na obsahu stavebného zákona. Podľa stavebného zákona je stavba výsledkom stavebnej činnosti s konštrukčnými stavebnými prvkami vybudovaná zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu ( prvá veta stavebného zákona). Uvedené definičné kritérium stavby je určujúce aj pre moment začatia stavby. Inými slovami, k začatiu stavby príde okamihom počiatku realizácie stavebných prác na stavebnej konštrukcii využitím stavebných výrobkov. Stavba sa vo všeobecnosti povaľuje za začatú vykonaním prvých stavebných prác na stavenisku, ktoré smerujú k realizácii stavby podľa projektovej dokumentácie. Začatá je okamihom vykonávania stavebných prác na stavebnej konštrukcii povolenej stavebným povolením podľa projektovej dokumentácie stavby. Geometrické vytýčenie priestorovej polohy stavby podľa stavebného zákona musí byť vykonané ešte pred začatím stavby. Odovzdanie staveniska podľa vyhlášky musí byť vykonané pred začatím stavebných prác. Preto tieto dve činnosti nemožno považovať za začatie stavby. Ide o prípravné práce, ktoré musia nevyhnutne predchádzať zaťatiu stavebných prác na stavbe a ich realizácia ako taká nepredstavuje zákonný dôvod na predĺženie platnosti stavebného povolenia.» Podľa navrhovateľky odporca až 04.11.2022, t.j. viac ako 3 roky od oznámenia o údajnom začatí realizácie stavby a 2 roky po zániku platnosti a vykonateľnosti stavebného povolenia, začal vykonávať na spornej parcele prípravné stavebné práce k realizácii stavby avšak bez právneho titulu, t.j. bez stavebného povolenia a teda odporca v ochranných pásmach a zosuvovom území realizuje nepovolenú (čiernu) stavbu, t.j. stavbu bez stavebného povolenia. Navrhovateľka si svoju aktívnu legitimáciu na domáhanie sa vydania neodkladného opatrenia, ktorým by sa zabránilo odporcovi stavať na spornej parcele, odvodila od svojho výhradného právneho nástupníctva po zrušenom štátnom podniku H. I. B., J. C. D. B., v ktorom dôsledku je tak navrhovateľka ako výlučný vlastník tzv. B. K. — D. B., t.j. nehnuteľností zapísaných pre k.ú. D. na LV X, jediným komerčným poskytovateľom ústavnej zdravotnej kúpeľnej starostlivosti a teda je povolaným a oprávneným subjektom, domáhať sa ochrany právnymi predpismi chránených záujmov v oblasti ochrany kúpeľného režimu a prírodných minerálnych vôd, ohrozenie ktorých má priamy negatívny vplyv na navrhovateľku a ňou poskytovanú kúpeľnú starostlivosť, cit. „... resp. že z dôvodu zosuvu reálne hrozí vznik značnej škody na majetku žalobcu a na životnom prostredí a z týchto dôvodov je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie tohto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.“ Navrhovateľka svoje tvrdenia

o ohrození jej majetku a záujmov v dôsledku možného zosuvu pôdy podporila poukazom na skutočnosť, že aj na so spornou parcelou odporcu, neďaleko susediacich parcelách CKN XXXX/XX, CKN XXXX/ XX K. L. XXXX/XX (pre k.ú. D. LV XXXXX, pozn. súdu), ich vlastník prostredníctvom Allianz poisťovne, a.s. riešil v roku 2010 škodovú udalosť spôsobenú vplyvom zosuvu, takže podľa navrhovateľky je toto dôkazom, že cit. „... nevhodnou antropogénnou-stavebnou činnosťou spočívajúcou v zásahu do zosuvu (svahu), dochádza k okamžitej a dynamickej aktivizácii zosuvu, ktorá skutočnosť ma za následok, že predmetný zosuv sa rozširuje aj na ďalšie nehnuteľnosti a čo je podstatné, že je ohrozená ochrana vnútorného kúpeľného územia a to najmä prírodných minerálnych vôd z dôvodu narušenia jedinečných a nenahraditeľných prírodných pomerov v danej kúpeľnej lokalite, resp. môže dôjsť k úplnej strate niektorých prírodných minerálnych vôd, nehovoriac o tom, že je ohrozený život a zdravie ľudí (kúpeľných hosti) a majetok tretích osôb.“ Navrhovateľka uviedla, že vydaným neodkladným opatrením nebude neprimerane zasiahnuté do práv odporcu, pretože ak by ten v budúcnosti získal stavebné pobolenie, toto neodkladné opatrenie mu nebude brániť, aby na spornej parcele staval. Vydané neodkladné opatrenie podľa navrhovateľky bude postačovať na trvalú úpravu pomerov medzi stranami, bez potreby ďalšieho súdneho sporu. Napokon navrhovateľka uviedla, že v danom prípade sa jedná o stavebnú činnosť, teda o oblasť správneho práva, kde sa má vec riešiť primárne prostriedkami správneho práva prostredníctvom stavebného úradu, na ktorý sa preto navrhovateľka podaním z XX.XX.XXXX obrátila so žiadosťou o vykonanie štátneho stavebného dohľadu, pretože odporca na spornej parcele v polovici G. XXXX osadil oplotenie a stavebnú tabuľu a stiahol ornicu, pričom štátny stavebný dozor na mieste samom sa uskutočnil XX.XX.XXXX, avšak do dňa podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia príslušný stavebný úrad neprijal z tohto dohľadu žiadne závery, či rozhodnutia. Z dôvodu uvedenej nečinnosti stavebného úradu sa navrhovateľka 12.08.2022 obrátila na vecne a miesme príslušnú prokuratúru, aby uvedenú nečinnosť preskúmala, avšak aj Okresná prokuratúra Bardejov sa pre navrhovateľku z nepochopiteľných dôvodov odmieta zaoberať jej podnetom s argumentom, že keďže vo veci štátneho stavebného dohľadu nebolo vydané žiadne rozhodnutie, tak Okresná prokuratúra Bardejov sa nemôže týmto zaoberať. Navrhovateľka teda už vyčerpala všetky jej dostupné inštitúty správneho práva na odstránenie vzniknutého nezákonného stavu a preto dovolávajúc sa princípu subsidiarity, ktorý podľa navrhovateľky mal deklarovať aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 22.01.2020, sa navrhovateľka ochrany svojich práv dovoláva podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podľa .

Prílohou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia boli: Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres Bardejov, obec D. a k.ú. D. vedený LV XXXXX; stavebné povolenie vydané odporcovi č. ŽP 2017/01359 z 20.11.2017; oznámenie odporcu o začatí stavby adresované príslušnému stavebnému úradu a jemu doručené XX.XX.XXXX; fotodokumentácia z katastrálnej mapy a spornej parcely; ; Štatút kúpeľného mesta Bardejov; výpis navrhovateľky z Obchodného registra; mapa zosuvov; návrh navrhovateľky z 05.10.2021 adresovaný stavebnému úradu Bardejov na vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere spolu s inžinierskogeologickým posudkom A. M. G. D., C. z júna 2021 a s inžinierskogeologickým posudkom F. N. N. z 30.04.2021, s listom Ministerstva zdravotníctva SR č. S20938-2021-IKŽ-2 z 22.09.2021, s listami Ministerstva životného prostredia č. 3052/2016-7.3 z 15.04.2016 a č. 5565/2021-5.3 zo 14.09.2021; verejná vyhláška stavebného úradu Bardejov č. ŽP 2406/2022 z 24.03.2022 o začatí územného konania o stavebnej uzávere a o nariadení ústneho konania; podnet navrhovateľky z 18.03.2022 adresovaný stavebnému úradu na vykonanie štátneho stavebného dozoru s oznámením stavebného úradu č. ŽP XXXX/XXXX-ZM z 23.03.2021 o jeho vykonaní; podnet navrhovateľky adresovaný Okresnej prokuratúre Bardejov z 12.08.2022 na vykonanie kontroly spolu s odpoveďou Okresnej prokuratúry Bardejov č. Pd 46/22/7701-5 z 22.09.2022; správa z inžiniersko- geologického prieskumu spracovaná UNIGEO z 12.10.2010 vo veci zosuvu na parcele č. XXXX/XX v D. B. spolu so znaleckým posudkom č. 12/2010 zo 07.09.2010 pre účely likvidácie tejto poistnej udalosti.

Z predložených listín vyplývajú nasledujúce zistenia.

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov navrhovateľka (BARDEJOVSKÉ KÚPELE a. s.) je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou mimo iné aj v oblasti poskytovania ambulantnej a ústavnej kúpeľnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení.

Podľa príloh č. 1 a č. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Bardejove a druhy zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov v Bardejove, sa sporná parcela CKN XXXX/XX nachádza v území ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov (citáciu ustanovení tejto vyhlášky viď nižšie pri citácii noriem aplikovanej právnej úpravy, pozn. súdu).

Podľa čl. 2 ods. 1 a 2, Vládou SR s účinnosťou od 15.10.1996 schváleného Štatútu kúpeľného miesta Bardejov (ďalej len „štatút“) cit. „Územie kúpeľného miesta tvorí katastrálne územie mesta Bardejov. Územie kúpeľného miesta je vyznačené v katastri nehnuteľností.“ Podľa čl. 3, ods. 1, 2 a 3 štatútu cit. „Vnútorné kúpeľné územie je ucelené územie v kúpeľnom mieste, ktoré je vyčlenené pre umiestnenie prírodných liečebných kúpeľov poskytujúcich kúpeľnú starostlivosť a doplnkových služieb k využitiu najmä pre kúpeľných hostí. V tomto území sa uplatňuje ochrana liečebného režimu. Opis hraníc vnútorného kúpeľného územia a jeho schematické znázornenie je uvedené v prílohe tohto štatútu. Vnútorné kúpeľné územie je vyznačené v katastri nehnuteľností.“ Podľa čl. 4 štatútu cit. „Hlavnou funkciou kúpeľného miesta je zachovanie a rozvoj vhodných podmienok pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a potrebných doplnkových služieb. Za tým účelom je nevyhnutné v kúpeľnom mieste podporovať rozvoj takých zariadení a prevádzok, ktoré nemôžu nepriaznivo ovplyvniť poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a uplatňovanie ochrany liečebného režimu vo vnútornom kúpeľnom území.“ Podľa čl. 7, ods. 2 štatútu cit. „V kúpeľnom mieste sa môže povoliť výstavba len takých stavieb a zariadení, ktoré vyhovujú jeho funkcii a poslaniu, nenarušujú klimatické a hydrologické podmienky, pokoj, poriadok a sú v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.“ Podľa čl. 8 štatútu cit. „Podnikateľská činnosť alebo iné činnosti vo vnútornom kúpeľnom území nesmú narušovať poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a nevyhnutných doplnkových služieb. Môžu byť vykonávané len v rozsahu a v takých oblastiach, ktoré sú v súlade s funkciou a poslaním tohto územia podľa osobitného predpisu.“ Podľa čl. 8 štatútu cit. „Štatút, mapa so schematickým zakreslením hraníc vnútorného kúpeľného územia a ich opis sú uložené na Mestskom úrade v Bardejove , na Okresnom úrade v Bardejove, na správe kúpeľov v Bardejove a na Inšpektoráte. Na týchto miestach možno do týchto dokumentov nahliadnutí..“ Podľa prílohy k štatútu s grafickým mapovým zakreslením vnútorného kúpeľného územia, je do tohto územia zahrnutá aj sporná parcela CKN XXXX/XX.

V Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom, pre okres D., obec D. a k.ú. D. vedenom LV XXXXX je evidovaná parcela CKN XXXX/XX – trvalý trávny porast o výmere 1301 m2 (sporná parcela) a jej výlučným vlastníkom je odporca titulom kúpnej zmluvy V 1634/2009.

Podľa verejne dostupnej mapky GKU je sporná parcela teritoriálne situovaná pri hlavnej verejnej ceste a je obklopená parcelami súkromných vlastníkov a to CKN XXXX/XX (O., O., LV XXXXX); CKN XXXX/ XX, L. XXXX/XX, L. XXXX/XX (P., LV XXXX); CKN XXXX/XX (H., LV XXXXX); rezidencia Mineral na parcele CKN XXXX/XX (H. H., LV XXXXX); CKN XXXX/XX, L. XXXX/XX, L. XXXX/XX (J., J., LV XXXX); CKN XXXX/X (B. s spol., LV XXXXX); CKN XXXX/XX, L. XXXX/XX, L. XXXX/X (O., LV XXXXX) atď.. Medzi spornou parcelou CKN XXXX/XX a parcelou CKN XXXX/XX na ktorej malo dôjsť k zosuvu pôdy, sa nachádzajú ešte parcely CKN XXXX/XX, CKN XXXX/XX, L. XXXX/XX, CKN XXXX/XX, L. XXXX/X, L. XXXX/XX, CKN XXXX/X, L. XXXX/XX, L. XXXX/X a CKN XXXX/XX. Na posúdenie príčin poistnej udalosti ohľadom zosuvu pôdy na parcele CKN XXXX/XX, bol na objednávku Allianz – Slovenskej poisťovne a.s., vypracovaný znalcom F. B. znalecký posudok č. 12/2010 zo 04.11.2010, podľa záverov ktorého cit. „Predmetný svah sa nachádza na JZ okraji lesa s lokálnym názvom Pod ostrú hôrku. Územie predstavuje mierne sklonený terén s úklonom k JZ. Na päte svahu stojí rozostavaný stavebný objekt pána O. J. na parcele XXXX/XX. Pred začatím výstavby domu v roku 2009 došlo k splanírovaniu časti parcely určenej pre vybudovanie základov domu na úkor svahu, čím došlo k podrezaniu svahu. Medzi domom a svahom ostala medzera len cca 5 m. Na O. XXXX došlo k zosunutiu veľkej masy zeminy od svahu k domu, a tým aj k poškodeniu zadnej časti domu. (...) Svah

zaujal novú polohu, ale s nízkym stupňom stability. Po odkopaní päty svahu sa znížila jeho stabilita a svah sa šmýkal po šmykovej ploche, ktorá bola zistená v rámci inžiniersko-geologického prieskumu v prílohe č. 6. Svah je nestabilný ak je premočený, pri znížení vlhkosti vo svahu je stabilný. Bez zásahu stavebnej činnosti do päty tohto svahu by bol ostal vo svojej polohe aj po premočení. Stavebná činnosť sa začala realizovať v období, keď svah nebol premočený a preto sa hneď nepohol. Začal sa hýbať na jar v M. XXXX keď mal už odbágrovanú pätu svahu a keď bol nasiaknutý vodou. Vďaka prívalovým dažďom mal v tomto roku dlhšie obdobie s nasiaknutou vodou. Stavebná činnosť vo svahu, čiže odbágrovanie päty svahu znížilo jeho stabilitu. Ak pred jej činnosťou bol svah po pôvodnom zosune stabilný, touto stavebnou činnosťou sa stabilita znížila tak, že sa svah pohol.“ Podľa verejne dostupnej mapky zosuvov pôdy v dotknutom k.ú. D. (prístupná na www adresách uvedených navrhovateľkou, pozn.) sa toto zosuvové územie nachádza v pásme lesa mimo teritória spornej parcely CKN XXXX/XX.

Na základe rozhodnutia Mesta Bardejov č. ŽP 2016/00474 z 10.05.20216 o umiestnení stavby, vydalo Mesto Bardejov odporcovi stavebné povolenie č. ŽP 2017/01359 z 20.11.2017 na výstavbu apartmánového domu s jedným nadzemným podlažím a s počtom obytných miestnosti 5, na spornej parcele L. XXXX/XX v k.ú. D..

Podľa bodu 15 stavebného povolenia cit. „Začatie stavby oznámi stavebník príslušnému stavebnému úradu - Mestu Bardejov.“ Podľa bodu 18 stavebného povolenia cit. „Dodržať ostatné podmienky rozhodnutia o umiestnení stavby vydané Mestom Bardejov dňa 10.5.2016 pod č. ŽP 2016/00474.“ Podľa bodu 19 stavebného povolenia cit. „Stavba bude ukončená v lehote 36 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“ Podľa bodu 20 stavebného povolenia cit. „Dodržať podmienky MZ SR, Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Bratislava uložené v stanovisku pod č. Z40207-2015-IKZ dňa 17.9.2015, ktoré boli zahnuté do podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby.“ Podľa záverečných ustanovení stavebného povolenia cit. „Stavebné povolenie stráca platnosť, ak do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti nebola stavba začatá. Stavba nesmie byť začatá kým stavebné povolenie nenadobudne právoplatnosť. Pred ukončením stavby je potrebné v zmysle § 79 stavebného zákona požiadať stavebný úrad o vydanie kolaudačného rozhodnutia (povolenia užívať stavbu).“ V odôvodnení stavebného povolenia, je mimo iné uvedené, že stavený úrad cit. „Začatie konania oznámil písomne všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom. V konaní neboli vznesené žiadne námietky ani pripomienky účastníkov, bolo zistené, že uskutočnením (ani budúcim užívaním) nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. (...) Ku stavbe sa vyjadrili tieto organizácie a orgány štátnej správy: OR Hasičského a záchranného zboru Bardejov, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bardejov, MZ SR, Inšpektorát kúpeľov a žriediel, Bratislava. Ich stanoviska neboli záporné ani protichodné.“ Stavebné povolenie bolo okrem odporcu a orgánov, ktorí sa v konaní vyjadrili (viď vyššie), doručované aj navrhovateľke.

Listom doručeným Mestu Bardejov 04.11.2019 odporca oznámil, že na základe jemu vydaného stavebného povolania č. ŽP 2017/01359 z 20.11.2017 začal stavbu apartmánového domu 28.10.2019.

Na navrhovateľkou pripojenej fotodokumentácii (bez dátumov, pozn.) je podľa tvrdenia navrhovateľky zachytená (i) jednako sporná parcela vo vlastníctve odporcu CKN 4145/32, ktorá je rovinatá na konci parcely (smerom od príjazdovej cesty) sú stromy, je zarastená trávou a sú na nej viditeľné výkopy, vedľa spornej parcely je umiestnená stavba väčšieho apartmánového domu a (ii) jednako je táto sporná parcela zachytená aj v stave s odstránenou ornicou v celej jej rovinatej ploche so zachovaním stromového porastu v jej zadnej časti od príjazdovej cesty, parcela je oplotená a označená ako stavenisko.

Listom z 18.03.2022 adresovaným stavebnému úradu Bardejov, navrhovateľka na základe informácii poskytnutých jej stavebným úradom ako odpoveď na jej „infožiadosť“ ohľadne stavebných konaní v lokalite D. B., podľa ktorých ohľadne realizácie stavby na spornej parcele CKN XXXX/XX v k.ú. D. bolo odporcovi vydané stavebné povolenie č. ŽP 01359/2017 z 20.11.2017, ktorý odporca 04.11.2019 oznámil

stavebnému úradu začatie stavby, dala navrhovateľka podnet na vykonanie štátneho stavebného dozoru s odôvodnením, že keďže navrhovateľke v rámci „infožiadosti“ bolo zaslané iba označené stavebné povolenie avšak žiadne rozhodnutie predlžujúce jeho platnosť, mala navrhovateľka za to, že toto stavebné povolenie, ktorého platnosť bola obmedzená na dva roky, ak by sa do tej doby od právoplatnosti stavebného povolenia stavba nezačala, stratilo platnosť a teda odporca ako stavebník nemá podľa navrhovateľky právny titul aby mohol na spornej parcele uskutočniť stavbu s tým, že odporca síce oznámil začatie stavby dňom 28.10.2019, avšak stavebné práce fyzicky/fakticky neboli vôbec začaté, resp. na spornej parcele boli vykonané podľa navrhovateľky iba menšie výkopové práce a v zmysle predloženého printscreen z aplikácie google z júna 2019, aj tie mali byť vykonané už v čase pred 28.10.2019, čo je deň kedy odporca deklaroval začatie stavby s tým, že tieto menšie výkopové práce nemožno podľa navrhovateľky považovať za začatie stavby. Navrhovateľka tiež uviedla, že po nahliadnutí do administratívneho spisu na stavenom úrade zistila, že označené stavebné povolenie bolo vydané v rozpore s Územným plánom Mesta Bardejov - časť D. B. s so štatútom kúpeľného miesta Bardejov a tiež, že pred vydaním stavebného povolenia si stavebný úrad napriek jeho vedomosti o existencii zosuvového pásma v dotknutej lokalite nevyžiadal od odporcu odborný hydrologický a geologický posudok. Navrhovateľka teda žiadal o vykonanie štátneho stavebného dohľadu cit. „Nakoľko stavebník začal v polovici februára 2022 s prípravnými stavebnými prácami na realizáciu stavby, pričom na túto činnosť (uskutočnenie stavby) nemá platné stavebné povolenie, tak koná vyslovene nezákonné a teda pripravuje realizáciu nelegálnej (čiernej) stavby bez stavebného povolenia a preto stavebný úrad ako vecne príslušný štátny orgán žiadame, aby bezodkladne vykonal všetky nevyhnutné úkony, potrebné na zastavenie realizácie tejto nelegálnej stavby.“

Listom č. ŽP XXXX/XXXX-ZM z 23.03.2021 stavebný úrad Bardejov oznámil navrhovateľke i odporcovi, že dňa 25.04.2022 o 10.00 hod. uskutoční na spornej parcele štátny stavebný dohľad. Listom z 12.08.2022 navrhovateľka podala podnet Okresnej prokuratúre Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) na vykonanie kontroly postupu stavebného úradu Bardejov a to jednako z dôvodu jeho nekonania vo veci podnetu navrhovateľky na konanie o stavebnej uzávere, v ktorom nebolo napriek opakovaným urgenciám navrhovateľky ani po 10 mesiacoch rozhodnuté a jednako z dôvodu nekonania, resp. neprijatia adekvátnych opatrení stavebným úradom Bardejov vo veci vykonania štátneho stavebného dozoru na spornej parcele a na zastavenie stavby na nej realizovanej odporcom. Listom č. Pd 46/22/7701-5 z 22.09.2022 okresná prokuratúra navrhovateľke oznámila, že preskúmaním administratívneho spisu stavebného úradu Bardejov vo veci jej podnetu na vykonanie štátneho stavebného dozoru na spornej parcele, okresná prokuratúra zistila, že poverení zamestnanci stavebného úradu Mesta Bardejov ako orgán štátneho stavebného dohľadu tento reálne aj vykonali 25.04.2022 a to aj za účasti zástupcov navrhovateľky, pričom zistili, že cit. „... boli začaté stavebné práce vo forme výkopových prác, po oznámení o začatí stavby, ktoré bolo Mestu Bardejov doručené 28.10.2019. Na základe toho štátny stavebný dohľad posúdil danú situáciu a dospel k záveru, že stavebné povolenie č. ŽP 01359/2017 na pozemku pare. č. CKN XXXX/XX pre stavebníka A. B. nestratilo platnosť v zmysle stavebného zákona.“, o ktorých zisteniach bola navrhovateľka oboznámená listom stavebného úradu Bardejov z 09.05.2022, ktorý bol navrhovateľke doručený 01.07.2022. Vzhľadom na uvedené okresná prokuratúra uzavrela cit. „Keďže zo záverov z vykonania štátneho stavebného dohľadu nevyplynuli také nedostatky, pochybenia, resp. porušenia povinností, vo vzťahu ku ktorým by bolo potrebné prijímať opatrenia, potom orgán štátneho stavebného dohľadu nevyzýval stavebníka na zastavenie stavebných prác, pretože výzva stavebného úradu stavebníkovi na zastavenie stavebných prác logicky neprichádzala do úvahy.“, preto okresná prokuratúra podnet navrhovateľky na podanie upozornenia prokurátora považovala za nedôvodný. Súčasne okresná prokuratúra upriamila pozornosť navrhovateľky na podstatu a účel štátneho stavebného dohľadu, ktorý nevyúsťuje do vydania rozhodnutia, resp. opatrenia, ktoré by bolo preskúmateľné prokuratúrou, pretože výkon kontroly samotnej sa nerealizuje v intenciách prebiehajúceho administratívneho konania, ale predstavuje faktický postup zmocneného organu verejnej správy na výkon kontroly cit. „... faktického dodržiavania podmienok kontrolovanými subjektmi v zmysle stavebného zákona. Zisťovanie v rámci plnenia úloh štátneho stavebného dohľadu má základ v odbornom posúdení technických záležitostí. Štátny stavebný dohľad plní funkciu štátnej inšpekcie a jeho úlohou je zabezpečovať ochranu verejného záujmu najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, kontrolovať dodržiavanie štátnej technickej politiky vo výstavbe a zabezpečovať dodržiavanie poriadku a disciplíny pri výstavbe. Štátny stavebný dohľad zahŕňa plnenie rôznych úloh, ktoré majú kontrolný charakter. Ide najmä o kontrolné obhliadky na stavbách, záznamy z týchto obhliadok, výzvy na odstránenie zistenej závady alebo na zastavenie prác a pod. Plnenie úloh štátneho stavebného dohľadu vyplýva výlučne zo stavebného zákona. Táto skutočnosť vyplýva zo

samotnej podstaty a účelu kontrolných úloh štátneho stavebného dohľadu. Stavebný zákon však plnenie úloh štátneho stavebného dohľadu kontrolného charakteru neupravuje ako formalizované konanie s procesnými pravidlami. Inými slovami, svojím spôsobom sa jedná o špecifickú stavebnú kontrolu, v rámci ktorej nedochádza k rozhodovaniu o právach a povinnostiach.“, takže v zmysle o prokuratúre je v kompetencii prokuratúry cit. „... iba preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia, resp. opatrenia, ktoré bolo vydané v následnom administratívnom konaní na základe zistení v procese kontroly samotným kontrolným orgánom. Samotný záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu nemožno považovať za rozhodnutie, resp. opatrenie vydané v administratívnom konaní, ktorým orgán verejnej správy rozhodoval o právach, prípadne právom chránených záujmoch. Absencia vecnej podmienky má za následok, že prokurátor nie je v danej veci oprávnený realizovať dozor prokurátora ...“, preto okresná prokuratúra podnet navrhovateľky bez prijatia prokurátorských opatrení odložila.

Návrhom z 05.10.2021 adresovaným stavebnému úradu Bardejov sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia o stavebnej uzávere na parcelách v katastrálnom území D. v severnej časti D. B. cit. «... medzi jazierkom „A. I." a Kúpeľno-liečebným Ministerstva vnútra SR, po hrebeň Q. E..», pričom v zozname týmto návrhom dotknutých parciel je uvedená aj sporná parcela odporcu CKN XXXX/XX v k.ú. D.. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila aj nasledovne cit. „D. B. a. s., ako prevádzkovateľ prírodných liečebných kúpeľov sa na základe aktuálneho stavu a ohrozenia plynúceho z plánovaných developerských aktivít v riešenom území rozhodol podať podnet na prijatie stavebnej uzávery. Územie určené pre liečebné a s kúpeľnou liečbou súvisiace zariadenia sa pod tlakom developerských aktivít mení na koncentrovanú zástavbu apartmánového bývania pre nekúpeľnú klientelu, čo je v príkrom rozpore nielen s ÚPN-Z ale aj so štatútom kúpeľného miesta. Uvedené plánované aktivity v riešenom území: odlesňovanie, odkopávanie päty zosuvného svahu, prekračovanie prirodzených výškových limitov a hustoty zástavby, disharmonický pôsobiace, vedľa seba stojace rôznorodé architektonické riešenia bez zjednocujúceho pojítka, nadmerná koncentrácia automobilovej dopravy a devastácia prírodného a kultúrneho prostredia sú hrozbou a z toho dôvodu je nutné tieto aktivity zastaviť a prijať riešenie, ktoré nebude dehonestovať prírodno-kultúrny fenomén, akým D. B. sú. V riešenom území sú aktuálne postavené tri apartmánové domy a je predpoklad na výstavbu minimálne ďalších 15 apartmánových domov spôsobom štandardnej developerskej výstavby orientovanej za jediným cieľom, vytvorenia maximálneho zisku, bez ohľadu na výslednú estetickú, architektonickú, urbanistickú a krajinársku kvalitu vytváraného prostredia. Hustota zástavby (pri plnej zastavanosti cca. 350 apartmánov s cca. 400 parkovacími miestami) s nedostatočnými odstupovými vzdialenosťami medzi objektami, výška výstavby umocnená svahovitým terénom, kedy podzemné podlažia sú vnímané z uličnej časti ako nadzemné a samotná funkčná náplň vo forme súkromných apartmánov a bytov bude rušivým a nežiadúcim elementom v kúpeľnom prostredí. Práve rozvoľnená pavilónová zástavba vilového charakteru, bez oplotení, s dostatočnými odstupovými vzdialenosťami, obklopená verejnými parkovými úpravami je podstatou kúpeľného charakteru miesta. Nie introvertná, arogantná výstavba, kde si každý vlastník vytvára svoj vlastný architektonický štýl bez pridanej spoločenskej hodnoty.“

Prílohami návrhu navrhovateľky na vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere boli: inžinierskogeologický posudok doc. RNDr. G. D., PhD. z júna 2021; inžinierskogeologický posudok F. N. N. z 30.04.2021; list Ministerstva zdravotníctva SR č. S20938-2021-IKŽ-2 z 22.09.2021 a listy Ministerstva životného prostredia SR č. 3052/2016-7.3 z 15.04.2016 a č. 5565/2021-5.3 zo 14.09.2021. Inžinierskogeologický posudok doc. RNDr. G. D., PhD. z júna 2021 bol vypracovaný na objednávku navrhovateľky s cieľom jednako posúdiť svahovú deformáciu vyvinutú na južnom svahu kóty Q. E., ktorej päta je ohraničená prístupovou komunikáciou v severnej časti D. B., jednako chronologicky analyzovať jej aktivitu v minulosti a v súčasnosti; ako aj analyzovať možný vplyv urbanizácie a zásahu do horninového prostredia na stabilitu svahovej deformácie a definovať stavebné zásahy tak aby neboli hlavným spúšťacím faktorom reaktivizácií svahových pohybov. Podľa záverov a odporúčaní tohto posudku cit. „(2) Pri eventuálnej stavebnej činnosti musí platiť viacero pravidiel. Pri ich nedodržaní hrozí reaktivizácia zosuvného územia a spôsobené škody by mohli predstavovať výšku pri ktorej by výstavba už nebola v istom zmysle rentabilná. V prvom rade, pre každý stavebný zámer musí byť realizovaný podrobný inžinierskogeologický prieskum, vrátane stabilitných výpočtov, simulujúcich zmenu geometrie svahu so zakomponovaním situovania a priťaženia od plánovanej stavby. Výsledky určia rozsah a spôsob zabezpečenia svahu ako aj odvedenia vôd mimo zosuvné územie. (3) Neodporúčam realizovať odrezy v päte svahu, v opačnom prípade budú sanačné opatrenia na stabilizáciu časti svahu predstavovať náklady vyššie ako samotný stavebný zámer. (4) Odporúčam v spodnej časti zosuvného územia realizovať len ľahšie rodinné domy, hĺbkovo založené s dôsledným zachytávaním a odvedením

zrážkových vôd mimo zosuvné územie. Samozrejme bez možnosti vsakovania na pozemkoch. (7) Vzhľadom na jedinečnosť a charakter kúpeľného rezortu, na rozsah poskytovanej liečby ako aj klimatický a oddychový charakter liečby a v neposlednom rade aj na kvalitu podzemných vôd neodporúčam realizovať iný charakter stavieb ako rodinných domov. Bytové komplexy okrem vyššie spomenutého prinesú so sebou aj rapídny nárast motorových vozidiel, hluku, znečistenia a podobne. Tu si treba uvedomiť aj obmedzené možnosti obslužných komunikácií v rámci kúpeľného rezortu.“ Inžinierskogeologický posudok F. N. N. z 30.04.2021 bol vypracovaný na objednávku navrhovateľky pre cit. „... posúdenie územia - svahu pod Ostrou hôrkou nad prístupovou komunikáciou v SV časti D. B..“, pričom jeho cieľom bolo cit. „... overenie vplyvu nadmernej zástavby v území nad kúpeľným rezortom D. B. a.s.. Cieľom bolo aj posúdenie inžinierskogeologických, hydrogeologických a hlavne stabilitných pomerov územia, určenie príčin vzniku zosuvov v rámci antropogénnych zásahov do horninového prostredia (stavebné práce) a následne návrhu minimálnych opatrení pri prípadnej budúcej výstavbe. Zároveň cieľom geologických prác bolo posúdenie možnosti vydania čiastočnej, prípadne úplnej stavebnej uzávery v dotknutej oblasti, ktorá bude mať výrazný vplyv na celý kúpeľný rezort.“ a podľa záverov ktorého cit. „ ... navrhujeme zvýšenie stability územia a tým aj ochranu jestvujúcich susediacich objektov: - Pred výstavbou stavebných objektov je nutné zabezpečiť inžinierskogeologický prieskum v etape podrobná s rešpektovaním o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách. Overiť inžinierskogeologické, hydrogeologické a stabilitné pomery mikrorajónu a vplyv plánovanej výstavby na existujúce stavebné objekty. – Z výsledkov inžinierskogeologického prieskumu v rámci nestabilných pomerov dotknutého územia je nutné prijať stabilizačno - sanačné opatrenia (stabilizačno odvodňovacie rebrá, vyarmované železobetónové múry, drenážne a odvodňovacie prvky...). - Pravidelný monitoring funkčnosti vybudovaných stabilizačno - sanačných prvkov. (...) - V päte svahu neodporúčame odlesňovanie jestvujúcich stromovitých porastov (50. - 60. ročné porasty) s bohatou koreňovou sústavou a základným stabilizačným prvkom pripovrchovej vrstvy územia. - Skúmané územie nad kúpeľným rezortom je situované v stavebnej preluke, kde je potrebné dodržať základné stavebné postupy, aby nedošlo k statickému porušeniu existujúcich stavebných objektov a narušeniu celkovej stability územia. (...) (1) Na odlesnenom území prísne regulovanou výstavbou čo do plochy a počtu objektov t.j. objekty nepresahujúce plochu zastavanosti viac ako 250m2 za šetrného zakladania podzemných základových konštrukcií s uprednostnením hĺbkového zakladania. Nakoľko sa nachádzame v čiastočne zastavanom území odporúčame vŕtané pilóty. Pri narážaných pilótach dochádza k vzniku nadmerných otrasov, ktoré môžu staticky narušiť jestvujúce stavebné objekty. Zamedziť extenzívnemu odťaženie päty svahu. (2) V lesnom území odporúčame stavebnú uzáveru, prípadne čiastočnú stavebnú uzáveru umožňujúcu výstavbu menších stavebných objektov nepresahujúcich plochu zastavanosti viac ako 120m2 za šetrného zakladania podzemných základových konštrukcií s uprednostnením hĺbkového zakladania. Na koľko sa nachádzame v čiastočne zastavanom území odporúčame vŕtané pilóty. Pri narážaných pilótach dochádza k vzniku nadmerných otrasov, ktoré môžu staticky narušiť jestvujúce stavebné objekty. Zamedziť extenzívnemu odťaženie päty svahu.“ Ministerstvo zdravotníctva SR, Štátna kúpeľná komisia (ďalej len „štátna kúpeľná komisia“) vo svojom liste č. S20938-2021-IKŽ-2 z 22.09.2021, na dopyt navrhovateľky ohľadne stanoviska štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR k navrhovateľkou pripravovanému návrhu na vydanie rozhodnutia o stavebnej uzávere, uviedla, že vzhľadom na závery inžinierskogeologického posudku z 30.04.2021, podporuje návrh stavebnej uzávery na riešenom území s tým, že ako dotknutý orgán podľa , štátna kúpeľná komisia vydá svoje stanovisko na základe oznámenia príslušného správneho orgánu o začatí konania vo veci vydania rozhodnutia o stavebnej uzávere. Listom č. 3052/2016-7.3 z 15.04.2016 Ministerstvo životného prostredia SR oznámilo Mestu Bardejov, že prerokovalo návrh zmien územného plánu Mesta Bardejov s tým, že mimo iné bolo konštatované, že cit. „V predmetnom území sú evidované zosuvné územia (svahové deformácie) tak, ako sú zobrazené na priloženej mape. Ministerstvo žiada evidované zosuvné územia vymedziť ako plochy vyžadujúce zvýšenú ochranu podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a vyznačiť v územnoplánovacej dokumentácii. (...) Podľa o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov ministerstvo vymedzuje nasledovné riziká stavebného využitia územia: a) výskyt aktívnych, potenciálnych a stabilných svahových deformácii. Vhodnosť a podmienky stavebného využitia územia s výskytom potenciálnych a stabilných svahových deformácií je potrebné posúdiť a overiť inžinierskogeologickým prieskumom. Územia s výskytom aktívnych svahových deformácií nie sú vhodné pre stavebné účely. Orgány územného plánovania sú podľa geologického zákona povinné v textovej a grafickej časti

územnoplánovacej dokumentácie zohľadniť výsledky geologických prác, v konkrétnom prípade výsledky inžinierskogeologického prieskumu spracované v záverečnej správe: Atlas máp stability svahov SR v M 1 :50 000 (H., G. a kol., 2006), ktorá je voľne prístupná na Štátnom geologickom ústave A. J. D. na http://wvAv.geology.sk/new/sk/sub/ Geoisnomenu/geof/at!as_st__sv.“ Listom č. 5565/2021-5.3 zo 14.09.2021 Ministerstvo životného prostredia SR oznámilo navrhovateľke na jej žiadosť v súvislosti s ňou pripravovaným návrhom na rozhodnutie o stavebnej uzávere, že cit. „Ministerstvo životného prostredia SR sa formou stanoviska vyjadrilo k Návrhu zmien ÚPN mesta Bardejov (č. 3052/2016-7.3, 20026/2016 z 15.4.2016), v ktorom vymedzilo riziká stavebného využitia územia. Chceme upozorniť na zistenia, závery a odporúčania uvedené v inžinierskogeologickom posudku z 30. apríla 2021 vypracovanom pre objednávateľa D. B. a.s. firmou GEO VIVA s.r.o., Košice, v ktorom sú posúdené vplyvy stavebnej činnosti v k. ú. mesta Bardejov v lokalite Bardejovských kúpeľov pod Ostrou hôrkou. Ministerstvo neodporúča výstavbu v danom území a súhlasí so stavebnou uzáverou.“

Verejnou vyhláškou č. ŽP 2406/2022 z 24.03.2022, na základe návrhu navrhovateľky z 08.10.2021, Mesto Bardejov rozhodlo o začatí územného konania o stavebnej uzávere na v tejto verejnej vyhláške vymenovaných parcelách, medzi ktorými je zaradená aj sporná parcela odporcu CKN XXXX/XX s tým, že Mesto Bardejov súčasne nariadilo ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 26.04.2022 o 10.00 hodine so stretnutím na Mestskom úrade v Bardejove s poučením, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatniť najneskôr pri ústnom konaní, inak nebude na nich prihliadnuté a do tejto lehoty mali oznámiť svoje stanoviská aj dotknuté orgány.

Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Bardejove a druhy zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov v Bardejove (ďalej len „“) „Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove je v okrese Bardejov, v katastrálnych územiach D., A. I., P. R., H., N. R., S. K. S.. Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.“

Podľa vyhlášky č. „Mapové podklady, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Okresnom úrade v sídle kraja Prešov a na Okresnom úrade Bardejov.“

Podľa prílohy č. 4, bodu B. k vyhláške č. „V ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove sú zakázané tieto činnosti: 1. odber podzemných vôd vrátane minerálnych vôd bez schválených množstiev v kategórii B, 2. povoľovanie odberu podzemnej vody v množstve vyššom ako 0,5 Ls na -1 bez kladného posúdenia vplyvu na prírodné liečivé zdroje vypracovaného oprávnenou osobou, 3. zriaďovanie všetkých tried skládok odpadov, 4. spaľovanie nebezpečného odpadu, 5. letecká aplikácia hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov, 6. vykonávanie banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a geologických prác bez vykonania hydrogeologického prieskumu a bez kladného posúdenia vplyvu na prírodné liečivé zdroje vypracovaného oprávnenou osobou, 7. budovanie železničných dráh, pozemných komunikácií a súvisiacich objektov bez podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu okrem miestnych komunikácií a účelových komunikácií.“

Podľa o prokuratúre (ďalej len „“) „Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to: 1. rozhodnutí orgánov verejnej správy, 2. opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami, 4. uznesení orgánov územnej samosprávy, 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy,

vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti, uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.“

Podľa „Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.“

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) „Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí povinnosť oznámiť začatie stavby.“

Podľa § 67 ods. 2 stavebného zákona „Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.“

Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona „Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.“

Podľa § 75 ods.1 stavebného zákona „Pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom.“

Podľa poslednej vety § 88a ods. 1 a ods. 4 stavebného zákona „Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.“

Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „“) „Stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí upozornenie stavebníka na povinnosť oznámiť stavebnému úradu začatie stavby.“

Podľa (ďalej len „“) „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

Podľa „Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.“

Podľa „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

Podľa „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“

Podľa „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“

Podľa „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“

Podľa „Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenia, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“

Podľa „O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.“

Podľa prvej vety „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“

Podľa „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“

Podľa „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.“

Podľa „Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.“

Podľa (ďalej len „“) „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“

Podľa „Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.“

Podľa „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“

Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou pomerov nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, ktorá sa domáha jeho vydania, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

Inými slovami povedané, esenciálnymi predpokladmi na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zákonnej požiadavky vyjadrenej v cit. , je v prvom rade aspoň predpoklad o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne požiadavka, aby do doby definitívneho rozhodnutia o tomto nároku, boli urgentne, naliehavo, resp. neodkladne, t.j. neznesúc odklad (z toho názov „neodkladné opatrenie“) regulované naštrbené vzťahy medzi stranami sporu a jednako požiadavka aktuálneho trvania narušenia týchto vzťahov v čase vydania neodkladného opatrenia, keďže v zmysle cit. , je pre jeho vydanie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie.

V danom prípade sa navrhovateľka podaným návrhom domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bolo natrvalo odporcovi uložené, zdržať stavebných aktivít na odporcovi vlastnícky patriacej spornej parcele v k.ú. D. CKN XXXX/XX – trvalý trávny porast, evidovanej pre toto k.ú. na LV XXXXX a to dôvodiac (i) jednako tým, že stavebné povolenie, ktoré by odporcu k týmto stavebným aktivitám na jemu vlastnícky patriacej spornej parcele CKN XXXX/XX oprávňovalo už podľa navrhovateľky stratilo platnosť, pretože od jeho vydania 20.11.2017 odporca nezačal stavať a teda na akékoľvek stavebné aktivity by odporca v tomto čase už nemal právny podklad a realizoval by tak čiernu stavbu; (ii) jednako navrhovateľka dôvodí aj tým, že akoukoľvek stavebnom činnosťou, teda aj stavebnou činnosťou odporcu v lokalite územia Bardejovských kúpeľov, dochádza k ohrozeniu jej majetku a jej aktivít ako výhradného poskytovateľa kúpeľnej a liečebnej starostlivosti, keďže sporná parcela odporcu sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove a (iii) napokon navrhovateľka dôvodí aj tým, že stavebná činnosť na spornej parcele odporcu je neprípustnou aj kvôli existencii pásma zosuvu pôdy v danej lokalite, kvôli dôvodu ktorému navrhovateľka na príslušnom stavebnom úrade iniciovala konanie o stavebnej uzávere v danej lokalite, ktoré nebolo ešte ukončené.

Pokiaľ ide o prvú skupinu dôvodov navrhovateľky, okresný súd má za to, že navrhovateľka v tomto konaní dostatočne hodnoverne neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti a to, žeby stavebné povolenie vydané 20.11.2017 odporcovi (stavebníkovi) príslušným stavebným úradom Bardejov, bolo neplatným. Navrhovateľka síce s poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica v absolútne inej veci poukazuje na to, ako by bola treba vykladať pojem „začatie stavby“, od momentu ktorého je teda možné mať za to, že stavebník začal so stavbou na ktorú mu bolo vydané stavebné povolenie s časovým obmedzením jeho platnosti viažucim sa práve na okamih začatia stavby, pričom navrhovateľka má za to, že v danom prípade odporca (stavebník) nezačal stavať v lehote dvoch rokov, na dobu ktorú bola obmedzená časová platnosť jemu vydaného stavebného povolenia a preto je podľa navrhovateľky dôvodným, aby mu vykonávanie stavebných prác zakázal súd neodkladným opatrením. Avšak zo samotnou navrhovateľkou predloženého listu okresnej prokuratúry č. Pd 46/22/7701-5 z 22.09.2022 vyplýva, že preskúmaním administratívneho spisu stavebného úradu Bardejov vo veci stavebného povolenia odporcu, bolo zistené, že odporcom cit. „... boli začaté stavebné práce vo forme výkopových prác, po oznámení o začatí stavby, ktoré bolo Mestu Bardejov doručené 28.10.2019. Na základe toho štátny stavebný dohľad posúdil danú situáciu a dospel k záveru, že stavebné povolenie č. ŽP 01359/2017 na pozemku pare. č. CKN XXXX/XX pre stavebníka A. B. nestratilo platnosť v zmysle stavebného zákona.“, o ktorých zisteniach bola navrhovateľka oboznámená listom z 09.05.2022, ktorý jej bol doručený 01.07.2022. Inými slovami povedané, na konanie vo veci stavebného povolenia a posudzovania podmienok jeho platnosti podľa stavebného zákona, príslušný stavebný úrad Bardejov ustálil, že odporca (stavebník) výkopovými prácami začal stavbu v lehote dvoch rokov od vydania mu stavebného povolania a teda z tohto dôvodu, je toto jemu vydané stavebné povolenie z 20.11.2017 stále platným a teda oprávňujúcim ho na spornej parcele stavať.

Na tomto mieste okresný súd podotýka, že aj v zmysle cit. § 67 ods. 2 stavebného zákona, nezačatie stavby stavebníkom do dvoch rokov od právoplatnosti vydaného mu stavebného povolania na túto stavbu, je ex lege sankcionované stratou platnosti tohto stavebného povolania. Keďže stavebný zákon nedefinuje pojem „začatie stavby“, tento je vykladaný iba praxou stavebných úradov tak, ako na to poukázala aj samotná navrhovateľka, pričom v tomto prípade mal príslušný stavebný úrad Bardejov za dôvodné, že začatím stavby sa rozumejú aj odporcom na stavenisku vykonané výkopové práce, vykonanie ktorých výkopových prác odporcom na spornej parcele ešte cit. „.... pred dňom 28.10.2019 ...“

uvádza vo svojom návrhu aj sama navrhovateľka, ktorá iný dátum ich vykonania nijako v konaní neosvedčila, takže s prihliadnutím na to, že odporcovi vydané stavebné povolenie č. ŽP 01359/2017 z 20.11.2017 nadobudlo právoplatnosť 18.12.2017, možno mať za to, že predmetné výkopové práce stavebným úradom deklarované ako začatie stavby, boli vykonané pred uplynutým dvoch rokov od právoplatnosti tohto stavebného povolenia, t.j. pred 18.12.2019, tak ako to napokon uviedla v návrhu aj navrhovateľka (viď citáciu vyššie, pozn.). Na vyhodnotenie toho či sa v danom prípade jednalo iba o „menšie výkopové práce“ ako to tvrdí navrhovateľka, podľa ktorej tieto nie je možné považovať za začatie stavby, okresný súd podotýka, že na toto hodnotenie záverov stavebného úradu, nemá dostatok kompetencii a ani odborných vedomostí tak navrhovateľka, ako ani okresný súd, ktorý nemá kompetenciu prehodnocovať alebo preverovať v civilnom sporovom konaní závery správnych orgánov (stavebného úradu), ktorú právomoc majú po splnení zákonných predpokladov iba správne súdy. Okresný súd len ma margo podotýka, že keďže stavbou je vec pevne spojená so zemou, na naplnenie tohto jej definičného znaku je nevyhnutným stavbu, ktorá má byť nehnuteľnosťou uzemniť, t.j. pevne ukotviť v zemi, za účelom ktorým je vykonanie výkopových prác nevyhnutným a teda z tohto hľadiska by sa záver stavebného úradu Bardejov o začatí stavby už vykonaním výkopových prác, javil ako logicky a objektívne udržateľným. Na doplnenie okresný súd pre úplnosť ešte dodáva, že kým nezačatie stavby v lehote dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia je zo zákona sankcionované stratou platnosti stavebného povolenia (k čomu v tomto prípade nedošlo), tak nedokončenie stavby v stavebným úradom určenej lehote nemá pre stavebníka žiadny zákonný sankčný dôsledok napr. v strate možnosti stavbu dokončiť, čo je objektívne pochopiteľným aj vzhľadom k skutočnosti, že aj v živote stavebníka môžu nastať rôzne nepredvídané objektívne okolnosti majúce vplyv aj na jeho možnosti a schopnosti už začatú stavbu v stanovenej lehote dokončiť (napr. strata zamestnania a tým aj financovania stavby; choroba; smrť stavebníka; krach; neočakávaný nárast cien stavebných materiálov a pod.). Takže z tohto hľadiska je námietka navrhovateľky o strate možnosti odporcu dokončiť stavbu na spornej parcele nedôvodnou.

Okrem toho okresný súd uvádza, že navrhovateľka nielenže neosvedčila, ako už bolo uvedené, žeby odporcovi vydané stavebné povolenie stratilo platnosť, z ktorého dôvodu by mu bolo potrebným uložiť povinnosť zdržať sa na spornej parcele akýchkoľvek stavebných prác, ale neosvedčila ani to, žeby medzi navrhovateľkou a odporcom bol, resp. žeby medzi nimi existoval nejaký konkrétny hmotnoprávny vzťah vyplývajúci napr. zo záväzkovo-právneho vzťahu (zmluvy) medzi nimi alebo prípadne zo zodpovednostného-právneho vzťahu, keďže navrhovateľka neosvedčila ani to, žeby činnosťou odporcu, pozastavenia činnosti ktorej sa neodkladným opatrením navrhovateľka domáha, bol bezprostredne ohrozený jej majetok alebo jej iné konkrétne práva, ktorá situácia, resp. konkrétny hmotno-právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom by si vyžadoval neodkladnú úpravu ich pomerov.

Inými slovami povedané, zdôvodnenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, iba všeobecnou obavou navrhovateľky z možného ohrozenia jej výsadného statusu ako subjektu poskytujúceho na dotknutom území kúpeľnú starostlivosť a s tým súvisiacich sprievodných služieb (ubytovanie, stavovanie), bez zdôvodnenia konkrétneho tohto ohrozenia týkajúceho sa majetku alebo práv navrhovateľky, za situácie kedy v dotknutom katastrálnom území sú už postavené aj iné stavby a to aj v bezprostrednom susedstve spornej parcely vo vlastníctve odporcu (napr. na susednej parcele CKN XXXX/XX, pozn.), neobstojí na to, aby bolo možné iba na základe existencie takejto generálnej obavy navrhovateľky zasiahnuť do vlastníckeho práva iného subjektu a to odporcu a konkrétne do jedného z atribútov tohto vlastníckeho práva, predmet svojho vlastníctva (spornú parcelu) užívať, t.j. napr. aj vo forme jeho využitia na postavenie stavby, tobôž za situácie, kedy vlastník tak, ako v tomto prípade odporca, disponuje aj platným stavebným povolením. Ako už bolo uvedené navrhovateľka neosvedčila, žeby medzi ňou a odporcom bol nejaký hmotno- právny vzťah, t.j. založený či už zmluvou alebo rozhodnutím alebo zodpovednosťou za škodu a pod.. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že v blízkosti spornej parcely sa nenachádza žiadny majetok navrhovateľky, ktorý by bol alebo by mohol byť stavebnou činnosťou odporcu ohrozený, pričom v tomto smere neobstojí tvrdenie, že touto činnosťou odporcu by mohli byť ohrozené prírodné liečivé a podzemné vody, pretože ako to už vyplýva aj z SR „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“, takže navrhovateľka sa môže dovolávať len ochrany svojich práv a svojho majetku a nie majetku iného subjektu, teda ani štátu. Štát ako vlastník podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov a vodných tokov, požíva ochranu a status

ako akýkoľvek iný vlastník a taktiež je na ňom, aby si svoje vlastníctvo aj sám chránil tak, ako to napokon vyplýva aj z citácie SR, takže v tomto smere navrhovateľka nie je oprávnenou samozvane sa pasovať do pozície ochrankyne majetku štátu. A contrario, v teoretickom prípade vzniku škody alebo jej hrozby na podzemných liečivých tokoch, teda na majetku štátu v dôsledku stavebnej aktivity odporcu, by hmotnoprávny zodpovednostný vzťah vznikol medzi štátom a odporcom, nie medzi navrhovateľkou a odporcom, takže za tejto teoretickej situácie by v tomto konaní mohol byť štát ako vlastník po osvedčení rozhodných skutočností voči odporcovi úspešný, ktorý prípad to však v danom prípade nie je. Ako už bolo teda uvedené, existencia takéhoto či už zodpovednostného alebo iného hmotnoprávneho záväzkovo- právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, titulom ktorého by tu bola daná naliehavá potreba neodkladne upraviť pomery nim ako účastníkmi tohto hmotnoprávneho vzťahu, však v tomto prípade nie je daná ani len osvedčená. Na podporu uvedenej argumentácie okresný súd v okolnostiach veci poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 22.01.2020, v ktorom okrem iného uviedol cit. „...návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vzťah k žiadnemu subjektívnemu hmotnému právu, ktoré by vyplývalo z právneho vzťahu medzi sťažovateľmi a žalovaným alebo inou osobou (a ktoré by, ako dodáva ústavný súd, mohlo byť predmetom konania o žalobe podľa ). Ak preto krajský súd dospel k záveru, ktorého výsledkom je, že návrh žalobcov nesúvisí so žiadnym procesne relevantným hmotno-právnym nárokom strán sporu o právo (bez ohľadu na to, či tento návrh smeruje proti strane už vedeného alebo budúceho možného konania o žalobe, alebo proti tretej osobe, pozn.), tomuto jeho názoru nemožno z ústavnoprávneho hľadiska nič vytknúť ... .“ Vzhľadom na uvedené je tak irelevantnou aj navrhovateľkou predložená judikatúra všeobecných súdov v obdobných prípadoch, ktoré rozhodnutiami nariadili neodkladné opatrenia s identickým obsahom a účelom, vydania akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha aj v tomto konaní, pretože v týchto obdobných prípadoch na rozdiel od prípadu navrhovateľky, bol medzi navrhovateľom a odporcom (stavebníkom) hmotnoprávny zodpovednostný vzťah, ktorý vznikol tým, že stavebník, t.j. odporca, ktorému sa neodkladným opatrením uložila povinnosť nepokračovať v stavbe staval jednako bez stavebného povolenia a jednako na parcele navrhovateľa neodkladného opatrenia, takže touto činnosťou stavebník priamo zasiahol a ohrozil (poškodil) majetok navrhovateľa, čo nie je ani len obdobné s týmto prípadom navrhovateľky.

Vyššie uvedené dôvody sa čiastočne týkajú aj druhej skupiny argumentov navrhovateľky, v zmysle ktorých podľa navrhovateľky akoukoľvek stavebnom činnosťou, teda aj stavebnou činnosťou odporcu v lokalite územia D. B., dochádza k ohrozeniu jej majetku a jej aktivít ako výhradného poskytovateľa kúpeľnej a liečebnej starostlivosti, keďže sporná parcela odporcu sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove.

Ako už bol okresný súd vyššie uviedol, v tomto prípade navrhovateľka neosvedčila, žeby stavebnou činnosťou odporcu bol ohrozený jej patriaci majetok alebo, žeby ju tým ohrozoval vo výhradnom poskytovaní služieb na úseku liečebnej kúpeľnej starostlivosti a ani z citovanej prílohy č. 4, bodu B. k vyhláške č. napokon nevyplýva, žeby v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove, v ktorom pásme sa nachádza aj sporná parcela odporcu, žeby teda v tomto pásme bola zakázaná akákoľvek stavebná činnosť ohľadne stavieb bytového charakteru, pričom zákaz sa týka len stavieb železničných dráh, pozemných komunikácií a súvisiacich objektov a aj to je tento zákaz obmedzený, resp. podmienene platný iba za predpokladu nevykonania pred stavbou podrobného inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu okrem miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Okrem toho v zmysle cit. tejto vyhlášky č. sú plány so zakreslením ochranných pásiem I. a II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove uložené a teda k dispozícii aj na Okresom úrade Bardejov, takže sú známe aj stavebnému úradu v Bardejove, ktorý vydáva a aj v minulosti vydával stavebné povolania povoľujúce stavebnú činnosť bytového charakteru aj v tomto dotknutom ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bardejove, samozrejme so zohľadnením špecifík tohto územia, ktoré povinnosti zohľadnenia, dá sa predpokladať, ukladá stavebníkom už v rozhodnutí o umiestnení stavby, navrhovateľka opak v tomto prípade neosvedčila. Aj v tomto prípade zo stavebného povolenia vydaného v prospech odporcu je zrejmým, že odporca ako stavebník musí dodržiavať pri stavbe jemu uložené obmedzenia a povinnosti uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby, pričom ani orgán dohľadu a to okresná prokuratúra v tomto smere nezistila žiadne pochybenia stavebného úradu Bardejov, ktoré by sa týkali zanedbania stavebným úradom Bardejov uložiť stavebníkovi (odporcovi) obmedzenia zohľadňujúce špecifickosť teritoriálneho umiestnenia spornej parcely. A uvedené prípadné pochybenia stavebného úradu v naznačenom smere,

ako už bol okresný súd tiež uviedol, okresný súd nie je oprávneným skúmať v civilnom sporovom konaní, pretože sa jedná o oblasť správneho súdnictva tak, ako to konštatoval opäť aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 22.01.2020, ktorým odobril názor všeobecného súdu, že nie je možné vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bola stavebníkovi uložená povinnosť zdržať sa stavebnej činnosti, ak je tento návrh odôvodnený dôvodmi, týkajúcimi sa pochybení správneho orgánu, t.j. stavebného úradu, pretože je to oblasť správneho súdnictva. Okrem toho stavebnú činnosť vo vnútornom území Bardejovských Kúpeľov nezakazuje ani štatút kúpeľov a ten nezakazuje ani podnikanie (viď citácia štatútu), ale len podmieňuje tieto činnosti určitými opatreniami a obmedzeniami, nad dodržiavaním ktorých má mať patronát taktiež správny orgán (stavebný úrad) a jeho orgány dozoru (prokurátor a správne súdy).

Napokon z hľadiska návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa javí byť nedôvodnou aj tretia skupina argumentov navrhovateľky, podľa ktorých stavebná činnosť na spornej parcele odporcu je neprípustnou aj kvôli existencii pásma zosuvu pôdy v danej lokalite, kvôli dôvodu ktorému navrhovateľka na príslušnom stavebnom úrade iniciovala konanie o stavebnej uzávere v danej lokalite, ktoré nebolo ešte ukončené.

Vzhľadom na uvedené okresný súd opakovane uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia v rámci civilného sporového konania, ktorého predpoklady vydania naviac v tomto prípade navrhovateľkou neboli osvedčené, nemôže okresný súd zasahovať alebo ovplyvňovať závery prebiehajúceho administratívneho konania o stavebnej uzávere, ktoré navrhovateľka iniciovala a ktoré sa okrem spornej parcely odporcu týka aj radu iných parciel súkromných vlastníkov, pretože je v kompetencii stavebného úradu, aby pod dohľadom na neho dohliadajúcej prokuratúry a správnych súdov v danej veci, po vyžiadaní stanovísk dotknutých orgánov, tieto náležite zvážil, vyhodnotil a prijal adekvátne a zdôvodnené opatrenia alebo rozhodnutia. Inými slovami povedané, navrhovateľka si bez ďalšieho, návrhom na vydanie neodkladného opatrenia nemôže vytvárať skratku ako obísť závery, ktoré by mali vyplynúť z administratívneho konania o stavebnej uzávere, ktoré by mali byť preskúmateľnými v správnom súdnictve. Nad rámec okresný súd len podotýka, že z navrhovateľkou predložených posudkov taktiež jednoznačne nevyplýva záver o potrebe absolútneho a bezpodmienečného zákazu stavebnej činnosti v dotknutej lokalite umiestnenia spornej parcely odporcu, ale jej pripustenie podmieňuje iba sanáciou a preventívnymi opatreniami ohľadne spevnenia podložia alebo charakterom do úvahy prichádzajúcich stavieb, s tým, že bezpodmienečný zákaz sa odporúča iba v pásme lesa, čo však nie je prípad spornej parcely, ktorá nie je lesnou parcelou, ale aj v zmysle evidencie v katastri nehnuteľností sa jedná o trvalý trávny porast a z fotografickej prílohy predloženej navrhovateľkou je zrejmým, že ornica bola pred stavbou zobraná iba z rovinatej spornej parcely alebo len z takejto jej časti (keďže z fotografie súd nevie posúdiť jej hranice, pozn.). Okrem toho navrhovateľkou ilustračne zmienený prípad zosuvu pôdy na inej parcele v súkromnom vlastníctve sa podľa predložených posudkov týkal parcely, ktorá sa nenachádza ani v bezprostrednom a ani v blízkom susedstve spornej parcely a navyše sa jednalo o parcelu, ktorá sa nachádzala priamo na úpätí lesa.

Záverom okresný súd dáva navrhovateľke iba do pozornosti, že v prípade jej nespokojnosti s vybavením jej podnetu dozorujúcim prokurátorom, v zmysle cit. , môže opakovaným podnetom žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu nadriadeným prokurátorom.

Z vyššie uvedených všetkých dôvodov, okresný súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný a neosvedčený zamietol.

Podľa „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

O trovách konania súd rozhodol v zmysle na základe zásady úspechu. Keďže navrhovateľka nebola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, mala by náhrada trov konania patriť v konaní úspešnému odporcovi, avšak keďže odporcovi v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, pretože o tomto konaní ani nemá vedomosť ( ), okresný súd mu nárok na ich náhradu nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.