Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73S/33/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: STABO, s.r.o., so sídlom Dunajská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 31 620 582, zastúpeného: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, Vaduz 9490, Lichtenštajnské kniežactvo, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100812428/2021 zo dňa 12. mája 2021, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica č. 100812428/2021 zo dňa 12. mája 2021 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 101973165/2020 zo dňa 14. decembra 2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím , ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 102709700/2019 zo dňa 25.11.2019 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.12.2019 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Žalobca dňa 10.01.2020 doručil správcovi dane Vyjadrenie k zisteniam z daňovej kontroly. Pripomienky žalobcu k Protokolu správca dane so žalobcom prerokoval na ústnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2020.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy

2. Správca dane rozhodnutím č. 101973165/2020 zo dňa 14.12020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 74 262,55 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 17.03.2017 činila 25 544,67 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní činila 99 807,22 € a rozdiel dane predstavoval sumu 74 262,55 €. Na základe vykonanej daňovej kontroly, preukázaných kontrolných zistení, vyhodnotenia dôkazov a doplneného konania vo vyrubovacom konaní bol základ dane v sume 116 112,16 € uvedený v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok

2016 zmenený po kontrole na sumu 453 669,21 €. Správca dane po overení dokladov predložených žalobcom zistil skutočnosti s vplyvom na vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,v“)

3. Správca dane nepovažoval výdavok v sume 60 000,00 € žalobcom vynaložený za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. N. - diár: Rok podľa Dary“, ktorý bol žalobcovi vyfakturovaný obchodnou spoločnosťou MACANO s.r.o. faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, za daňový výdavok, nakoľko nebola preukázaná reálnosť výdavku za reklamu. Žalobca podľa správcu dane predložil iba listinné dôkazy (zmluva, faktúry, diár), ktoré sú formálnou podmienkou nároku na uplatňovanie fakturovanej služby ako nákladovej položky, avšak nie postačujúcou podmienkou pre ich uznanie ako daňového výdavku, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Správca dane tieto doklady spochybnil, nakoľko cieľom reklamného partnerstva nebolo podľa jeho názoru sprostredkovanie odkazu verejnosti o existencii daňového subjektu (žalobcu), jeho činnosti a prezentácia žalobcom ponúkaného tovaru a služieb, ale reklamným odkazom bol len samotný diár a jeho prezentácia za účelom jeho predajnosti. Takto vynaložené výdavky správca dane nepovažoval za daňové výdavky žalobcu, nakoľko nebolo dostatočne preukázané, že spoločnosť MACANO s.r.o. bola skutočným poskytovateľom služby a zároveň nebolo dostatočne preukázané, že poskytnuté služby boli vynaložené v súlade so o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v zmysle Zákona o dani z príjmov, t.j. že ide o reklamu žalobcu.

4. Správca dane poskytnutie finančných prostriedkov občianskemu združeniu MOTOKLUB MEDZI- BROD, IČO: 37 828 835, vo výške 90 000,00 € na základe faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX za poskytnutie reklamných a propagačných služieb nepovažoval za daňový výdavok z dôvodu, že takýto výdavok nespĺňal podmienku vecnosti daňového výdavku, pretože sa podľa neho nejednalo o výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie a zabezpečenie zdaniteľného príjmu. Uvedenie loga alebo neúplného obchodného názvu žalobcu na polepoch umiestnených na rôznych častiach motocykla, servisného auta, či prilbe alebo odevu podľa správcu dane neobsahovalo informáciu o činnosti spoločnosti alebo o ponúkanom tovare tak ako to ustanovuje ods. l písm. a) v nadväznosti na ustanovenie Zákona o dani z príjmov. Takto poskytnuté finančné prostriedky správca dane považoval za sponzorovanie MOTOKLUBU MEDZIBROD, kedy prezentované logo žalobcu alebo neúplný obchodný názov žalobcu má verejnosť len informovať resp. poukázať na existenciu sponzora. Takýto spôsob prezentovania športovej činnosti je uzákonený v ustanovení o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Motokrosové preteky nie je podľa správcu dane možné považovať za typickú platformu, slúžiacu na prezentáciu výrobkov - predaj nákladných motorových vozidiel a náhradných dielov k nákladným motorovým vozidlám. Uvedenie loga široká verejnosť podľa správcu dane skôr vníma ako sponzorstvo pretekára a nie ako reklamu predaja tovaru nákladných motorových vozidiel a náhradných dielov. Ani pri reklamnej kampani rozdávania letákov (ako propagácie predaja TRP náhradných dielov) nebolo podľa správcu dane preukázané, že ide o cielenú prezentáciu predaja výrobkov žalobcu. Rozpor svedeckej výpovede štatutára združenia MOTOKLUD MEDZIBROD p. Pipicha so všeobecnými informáciami týkajúcimi sa poskytovania reklamy podanými pri miestnom zisťovaní u správcu dane vzbudili pochybnosti, či sa vôbec takýto spôsob reklamy v skutočnosti realizoval.

5. Ako položky zvyšujúcou výsledok hospodárenia správca dane posúdil aj výdavky žalobcu vo výške 134 450,00 € v zmysle dodávateľských faktúr č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ktoré boli žalobcovi vyfakturované na základe Zmluvy o zabezpečení technickej správy budovy č. XXXX/XXXX zo dňa 28.12.2015 (ďalej len „Zmluva o správe“) v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 29.07.2016 zatvorenej s obchodnou spoločnosťou EUBUILD, s.r.o., IČO 46 118 705. Správca dane nadobudol pochybnosti o tom, že vykonané práce neboli vykonané tým, kto je uvedený na faktúre. Žalobca podľa neho nepreukázal, že činnosti uvedené v Zmluve o správe boli poskytované dodávateľským spôsobom. Predloženie Zmluvy o správe, faktúr, preberacích protokolov a rozpisu prác podľa neho nedeklarujú, že tieto služby boli skutočne poskytnuté spoločnosťou EUBUILD s.r.o. Podaná výpoveď svedka, bývalého konateľa spoločnosti MACANO s.r.o. p. R. a ani zistené informácie z ISFS-SD nepreukázali reálnu realizáciu poskytnutia služieb týkajúce sa technickej správy budov spoločnosťou MACANO s.r.o., Bratislava a spoločnosťou

AAA Consultant, k.s. v subdodávke pre spoločnosť EUBUILD s.r.o. Nakoľko nebola zo strany žalobcu preukázaná nutnosť poskytovania poradenstva v oblasti energetických úspor, ktorú zabezpečoval ko- nateľ spoločnosti EUBUILD s.r.o. p. J., správca dane dospel k záveru, že nebol splnená podmienka vecnej súvislosti vynaloženého výdavku s dosiahnutým zdaniteľným príjmom, a preto nie je možné takýto výdavok považovať za daňový výdavok. Žalobca podľa správcu dane neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko hodnoverne nepreukázal, že služby, ktoré zúčtoval do svojich nákladov ako výdavky v roku 2016, boli skutočne dodávateľom služby vykonané a tiež nepreukázal, že by sa malo jednať o daňovo uznateľné výdavky v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 21 Zákona o dani z príjmov.

6. Správca dane neuznal za daňový výdavok ani výdavok žalobcu za províziu vyplatenú N-Trans s.r.o., IČO: 46 011 323 za sprostredkovanie predaja vozidiel na základe Zmlúv o sprostredkovaní zo dňa 04.01.2016 a 01.04.2016 v sumárnej výške 2 500,00 €, z dôvodu, že uvedený výdavok nespĺňa podmienky existencie a preukaznosti daňového výdavku. Zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázali, že neexistuje príčinná súvislosť medzi uzatvorením kúpnych zmlúv a činnosťou sprostredkovateľa. Preverovanie správcu dane nepreukázalo reálnu realizáciu sprostredkovania spoločnosťou N-Trans s.r.o.

7. Z rovnakého dôvodu správca dane za daňový výdavok neuznal ani výdavok žalobcu vo výške 4 320,00 € za províziu vyplatenú MACANO s.r.o., IČO: 46 616 161, za sprostredkovanie predaja vozidiel na základe Zmluvy o sprostredkovaní č. XX/XXXX S zo dňa XX.XX.XXXX. Správca dane dokazovaním preukázal, že sprostredkovanie v zmysle predmetu uzatvorenej zmluvy nebolo reálne realizované, teda uzatvorenie kúpnych zmlúv s konečnými kupujúcimi HAKY TRANS s.r.o. a RI + BR spol. s r. o. nebolo dosiahnuté pričinením sprostredkovateľa.

8. Za daňový výdavok správca dane neuznal ani provízie za sprostredkovanie predaja vozidiel DAF spoločnosťou www.dakarwe.com b.v.b.a., Belgicko pre konečného odberateľa DopraVanDelm, s.r.o., v celkovej výške 20 000,00 € z dôvodu, že vykonanie služieb, ktoré sú uvedené v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 10.12.2015 a žalobcom boli označené ako „niektoré činnosti za predajcu“, nebolo žalobcom ani spoločnosťou www.dakarwe.com b.v.b.a. preukázané.

9. Za položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia správca dane posúdil aj sumu 24 000,00 €, ktorú spoločnosť DopraVanDelm, s.r.o. dodatočne v roku 2017 žalobcovi faktúrami č. XXXXXXX až XXXXXXX dofakturovala za prevádzku 6 komunikačných zariadení TX-SKY Comfort na 4 roky. Správca dane dospel k záveru, že na vystavenie týchto faktúr nebol žiadny právny dôvod. Predmetom fakturácie bola služba, ktorá v čase vystavenia faktúr pre žalobcu nebola ešte dodaná a spotrebovaná. Ak žalobca akceptoval uvedené dodávateľské faktúry, mal si byť vedomý, že nie všetky výdavky na ktorých sa dohodne budú aj daňovo uznateľné, nakoľko služba, ktorá ešte k tomu nebola ani uskutočnená, nemôže byť súčasťou predajnej, čiže ani vstupnej ceny.

Rozhodnutie žalovaného

10. Žalovaný rozhodnutím č. 100812428/2021 zo dňa 12.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal zistený skutkový stav a jeho vyhodnotenie a právne posúdenie zo strany správcu dane. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa procesného postupu správcu dane žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené. Tvrdenia žalobcu o nečinnosti správcu dane a o prieťahoch vzniknutých počas daňovej kontroly žalovaný posúdil ako nepravdivé, pretože správca dane vo veci konal, spracovával podklady, ktorých výsledkom bola výzva žalobcovi na predloženie prvotných dokladov. Následne po predložení prvotných dokladov a písomných vyjadreniach sa žalobcu k predloženým dokladom, správca dane vykonal rad miestnych zisťovaní, výsluchy svedkov, analýzy predložených účtovných dát vybraných dodávateľov, a preto námietky žalobcu, že daňová kontrola nebola vykonaná bez zbytočných prieťahov považoval žalovaný za neopodstatnené. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, že boli porušené jeho práva ustanovené v v nadväznosti na Daňového poriadku. Uviedol, že správca dane čakal na vyjadrenie sa žalobcu ku kontrolným zisteniam v lehote 8 dní, t. j. do 22.11.2019. Keďže žalobca v tomto termíne nepredložil žiadne vyjadrenie, tak správca dane dňa 25.11.2019 vyhotovil a

zaslal Protokol. Žalovaný ďalej nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že správca dane konal v rozpore s § 44 ods. 1 Daňového poriadku a uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzýval žalobcu na predloženie dokladov. Na základe predložených prvotných dokladov a vyjadrení žalobcu správca dane, ak mal pochybnosti o predložených dokladoch, tak vykonal ďalšie zisťovania, ktorými si chcel overiť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch a vyjadreniach. Až na základe týchto zistení v nadväznosti na predložené prvotné doklady a vyjadrenia žalobcu správca dane vypracoval kontrolné zistenia, ktoré sa snažil ihneď po vypracovaní predložiť žalobcovi. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane pri správe daní nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a nevykonal daňovú kontrolu bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Protokol obsahoval súpis dokladov a správca dane pri ňom podľa žalovaného neuplatňoval ľubovôľu a nemal ani záujem vedome neuvádzať doklady, ktoré boli súčasťou ďalšieho preverovania. Sprístupnením dokladu Skladba ceny vozidla svedkovi poučenému o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo sa správca dane podľa žalovaného nedopustil porušenia práv a oprávnených záujmov žalobcu ani neporušenia povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Vzhľadom k tomu, že správca dane umožnil žalobcovi oboznámiť sa so zhotovenými fotokópiami ním predložených dokumentov, žalovaný ani v tomto prípade nezaznamenal ukrátenie práv žalobcu.

11. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. N. - diar: Rok podľa Dary“ v celkovej sume 60 000,00 € za daňové výdavky žalovaný uviedol, že dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcovi reklamné služby reálne poskytla spoločnosť MACANO s.r.o. Svedecká výpoveď konateľa tejto spoločnosti R. R. bola všeobecného charakteru, jeho odpovede na otázky správcu dane boli nejasné, nekonkrétne, svedok neuviedol žiadne overiteľné informácie. Svedeckou výpoveďou nebolo preukázané, že spoločnosť MACANO s. r. o. ako poskytovateľ reklamných služieb, uvedený na faktúrach a v Zmluve o reklame, mal oprávnenie zabezpečiť umiestnenie loga žalobcu v diári Rok podľa Dary. Rovnako faktúra č. A zo dňa 26.04.2016 v sume 5 000,00 € od dodávateľa D. N. s textom „Fakturujeme Vám propagáciu značky prostredníctvom diára Rok podľa Dary, nepreukazuje, že ňou bolo fakturované za propagáciu značky žalobcu, pretože v diári je uvedená aj značka spoločnosti MACANO s.r.o. Tým, že logo - ochranná známka žalobcu nebola prezentovaná na verejnosti cez komunikačné média (celá reklamná kampaň podľa predloženej fotodokumentácie sa týkala iba D. N. a jej diára), ale bola skrytá na poslednej strane diára, už podľa žalovaného vylúčila potenciálnych zákazníkov o kúpu tovaru žalobcu - ťahačov. Žalovaný považoval za málo pravdepodobné, že pre toho, kto si kúpi diár za účelom podpory D. N. a zdravého spôsobu života, bude uvedenie loga spoločnosti, ktorá predáva ťahače a poskytuje ich servis, prínosné a zaujímavé. Žalobcom predložené doklady podľa žalovaného nepreukazujú, že ide prioritne o reklamu žalobcu na predaj motorových vozidiel - ťahačov a poskytnutie servisu, ale o reklamu predaja diára D. N.. Žalovaný preto dospel k záveru, že náklady za reklamné služby v sume 60 000,00 €, fakturované spoločnosťou MACANO s. r. o., nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady podľa žalovaného nemožno uznať za daňové výdavky.

12. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za poskytnutie reklamných a propagačných služieb občianskym združením MOTOKLUB MEDZIBROD v celkovej sume 90 000,00 € za daňové výdavky žalovaný uviedol, že zo svedeckej výpovede R. R., štatutárneho zástupcu MOTOKLUBU MEDZIBROD jednoznačne vyplýva, že ide o sponzorstvo, pretože MOTOKLUB sa snaží získať finančné prostriedky na jeho fungovanie a deklaruje to formálnym uzatváraním zmlúv o poskytnutí reklamy vo forme umiestnenia loga alebo názvov spoločností. Ani dodatočné predloženie Dodatku č. 1 k Zmluve o reklamnej činnosti, vrátane predložených záznamov o odovzdaní reklamných letákov TRP náhradných dielov k reklamnej kampani zo dňa 04.03.2016, 20.05.2016, 28.07.2016 a 23.09.2016 neodstránili pochybnosti žalovaného, že ide o sponzorstvo, ktoré však podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, nie je daňovým výdavkom, na dosiahnutie a zabezpečenie príjmu. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že náklady za reklamné služby v sume 90 000,00 €, fakturované občianskym združením MOTOKLUB MEDZIBROD nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu.

13. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za zabezpečenie technickej správy budov v zmysle dodávateľských faktúr od spoločnosti EUBUILD, s.r.o. v celkovej sume 134 450,00 € za daňové výdavky žalovaný uviedol, že rozsiahlym dokazovaním bolo zistené, že žalobca, ani jeho dodávateľ a subdodávateľ nedisponujú takými dokladmi, ktorými by preukázali reálne uskutočnenie

správy budov a poradenskej činnosti. Konateľ spoločnosti EUBUILD, s.r.o. predložil k činnosti poradenstva, ktoré mal osobne vykonávať, opísané stavy elektromerov, vodomerov a plynomerov zapísané v tabuľke a z týchto údajov vytvorené grafické znázornenie. Spoločnosť EUBUILD, s. r. o. predloženými dokladmi, podkladmi a ani vyjadrením podľa žalovaného nepreukázala, že práve znalosti a schopnosti jej konateľa boli také, ktoré by naplnili podstatu poradenstva. Nebola predložená žiadna konkrétna písomná analýza vo vzťahu k poskytnutým poradenským službám, ktorá by mohla preukázať jeho uskutočnenie. Predložené tabuľky s opísanými stavmi elektromerov, vodomerov a plynomerov a grafické znázornenie vytvorené softwarom nie je podľa žalovaného dostatočným preukázaním činnosti poradenstva. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť EUBUILD, s.r.o. k správe budov predložila Zmluvu o správe budovy č. XXXX/XXXX s dodávateľom MACANO s.r.o., ktorá bola uzavretá dňa 28.12.2015, teda ten istý deň ako Zmluva o správe medzi žalobcom a spoločnosťou EUBUILD, s.r.o. a s identickým znením, vrátane záväzku dodávateľa zabezpečiť činnosť poradenstva v rámci energetických úspor, ktoré mal však vykonávať konateľ spoločnosti EUBUILD, s.r.o. Ing. N. J.. Svedecká výpoveď konateľa spoločnosti MACANO s. r. o. R. R. podľa žalovaného neobsahovala konkrétne skutkové tvrdenia, a preto nemala potrebnú dôkaznú hodnotu. Žalobca poskytol správcovi dane vyjadrenie len v teoretickej rovine a nepreukázal, že došlo k naplneniu predmetu Zmluvy o správe práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, pretože opakovane nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne odstránili pochybnosti správcu dane, a to hlavne zoznam osôb, ktoré reálne vykonávali služby a ktoré by bolo možné preveriť svedeckými výpoveďami a listinné dôkazy k poradenskej činnosti. Argumentáciu žalobcu, že výdavky na technickú správu budov sú opodstatnené aj v súvislosti s povinnosťou stanovenou certifikátmi ISO 9001 a ISO 14001, žalovaný považoval za irelevantnú, pretože žalobca má zavedený integrovaný systém manažérstva kvality podľa noriem EN ISO 9001 a ISO 14001 aj v súčasnosti, kedy si správu budov zabezpečuje vo vlastnej réžii. Taktiež skutočnosť, že správca dane analýzou cez softvér IDEA zistil, že sa v účtovníctve daňového subjektu nachádzajú daňové doklady od rôznych dodávateľov za drobné opravy, ktoré spadajú do predmetu zmluvne dohodnutej technickej správy budov, spochybňuje vierohodnosť tvrdení o nutnosti riešiť správu budov dodávateľom EUBUILD, s.r.o. To, že žalobca nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatnených daňových výdavkov, podľa žalovaného znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že náklady za zabezpečenie technickej správy budov v sume 134 450,00 €, fakturované spoločnosťou EUBUILD, s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemohol uznať za daňové výdavky.

14. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou N-Trans s.r.o. v sume 1 000,00 € za daňové výdavky žalovaný uviedol, že dokazovaním v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo preukázané, že neexistuje príčinná súvislosť medzi uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou DEMO TRANS, s.r.o. a činnosťou sprostredkovateľa. Z preverovania spoločnosti DEMO TRANS, s.r.o. (konečného kupujúceho ) podľa žalovaného jasne vyplýva, že iniciatíva vychádzala od tejto spoločnosti, o radu požiadali zamestnanca servisu, ktorý im poskytuje služby a ktorý im bol odborným poradcom už aj v minulosti. Celý proces prvého kontaktu, ponuky (typ, výbava, cena, termín dodania a iné), až po kúpu a s ňou spojený spôsob financovania, prebiehal výlučne len medzi kupujúcim a predávajúcim. Uvedené zistenie podľa žalovaného rozporuje základnú zásadu sprostredkovania a to, že medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. Sprostredkovateľ nemôže byť len pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu. Výsluch konateľa spoločnosti N-Trans s.r.o. R. Q. ako svedka, podľa žalovaného priniesol len neurčité a nekonkrétne odpovede. Sprostredkovateľ nepredložil žiadne listinné alebo iné dôkazy - zápisy z rokovaní, mailovú korešpondenciu, cestovné vyúčtovania a podobne, ktoré by preukazovali uskutočnenie sprostredkovania. Sprostredkovateľ bol v zmysle povinný uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou. Keď takto sprostredkovateľ nekonal a ani žalobca to od neho nepožadoval, prebral na seba riziko, že neunesie dôkazné bremeno. Malo byť v záujme žalobcu požadovať to od sprostredkovateľa a uchovávať pre daňové účely také dôkazy, ktorými preukáže skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva. Výzva na zapožičanie kompletného účtovníctva za zdaňovacie obdobie 2016 sa vrátila späť, nedoručená v odbernej lehote. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že náklady za sprostredkovanie v sume l 000,00 €, fakturované spoločnosťou N-Trans s. r. o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nebolo možné uznať za daňové výdavky.

15. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou MACANO s.r.o. v sume 4 320,00 € za daňové výdavky žalovaný uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že neexistuje príčinná súvislosť medzi uzavretím kúpnych zmlúv medzi žalobcom a spoločnosťami HAKY TRANS s. r. o. a RI + BR spol. s r.o. a činnosťou sprostredkovateľa. Z preverovania spoločnosti HAKY TRANS s.r.o. jasne vyplýva, že iniciatíva vychádzala od konateľa spoločnosti J. Y., ktorý oslovil S. N., zástupcu importéra DAF ako osobného známeho (kamaráta), ktorému dôveroval. On mu predložil ponuku žalobcu. Konateľ spoločnosti HAKY TRANS s.r.o. tiež uviedol, že spoločnosť MACANO s.r.o. mu nie je známa, ako ani konateľ tejto spoločnosti, ani pán N. v súvislosti s odporúčaním predajcu túto spoločnosť ani konateľa nespomínal. Uvedené zistenie podľa žalovaného rozporuje základnú zásadu sprostredkovania a to, že medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. Spoločnosť RI + BR spol. s r. o. bola zrušená od 24.10.2017 zlúčením so spoločnosťou KAREKYS s.r.o., Šaľa, v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 uviedla nulový súčet výnosov aj nákladov, ako aj v účtovnej závierke k 31.12.2016 uloženej v Registri účtovných závierok, ktorá neuvádza ani nárast dlhodobého hmotného majetku v roku 2016. V svedeckej výpovedi konateľa spoločnosti MACANO s.r.o. R. R. podľa žalovaného absentovali konkrétne skutkové tvrdenia, nemal presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňala definíciu pojmu podnikanie. Žalobca ako aj sprostredkovateľ mali byť podľa žalovaného pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dôslední a mali si byť vedomí, že budú musieť v prípadnom daňovom konaní svoju činnosť preukázať. Práve pre tento prípad mali disponovať dostatkom hlavne listinných dôkazov, ktoré by preukázali uskutočnenie sprostredkovania. Žalobca ani sprostredkovateľ nedisponovali takými dokladmi, ktorými by preukázali reálne uskutočnenie sprostredkovateľskej činnosti. Ak žalobca nevyžadoval od sprostredkovateľa písomné podklady, ktoré by preukázali vykonanú službu, prebral na seba riziko, že v prípade daňovej kontroly neunesie dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal, že práve znalosti, schopnosti, kontakty, či iné aktivity sprostredkovateľa boli také, ktoré boli v prospech žalobcu a len na základe pričinenia sprostredkovateľa došlo k uzatvoreniu zmlúv s tretími stranami. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že náklady za sprostredkovanie v sume 4 320,00 €, fakturované spoločnosťou MACANO s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nebolo možné uznať za daňové výdavky.

16. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za prijaté služby od spoločnosti www.dakarwe.com b.v.b.a. v sume 20 000,00 € za daňové výdavky žalovaný uviedol, že vykonanie služieb, ktoré sú uvedené v Zmluve o poskytovaní služieb a žalobcom boli označené ako „niektoré činnosti za predajcu“, nebolo žalobcom ani spoločnosťou www.dakarwe.com b.v.b.a. preukázané. Na požiadavku preukázania dožiadaná spoločnosť www.dakarwe.com b.v.b.a. uviedla, že ako sprostredkovateľ nemá tieto dokumenty a odvolávala sa na predávajúceho a kupujúceho. Bolo na žalobcovi, aby si zabezpečil také doklady, resp. dôkazy, ktorými by činnosť dodávateľa www.dakarwe.com b.v.b.a. jednoznačne preukázal. Žalobca, ako aj dodávateľ mali byť pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dôslední a mali si byť vedomí, že budú musieť v prípadnom daňovom konaní svoju činnosť preukázať. Práve pre tento prípad mali disponovať dostatkom hlavne listinných dôkazov, ktoré by preukázali uskutočnenie služieb. Žalobca a ani dodávateľ www.dakarwe.com b.v.b.a. podľa žalovaného nepredložili relevantné dôkazy, ktorými by akúkoľvek činnosť dodávateľa jednoznačne preukázali. Z dokazovania správcu dane podľa žalovaného jasne vyplynulo, že sa skutky - či už sprostredkovanie alebo akákoľvek iná služba nestali tak, ako tvrdí žalobca. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení služby, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že náklady za poskytnutie služieb v sume 20 000,00 €, fakturované spoločnosťou www.dakarwe.com b.v.b.a. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, 1. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nebol možné uznať za daňové výdavky.

17. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov ktoré boli zahrnuté v obstarávacej cene 6 ks vozidiel v sume 24 000,00 € za daňové výdavky žalovaný uviedol, že považuje okolnosti, za ktorých došlo k vyfakturovaniu prevádzky zariadení TX-SKY Comfort na 4 roky konečným odberateľom vozidiel DopraVanDelm, s.r.o za nehodnoverné a vzbudzujúce pochybnosti. Taktiež tvrdenie, že spoločnosť DopraVanDelm, s.r.o. v rámci spracovania účtovnej závierky zistila, že súčasťou ceny mala byť prevádzka zariadení na 4 roky, pričom vozidlá už boli kúpené a zaradené do užívania, je podľa žalovaného nelogická. Do obstarávacej ceny možno zahrnúť aj hodnotu príslušenstva automobilu vrátane montáže, (pričom príslušenstvom automobilu sa rozumejú napríklad rôzne nadstavby, ale aj elektrické ovládanie okien, centrálne uzamykanie dverí, klimatizačný systém, autorádio, reproduktory, anténa, poplašné a zabezpečovacie zariadenie, airbag, strešné okno, proti blokovacie zariadenie a pod.) ale rozhodne nie prevádzka komunikačného zariadenia, teda služba, ktorá sa bude vykonávať v budúcnosti (§ 35 ods. 1 a 2 Opatrenia: MF SR zo 16. decembra 2002 č. -92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov). K pripomienke daňového subjektu, že zahrnutie služieb ako servisné prehliadky alebo predĺžené záruky, býva súčasťou predajnej ceny, žalovaný uviedol, že uvedené sa nedá porovnať so službou - prevádzkou komunikačných zariadení, pretože prehliadky a záruky sú povinnou službou predávajúceho ako autorizovaného predajcu, záručné podmienky sú vopred stanovené, odsúhlasené a zákazník za ne väčšinou neplatí a prevádzka komunikačných zariadení je službou iného dodávateľa, nie predajcu, t.j. žalobca ako predajca ju nevie ovplyvniť, nie je vopred garantovaná, a teda žalobca poskytnutie tejto služby nevie a nikdy ani nebude vedieť preukázať. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že náklady za poskytnutie služieb v sume 24 000,00 € nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nebolo možné uznať za daňové výdavky.

Žalobné body

18. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že bol presvedčený, že napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím správcu dane bol ukrátený na jeho právach na uznanie výdavkov ako daňových výdavkov v zmysle Zákona o dani z príjmov, ktoré si uplatnil v daňovom priznaní 2016. Podľa názoru žalobcu žalovaný ako aj správca dane svojimi rozhodnutiami hrubým spôsobom porušili zásadu zákonnosti rozhodnutí, ktoré žalobca považoval za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

19. Žalobca prioritne namietal nedostatky v skutkových zisteniach, spočívajúce v nedostatočne zistenom skutkovom stave a v tom, že orgány verejnej správy na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy a skutočnosti, keď na tieto nevzhliadli vo vzájomných súvislostiach a vo veci predčasne rozhodli. Pokiaľ ide o neuznanie nákladov za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. N. - diár: Rok podľa Dary“ od spoločnosti MACANO, s.r.o v celkovej výške 60 000,00 € za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede konateľa spoločnosti MACANO, s.r.o R. R., ktorý v rámci výsluchu podľa názoru žalobcu potvrdil spoluprácu so spoločnosťou žalobcu, ako aj poskytnutie reklamných služieb pre žalobcu a rozsah dokladov, ktoré boli žalobcovi odovzdané. Zdôraznil, že žalobca so žiadnym iným subjektom nemal uzatvorenú zmluvu, na podklade ktorej by mu bola poskytnutá reklama uvedením loga žalobcu (totožného s jeho ochrannou známkou) s predmetom jeho činnosti v diári. Žiadnemu inému subjektu než spoločnosti MACANO s.r.o. žalobca za takúto reklamu nezaplatil. Bolo teda dôvodným prijať logicky záver, že keď sa v diári nachádza logo žalobcu s predmetom jeho činnosti, tak jediným dodávateľom ktorý pre žalobcu zabezpečil reklamu touto formou nemohol byť nik iný len spoločnosť MACANO s.r.o. Rovnako žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil aj fotodokumentáciu preukazujúcu uskutočnenie marketingovej akcie - „D. N. - diár: Rok podľa Dary“, ktorá bola realizovaná za účelom zvýšenia predajnosti diára. Žalovaný nesprávne skutkovo posúdil a nesprávne vyhodnotil, že prostredníctvom fotodokumentácie sa žalobca snažil preukazovať uskutočnenie reklamy. Podľa žalobcu bolo v danej veci potrebné rozlišovať propagáciu samotného diára komunikačnými prostriedkami v elektronickej podobe za účelom zvýšenia predajnosti samotného diára a už samotný predaj diára v jeho printovej podobe, v ktorom sa nachádzalo logo

žalobcu s predmetom jeho činnosti, pričom práve v uvedení loga a predmetu činnosti žalobcu v printovej podobe diára spočívala reklama. Samotný diár v jeho printovej podobe sprostredkoval odkaz verejnosti o existencii žalobcu a predmetu jeho činnosti. Predložením 16 stranovej farebnej dokumentácie žalobca len preukazoval, ako bol diár propagovaný za účelom zvýšenia jeho predajnosti. Keďže čím viac kusov diára sa predalo, tak úmerne sa aj logo žalobcu a predmet jeho činnosti dostal do povedomia vyššieho počtu potencionálnych záujemcov okúpu vozidla alebo aj o servis vozidiel. Žalobca tým sledoval zvýšenie predajnosti nákladných vozidiel a služieb servisu vozidiel. Nemá preto relevanciu ani „výtka“ žalovaného, že logo žalobcu nebolo prezentované prostredníctvom komunikačných médií. Žalobca vyjadril názor, že posudzovanie efektivity, prínosu a vhodnosti žalobcom zvolenej formy reklamy ide nad rámec skúmania zákonných podmienok pre uznanie výdavku na reklamu ako daňového výdavku, ktorých splnenie je vyžadované Zákonom o dani z príjmov. Všetky tieto skutočnosti vo vzájomných súvislostiach podľa žalobcu preukazujú reálnosť poskytnutia reklamy v diári uvedením loga a predmetu činnosti žalobcu spoločnosťou MACANO s.r.o.

20. Neuznanie nákladov za poskytnutie reklamných a propagačných služieb uvedených na faktúrach od občianskeho združenia MOTOKLUB MEDZIBROD v celkovej výške 90 000,00 € za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok z dôvodu ich vyhodnotenia žalovaným ako sponzorstva považoval žalobca za nesprávne. Žalobca poukázal na to, že MOTOKLUB MEDZIBROD je občianskym združením, ktoré môže sekundárne vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá má len podporný charakter pre rozvíjanie primárneho účelu občianskeho združenia a prípadný zisk z tejto sekundárnej podnikateľskej činnosti musí byť použitý len na ďalšiu činnosť občianskeho združenia. Poskytovanie reklamy predstavuje jeden zo špecifických prostriedkov slúžiacich k zaisteniu dostatočných finančných zdrojov na činnosť občianskeho združenia. Hodnotiaci úsudok žalovaného spočívajúci v tom, že ak sa MOTOKLUB MEDZIBROD snaží získať finančné prostriedky na svoje fungovanie, tak automaticky sa jedná o sponzoring, podľa žalobcu absolútne potiera formu reklamy ako jeden z možných foriem financovania občianskeho združenia. Žalobca ďalej uviedol, že reklama mu bol poskytnutá dvomi spôsobmi: logo s názvom žalobcu a logo značky TRP náhradných dielov (ktoré žalobca predáva), boli uvedené na závodnom motocykli, servisnom vozidle, pretekárskych dresoch, reklamnom bannery a súčasne obchodné meno žalobcu, adresy jej prevádzok, telefónne čísla, webová stránka, TRP náhradné diely boli uvedené v reklamných letákoch, ktoré boli rozširované počas športových podujatí na ktorých sa MOTOKLUB MEDZIBROD zúčastnil. Uvedeným žalobca vždy sledoval zlepšenie uplatnenia spoločnosti žalobcu a náhradných dielov TRP na trhu, dosahovanie zisku a zvýšenie obratu predaja TRP náhradných dielov vzhľadom na nastavený bonusový systém za ich predaj a nie podporu športovej činnosti MOTOKLUBU MEDZIBROD. Závery žalovaného sú podľa žalobcu výsledkom nesprávnej interpretácie výpovede R. R., štatutárneho zástupcu MOTOKLUB MEDZIBROD. Vykonávanie reklamnej činnosti v oboch formách v zmysle Zmluvy o reklamnej činnosti v znení Dodatku č. 1 žalobca považoval vykonanými dôkazmi za preukázané.

21. V súvislosti s neuznaním nákladov za zabezpečenie technickej správy budovy od spoločnosti EUBUID, s.r.o. v celkovej výške 134 450,00 € za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca namietol, že mu postupom správcu dane bolo odňaté právo klásť otázky svedkovi Z.. N. J., štatutárnemu zástupcovi dodávateľa EUBUID, s.r.o Žalobca poukázal na to, že správca dane výzvou č. 102012183/2019 zo dňa 22.08.2019 adresovanou jeho dodávateľovi EUBUILD, s.r.o. odvolávajúc sa na ustanovenie § 26 ods. 7 Daňového poriadku (ustanovenie upravujúceho tzv. edičnú povinnosť), vyzval jeho dodávateľa na predloženie dokladov týkajúcich sa poskytnutia služieb na základe Zmluvy o zabezpečení technickej správy budovy zo dňa 28.12.2015 uzatvorenej so žalobcom, a súčasne sa dopytoval u dodávateľa vysvetlení vo vzťahu ku konkrétnostiam ohľadne vykonávania služieb pre žalobcu. Požadované vysvetlenia mali byť podľa názoru žalobcu predmetom ústneho pojednávania, v rámci ktorého by dodávateľ žalobcu vystupoval v pozícii svedka. Správca dane po doručení písomnej odpovede dodávateľa realizoval ústne pojednávanie, avšak ani o tomto úkone žalobcu neupovedomil. Takýmto postupom správcu dane nebol žalobcovi vytvorený priestor na realizáciu jeho procesného práva zakotveného v § 45 os. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca ďalej argumentoval, že z ním predloženej dokumentácie je zrejmé, že služby, ktoré boli dodávané na základe Zmluvy o technickej správy budovy zo dňa 28.12.2015 zo strany dodávateľa EUBUILD, s.r.o., konkrétne prostredníctvom jej konateľa p. J., v časti označenej ako „poradenstvo v rámci energetických úspor“, predstavovali v danom prípade služby, ktoré sa pri technickej správe budov bežne vykonávajú, pričom možno hovoriť o tzv. bežnej technickej administratíve spojenej so správou budovy. Zdôraznil, že pod dojednaním „poradenstva v rámci energetických úspor“ v zmysle Zmluvy o technickej správy

budovy zo dňa 28.12.2015 vždy rozumel činnosť tvoriacu časť bežnej technickej administratívy pri správe budovy spočívajúcu najmä v sledovaní a kontrole meračov vody, elektriny, plynu; mesačnom vykonávaní odpisov spotrieb energií a ich vyhodnocovanie so snahou optimalizovať túto spotrebu; kontrole a regulácii kúrenia; zabezpečovaní výmeny vodomerov, elektromerov a plynomerov, pričom na túto činnosť tvoriacu bežnú technickú administratívu pri správe budovy, nie je potrebná odborná spôsobilosť. ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Poukázal na to, že žalovaný nepopiera vykonanie predmetnej činnosti zo strany dodávateľa, avšak spochybňuje, že táto činnosť nenapĺňa znaky v zmysle ním chápaného pojmu poradenstva, pričom však žalobcovi nie je zrejmé, od akého právneho základu žalovaný odvodzuje svoju pôsobnosť skúmať, čo sa rozumie pod pojmom „poradenstvo“ a toto následne vnímať striktne reštriktívne tak, že na jeho poskytovanie sa vyžaduje odborná spôsobilosť a následne tvrdiť, že výsledkom „poradenstva“ musí byť nevyhnutne analýza. Takýto postup žalovaného vykazuje podľa žalobcu známky zrejmej nesprávnosti vo vyhodnocovaní skutočností získaných v rámci administratívneho konania, striktného formalizmu a svojvôle. Ďalej žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede konateľa spoločnosti MACANO s.r.o. R. R. a poukázal na to, že tento uviedol relevantné konkrétne skutkové tvrdenie (explicitne potvrdil vykonávanie služieb správy budov v roku 2016), na ktoré mal žalovaný prihliadať. Za nesprávnu žalobca považoval aj konštatáciu žalovaného, že nedisponoval on ani jeho dodávateľ a subdodávateľ takými dôkazmi, ktorými by preukázali reálne uskutočnenie správy budov a poradenskej činnosti. Žalovaný podľa žalobcu nedôvodne spochybnil opodstatnenosť výdavkov na zabezpečenie technickej správy budov prostredníctvom dodávateľa EUBUILD, s.r.o. Prostredníctvom tohto dodávateľa žalobca zabezpečoval technickú správu budov, vykonávaním ktorej sa sledoval prioritný záujem na tom, aby bol zabezpečený bežný chod servisov a teda, aby jeho pobočky (Zvolen, Bratislava a Šurany) mohli vykonávať predmet svojej činnosti a dosahovať tak zdaniteľné príjmy. Výdavky na zabezpečenie tejto technickej správy budovy žalobca považoval za opodstatnené, nakoľko boli nevyhnutné na zabezpečenie bežného chodu servisov, bez ktorého by nebolo možné dosahovať zdaniteľné príjmy, je nevyhnutné považovať za opodstatnené. Zabezpečením technickej správy budov žalobca sledoval, aby ako autorizovaný dealer DAF spĺňal požadované štandardy a nebolo mu odňaté postavenie DAF dealer. V prípade jej nezabezpečenia by sa žalobca nestal držiteľom certifikátov ISO 9001 a ISO 14001 a nesplnil by podmienky vyžadované od autorizovaného dealera DAF. Je na vôli každého subjektu, ako sa rozhodne zabezpečiť správu budovy, či internými kapacitami alebo externou formou. Skutočnosť, že od roku 2017 sa žalobca rozhodol zastrešovať technickú správu budov prostredníctvom interných personálnych kapacít, ktoré musel vytvoriť, nemôže byť podľa žalobcu sama osebe relevantným dôvodom, z ktorého vyvodzuje žalovaný údajnú neopodstatnenosť výdavkov na technickú správu budovy za rok 2016, ktorú si žalobca predtým zabezpečovali externou formou. Pokiaľ ide o daňové doklady od rôznych dodávateľov za drobné opravy nachádzajúce sa v jeho účtovníctve, žalobca poukázal na to, že sa jednalo o odborné práce, na vykonanie ktorých bolo potrebné zabezpečiť odborne spôsobilé osoby. Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak podľa žalobcu svedčia o nesprávnosti záveru žalovaného ohľadne údajnej neopodstatnenosti riešiť správu budovy prostredníctvom dodávateľa EUBUILD, s.r.o. Žalobca považoval odôvodnenie odmietnutia jeho požiadavky na vypočutie svedkov T. U. a J. O. žalovaným za formalistické, neracionálneho a nelogické. Poukázal na to, že je právom daňového subjektu navrhnúť akýkoľvek dôkaz, ktorý podľa jeho názoru môže napomôcť zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Je podľa neho úplne bežné, ak daňový subjekt nedisponuje listinnými dôkazmi, teda nie je ich doloženie možné, tak daňový subjekt môže navrhnúť výsluch svedka, ktorý môže skutočnosti rozhodné pre prejedávanú vec potvrdiť. Takýto postup bol podľa žalobcu úplne legitímny a hodnotiaci úsudok žalovaného o neopodstatnenosti tejto požiadavky, tak vykazuje známky rozporu so zásadami logického myslenia a ľubovôle. Naviac žalovaný svojou konštatáciou, že výsluch svedkov by nenahradil chýbajúce listinné dôkazy (zoznam osôb, ktoré reálne vykonávali služby) potiera, že výsluch svedka môže byť spôsobilým samostatným dôkazom. Nadraďovanie listinného dôkazu nad dôkaz výsluchom svedka a pripisovanie listinnému dôkazu vyššiu právnu silu než výsluchu svedka rovnako vykazuje podľa žalobcu zo strany žalovaného známky svojvôle. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne usudzuje, že skutočnosti, ktoré by sa získali výsluchom svedkov, mal vedieť preukázať žalobca alebo jeho dodávateľ a tým bráni, aby žalobca sprostredkovane, teda prostredníctvom tretej osoby (svedka) preukazoval rozhodné skutočnosti, resp. svoje tvrdenia. Tým, že žalovaný nepristúpil k vykonaniu dôkazov navrhovaných žalobcom (výsluchov svedkov), ktoré by prispeli k objasneniu veci, podľa žalobcu nezákonne odmietol náležitým spôsobom objektívne a riadne zistiť skutočný stav veci.

22. Pri neuznaní nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou N-Trans, s.r.o. vo výške 1 000,00 € za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca namietol nesprávnosť

konštatovania žalovaného, že celý proces prvého kontaktu, ponuky (typ, výbava, cena, termín dodania a iné), až po kúpu a s ňou spojený spôsob financovania, prebiehal výlučne len medzi kupujúcim a predávajúcim. Žalobca poukázal na to, že výsluchom druhého konateľa kupujúceho DEMOTRANS, s.r.o. p. J., ktorý osobne komunikoval s p. F., aj obchodným zástupcom žalobcu p. Y., by sa mohlo zistiť, či sa v rámci tejto komunikácie p. Hodes zmienil aj o spoločnosti N-trans, s.r.o. Žalobca nepopieral, že konateľ kupujúceho DEMOTRANS, s.r.o. p. J. nedisponoval potrebnými informáciami, avšak podľa neho nemožno opomínať, že p. J., na ktorého výsluchu mal žalovaný zotrvať, predstavoval osobu svedka, ktorý zo svojej pozície mal vypovedať o skutočnostiach, ktoré vnímal svojimi zmyslami. Naviac mal žalobca za to, že v súdenej veci bolo potrebné zamerať dokazovanie iným smerom, než ho vykonal žalovaný, a to tým, že bolo potrebné zistiť od koho (a teda či práve od sprostredkovateľa N-Trans, s.r.o.) mal p. F. informáciu o odporúčaní na žalobcu, ktorú následne „posunul“ konečnému zákazníkovi. Z uvedeného dôvodu bolo podľa žalobcu nevyhnutné vykonať výsluch p. F., ktorého však vykonanie žalovaný odmieta. V prípade ak by p. F. nedisponoval informáciou o žalobcovi práve od p. Q. (N-Trans, s.r.o.), tak by p. F. nedal odporúčanie na žalobcu konečnému zákazníkovi DEMOTRANS, s.r.o. a teda obchod by sa nezrealizoval. Žalovaný tak podľa žalobcu bez toho, aby náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci výsluchom p. F., ktorý predstavuje pre súdenú vec kľúčový dôkaz, predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci prijal záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy. Ďalej žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie výpovede R. Q., konateľa N-Trans, s.r.o., žalovaným, ktorý ju vyhodnotil ako nekonkrétnu a neurčitú. Z jeho výpovede podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že pre žalobcu reálne uskutočňoval sprostredkovateľskú činnosť. Žalobca nesúhlasil s tým, ako žalobca odôvodnil odmietnutie jeho požiadavky na výsluch svedkov p. F., p. J. a p. Y., ktoré podľa neho vykazuje značné známky formalistického a tendenčného odmietania vykonania dokazovania spôsobom, ktorý by prispel k náležitému a objektívnemu zisteniu skutočného stavu veci. Odmietnutia vykonania týchto dôkazov bolo podľa názoru žalobcu nezákonné a nebolo ani adekvátnym spôsobom odôvodnené. Uvedené podľa žalobcu len nasvedčuje tej skutočnosti, že žalovaný resp. správca dane nedostatočne zistili skutočný stav veci, aby mohli vo veci rozhodnúť. Navrhovaní svedkovia mohli podľa žalobcu potvrdili ním uvádzané skutočnosti.

23. Pri neuznaní nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou MACANO s.r.o., vo výške 4 320,00 € za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok sa žalobca nestotožnil s konštatáciou žalovaného, že medzi i činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy neexistovala príčinná súvislosť a poukázal na to, že žalovaný zobral do úvahy a vyhodnotil len časť výpovede konateľa konečného kupujúceho HAKY TRANS s.r.o. J. Y.. Žalovaný tak podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil dôkaz výsluch svedka p. Y., len na podklade ktorého a naviac bez vykonania výsluchu kľúčového svedka p. N. prijal predčasný záver o neexistencii príčinnej súvislosti medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy na kúpu vozidiel značky DAF od žalobcu. Ďalej žalobca namietol, že správca dane upustil od výsluchu Mgr. Z. D., konateľa konečného zákazníka RI + BR spol. s r.o., a nevyužil svoje oprávnenie predviesť svedka v zmysle § 20 Daňového poriadku. Keďže žalovaný resp. správca dane nezotrvali na výsluchu p. D. za použitia inštitútu predvedenia, podľa žalobcu predčasne vydali rozhodnutie bez toho, aby vykonali v predmetnej veci dokazovanie náležitým spôsobom a tak objektívne zistili skutočný stav veci. Žalobca ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede R. R., konateľa MACANO s.r.o. , ktorý podľa neho potvrdil vykonávanie sprostredkovania pre žalobcu. Žalovaný nesúhlasil ani s vyhodnotením jeho požiadavky na výsluch svedka S. N. žalovaným ako neopodstatnenej. Svedka S. N. žalobca navrhol vypočuť z dôvodu, že tento oslovoval potencionálnych zákazníkov s odporúčaním na žalobcu a realizoval proces predaja. Uvedeným dôkazom by sa potvrdila reálnosť participácie dodávateľa MACANO s.r.o., ako sprostredkovateľa. Činnosť sprostredkovateľa spočívala v tom že tento dával priamo kontakty konateľovi žalobcu p. J., čo podľa žalobcu predstavuje vyvinutie aktivity sprostredkovateľom, v dôsledku ktorej bolo umožnené žalobcovi realizovať proces predaja vozidiel DAF. Tým, že žalovaný odmietol vykonať výsluch tohto svedka, zmaril podľa žalobcu jeho právo na dôkaz svedčiaci v jeho prospech ako aj k odmietnutiu spoľahlivo a objektívne zistiť skutočný stav veci.

24. V súvislosti s neuznaním nákladov za prijaté služby od spoločnosti www.dakarwe.com b.v.b.a. vo výške 20 000,00 € za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca namietol nezákonné odmietnutie jeho návrhu na výsluch svedka S. N.. Navrhovaný svedok ako osoba, ktorá mala priamo komunikovať s dodávateľom žalobcu spoločnosťou www.dakarwe.com, by sa tak vedela vyjadriť, či komunikovala ohľadne predaja práve so spoločnosťou www.dakarwe.com a teda či reálne spoločnosť

www.dakarwe.com ako dodávateľ žalobcu vykonal služby v zmysle Zmluvy o poskytnutí činnosti. Uvedený svedok podľa žalobcu predstavoval pre súdenú vec kľúčový dôkaz, ktorý žalovaný odmietol vykonať. Uvedeným tak podľa žalobcu žalovaný zmaril jeho právo na dôkaz a tým, že žalovaný nepristúpil k vykonaniu dôkazu, ktorý by prispel k objasneniu danej veci, nezákonne tak odmietol aj náležitým spôsobom objektívne a riadne zistiť skutočný stav veci. V prípade ak by žalovaný resp. správca dane správne a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil vykonané dôkazy a náležitým spôsobom by zistil skutočný stav veci (výsluchom p. S. N.), nedospel by podľa žalobcu k záveru o údajnom nepreukázaní činnosti a služieb, ktoré žalobcovi poskytla spoločnosť www.dakarwe.com. Vo veci neuznania nákladov, ktoré boli zahrnuté v predajnej cene 6 ks vozidiel vo výške 24 000,00 € za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca upozornil na to, že sumu 24 000,00 € za prevádzku zariadenia TX-SKY Comfort na 4 roky vykázal zároveň vo výnosoch aj nákladoch, preto jej zahrnutie, resp. nezahrnutie do výnosov a nákladov má neutrálny vplyv na základ dane. Z pohľadu žalobcu ide o nákup a predaj služby pre zákazníka v jednom roku. Táto transakcia je podobná akémukoľvek inému prípadu, kde sa jedná o princíp refakturácie služieb.

25. V námietke nesprávneho právneho posúdenia veci pri neuznanom daňovom výdavku za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. N. - diár: Rok podľa Dary“ žalobca namietol, že žalovaný nezákonne rozšíril zodpovednosť za vzniknutú dôkaznú núdzu na žalobcu, hoc táto vznikla na strane iného subjektu. Žalobca požiadavku žalovaného ohľadne zaobstarania si dôkazu preukazujúceho, že na poskytnutie reklamy v diári mal jeho dodávateľ oprávnenie, považoval za nezákonné rozširovanie dôkazného bremena žalobcu. Argumentoval tým, že nebolo v jeho možnostiach preverovať obstarávací proces zabezpečenia reklamy jeho dodávateľom a teda či vôbec na poskytnutie reklamy v diári mal jeho dodávateľ aj oprávnenie od D. N.. Poukázal na to, že nemá právo žiadať od svojich obchodných partnerov nimi uzatvorené zmluvy s ich obchodnými partnermi, keďže tieto majú často povahu obchodného tajomstva. Uvedomujúc si túto skutočnosť, žalobca z obozretnosti túto otázku zmluvne ošetril v Zmluve o reklame a marketingu uzatvorenej s dodávateľom MACANO s.r.o. zo dňa 01.04.2016. K splneniu podmienok vecnosti a preukázateľnosti daňových výdavkov žalobca uviedol, že vecná súvislosť tohto výdavku s príjmami bola daná tým, že uvedením loga s predmetom činnosti žalobcu v samotnom diári, ako spôsobilom komunikačnom nástroji sprostredkujúcom odkaz verejnosti o existencii žalobcu, sledoval zviditeľnenie sa v očiach širokej verejnosti, keďže D. Rolins je verejne známa osoba a teda uvedeným sa v dôsledku synergického efektu snažili zvýšiť dopyt po jeho službách (t.j. zvýšenie predaja nákladných vozidiel a služieb servisu vozidiel). Výdavky, ktoré žalobca zaplatil za zabezpečenie a vykonanie reklamy v diári boli vynaložené so zámerom udržania a zabezpečenia jeho príjmov. Predmetné vyobrazenie v diári propagujúce žalobcu podľa neho napĺňa definičné znaky pojmu reklamy podľa . Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. v zmysle ktorého „Reklamou všeobecne sa rozumie oznámenie, predvedenie alebo iná prezentácia šírená hlavne komunikačnými médiami majúce za cieľ podporu podnikateľskej činnosti, hlavne podpora spotreby alebo predaj tovaru, výstavby, prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti, predaja alebo využitia práv alebo záväzku, podporu poskytovania služieb, propagácie ochrannej známky. Komunikačnými médiami, ktorými je reklama šírená, sa rozumejú prostriedky umožňujúce prenášanie reklamy, hlavne periodická tlač a neperiodické publikácie, rozhlasové a televízne vysielanie, audiovizuálne produkcie, počítačové siete, nosiče audiovizuálnych diel, plagáty a letáky.“ S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že pod pojem komunikačný prostriedok bezpochybne možno zaradiť aj diár. Nemožno preto považovať za správne právne posúdenie, keď žalovaný ignorujúc základné definičné prvky reklamy v zmysle stroho posúdil, že „nejde prioritne o reklamu daňového subjektu na predaj motorových vozidiel - ťahačov a poskytnutie servisu“ a „logo - ochranná známka uvedená iba na poslednej starane diára neinformuje o možnosti kúpy ťahačov a servisov“. Správnosť názoru, že logo (ochranná známka) žalobcu s uvedením predmetu jeho činnosti v diári, napĺňa definičné znaky pojmu reklama, potvrdzuje podľa žalobcu aj komunitárne právo. V rámci tejto prejednávanej veci je rozhodnou Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame, ktorá v čl. 2 písm. a/ pojem reklama vymedzuje ako „akékoľvek predvedenie súvisiace s obchodom, podnikaním, remeslom alebo po volaním, ktorého cieľom je podpora odbytu tovaru alebo služieb, vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov.“ V súvislosti s vymedzením pojmu reklama žalobca poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-112/99 (Tohsiba Europe ) a veci C-530/09. Žalobca mal za to, že umiestnenie jeho loga (ochrannej známky), ktoré obsahuje názov žalobcu, spolu s uvedením predmetu činnosti žalobcu, na poslednej strane diára - Rok podľa Dary napĺňa definičné znaky pojmu reklama. Preto zo strany žalovaného konštatácia ohľadne nesplnenia podmienky vecnosti a preukázateľnosti výdavku v danej veci nie je podľa žalobcu dôvodná.

26. Pri neuznanom daňovom výdavku za poskytnutie reklamných a propagačných služieb občianskym združením MOTOKLUB MEDZIBROD žalobca namietol, že žalovaný nesprávne posúdil, že v danej veci malo ísť o sponzorstvo a nesprávne danú vec právne kvalifikoval, keď túto podriadil pod sponzorstvo upravené v a následne od uvedenej nesprávnej kvalifikácie odvodil nesplnenie podmienky vecnosti pre uznanie daňového výdavku. Nesprávnosť právneho posúdenia zo strany žalovaného žalobca videl v tom, že z je zrejmé, že existujú obmedzenia v osobe príjemcu sponzorského, keďže na to aby osoba prijímateľa sponzorského mohla uzatvoriť zmluvu o sponzorstve je nevyhnutné, aby osoba prijímateľa bola členom národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie. Už na tomto základe, keďže MOTOKLUB MEDZIBROD nedisponoval členstvom v národnom športovom zväze alebo národnej či medzinárodnej športovej organizácii, je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu podriadenie predmetného prípadu pod režim zmluvy o sponzorstve upraveného . Žalobca zdôraznil, že s MOTOKLUBOM MEDZIBROD uzatvoril Zmluvu o reklamnej a propagačnej činnosti, ktorou si zmluvné strany vyslovene prejavili vôľu realizovať reklamnú a propagačnú činnosť a nie sponzorstvo. Zverejnením loga spolu s názvom našej žalobcu a loga značky TRP náhradných dielov na závodnom motocykli, servisnom vozidle, pretekárskych dresoch, reklamnom bannery, ako aj šírením reklamných letákov zameraných na propagáciu predaja TRP náhradných dielov, v ktorých bolo uvedené obchodné meno žalobcu a tovar značky TRP, ktoré žalobca predáva, dochádzalo podľa žalobcu prostredníctvom platformy športových podujatí, na ktorých sa MOTOKLUB MEDZIBROD zúčastnil, k ovplyvňovaniu trhu a ovplyvňovaniu dopytu po určitom produkte, pričom produktom v danom prípade bol názov (obchodné meno) žalobcu a TRP náhradné diely, ktoré žalobca predáva. Uvedené podľa žalobcu jednoznačne vykazuje definičné znaky pojmu reklama. Žalobca mal za to, že spôsobom ako bola realizované reklamná činnosť MOTOKLUBOM MEDZIBROD, išlo o činnosť spôsobilú vytvoriť vnem u jej recipientov o existencii žalobcu a TRP náhradných dielov. Spôsob reklamy počas motokrosových pretekov žalobca považoval za vhodný, keďže sa pretekov zúčastňujú ľudia, ktorí majú záujem o motorizmus a môžu sa medzi nimi nachádzať aj potencionálni záujemcovia o kúpu náhradných dielov na motorové vozidlá, ktoré žalobca predáva. Transakcia s MOTOKLUBOM MEDZIBROD, spočívajúca v poskytnutí reklamy slúžila žalobcovi na to, aby mu pomohla dosiahnuť, zabezpečiť či udržať jeho zdaniteľné príjmy. Z uvedeného dôvodu preto nie je podľa žalobcu správna konštatácia žalovaného ohľadne nesplnenia podmienky vecnosti.

27. Pri neuznanom daňovom výdavku za zabezpečenie technickej správy budovy od spoločnosti EUBUID, s.r.o. žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. upozornil na nesprávnu interpretáciu rozloženia dôkazného bremena konajúcimi daňovými orgánmi. Zastával názor, že svoje dôkazné bremeno vyčerpal, keď v danej veci disponoval existenciou materiálneho plnenia, faktúrami, výpismi z účtu preukazujúcimi úhrady za služby technickej správy budov, vyhodnoteniami spotreby energií a svedeckou výpoveďou R. R.. Skutočnosť, že mu žalovaný vyčítal nepredloženie zoznamu osôb, ktoré sa osobne podieľali na vykonávaní prác a od uvedeného nepreukázania obstarávacieho procesu jeho dodávateľa vyvodzoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu, podľa neho vykazuje známky nezákonného rozširovania dôkazného bremena. Žalobca vyjadril presvedčenie, že nemožno v danom prípade založiť rozhodnutie o neuznaní výdavku za daňový len z dôvodu absencie zoznamu osôb a že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov alebo služieb svojho dodávateľa, a to najmä z dôvodu, že zákon nedáva právne prostriedky daňovníkovi na sledovanie týchto procesov u svojich dodávateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozhodnutia sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

28. Pri neuznanom daňovom výdavku za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou N-Trans, s.r.o. žalobca opätovne opísal ním tvrdený priebeh sprostredkovania, pričom konanie spoločnosti N- Trans, s.r.o. ako sprostredkovateľa, ktorý oslovil p. F. vedúceho autorizovaného servisu ČSAD Hodonín, a.s. s požiadavkou, aby v prípade, ak by vedel o niekom zo západného Slovenska, kto má záujem o kúpu dopravnej techniky DAF alebo TATRA, nech odporučí prioritne žalobcu, podľa žalobcu svedčí o jeho pričinení k tomu aby sa obchod realizoval, a teda príčinná súvislosť by pri náležitom zistení skutočného stavu veci bola daná a záver o jej údajnom nepreukázaní je predčasný. Rovnako pri neuznanom daňovom výdavku za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou MACANO s.r.o., žalobca opísal ním tvrdený priebeh sprostredkovania, pričom konanie spoločnosti MACANO s.r.o., ktorá prostredníctvom svojho konateľa R. R. dávala kontakty priamo konateľovi žalobcu p. J., podľa žalobcu

svedčí o jeho pričinení k tomu, aby sa obchod realizoval, a teda príčinná súvislosť by pri náležitom zistení skutočného stavu veci bola daná a záver o jej údajnom nepreukázaní je predčasný. Obdobne žalobca argumentoval aj pri neuznanom daňovom výdavku za prijaté služby od spoločnosti www.dakarwe.com b.v.b.a., pričom zdôraznil, že ak by žalovaný náležite zistil skutočný stav veci a vykonal by výsluch svedka S. N., bolo by možné sa odôvodnene domnievať, že sa preukáže, že tento v súvislosti s realizovaním a koordinovaním všetkých potrebných záležitosti pri predaji vozidiel komunikoval s dodávateľom žalobcu www.dakarwe.com, a teda by sa potvrdila reálnosť uskutočnenia služieb v zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb. Pri neuznanom daňovom výdavku v podobe nákladov za prevádzku zariadenia TX-SKY Comfort na 4 roky zahrnutých v predajnej cene 6 ks vozidiel sa žalobca nestotožnil s konštatáciou žalovaného, že uvedená služba nemôže byť súčasťou predajnej ceny. Dôvodil, že keď si zmluvné strany v rámci zmluvnej voľnosti dojednali predajnú cenu, do ktorej zahrnuli aj prevádzku tohto zariadenia, takéto konanie bolo zákonom dovolené. Ďalej poukázal na to, že žalovaným uvádzané ustanovenie § 35 opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002 č. -92, na žalobcu v danom prípade nedopadá a poukazovanie naň nemá v danom prípade opodstatnenie, keďže to upravuje účtovanie obstarávania dlhodobého hmotného majetku a žalobca v predmetnom prípade vozidlá predával ako tovar. Žalobca poukázal na to, že sa jedná o obdobný prípad ako pri bežnej obchodnej praxi, ktorá zahŕňa služby spočívajúce v servisných prehliadkach áut, prípadne v predĺženej záruke za vozidlá, náklady ktorých sa na základe rozhodnutia zákazníka zahŕňajú do predajnej ceny vozidiel. Uvedený daňový výdavok bol poľa žalobcu vynaložený na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Nezahrnutím výnosu a nákladu v jednom (t.j. rovnakom) roku by podľa neho došlo k porušeniu princípu časovej a vecnej súvislosti vynaložených nákladov s dosiahnutým výnosmi v rámci jedného zdaňovacieho obdobia a k deformácii hospodárskeho výsledku z účtovného hradiska ako aj základu dane z pohľadu daňového. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že základ dane za rok 2016 bol vykázaný správne a záver žalovaného resp. správcu dane nemá oporu v právnych predpisoch a je v rozpore s presnou špecifikáciou uskutočnenej transakcie.

29. V žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca namietol, že rozhodnutie žalovaného vykazuje pri neuznanom daňovom výdavku za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. N. - diár: Rok podľa Dary“ a pri neuznanom daňovom výdavku za poskytnutie reklamných a propagačných služieb občianskym združením MOTOKLUB MEDZIBROD známky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov v dôsledku nedostatočného odôvodnenia, keď žalovaný konštatoval na strane žalobcu povinnosť ozrejmovania skutkových a právnych otázok ním označených judikátov a následného uvedenia prípadných obdobných resp. rovnakých skutkových okolností s posudzovaným prípadom. Mal za to, že bolo úlohou žalovaného, aby poznal znenie ním označených judikátov, resp. bolo jeho povinnosťou sa s nimi oboznámiť a následne sa náležitým spôsobom aj s nimi vysporiadať. V dôsledku uvedeného žalovaný podľa žalobcu ani nepristúpil k oboznámeniu a teda ani k náležitému vysporiadaniu jeho vecnou argumentáciou. V súvislosti s neuznaním daňového výdavku za zabezpečenie technickej správy budovy od spoločnosti EUBUID, s.r.o. žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vykazuje známky nezrozumiteľnosti, keď žalovaný na jednej strane konštatoval, že žalobca nepreukázali, že k naplneniu predmetu Zmluvy o zabezpečení technickej správy budovy došlo dodávateľom uvedeným na faktúre a súčasne na strane druhej konštatoval nepreukázanie reálneho uskutočnenia správy budov a poradenskej činnosti, teda údajnú neexistenciu materiálneho plnenia.

Vyjadrenie žalovaného a replika

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

31. Žalobca v replike vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného neobsahovalo žiadnu novú vecnú argumentáciu k skutočnostiam ním namietaným v žalobe, odkázal na všetky skutkové a právne skutočnosti v nej uvedené.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu (správcu dane), vrátane konania, ktoré ich

vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe žalobcu zistil, že správna žaloba bola dôvodná.

32. Právny zástupca žalobcu sa na nariadenom pojednávaní pridržiaval podanej správnej žaloby.

33. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

35. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36. Podľa a (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

37. Podľa § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.

39. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

40. Podľa 19 ods. 2 písm. k/ Zákona o dani z príjmov daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

41. Podľa reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak1c).

42. Podľa produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace

43. Podľa Čl. 2 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame na účely tejto smernice sa pod „reklamou“ rozumie akékoľvek predvedenie súvisiace s obchodom, podnikaním, remeslom alebo povolaním, ktorého cieľom je podpora odbytu tovaru alebo služieb, vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov.

44. Podľa zmluvou o sponzorstve v športe sa sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej len „sponzorské“) športovcovi, športovému odborníkovi podľa alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len „sponzorovaný“), a sponzorovaný sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným.

45. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

46. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

48. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a e/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

49. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

50. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 74 262,55 € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 z dôvodu, že na základe výsledku daňovej kontroly a doplňujúceho preverovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania sa výsledok hospodárenia žalobcu pri zisťovaní základu dane výšil o sumy, ktoré nemožno podľa Zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov. Správny súd preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorým ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe ( ). V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.

51. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi.

52. V prvom rade žalobca v podanej žalobe namietal nedostatky v skutkových zisteniach spočívajúce v nedostatočne zistenom skutkovom stave ako aj v tom, že orgány verejnej správy na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto časti žalobca uviedol svoje vyjadrenia, resp. stanoviská k argumentácii žalovaného uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tvrdenia o nepravdivosti niektorých záverov žalovaného, nesúhlas s vyhodnotením dôkazov s následnou prezentáciou svojho vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov. Správny súd tieto vyjadrenia žalobcu vyhodnotil ako vyslovenie nesúhlasu s tvrdeniami žalovaného, resp. nesúhlasu s vyhodnotením vykonaných dôkazov, ktoré samé o sebe nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k vyhodnoteniu jednotlivých výpovedí svedkov správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca neunesie dôkazné bremeno a nepreukáže splnenie podmienok pre uznanie výdavkov ako daňových výdavkov v zmysle Zákona o dani z príjmov objektívnymi dôkazmi, potom na preukázanie splnenia týchto podmienok nepostačuje len výpoveď samotného žalobcu alebo výpovede súčasných, resp. bývalých konateľov deklarovaných dodávateľov žalobcu, najmä pokiaľ tieto neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti a nie sú zo strany konateľov, resp. bývalých konateľov deklarovaných dodávateľov doložené objektívnymi verifikovateľnými listinnými dôkazmi. V rámci tohto žalobného bodu žalobca polemizuje s vyjadreniami a závermi správcu dane a žalovaného, pričom prezentuje svoje vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov, čo však nepostačuje na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvedeným námietkam chýba zrozumiteľná a určitá argumentácia odôvodňujúca, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon (premetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia), čo za žalobcu správny súd nemohol doplniť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať. Nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov, so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného nesúhlasil, resp. vykonané dôkazy hodnotil sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu, resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou. Len jednostranné závery, hodnotenia, domnienky a konštatovania žalobcu sami o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia neosvedčujú. Hodnotenie dôkazov si nemožno zamieňať s právnym posúdením veci. Hodnotením dôkazov je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Výsledkom hodnotenia dôkazov sú skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový záver tvoriaci podklad pre právne posúdenie veci. Výsledkom právneho posúdenia je úvaha, ktorou je zistený skutkový stav vyhodnotený z hľadiska splnenia podmienok na aplikáciu práva.

53. V rámci tohto žalobného bodu žalobca namietal aj procesné pochybenia správcu dane a žalovaného, spočívajúce najmä v nevykonaní výsluchov navrhovaných svedkov. V dôsledku takého postupu nebol podľa žalobcu náležite zistený skutkový stav, čo malo za následok predčasný záver správcu dane a žalovaného o neunesení dôkazného bremena a o nepreukázaní splnenia podmienok pre

uznanie ním deklarovaných daňových výdavkov. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, z ustanovení § 24 Daňového poriadku vyplýva, že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, a preto dôkazné bremeno v danom prípade zaťažuje žalobcu. Správca dane, ktorý vykonáva a vedie dokazovanie, autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery z jednotlivých dôkazov vyvodí. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný daňový výdavok, je opäť na žalobcovi, aby túto pochybnosť odstránil. Žalobca navrhol poskytovanie služby správy budov dodávateľom EUBUILD, s.r.o. preukázať výsluchom svedkov T. U. a J. O., zamestnancov žalobcu, ktorí boli v priamom kontakte s osobami podieľajúcimi sa na vykonávané prác pri technickej správe budov. Správca dane so žalovaným tieto návrhy zamietli ako účelové z dôvodu, že vypočutie týchto svedkov by podľa nich nenahradilo absentujúce listinné dôkazy, pričom žalobca mal sám vedieť tieto skutočnosti pri dodržaní primeranej odbornej starostlivosti a obozretnosti preukázať. Rovnako za účelový daňové orgány považovali aj návrh na výsluch zamestnanca žalobcu R. Y. v súvislosti s preukazovaním poskytnutia sprostredkovateľských služieb dodávateľom N-Trans s.r.o. Vo veci toho istého dodávateľa daňové orgány za neopodstatnenú považovali aj požiadavku žalobcu na výsluchu p. F. (vedúceho servisu ČSAD Hodonín a.s.) a p. J. (druhého konateľa konečného kupujúceho DEMO TRANS, s.r.o.) s odôvodnením, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nemá ani s ohľadom na zásadu objektívnej pravdy absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Z rovnakých dôvodov daňové orgány nevykonali ani žalobcom navrhovaný výsluch svedka S. N. vo veci poskytnutia služieb dodávateľmi žalobcu MACANO s.r.o. a www.dakarwe.com b.v.b.a.

54. Žalobca má v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. V prípade, ak tak žalobca urobí, správca dane, ktorý v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, no svoje rozhodnutie musí náležite zdôvodniť. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že postupom správcu dane bolo žalobcovi umožnené uplatniť jeho procesné práva a navrhnúť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, avšak je dôvodné daňovým orgánom na základe námietok žalobcu vytknúť, že po využití práva žalobcu navrhnúť dôkazy, boli tieto návrhy žalobcu bez náležitého odôvodnenia zamietnuté. V danom prípade návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov žalobca predložil ako reakciou na spochybnenie ním tvrdených skutočností zo strany správcu dane a práve uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia a uniesť svoje dôkazné bremeno. Dôkazom v zmysle Daňového poriadku môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak správca dane resp. žalovaný návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov vyhodnotia ako nedôvodné, sú povinní sa touto ich nedôvodnosťou riadne zaoberať a vysporiadať sa v odôvodení svojich rozhodnutí. Daňovými orgánmi uvedené zdôvodnenie nevykonania žalobcom navrhovaných dôkazov správny súd vyhodnotil ako nedostatočné. V rámci odôvodnenia zamietnutia návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania daňové orgány podľa názoru správneho súdu neprípustným spôsobom vopred „prejudikovali“ výsledok navrhnutého dokazovania, keď už vopred dospeli k záveru, že vypočutie žalobcom navrhovaných svedkov by nenahradilo absentujúce listinné dôkazy, resp. návrhy na výsluch svedkov považovali za účelové len z dôvodu, že sa jednalo o zamestnancov žalobcu. Váhu svedeckých výpovedí možno vyhodnocovať až po ich vykonaní, pričom sa posudzuje ich závažnosť, hodnovernosť a zákonnosť. Len výnimočne možno odmietnuť vykonanie navrhnutých dôkazov, a to vtedy, ak z objektívnych okolností možno vyvodiť záver, že nie je splnená niektorá z uvedených podmienok.

55. Žalobca ďalej namietal, že vplyv na nedostatočné zistenie skutkového stavu malo aj neoboznámenie žalobcu s ústnym pojednávaním, ktorého sa zúčastnil Ing. N. J., konateľ dodávateľa žalobcu EUBUILD, s.r.o., od ktorého správca dane v rámci výzvy na predloženie listín získaval informácie o obchodnom vzťahu so žalobcom. Tak isto aj aj nezotrvanie správcu dane na výsluchu J.. Z. D., ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával funkciu konateľa konečného kupujúceho motorových vozidiel RI + BR spol. s r.o. za použitia inštitútu predvedenia malo podľa žalobcu za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu. Vzhľadom k tomu, že Z.. N. J. už v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho

konania nebol vyslúchaný, žalobcovi bolo postupom správcu dane znemožnená realizácia jeho procesného práva klásť tomuto svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky, vyplývajúce mu z § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, čo malo nepochybne vplyv na náležité zistenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že „svedkom môže byť každá fyzická osoba odlišná od daňového subjektu, ktorej sú známe dôležité okolnosti týkajúce sa správy daní, a to bez ohľadu na to, či správca dane takúto osobu za svedka označí. Výpovede osôb oprávnených konať v mene dodávateľa a jeho subdodávateľov sú celkom zrejme dôkazom v zmysle Daňového poriadku.“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 28. júna 2022). Správca dane a žalovaný rovnako nedostatočne zdôvodnili, prečo výsluch J.. Z. D., ktorého opakovane predvolávali na výsluch a jeho osobnú účasť pri správe daní považovali za nevyhnutnú, už nepokladali za skutočnosť rozhodnú pre správne určenie dane a nevyužili možnosť jeho predvedenia. Z uvedených dôvodov sú napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane zaťažené vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

56. Žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci namietal, že záver žalobcu ohľadne nesplnenia podmienky vecnosti a preukázateľnosti výdavku za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. N. - diár: Rok podľa Dary“ nie je dôvodný, pretože podľa jeho názoru umiestnenie loga (ochrannej známky), ktoré obsahuje názov žalobcu, spolu s uvedením predmetu činnosti žalobcu, na poslednej strane diára napĺňalo definičné znaky pojmu reklama. Správca dane v danej veci preveroval materiálny obsah deklarovaného plnenia, t.j. poskytnutie reklamných služieb žalobcovi jeho dodávateľom, spoločnosťou MACANO s.r.o., ktorého podkladom mala byť Zmluva o reklame a marketingu zo dňa 01.04.2016. Jeho záver, že žalobcovi neboli poskytnuté faktúrami deklarované reklamné služby, nie je súladný so skutkovými zisteniami. Žalovaný nesprávne poskytnutie reklamných plnení úzko spájal len s predmetom činnosti žalobcu a prezentovaní jeho služieb. Takýto záver správny súd nepovažuje za správny a uznáva dôvodnosť žalobcom prednesených žalobných námietok, v ktorých vyjadril nesúhlas s takýmto posúdením uplatňovaných výdavkov daňovými orgánmi. Výdavky na reklamu sú bez pochybností aj daňovými výdavkami. Zákon o dani z príjmov ich v § 19 ods. 2 písm. k/ definuje ako výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Na to, aby výdavky na reklamu boli uznaným daňovým výdavkom, musia byť v zmysle Zákona o dani z príjmov v súlade so . v reklamu definuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom produktom sa v zmysle tohto zákona rozumie tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Vzhľadom na zákonné vymedzenie pojmu reklamy a výdavkov na reklamu neobstojí záver daňových orgánov, že by pri nákladoch na reklamu malo ísť konkrétne o prezentáciu produktov a služieb žalobcu, pretože v zmysle Zákona o dani z príjmov v spojení s a môže ísť aj o prezentáciu obchodného mena, ochrannej známky, resp. obchodného označenia výrobkov, čím taktiež dochádza k prezentácii subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver uvedený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 31.01.2022 v zmysle ktorého „so zreteľom na okolnosti súdeného prípadu možno konštatovať, že služba, ktorú poskytol dodávateľ sťažovateľovi zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena a hlavného predmetu činnosti, pričom ich spojením s propagovanými podujatiami bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii určitého daňového subjektu a jeho podnikaní, čo bol zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie.“ Pokiaľ daňové orgány poukazovali na to, že žalobca podniká v rámci špecifickej oblasti - predaj nákladných automobilov a náhradných dielov na ne, a preto adresátom reklamy nemohol byť kupujúci diára, tak takáto argumentácia taktiež neobstojí. Navyše takáto podmienka „prípustnosti“ reklamy v kontexte s charakterom vykonávanej podnikateľskej činnosti nevyplýva zo a ani zo Zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že uvedenie loga žalobcu totožného s ochrannou známkou žalobcu a jeho obchodným menom v diári Rok podľa Dary spĺňa podmienky reklamy a náklady vynaložené na takéto služby spĺňajú vo všeobecnosti požiadavky nákladov vynaložených na reklamu, a preto sú závery daňových orgánov nesprávne.

57. Pri neuznanom daňovom výdavku za poskytnutie reklamných a propagačných služieb občianskym združením MOTOKLUB MEDZIBROD žalobca dôvodne namietal, že žalovaný nesprávne posúdil, že v danej veci malo ísť o sponzorstvo upravené v a následne od uvedenej nesprávnej kvalifikácie odvodil nesplnenie podmienky vecnosti pre uznanie daňového výdavku. V danom prípade bola žalobcovi reklama poskytovaná uvedením loga s názvom žalobcu a loga značky žalobcom predávaných TRP náhradných dielov na závodných motocykloch, servisnom vozidle, pretekárskych dresoch a reklamnom bannery, a súčasne obchodné meno žalobcu, adresy jeho prevádzok, telefónne čísla, webová stránka, TRP náhradné diely boli uvedené v reklamných letákoch, ktoré boli rozširované počas športových podujatí, na ktorých sa MOTOKLUB MEDZIBROD zúčastnil. Uvedený spôsob prezentácie podnikateľskej činnosti žalobcu jednoznačne vykazuje definičné znaky pojmu reklamy vyplývajúce z Zákona o dani z príjmov a z a . Správny súd nesúhlasí ani so záverom správcu dane, že motokrosové preteky nie je možné považovať za typickú platformu, slúžiacu na prezentáciu výrobkov - predaj nákladných motorových vozidiel a náhradných dielov. Práve naopak, v danom prípade sa podľa správneho súdu jedná o formu účelovej prezentácie výrobkov a služieb žalobcu adresovanej úzko selektovanej skupine osôb zúčastňujúcej sa motokrosových pretekov, so záujmom o motorizmus a motorové vozidlá, ktorá si zobrazenie loga, resp. obchodného mena žalobcu spája s tematickým zameraním takýchto športových podujatí. Žalobca a správca dane výpoveď Petra Pipicha štatutárneho zástupcu MOTOKLUB MEDZIBROD vyhodnotili tak, že sa v danej veci jednalo o sponzorstvo v zmysle , nakoľko sa MOTOKLUB MEDZIBROD formálnym uzatváraním zmlúv o poskytnutí reklamy snažil získať prostriedky na svoje fungovanie. V danom prípade však nedošlo k naplneniu zákonných podmienok sponzorstva. V zmysle príjemcom sponzorského (či už vo forme peňažného alebo nepeňažného plnenia) môže byť len osobitný subjekt (sponzorovaný), ktorým môžu byť len športovci, športoví odborníci podľa tohto zákona a športové organizácie, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by dodávateľ žalobcu MOTOKLUB MEDZIBROD túto zákonom stanovenú podmienku spĺňal. Navyše, zo žalobcom uzatvorenej Zmluvy o reklamnej a propagačnej činnosti vyplýva, že jej predmetom bol záväzok dodávateľa dohodnutým spôsobom poskytovať žalobcovi reklamné a propagačné služby. Z uvedenej zmluvy žalobcovi však nevyplývalo právo spájať jeho obchodné meno alebo označenie a produkty s dodávateľom a ani záväzok dodávateľa využiť od žalobcu prijaté plnenie na dohodnutý účel súvisiaci s ním vykonávanou športovou činnosťou, a preto nemožno v danom prípade dospieť k záveru, že sa jedná o zmluvu o sponzorstve v športe, ako pomenovaný zmluvný typ upravený v . Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že výdavky žalobcu na reklamné a propagačné služby poskytované mu dodávateľom MOTOKLUB MEDZIBROD spĺňajú podmienku vecnosti, nakoľko slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu. Žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci bola preto aj v tejto časti dôvodná.

58. V námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca ďalej namietal, že žalovaný nezákonne rozšíril zodpovednosť za vzniknutú dôkaznú núdzu na žalobcu, hoc táto vznikla na strane iného subjektu (u dodávateľov žalobcu MACANO s.r.o., EUBUILD, s.r.o., resp. na strane ich subdodávateľov). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že daňové orgány svoje rozhodnutia založili na zistení, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nákladov ako daňových výdavkov, ktoré sú ustanovené v Zákone o dani z príjmov, poukázali pritom na podmienky príslušnosti, existencie, vecnosti, rozsahu, evidencie a najmä na podmienku preukaznosti. Konštatovali, že už nesplnenie jednej z podmienok vylučuje opodstatnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov. Mali tak za to, že daňové výdavky boli žalobcom uplatnené v rozpore s § 2 písm. i/, § 21 ods. 1 a § 17 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z príjmov. Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia odôvodnili záverom, že žalobca nepredložil dôkazy, a teda jednoznačne nepreukázal, že deklarované fakturované služby (reklamné služby, služby správy budov, sprostredkovateľské služby) boli skutočne aj realizované, resp. že boli realizované tým dodávateľom a v takom rozsahu, ako je uvedené na faktúrach. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. (R19/2017) „daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Pokiaľ žalobca v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu preukázateľnosti podľa § 2 písm. i/ v nadväznosti na § 19, § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov vyplýva, že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a

právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností uvedených v § 24 ods. 1 Daňového poriadku znáša žalobca. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojimi dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský subjekt, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik daňového výdavku na účely zníženia základu dane preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uvedeným spôsobom znižovať základ dane z príjmu právnických osôb na základe určitých nákladov, zabezpečil dostatok podkladov slúžiacich na osvedčenie, že vznik týchto nákladov (dodanie tovaru alebo služby) bol založený na reálnom základe tak, ako to vyplýva z exitujúcich účtovných a iných dokladov, ktoré predloží. Žalovaný ani správca dane tak nepreniesli zodpovednosť alebo ťarchu dokazovania z dodávateľských spoločností na žalobcu. Z uvedených dôvodov niet čo vyčítať postupu správcu dane, ak preveroval, kto poskytol žalobcovi reklamné služby resp. iné služby.

59. Z ustanovení § 24 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Spochybnenie tvrdení a dôkazov predložených daňovým subjektom však musí byť zo strany správcu dane dôvodné, správca dane sa musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení, pokiaľ ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, inak by bola narušená zásada právnej istoty. Daňovému subjektu nie je možné neuznať daňový výdavok len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry. Pokiaľ nebola spochybnená materiálna existencia poskytnutých služieb, ani skutočnosť, že dodávatelia žalobcu ani jeho subdodávatelia nemohli služby žalobcovi poskytnúť z dôvodu, že samy nedisponovali potrebnými materiálnymi a personálnymi zdrojmi nepostačuje na to, aby daňový orgán neuznal náklady na zabezpečenie týchto služieb za daňový výdavok. Skutočnosti uvedené správcom dane a žalovaným, v kontexte žalobcom predložených dokladov obsiahnutých v administratívnom spise a za súčasného konštatovania nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nepostačujú pre prijatie záveru o dôvodnej pochybnosti o uskutočnení reklamných služieb, služieb technickej správy budov resp. iných služieb tak, ako to bolo deklarované na žalobcom predložených písomných podkladoch. Z uvedených dôvodov správny súd záver o tom, že neboli splnené podmienky na to, aby žalobcom uplatnené výdavky mohli byť považované za účelne vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečovaním a udržaním zdaniteľných príjmov považuje za predčasný. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že uvedené závery neznamenajú, že žalobcovi majú byť predmetné náklady automaticky uznané za daňový výdavok. Oprávnenosť nároku žalobcu sa ukáže až po doplnení dokazovania a právnom posúdení veci v zmysle záverov tohto rozsudku. Uvedený záver platí aj pre právne posúdenie nákladov za žalobcovi poskytnuté sprostredkovateľské, resp. iné služby dodané mu dodávateľmi N-Trans, s.r.o., MACANO s.r.o. a www.dakarwe.com b.v.b.a., pri ktorých správny súd z dôvodu nedostatočne odôvodneného zamietnutia vykonania navrhovaného dokazovania výsluchom svedkov taktiež skonštatoval nedostatočné zistenie skutkového stavu.

60. Za nedôvodnú správny súd považoval žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci v časti neuznaného daňového výdavku v podobe nákladov za prevádzku zariadenia TX-SKY Comfort na 4 roky zahrnutých v predajnej cene 6 ks vozidiel. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmetné služby mu boli v čase fakturácie reálne dodané a ani to, že dodávateľom týchto služieb bola obchodná spoločnosť DopraVanDelm, s.r.o. uvedená na faktúrach. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prevádzkovateľom zariadení TX-SKY Comfort bola spoločnosť TRANSICS BELUX BVBA, Belgicko. Keďže žalobca nepreukázal ekonomické opodstatnenie takéhoto postupu ani právny dôvod vystavenia faktúr, správy súd uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil len ako polemiku, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného, ktorá však nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

61. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný v jeho odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu v odvolacom konaní a uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa tento zaoberal

otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcou sa posúdenia splnenia podmienok pre uznanie nákladov žalobcu za daňové výdavky nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ani pre nedostatok dôvodov.

62. Žalobca v rámci tejto námietky vyjadril svoj nesúhlas s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcou sa povinnosti žalobcu ozrejmiť skutkové a právne súvislosti ním uvádzanej judikatúry s prejednávanou vecou. V tejto súvislosti možno odkázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „Pre správne posúdenie preskúmavanej veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné „množstvo“ judikátov, ktoré ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je to, čo z týchto rozhodnutí Súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec“. Uvedené závery sú aplikovateľné aj v prípade citácií odôvodnení rozhodnutí najvyšších právnych autorít Slovenskej republiky. Nepostačovalo tak ak žalobca vo svojich podaniach (v odvolaní) na rozsudky Súdneho dvora EÚ resp. na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR poukázal, stotožnil sa s nimi, konštatoval ich relevanciu na prejednávanú vec a pod. Na ich účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca najprv ozrejmil ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nemôžu byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výňatky odôvodnení rozsudkov a konštatácie názorov žalobcu k nim takéto kritériá nespĺňajú. Z uvedeného dôvodu postup žalovaného, ktorý na takto formulované odvolacie námietky neprihliadol s odôvodnením, že bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho transakcie má prvky niektorého z ním citovaných rozsudkov, nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

63. Ďalej žalobca v rámci tejto námietky namietal, že napadnuté rozhodnutie vykazuje známky nezrozumiteľnosti z dôvodu, že pri neuznanom daňovom výdavku za zabezpečenie technickej správy budovy od spoločnosti EUBUID, s.r.o. nie je zrejmé či žalovaný neunesenie dôkazného bremena viaže na nepreukázanie, že dodávateľ uvedený na faktúre dodal žalobcovi materiálne plnenie, ktorým žalobca disponuje alebo na nepreukázaní samotnej existencie materiálneho plnenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie správcu dane je v tejto časti založené na tom, že žalobca nepreukázal, kto v skutočnosti poskytol tieto služby a nebola zo strany žalobcu preukázaná nutnosť poskytovania poradenstva v oblasti energetických úspor, t.j. na tom, že žalobca nepreukázal, že dodávateľ uvedený na faktúre dodal žalobcovi materiálne plnenie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým rozhodnutie správcu dane potvrdil, neunesenie dôkazného bremena v danom prípade založil na tom, že žalobca nepreukázal, že došlo k naplneniu predmetu Zmluvy o správe práve dodávateľom, uvedeným na faktúrach a rozsiahlym dokazovaním bolo zistené, že žalobca, ani jeho dodávateľ a subdodávateľ nedisponujú takými dokladmi, ktorými by preukázali reálne uskutočnenie správy budov a poradenskej činnosti, t.j. žalovaný dôvodil, že dodávateľ ani jeho subdodávateľ nepreukázali reálne uskutočnenie fakturovaných prác, no existenciu materiálneho plnenia (t.j. poskytnutie služieb technickej správy budovy) výslovne nepoprel. Vzhľadom k tomu, že správny súd v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku skonštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a to aj v časti výdavkov na poskytnutie služieb technickej správy budovy, záver

o neunesení dôkazného bremena možno považovať za predčasný, ktorý bude potrebné korigovať v zmysle záverov doplneného dokazovania. Z uvedených dôvodov je námietka nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia aj v tejto časti nedôvodná.

64. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bodoch 53. až 59. tohto rozsudku napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa .

65. V ďalšom konaní správca dane buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy - výsluchy navrhnutých svedkov alebo v prípade, ak žalobcom navrhnuté dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné a najmä akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. Následne správca dane opätovne vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ich obsahom, opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre uznanie žalobcom uplatnených daňových výdavkov a určenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

66. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa . Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísali predseda senátu JUDr. Peter Molčan a členka senátu JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.