Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-61-2014.pdf
PDF · 73.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/61/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa X. C. Q., Q..J..H.., XXX XX B., X. XX, D.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., 811 04, Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi E. T., Z.. XX. H. XXXX, B. XXX XX B. B., C. C. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu V. H. X. Q., B., Š. Z.. X, D.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, 811 09, Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 295,44 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcu z a m i e t a .
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 62,56 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 295,44 Eur (s príslušenstvom) a zmluvnú pokutu titulom zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že zmluva účastníkov neobsahuje viaceré náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a preto má navrhovateľ právo len na zaplatenie nevrátených poskytnutých finančných prostriedkov. Navrhovateľ sa podaním doručeným súd dňa 20. apríla 2015 vyjadril k podaniu vedľajšieho účastníka, nereagoval na jeho tvrdenia o nedostatku náležitostí zmluvy, no namietol vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu pre absenciu súhlasu odporcu. Súd k námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane odporcu uvádza, že § 93 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, v znení účinnom v čase jeho vstupu (23. septembra 2014) podmienku súhlasu „hlavného“ účastníka pre vstup vedľajšieho účastníka do konania nestanovoval. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov má však účastník konania právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť si v konaní neželá. Preto súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí. Odporca na výzvu nereagoval. Súd má za to, že len výslovný nesúhlas odporcu môže odôvodniť neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania, absenciu
súhlasu však za nesúhlas považovať nemožno. Pri absencii vyjadrenia sa odporcu k vstupu vedľajšieho účastníka súd posúdil, že tento vstup je na jeho prospech a námietku neprípustnosti zamietol.
Pretože účastníci sa pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich písomnými podaniami, zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, kartou klienta, oznámením o zosplatnení, pričom zistil nasledovné:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 31. augusta 2010 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi sumu 600 Eur, ktoré mal odporca vrátiť v 30 mesačných splátkach po 36,93 Eur. Z karty klienta (č. l. 13 spisu) vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 498,69 Eur a odporca mu uhradil sumu 812,46 Eur.
Z právneho hľadiska posúdil súd zmluvu účastníkov ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) odporcovi ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe, ktorá podľa zmluvy nekonala v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd preskúmaním zmluvy prisvedčil námietke vedľajšieho účastníka, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. - dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Účelom § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať úver, preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve špecifikoval konečnú splatnosť úveru uvedením presného dátumu, čo však v zmluve absentuje. Pokiaľ ide o § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, v zmluve je síce dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok na 15. deň v mesiaci, nie je však presne určený dátum splatnosti prvej splátky, a preto nemožno určiť, od ktorého mesiaca má odporca svoj dlh splácať, tým pádom nie sú zrejmé ani termíny splácania ďalších splátok. Pretože zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že navrhovateľ má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny. Podľa karty klienta navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 498,69 Eur a odporca mu uhradil sumu 812,46 Eur, preto nedlhuje odporca navrhovateľovi titulom istiny už žiadnu sumu, a preto súd návrh v časti istiny zamietol. Keďže súd zamietol návrh v časti istiny, nezaoberal sa ďalšími argumentmi vedľajšieho účastníka a protiargumentmi navrhovateľa odôvodňujúce nepriznanie nároku (premlčanie, nesprávne vypočítaná RPMN).
Súd zamietol návrh aj v časti uplatneného úroku z omeškania, lebo vzhľadom na už uvedené odporca nemohol byť v omeškaní s platením jednotlivých súm, keďže mal navrhovateľovi vrátiť len istinu a nie aj odplatu, z ktorej si navrhovateľ tiež uplatňuje úrok z omeškania. Súd dodáva, že z návrhu, ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by odporca bol v omeškaní v termínoch tvrdených navrhovateľom (súd už vyššie konštatoval, že podľa údajov v zmluve nie je zrejmé, odkedy mal odporca jednotlivé splátky splácať, a keďže splatnosť jednotlivých splátok nie je presne určená, nemohol byť odporca ani v omeškaní). Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 14. ods. 14.1. zmluvných dojednaní. Zmluvné dojednania však zmluvné strany nepodpísali, a preto nie je splnená požiadavka písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2 O.z. (viď napr. v rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/132/2012 zo dňa 13. júna 2013). Preto súd návrh zamietol aj v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný v konaní bol odporca, a preto mu patrí i náhrada trov konania, rovnako ako vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane. Pretože odporca náhradu trov konania nežiadal (ani mu podľa obsahu spisu žiadne) nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi priznal súd náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia v sume 62,56 Eur (za 2 úkony právnej služby po 23,24 Eur - prevzatie a príprava veci a podanie vo veci samej
- vyjadrenie k návrhu spolu s režijnými paušálmi á 8,04 Eur, zvýšené o DPH 20 %).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.