Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Csp-22-2022.pdf
PDF · 116.77 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: B. K., I.. X.XX.XXXX, Z. N. XXXX/XH, Š., zast.: Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom J. Poničana 9, Bratislava, o zaplatenie 4.433,32 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 843,64 eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 23.2.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.433,32 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 8.12.2016 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku 7.200,- eur s tým, že žalovaná ju mala splácať formou 120 mesačných splátok po 131,07 eur až do celkovej sumy pôžičky 15.728,4 eur a z ktorej uhradila sumu 6.158,52 eur. Žalovaná porušila podmienky splácania. V dôsledku omeškania so splácaním splátok, žalovanú listom zo dňa 26.5.2019 vyzval k úhrade dlžných splátok a súčasne upozornil na oprávnenie úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradila, preto dňa 19.7.2019 úver zosplatnil. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná zaplatiť sumu 10.448,20 eur, náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 143,64 eur, pričom doposiaľ uhradila sumu 6.158,52 eur, teda sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.433,32 eur s príslušenstvom. Zmluvnú pokutu vo výške 655,87 eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.12.2016, zoznam dokladov k pôžičkám, upomienku zo dňa 26.5.2019 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.7.2019, a prehľad splátok a úhrad.
4. Tunajší súd dňa 21.3.2022 žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 30Csp/22/2022, proti ktorému podala žalovaná včas odôvodnený odpor, v ktorom namietala (posúdiac podľa obsahu) zosplatnenie úveru vzhľadom na dohodu prostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s ktorou sa dohodla na splátkach a ktoré splátky aj uhrádza. Zároveň predložila mailovú komunikáciu a výpisy z účtu o úhradách od októbra 2020 do marca 2022.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 4.5.2022 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 460,- eur späť z dôvodu úhrad vykonaných žalovanou po podaní žaloby (za obdobie od 1/2022 do 4/2022).
6. Uznesením č. k. 30Csp/22/2022-93 zo dňa 12.9.2022 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, vstúpil žalobca.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.10.2022 zobral žalobu v časti o zaplatenie 240,- eur späť z dôvodu ďalších úhrad vykonaných žalovanou (za obdobie od 5/2022 do 6/2022), v časti o zaplatenie 143,64 eur (náklady na vymáhanie) bez uvedenia dôvodu, a to vrátane príslušenstva.
8. Žalovaná vo vyjadrení (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) zo dňa 9.11.2022 dôvodila, že pôvodný veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere deklaroval jej čistý mesačný príjem vo výške 750,- eur, avšak z výplatných pások za obdobie 9/2016 - 10/2016 a výpisu z účtu jednoznačne vyplýva čistý mesačný príjem len vo výške 709,29 eur. Namietala, že pôvodný veriteľ v zmluve deklaroval mesačné výdavky (splátky úverov) vo výške 0,- eur a iné mesačné výdavky (náklady spojené s bývaním) taktiež 0,- eur, a to napriek tomu, že mu uviedla výšku výdavkov spojených s bývaním 282,44 eur a splátky iných už splácaných úverov v sume 608,50 eur. Z listu 31/36 - výsledok skórovania S1 (predložený žalobcom) - je zrejmé, že z požadovanej výšky pôžičky 7.200,- eur je schválená výška pôžičky 4.100,- eur a mesačná splátka 79,33 eur, ako aj upozornenie na nedostatočnú finančnú rezervu na splácanie a vysokú dlhovú zaťaženosť klienta voči jeho príjmu. Mesačný príjem tak nepostačoval na mesačné výdavky, a neboli splnené podmienky na poskytnutie ďalšieho (predmetného) úveru s mesačnou splátkou 131,07 eur. Zároveň namietala neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor s ust. § 17 ods. 1 písm. b) ZoSÚ a nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.
9. Súd dňa 1.12.2022 pojednával v neprítomnosti sporových strán (a ich zástupcov), ktoré s prejednaním veci v ich neprítomnosti súhlasili s poukazom na hospodárnosť konania, pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.12.2016, zoznam dokladov k pôžičkám, upomienka zo dňa 26.5.2019 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.7.2019, prehľad splátok a úhrad, zmluva o postúpení pohľadávok vrátane príloh, oznámenie o postúpení pohľadávky, vyjadreniami strán, ako aj s podstatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 8.12.2016 právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 7.200,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach (120) po 131,07 eur, pri celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť 15.728,40 eur, s fixnou úrokovou sadzbou 19,90% p.a., RPMN 19,90% a priemernou RPMN 9,27%. Zo zmluvy vyplývajú aj informácie o žalovanej, a to, že je rozvedená, bez vyživovacej povinnosti k deťom. Tiež z nej vyplývajú údaje o zamestnávateľovi
- H. M. X., jej priemerný čistý mesačný príjem 750,- eur, mesačné výdavky (splátky úverov, hypoték, lízingov) 0,- eur a iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) 0,- eur. Žalovaná porušila povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.5.2019 - upomienka, vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 393,21 eur s upozornením, že v opačnom prípade bude oprávnený úver zosplatniť. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 10.6.2019. Z dôvodu neuhradenia záväzkov, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.7.2019 oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 7.041,30 eur. Listom zo dňa 19.8.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky voči nej zo zmluvy uzavretej zo dňa 8.12.2016 na žalobcu.
10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
11. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
14. Podľa ust. § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
15. Podľa ust. § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
16. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
17. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
18. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
23. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“) členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
25. V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
26. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.
27. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 zo dňa 30.11.2020 uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania, zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
28. Medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom) a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
29. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
30. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
31. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 843,64 eur s príslušenstvom ešte pred otvorením pojednávania zo strany žalobcu, súd v príslušnej časti konanie zastavil.
32. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 3.589,68 eur s príslušenstvom.
33. Žalovaná v spore namietala predovšetkým neplatné zosplatnenie úveru, neplatné postúpenie pohľadávky a aktívnu legitimáciu žalobcu dôvodiac, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou.
34. Predovšetkým sa súd zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky od žalovanej. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
35. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.589,68 eur s príslušenstvom. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaná uzatvorila s jeho právnym predchodcom. Túto pohľadávku voči žalovanej mal získať na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok v znení Dodatku č. 5 zo dňa 30.11.2021.
36. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s poukazom na ust. § 7 ZoSÚ, teda či právny predchodca žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanej posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou.
37. Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. S poukazom i na závery uvedené v bodoch 25, 26, 27 tohto odôvodnenia, má súd za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).
38. V zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ možno od žalobcu požadovať preukázanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, splnil. Žalobca ako to vyplýva zo žaloby a listinných dôkazov vychádzal iba z údajov, ktoré mal od žalovanej, a ktoré žalovaná deklarovala v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s tým, či jeho právny predchodca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, neuviedol súdu žiadne tvrdenia, nereagoval ani na argumentáciu žalovanej v jej vyjadrení zo dňa 9.11.2022.
39. Nakoľko právny predchodca žalobcu vychádzal iba z údajov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany žalovanej, podľa názoru súdu nemožno hovoriť o odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Ak by aj vyššie uvedené konanie právneho predchodcu žalobcu bolo považované za skúmanie bonity žalovanej, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovanej, ako napr. jej bežné mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie bývania, stravy, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o jej majetkovej situácii potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy, a to i v tej súvislosti, že zo žalobcom predloženého listu 31/36 - výsledok skórovania S1 - vyplýva schválená výška pôžičky 4.100,- eur a mesačná splátka 79,33 eur, či upozornenie na nedostatočnú finančnú rezervu na splácanie a vysokú dlhovú zaťaženosť klienta voči jeho príjmu. Pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je rozhodujúce, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam, nemôže sa opierať iba o deklarované tvrdenia spotrebiteľa.
40. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu k posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom takého správania je, že veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a že uzatvorená zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
41. V súlade s ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ je možné postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu). V danom spore ako súd uviedol vyššie, predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru bolo neplatné a zároveň k postúpeniu pohľadávky (30.11.2021) malo dôjsť skôr, ako nastala konečná splatnosť úveru (20.12.2026). Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j. zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zakladá v zmysle ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ a ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predčasné zosplatenie úveru zo dňa 21.7.2019 je pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a teda k zosplatneniu úveru v skutočnosti nedošlo.
43. Ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (por. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
44. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie.
45. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 4.433,32 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 700,- eur s prísl. (keďže v tejto časti zobral žalobu späť z dôvodu úhrad vykonaných žalovanou, v časti o zaplatenie sumy 143,64 eur zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu) a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bola žalovaná v spore tou stranou, ktorej by patril nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodne osobitným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.