Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_73S-39-2021.pdf
PDF · 125.82 KB
Case nature
Area
Subarea
73S/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: OENOPOL, s.r.o., so sídlom Lošonec 273, 919 04 Lošonec, IČO: 46 933 468 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 242386/2021 zo dňa 24. mája 2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Mesto Tornaľa (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 031462/2021, ev.č. OFaEM-1570/407/2021- PBr zo dňa 25.02.2021 podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“) vyrubilo daňovníkovi - právnickej osobe OENOPOL, s.r.o. so sídlom Lošonec 273 (ďalej len „žalobca“) daň z nehnuteľností, konkrétne daň za lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 582/2004 Z.z.) vo výške 3 180,73 Eur, pričom výmera pozemkov bola stanovená 1.262.198,00, hodnota bola 0,1680 a sadzba dane bola 1,500 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že vyrubil daň na rok 2021 v zmysle podaného daňového priznania v súlade so Všeobecne záväzným nariadením Mesta Tornaľa č. 9/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a dodatku Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Tornaľa č. 16/2019.
2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie ku ktorému priložil znalecký posudok č. 3/2021 z 18.03.2021 Z.. R. O., znalca s Odboru Lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty Lesa o určení hodnoty nehnuteľnosti (zdaňovaných lesných pozemkov) a navrhol prvostupňové rozhodnutie zmeniť v časti výšky dane a to v súlade s hodnotou nehnuteľnosti určenou priloženým znaleckým posudkom. Navrhol určiť daň z nehnuteľnosti vo výške 1 538,10 Eur.
3. O odvolaní žalobcu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 242386/2021 zo dňa 24.05.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po ozrejmení predmetu a priebehu predchádzajúceho daňového konania, vrátane obsahu odvolania uviedol, že žalobca ako daňovník na základe výzvy správcu dane predložil znalecký posudok č. 3/2021 vypracovaný znalcom Z.. R. O. ku dňu 18.03.2021. Týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota lesného pozemku
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v okrese N. pre obec W., k.ú. W. vo výške 0,08124 Eur za 1 m2. Žalobca znaleckým posudkom nepreukázal hodnotu pozemku platnú k 01.01.2021 a preto správca dane postupoval v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z., keď pri výpočte základu dane z lesných pozemkov za zdaňovacie obdobie roku 2021 použil pri výpočte základu dane z lesných pozemkov hodnotu pozemku vo výške 0,1680 Eur za 1 m2 stanovenú v čl. 5 písm. d/ Všeobecne záväzného nariadenia mesta Tornaľa č. 9/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľnosti vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím. To znamená, že z hodnoty lesného pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie W. vo výške 0,01824 za 1 m2, stanovenej znaleckým posudkom č. 3/2021 ku dňu 18.03.2021, správca dane bude vychádzať pri výpočte dane z pozemkov až za zdaňovacie obdobie roku 2022.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
4. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a namietal skutočnosť, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právny stav veci z dôvodu, že napriek tomu, že mal k dispozícii znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti je platná a známa ku dňu 01.01.2021, formalistickým spôsobom interpretoval znalecký posudok s účelom, aby nebol použiteľný pre vyrubenie dane v roku 2021, a žalobca bol povinný odviesť vyššiu daň. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že znalecký posudok preukazuje hodnotu výlučne ku dňu 18.03.2021.Uvedená interpretácia nemôže podľa žalobcu obstáť, nakoľko samotný znalecký posudok bol vyhotovený pre účel vyrubenia dane, čo vyplýva z bodu 2. úvodnej časti tohto znaleckého posudku, a preto musel zachytávať hodnotu ku dňu 01.01.2021. Ďalšou skutočnosťou, ktorá robí interpretáciu žalobcu nesprávnou je, že priamo v znaleckom posudku uvedená východisková informačná báza pre stanovenie hodnoty nehnuteľnosti je plán starostlivosti o les pre roky 2017 až 2026. Teda boli použité lesnícke údaje stanovené ešte v roku 2017, pričom pre lesný pozemok a porast je bežný interval hodnotenia jeho vývoja 10 rokov. Preto aj keby znalecký posudok lesného pozemku stanovoval hodnotu ku dňu 18.03.2021, jedná sa o totožnú hodnotu, ktorú má lesný pozemok ku dňu 01.01.2021, lebo vývoj hodnoty v takom časovom úseku je neexistujúci a nemerateľný. Uvedený prístup žalovaného predstavuje podľa žalobcu nedovolený formalizmus, ktorý by znamenal, že každý rok je povinný žalobca preukazovať novým znaleckým posudkom hodnotu nehnuteľnosti výlučne k 01.01.2021 a ak sa bude jednať o posudok ku 31.12. predchádzajúceho roku alebo ku dňu 02.01. zdaňovacieho obdobia, nebude takáto skutočnosť akceptovateľná. Zároveň bol znalecký posudok upresnený v tom zmysle, že dátum vyhotovenia je síce 18.03.2021, ale hodnota sa stanovuje ku dňu 01.01.2021, aby sa odstránili akékoľvek interpretačné možnosti dezinterpretácie. Je v rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia skutočného stavu, keď síce správny orgán má materiálnu vedomosť o hodnote nehnuteľnosti a napriek tomu ju úmyselne neakceptuje z dôvodu, že je pre verejný orgán menej priaznivá a použije spôsob výpočtu, ktorý je nepresný a platný len subsidiárne (stanovenie hodnoty nehnuteľnosti vyhláškou). Žalovaný neoprávnene zasiahol do práva žalobcu vlastniť majetok, keď rozhodol o daňovej povinnosti, ktorá je preukázateľne väčšia, než na akú má správca dane právny nárok. Tvrdeniu o hodnote nehnuteľnosti, že je stanovená ku dňu 18.03.2021 a nie ku dňu 01.01.2021, a preto nie je použiteľná, absentuje aj v tom zmysle, že hodnoty sa určujú vo svete inflačnej menovej politiky, preto ak cena pozemku bola ku dňu 18.03.2021 taká ako určuje znalecký posudok, tak ku dňu 01.01.2021 musela byť nižšia a musela byť nižšia aj daňová povinnosť ako žiada určiť žalobca. Žalobca v rámci žalobného návrhu navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe trval na svojich argumentoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Opísal priebeh prvostupňového konania a uviedol, že žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že prikladá znalecký posudok o určení hodnoty nehnuteľnosti Ing. R. O., ktorý však nepriložil, preto ho žalovaný na splnenie tejto povinnosti vyzval. Po predložení tohto posudku žalovaný zistil, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota lesného pozemku zapísaného na LV č. XXXX okres N. pre obec W., k.ú. W. vo výške 0,08124 Eur za 1 m2, na základe čoho žalobca navrhol určiť daň z nehnuteľnosti vo výške 1538,10 Eur. Žalovaný uviedol, že žalobca znaleckým posudkom nepreukázal hodnotu pozemku platnú
k 01.01.2021, nakoľko zo znaleckého posudku č. 3/2021 vyplýva, že bol vypracovaný k 18.03.2021 a objednávka na jeho vypracovanie bola zadaná ku dňu 11.03.2021, čo znamená, až po podaní priznania k dani z nehnuteľnosti za rok 2021. Doplnenie č. 1 znaleckého úkonu č. 3/2021, ktorým znalec doplnil znalecký úkon z vlastného podnetu a opravil dátum, ku ktorému bol vypracovaný znalecký posudok na 01.01.2021, nebol správcovi dane zaslaný. Žalovaný sa o tomto doplnku dozvedel až zo správnej žaloby. Z uvedeného vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z., keď pri výpočte základov dane z lesných pozemkov na zdaňovacie obdobie roku 2021 použil hodnotu pozemku vo výške 0,1680 Eur za 1 m2 ustanovenú v čl. 5 písm. d/ Všeobecne záväzného nariadenia mesta Tornaľa č. 9/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľnosti vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím. To znamená, že z hodnoty lesného pozemku zapísaného na LV č. XXXX vo výške 0,08124 za 1 m2 stanovenej znaleckým posudkom č. 3/2021 ku dňu 18.03.2021, správca dane bude vychádzať pri výpočte dane z pozemkov počnúc zdaňovacím obdobím roku 2022 až do roku 2026, dokedy je platný Program starostlivosti o lesy pre LC EF 072 Y., ktorý bol jedným z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. V tejto súvislosti doplnil, že tento program je určujúci pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa, pretože nie každý lesný pozemok je predmetom dane, ale len tie lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy. Nakoľko Program starostlivosti o lesy pre LC EF/072 Y. platí od roku 2017, nič nebránilo žalobcovi dať si vypracovať znalecký posudok už skôr a predložiť správcovi dane najneskôr v lehote na podanie priznania k dani z nehnuteľnosti za rok 2021 podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., t.j. do 31.01. toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla zdaňovacia povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V zmysle uvedených skutočností žalovaného vyplynulo, že pri správe daní nedošlo v predmetnom prípade k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu. Správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom, ako aj VZN č. 9/2009 a jeho dodatku č. 1. Záverom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu (správcu dane), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebol dôvodná a preto ju zamietol.
7. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je a/ vlastník pozemku, b/ správca pozemku vo vlastníctve štátu, 2) správca pozemku vo vlastníctve obce 3) alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster").
10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení: a/ orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty, 7) b/ záhrady, c/ zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy, 7) d/ lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, 8) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, e/ stavebné pozemky.
11. Podľa § 7 zákona č. 582/2004 Z.z. (3) Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. d) je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1 m2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. 10)
(6) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku zistenej za 1 m2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku 10) sa použije hodnota pozemku za 1 m2 uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. 11) Takto ustanovená hodnota pozemku sa použije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom.
12. Podľa § 8 zákona č. 582/2004 Z.z. ( 1) Ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25%. (2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10- násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení.11) Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1. (3) Na účely tohto zákona sa za pozemok funkčne spojený so stavbou jadrového zariadenia považuje pozemok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prevádzku jadrového zariadenia a jeho fyzickú ochranu podľa osobitného predpisu. 11aaa) (4) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) na jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1, na ktoré bolo vydané povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu 11aa) alebo na ktorých sa nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie, 11ab) transformačná stanica alebo predajný stánok, ustanoviť inú sadzbu dane ako v odseku 2. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) podľa odseku 2.
13. Podľa § 8a zákona č. 582/2004 Z.z. daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa § 7 a ročnej sadzby dane z pozemkov podľa § 8.
14. Podľa § 18 zákona č. 582/2004 Z.z. (1) Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom. (2) Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením 21) v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.
15. Podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b).
16. Podľa § 99c ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. pred uplynutím lehoty na podanie priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich alebo čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich môže daňovník podať opravné priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné priznanie, pričom na podané priznanie alebo čiastkové priznanie alebo predchádzajúce opravné priznanie sa neprihliada.
17. Podľa § 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane.
18. Podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.
19. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobca podal daňové priznanie za miestnu daň z nehnuteľností, kde okrem iných náležitostí uviedol, že hodnota pozemkov nebola určená znaleckým posudkom. Následkom toho správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil daň z nehnuteľností v sume 3.180,73 Eur, pričom vychádzal z hodnoty pozemkov v zmysle VZN. O odvolaní žalobcu, prílohu ktorého tvoril znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu lesných pozemkov, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnil to tým, že žalobca znaleckým posudkom nepreukázal hodnotu pozemku platnú k 01.01.2021, na základe čoho správca dane postupoval v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z., keď pri výpočte základu dane z lesných pozemkov na zdaňovacie obdobie roku 2021 použil pri výpočte základu dane z lesných pozemkov hodnotu pozemku vo výške 0,1680 Eur za 1 m2 stanovenú v čl. 5 písm. d/ Všeobecne záväzného nariadenia mesta Tornaľa č. 9/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Žalovaný pritom zdôraznil, že podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., daň z nehnuteľnosti vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím. To znamená, že z hodnoty lesných pozemkov stanovenej znaleckým posudkom č. 3/2021 ku dňu 18.03.2021, správca dane bude vychádzať pri výpočte dane z pozemkov za zdaňovacie obdobie roku 2022.
20. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu formalistického postupu nezohľadňujúceho znalecký posudok preukazujúci hodnotu pozemkov k 01.01.2021 (nie k 18.03.2021), nakoľko posudok bol vyhotovený pre účel vyrubenia dane, pričom na stanovenie hodnoty lesných pozemkov, interval hodnotenia vývoja ktorých je 10 rokov, týmto posudkom boli použité údaje z Plánu starostlivosti o les pre roky 2017 až 2026. Znalecký posudok bol znalcom upresnený tak, že stanovil hodnotu nehnuteľností k 01.01.2021. Za nedovolený formalizmus považoval, že žalobca je každý rok povinný preukazovať posudkom hodnotu nehnuteľnosti výlučne k 01.01. kalendárneho roka. Podľa žalobcu je v rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia skutočného stavu, keď orgán verejnej správy použije subsidiárny - menej priaznivý postup, ktorým úmyselne neakceptuje stanovenú hodnotu nehnuteľnosti.
21. Primárne je dôležité poukázať na to, že žalobca v podanom daňovom priznaní k miestnej dani z nehnuteľnosti nežiadal o postup podľa § 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z., ktorým by na určenie zdanenia predmetných lesných pozemkov požadoval použitie ich hodnoty preukázanej znaleckým posudkom. Na to, aby mohol byť správcom dane uplatnený postup, ktorého sa žalobca podanou správnou žalobou domáha, by žalobca musel v daňovom priznaní uviesť, že požaduje určenie hodnoty pozemku znaleckým posudkom, ktorý by k daňovému priznaniu predložil. Napriek tomu, že správcom dane použitý postup určenia hodnoty lesných pozemkov podľa všeobecne záväzného nariadenia obce (v danom prípade Mesta Tornaľa) o miestnych daniach je v zmysle platnej právne úpravy v podstate formulovaný ako subsidiárny, bez úkonu daňovníka (žalobcu), ktorým by spolu s daňovým priznaním predložil znalecký posudok o stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov, nebolo možné uplatnenie postupu spočívajúceho v stanovení hodnoty pozemkov zistenej podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Daňovník je totiž v takom prípade povinný hodnotu pozemku preukázať znaleckým posudkom, čo v rámci daňového priznania neurobil. Nebol žiadny dôvod žalobcom neunesené dôkazné bremeno presúvať na správcu dane. Naopak, správca dane by sa uplatnením takého postupu dopustil neprípustnej svojvôle,
nerešpektujúcej vôľu daňovníka (žalobcu) v tom, akú z dvoch zákonných alternatív stanovenia hodnoty pozemkov (ako základu dane) použiť. Pokiaľ v podanom daňovom priznaní žalobca výslovne uviedol, že nežiada o uplatnenie postupu spojeného s určením hodnoty zdaňovaných pozemkov znaleckým posudkom, správca dane nemal žiadny dôvod nad takým postupom uvažovať.
22. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych správnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú konkrétne právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci môže dôjsť len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava stanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade nesplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku toho zákony upravujúce postavenie a právomoci štátnych orgánov neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak vytvára právnu istotu v tom, že žiaden orgán štátu nie je oprávnený svojvoľne rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Správca dane tak pri vydaní prvostupňového rozhodnutia správne vychádzal z obsahu daňového priznania žalobcu, nakoľko iným postupom by konal nad rozsah zákona, čo žalovaný postupom zachovávajúcim mieru zákonom stanovených oprávnení odvolacieho orgánu potvrdil, ako postup súladný so zákonom.
23. Žalobca v podanej správnej žalobe v podstate namieta, že spolu s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu predložil žalovanému znalecký posudok znalca z odboru Lesníctvo - Odhad hodnoty lesa Z.. R. O. č. X/XXXX z 18.03.2021, v zmysle ktorého sa na účely určenia základu miestnej dane z nehnuteľností domáhal určenia nižšej hodnoty zdaňovaných lesných pozemkov a tým nižšej dane, ktorá mu nezákonne a formalisticky nebola vyrubená v ním požadovanej sume. Na zodpovedanie tejto námietky je primárne potrebné ustáliť povahu daňového priznania k miestnej dani z nehnuteľností ako aj jeho vzťah k daňovému konaniu o vyrubení tejto dane. Podanie daňového priznania predstavuje úkon daňovníka, ktorým plní svoju zákonnú povinnosť v rámci správy miestnych daní vyplývajúcu mu z ust. § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok). Tomu zodpovedá aj dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje daňovníka, nakoľko podľa ust. § 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Žalobca znášal zodpovednosť za správnosť údajov ním uvedených v daňovom priznaní, ktoré v prípade miestnych daní, kde nepripadá do úvahy daňová kontrola, predstavovalo relatívne autonómny podklad (skutkový základ) pre následné štádium daňového konania o vyrubení dane z nehnuteľností. V zmysle ust. § 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku tak obsahom dôkazného bremena žalobcu mohlo byť jedine preukázanie údajov uvedených v podanom daňovom priznaní. Tvrdenia žalobcu o hodnote pozemkov, ktoré neboli v súlade s obsahom daňového priznania preto neboli spôsobilé na unesenie tohto dôkazného bremena. Prvostupňové rozhodnutie zodpovedá obsahu daňového priznania žalobcu, ktoré tvorilo jeho skutkový základ a preto nemohlo dôjsť k nesprávne alebo nedostatočne zistenému skutkovému stavu.
24. Dispozičná zásada správneho konania, prejavom ktorej je oprávnenie účastníka konania na urobenie podania, umožňuje, aby bolo konanie začaté na podnet účastníka konania, ktorý ním uplatňuje svoje hmotnoprávne záujmy, resp. ochranu svojich práv. Pokiaľ je podanie daňového priznania povinnosťou daňovníka (vlastníka nehnuteľností podliehajúcich miestnej dani), ktorým si plní svoju fiškálnu povinnosť voči štátu priznať a zaplatiť daň, nejde ním o uplatnenie jeho práv alebo ochrany jeho právom chránených záujmov, ako je obvyklým obsahom a účelom všeobecného podania v zmysle § 13 Daňového poriadku. Zrejmá odlišnosť daňového priznania od všeobecného podania plynie aj z toho, že ide o prísne formalizovaný postup, ktorý predpokladá splnenie povinnosti podať daňové priznanie len na predpísanom tlačive. Rovnako aj jeho opravu možno podať len na predpísanom tlačive. Prostá zmena jeho obsahu iným než zákonom predpokladaným úkonom (napríklad podaním odvolania, navyše v inom štádiu správy daní - v daňovom konaní) nemôže spôsobiť následok v podobe zmeny jeho obsahu a tým aj
zmeny v sume vyrubenej dane (navyše žalobca dodatok k znaleckému posudku, kde znalec upresnil, že stanovenie hodnoty pozemkov bolo k 01.01.2021, nepredložil správcovi dane ani žalovanému). Žalovaný tak v odvolacom konaní nemohol vyhovieť žalobcovmu návrhu ne zmenu (zníženie) vyrubenej dane, pretože by tým neprípustne nahrádzal zmeškaný úkon žalobcu, t.j. zákonom stanovený postup opravy daňového priznania.
25. Podaním daňového priznania sa nezačína daňové konanie tak, ako to predpokladá ust. § 58 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Daňového poriadku. V dôsledku jeho podania správca dane z úradnej povinnosti podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. vyrubí miestnu daň z nehnuteľností, čím sám začne daňové konanie, ktoré je samostatným štádiom správy miestnych daní. Nebolo preto možné v priebehu daňového konania o vyrubenie dane z nehnuteľností, konkrétne v rámci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, modifikovať obsah daňového priznania tak, aby dosiahol ním navrhovanú výšku dane. Toto právo žalobcu bolo nenávratne vyčerpané nevyužitím podania opravného daňového priznania. Takýto interpretačný prístup vyplýva zo systematického výkladu vzájomne funkčne súvisiacich ustanovení zákona, ktoré, vzhľadom na to, že ide o fiškálne záujmy štátu, majú charakter imperatívnych a kogentných právnych noriem nepripúšťajúci odchýlky od striktne vymedzeného postupu správcu dane ale aj daňovníka. Podľa § 99a ods. 1 a § 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. je daňovník povinný podať daňové priznanie pre daň z nehnuteľností do 31. januára zdaňovacieho obdobia a uviesť v ňom všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Skutočnosti uvedené v daňovom priznaní bolo prípustné modifikovať len postupom podľa § 99c ods. 1 cit. zákona, t.j. podaním opravného daňového priznania daňovníka (žalobcu) najneskôr pred uplynutím lehoty na podanie priznania k dani z nehnuteľností (t.j. v danom prípade do 31.01.2021), ktoré žalobcom nesporne podané nebolo. Zo zákonom regulovaného postupu správy miestnych daní vyplýva daňovníkovi (žalobcovi) oprávnenie ovplyvňovať obsah daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, ktorý je správca dane povinný pri vyrubení dane zohľadniť, len jeho podaním alebo podaním opravného daňového priznania, čo nemožno nahrádzať žiadnym iným postupom v konaní o vyrubení dane. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu preto nemohlo mať za následok zmenu prvostupňového rozhodnutia v prospech žalobcu. Zmenu základu dane z nehnuteľností bude v tejto súvislosti možné dosiahnuť až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pokiaľ ju žalobca zákonným spôsobom uplatní.
26. Tento záver bezpečne vyplýva z ust. § 18 ods. 1, 2 v spojení s § 99e zákona č. 582/2004 Z.z., podľa ktorého daňová povinnosť pri miestnej dani z nehnuteľnosti vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia a na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. Nebol tak správny výklad presadzovaný žalobcom spočívajúci v tom, že znalecky stanovenú všeobecnú hodnotu lesných pozemkov k 01.01.2021 posudkom z 18.03.2021 bolo potrebné spätne použiť pre určenie základu dane, nakoľko žalobca v čase podania daňového priznania ani v rámci jeho prípadnej opravy hodnotu pozemku znaleckým posudkom nepreukázal (§ 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z.). Stanovenie hodnoty pozemku znaleckým posudkom tak nebolo súčasťou stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ktorým bol rok 2021, ktorý stav plynul z podaného daňového priznania. Stav rozhodujúci na vyrubenie dane z nehnuteľnosti nemožno obmedzovať len na hodnotu zdaňovaného pozemku (bez ohľadu na čas jej určenia), ako to neprimerane až účelovo zužoval žalobca, ale aj na stav obsahu daňového priznania k tejto dani a jeho prípadných náležitostí. Opätovne tak bolo potrebné prihliadnuť na už zmienený fakt, že v daňovom priznaní žalobcu nebol požadovaný postup určenia základu dane - hodnoty lesných pozemkov znaleckým posudkom, ako aj na absenciu prílohy daňového priznania tvoriacej znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu pozemkov. Pokiaľ tento postup žalobcu uvedeným spôsobom uplatnený nebol, stav rozhodujúci pre vyrubenie dane z nehnuteľností žalobcu (nastolený dňom 01.01.2021 kedy vznikla daňová povinnosť a ohraničený dňom 31.01.2021 kedy žalobca naposledy mohol podať daňové priznanie alebo opravné daňové priznanie) vyrubenie dane v ním navrhovanej sume nedovoľoval. Na pokus žalobcu o zmenu v obsahu daňového priznania odvolaním podaným proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení dane preto žalovaný reagoval v súlade s platnou právnou úpravou tak, že prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil. Postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol lege artis aj z toho dôvodu, že na zmenu skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktorá nastala až v priebehu zdaňovacieho obdobia (znalecký posudok, z obsahu ktorého plynula eventuálna zmena základu dane bol predložený až po 31.01.2021), sa neprihliada (§ 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. veta druhá).
27. Z obsahu ďalších nekonkrétnych žalobných námietok žalobcu, ktoré prevažne predstavovali jeho názory na uplatňovanie platnej právnej úpravy (predstavujúce jeho všeobecný nesúhlas s výsledkom konania), nevyplýva nič, čo by mohlo argumentačne zvrátiť uvedené závery, ku ktorým dospel preskúmaním veci správny súd. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP). Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Nakoľko žalobca v rámci týchto žalobných námietok nedostatočne konkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, v rámci preskúmania napadnutého opatrenia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov sú tieto rozhodnutia v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP správne žaloby žalobcu zamietol.
29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
POUČENIE: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.