Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/121/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXXX/ X, XXX XX Z., prechodne bytom: N. XX, XXX XX Z., právne zast.: JUDr. Tomáš Vaňo, advokát, so sídlom: Námestie SNP 23, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom: Špitálska 14, 821 28 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-BA-KDI21-83/2020-P zo dňa 18.11.2020, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 25.11.2020, podanou osobne na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 26.11.2020 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-BA-KDI21-83/2020-P zo dňa 18.11.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II o priestupku č. ORP-P-43/BAII-ODI-2019-V zo dňa 16.10.2020. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. K obsahu podanej žaloby sa žalovaný vyjadril písomnosťou podanou osobne na správnom súde dňa 06.04.2021 a záverom navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave potvrdil.

3. Dňa 23.08.2022 žalobca doručil správnemu súdu podanie, v ktorom požiadal tunajší súd o vydanie meritórneho rozhodnutia a o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Samotný návrh odôvodnil hrozbou nenapraviteľného právneho následku spočívajúceho vo forme nesprávneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III konajúceho v inej právnej veci žalobcu, ktorá má skutkovo súvisieť s priestupkom žalobcu. K tomuto návrhu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

4. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 8. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

9. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 12. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 13. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 14. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 15. Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe predstavuje osobitný spôsob ochrany práv účastníka konania, keď správny súd na základe dispozičného úkonu žalobcu pozastaví právne účinky namietaného rozhodnutia žalovaného. K takýmto podmienkam patrí nielen dispozitívne oprávnenie žalobcu v podobe návrhu, ale aj preukázanie tvrdenej hrozby závažnej ujmy neopomínajúc absenciu rozporu priznania odkladného účinku a verejného záujmu.

16. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal žalobe odkladný účinok je tak stav, kedy by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu.

17. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu a preskúmaní administratívneho spisu žalovaného nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.11.2020. Dôvody pre priznanie odkladného účinku sú taxatívne vymedzené v ustanovení . V zmysle predmetného ustanovenia, priznanie odkladného účinku vyžaduje existenciu hrozby bez naplnenia príslušného následku, no zároveň je existenciu hrozby nutné podložiť relevantnými dôkazmi, ktoré odôvodňujú priznanie odkladného účinku. V návrhu žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Povinnosťou žalobcu je nielen uvedenie niektorého zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku v návrhu, ale aj jeho preukázanie správnemu súdu. Žalobca nepodložil svoje tvrdenie žiadnymi dôkazmi, ktoré by utvrdili súd v presvedčení, že na ochranu namietaných práv žalobcu je nevyhnutné vyhovieť návrhu a žalobe do vydania meritórneho rozhodnutia odkladný účinok priznať.

18. Správny súd podotýka, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov na jeho právach. Skutkové tvrdenia bez ich osvedčenia sami osebe neodôvodňujú vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Rozhodujúcou

skutočnosťou je tak osvedčenie hrozby závažnej ujmy, ktorú je nutné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

19. Správny súd k posúdeniu druhej podmienky priznania odkladného účinku podľa ustanovenia o neexistencii rozporu s verejným záujmom nepristúpil, nakoľko žalobca neosvedčil ani existenciu hrozby závažnej ujmy. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Súd považuje za potrebné zmieniť aj skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku sa súd nevyjadruje k skutkovému stavu, ale posudzuje výlučne opodstatnenosť predmetného návrhu.

20. Vzhľadom na neosvedčenie splnenia zákonných podmienok návrhu definovaných v ustanovení , správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe postupom podľa ustanovenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).