Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoE-55-2015.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/55/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29.augusta č.8-10, IČO: 30 807 483, pobočka Topoľčany, so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 2269/12 proti povinnému: D. E., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. - S., pre vymoženie 1.210,58 eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 7. januára 2015, č.k. 4Er/539/2008-22, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zastavil exekúciu a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 72,70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie po právnej stránke odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, na § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na § 19 O.s.p. Pokiaľ ide o zastavenie exekúcie, súd prvého stupňa konštatoval, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického poverením č. 5301 002299* zo dňa 15.07.2002 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany - Rozhodnutie č. 500-654-4105/2001 zo dňa 17.12.2001. Dňa 24.11.2009 zanikol exekútorský úrad RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického a za jeho náhradníka bol určený JUDr. Pavol Holík. Súd prvého stupňa v priebehu exekučného konania z úradnej činnosti zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 46D/198/2014 zo dňa 15.04.2014 bolo konanie o dedičstve po povinnom zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. Nakoľko súd prvého stupňa zistil, že dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, teda nie sú žiadni právni nástupcovia, ktorí by vstúpili do konania namiesto povinného, exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 200 ods. 1, 5, § 196, § 199 Exekučného poriadku a na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z.z.). Súd prvého stupňa podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z.z. priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v celkovej výške 36,52 eur za 11 úkonov exekučnej činnosti, konkrétne za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 1 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 6 x ďalšie zisťovanie majetku povinného (3 x lustrácia motorových vozidiel, 2 x kataster, 1 x živnostenský register). Súdnemu exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko tento príkaz sa v spise súdneho exekútora nenachádzal. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie upovedomenia 30 min., za vypracovanie exekučného príkazu 20 min. namiesto 30 min. a za vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (v časti) 20 min. namiesto 30 min. Súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu uvedenú vo vyúčtovaní trov exekúcie za prípravu spisu na žiadosť o poverenie
(30 min.), nakoľko sa nejedná o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Súdnemu exekútorovi nepriznal ani časovú odmenu za vypracovanie príkazu na začatie exekúcie 30 min., nakoľko vykonanie vypracovanie tohto príkazu nemal za preukázané, nakoľko spis súdneho exekútora neobsahoval príkaz na začatie exekúcie. Časovú odmenu priznal len za žiadosť o zastavenie (v časti), nie aj za archiváciu spisu, ako si to súčasne uplatnil súdny exekútor, nakoľko ide o administratívne práce, ktoré sú v zmysle § 25 vyhlášky 288/1995 Z.z. zahrnuté v odmene. Súd prvého stupňa teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu spolu za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu namiesto 3 hodín uvedených súdnym exekútorom vo vyúčtovaní, nakoľko mal za to, že exekútor vykonáva túto činnosť bežne a čas, za ktorý mu bola priznaná odmena, postačí na vykonanie exekučných úkonov, za ktoré žiadal priznať odmenu. Podľa § 22 vyhlášky 288/1995 Z.z. priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,78 eur vynaložených na poštovné, kolkové známky a overovanie listín. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v uplatnenej výške 7,80 eur, nakoľko mal preukázané zo spisu vynaloženie poštovného v uvedenej výške. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za overovanie listín v uplatnenej výške 1,32 eur. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za kolkové známky vo výške 6,64 eur, avšak súd prvého stupňa mu priznal náhradu hotových výdavkov za kolkové známky len vo výške 1,66 eur, ktoré mal preukázané zo spisu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi z odmeny a náhrad vo výške 60,58 eur 20 % DPH v sume 12,12 eur. Vzhľadom na uvedené trovy súdneho exekútora predstavovali spolu sumu 72,70 eur, na ktorých náhradu súd prvého stupňa zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy oprávnený.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý zastával názor, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť, musí dbať na to, aby dôvod zastavenia exekúcie existoval v čase rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Taktiež namietal, že povinný bol v čas rozhodovania súdu o zastavení exekúcie mŕtvy viac ako 10 mesiacov a bez právneho nástupcu, a teda povinný v čase rozhodovania súdu neexistoval. Povinný úmrtím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto nie je možné s ním pokračovať v exekúcii a je daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ak smrťou zanikne povinný a dedičské konanie je zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p., súd nemá povinnosť analogicky zastaviť exekúcie pre nemajetnosť povinného. V tomto prípade je podľa názoru oprávneného daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastával názor, že v danom prípade prichádza do úvahy uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému iba podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti predvídať smrť povinného, a preto svojím konaním nezapríčinil zastavenie exekučného konania. V prípade, že dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho úmrtia, súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Záverom oprávnený vyjadril svoj nesúhlas s výškou trov exekúcie, nakoľko v sume 72,70 eur, ktorá tvorí celkovo priznané trovy exekúcie s DPH podľa § 196 Exekučného poriadku, je zahrnuté aj poštovné, ktoré je podľa § 28 zákona o DPH oslobodené od dane s poukazom na § 3 zákona č. 507/2001 Z.z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.
K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, ktorý uviedol, že súdny exekútor vykonal rozsiahle šetrenie majetkových pomerov povinného a bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, dopravný inšpektorát neeviduje povinného ako vlastníka vozidiel, banky neevidujú účty povinného s peňažnými prostriedkami, kataster nehnuteľností povinného neeviduje ako vlastníka žiadnych nehnuteľností, a teda nebolo možné vykonať exekúciu žiadnym zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku - povinný bol dlhodobo nemajetný počas života aj po smrti a nezanechal žiaden majetok, ktorý by mohol prejsť na potenciálnych dedičov,
ktorí by mohli ručiť za jeho záväzky aj po jeho smrti a uhradiť záväzky z majetku nebohého povinného. Na daný stav je tak potrebné aplikovať § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, čo potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5MCdo 15/2011 zo dňa 19.01.2012, č.k. 5MCdo 21/2011 zo dňa 28.01.2012, sp. zn. 3MCdo 15/2011 a sp. zn. 6MCdo 7/2002. Oprávnený bol správne zaviazaný povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie a okresný súd správne aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a odvolanie oprávneného ako neodôvodnené zamietnuť.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.06.2002, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi RNDr. Jozefovi Podmanickému dňa 17.06.2002, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 36.470,- Sk (1.210,58 eur), a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 500-654-4105/2001 zo dňa 17.12.2001, právoplatné a vykonateľné dňa 08.01.2002. Okresný súd Bánovce nad Bebravou udelil menovanému súdnemu exekútorovi dňa 15.07.2002 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 24.11.2009 zanikol exekútorský úrad RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického a za jeho náhradníka bol určený súdny exekútor JUDr. Pavol Holík.
Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 46D/198/2014, Dnot 40/2014 zo dňa 15.04.2014, právoplatným dňa 09.05.2014, bolo konanie o dedičstve po nebohom povinnom zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa súčasne napadnutým uznesením uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 72,70 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 46D/198/2014, Dnot 40/2014 zo dňa 15.04.2014 konanie o dedičstve po nebohom povinnom právoplatne zastavil podľa § 175h ods. 1 O.s.p., nakoľko povinný ako poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V prejednávanom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku, či v prípade, že povinný zomrel v priebehu exekúcie a nezanechal majetok, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, alebo z dôvodu podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, nie je sporné, že takéto zistenie je dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa odvolacieho súdu rovnaký dôvod zastavenia exekúcie je aj v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti nebohého povinného. Z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného
nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel /povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva/, ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku odvolací súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Vychádzajúc z uvedeného, ak teda došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (obdobne aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011).
V prejednávanom prípade povinný zomrel v priebehu exekúcie, dňa XX.XX.XXXX, a v čase jeho smrti nezanechal žiadny majetok. Z uvedeného dôvodu bolo dedičské konanie uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 46D/198/2014, Dnot 40/2014 zo dňa 15.04.2014 zastavené. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2014. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého stupňa postupoval v zmysle vyššie uvedeného správne, keď zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .