Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/86/2020

Potvrdené rozhodnutím 18Co/28/2023
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., 2. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H., zastúpeného JUDr. Michalom Gumanom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov, 3. RTE s.r.o., so sídlom Doliny 1329/34, Veľký Šariš, IČO: 50 571 435, o zaplatenie 1.418,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/86/2020-95 zo dňa 06.12.2022, takto jednohlasne rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku IV. II. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., 2. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H., právne zastúpeného: JUDr. Michal Guman, advokát so sídlom Hlavná 29, Prešov, 3. RTE s.r.o., so sídlom Doliny 1329/34, Veľký Šariš, IČO: 50 571 435, o zaplatenie 1 418,14 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

2

Žalovaní v 1. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 418,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 418,14 EUR od 27.12.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 3. rade v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2. rade n á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

4

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.9.2020 v spojení s návrhom na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu na strane žalovaného a zmeny žaloby zo dňa 3.3.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 1 418,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 418,14 EUR od 27.2.2019 zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadenou o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalovaná v 1. rade je fyzickou osobou – držiteľkou motorového vozidla I. X, EČV: H.- XXX J., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, žalovaný v 2. rade je fyzickou osobou – vodičom predmetného motorového vozidla I. X, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovaný v 3. rade je právnickou osobou – prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla I. X, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 14.8.2019 zavinil vodič - žalovaný v 2. rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik škody

na motorovom vozidle A. G., EČV: H.- XXX C., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol E. I. (poškodený). E. bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ustanovenia a nasl. . Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia v platnom znení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 22.11.2019 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.418,14 EUR (náklad na opravu poškodeného vozidla). Ako vyplýva z účtu žalobcu, žalobca uhradil 1.559,95 EUR, z čoho 141,81 EUR predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody podľa Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom na žalobcu. Šlo o zákonný prechod práva (legálnu cesiu podľa ), ktorý má oporu v ustanovení v platnom znení. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne listami zo dňa 26.11.2019 voči žalovaným v 1. a 2. rade, za ktorých plnila to, čo podľa zákona mali plniť oni poškodenému. Žalovaní pohľadávku žalobcu doposiaľ neuhradili. Žalobca požadoval od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do 26.12.2019. Žalobca zastával názor, že žalovaní v 1. rade a 3. rade boli prevádzkovateľmi vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému, a to s poukazom na , nakoľko po právnej alebo faktickej stránke mali možnosť disponovať s vozidlom. Žalovaní v 1. a 3. rade ako prevádzkovatelia zodpovedajú za škodu v súlade s – objektívna zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. Žalobca poukázal na a na výpis z registra vozidiel – verejnú listinu (pripojený k žalobe), z ktorých je zrejmé, že vlastníkom a držiteľom vozidla (právny vzťah k vozidlu), ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, boli v čase dopravnej nehody žalovaní v 1. rade a žalovaný v 3. rade mal minimálne faktickú moc nad vozidlom, nakoľko poskytol vozidlo žalovanému v 2. rade v zmysle Zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorý vozidlom pri škodovej udalosti spôsobil škodu poškodenému. Nakoľko vozidlo I. X, EČV: H.- XXX J. nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu a zároveň týmto vozidlom bola spôsobená škoda poškodenému, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia v platnom znení povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaní v 1. a 3. rade zodpovedajú za škodu podľa a nasl. ako prevádzatelia motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Povinnosť žalobcu nahradiť škodu poškodenému namiesto zodpovedných subjektov vyplývala z , pretože žalovaní v 1. a 3. rade si nesplnili svoju povinnosť podľa Žalovaný v 2. rade ako vodič zodpovedá podľa za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou ( a nasl. ) nevylučuje (súbežnú) zodpovednosť vodiča vozidla za škodu spôsobenú pri rovnakej škodovej udalosti porušením právnej povinnosti podľa (porovnaj R 29/1979). V prípade plurality zodpovedných subjektov (vodiča a prevádzkovateľa vozidla) závisí od žalobcu, ktorý podľa plnil náhradu škody poškodenému, voči ktorému zo zodpovedných subjektov (prípadne voči obom) uplatní svoje postihové právo vyplývajúce z Náhradou škody poškodenému prešlo na žalobcu právo na náhradu vyplatených súm (tzv. právo postihu) podľa v spojení s . Žalobca však zdôraznil, že podľa ustálenej súdnej praxe „osobou bez poistenia zodpovednosti“ v zmysle nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle , ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu. Takouto osobou je nielen prevádzateľ (žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade), ale i vodič (žalovaný v 2. rade). Úroky z omeškania si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej výške.

Súd doručil žalobu zo dňa 31.8.2020, návrh na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu na strane žalovaného a zmenu žaloby zo dňa 3.3.2021 žalovaným s výzvou, aby sa k nim v lehote 15 dní vyjadrili, uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojili, prípadne označili dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Žalovanej v 1. rade bola žaloba doručená dňa 13.10.2020, žalovanému v 2. rade dňa 12.10.2020 a žalovanému v 3. rade dňa 3.6.2021.

Žalovaní v 1. a 3. rade sa k žalobe nevyjadrili.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 21.10.2020 navrhol, aby bol vyňatý z konania, nakoľko uplatnený nárok neuznáva, pretože škodovú udalosť spôsobil pri výkone svojej profesie. Prácu vykonával ako SZČO pre žalovaného v 3. rade, ktorého konateľom je žalovaná v 1. rade, v ktorej vlastníctve je auto. Auto bolo žalovanému v 2. rade pridelené konateľom žalovaného v 3. rade, pre ktorého vykonával činnosť v čase škodovej udalosti. Nakoľko škoda bola spôsobená pri činnosti pre žalovaného v 3. rade, mal za to, že za ňu podľa nezodpovedá, ale za ňu zodpovedá žalovaná v 1: rade. Ako dôkaz predložil zmluvu o vzájomnej spolupráci a rozpis návštev zákazníkov potvrdený konateľom firmy na dané obdobie, kedy bola spôsobená škodová udalosť.

Žalobca v replike zo dňa 3.3.2021 zotrval na podanej žalobe, pričom súčasne s podaním repliky navrhol pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu na strane žalovaného (žalovaného v 3. rade) a zmeny žaloby tak, ako je to uvedené už v bode 1. tohto odôvodnenia. Obranu žalovaného v 2. rade považoval za účelovú. Hoci žalobca priznal, že vodič nezodpovedá za škodu, ak za škodu zodpovedá jeho principál ( ), mal za to, že zodpovednosť za cudzie konanie spája ustanovenie so splnením predpokladov, že škoda bola protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická či fyzická osoba pri svojej činnosti použila, a kumulatívne ku škode došlo pri činnosti (plnení úloh) právnickej alebo fyzickej osoby. Použitie vodiča na plnenie úloh zamestnávateľa sa preukazuje pomerom závislosti medzi nimi (napr. pracovná zmluva, cestovný príkaz atď.). Vzťahom závislosti nie je obchodnoprávny vzťah (práca na základe živnosti). Zmluva o vzájomnej spolupráci (uzatvorená v zmysle ) predložená žalovaným v 2. rade podľa žalobcu nezakladá medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným v 2. rade vzťah nadriadenosti a podriadenosti, resp. vzťah závislosti ako je to v prípade pracovnoprávnych vzťahov. Pojem živnosť vymedzuje živnostenského zákona, podľa ktorého živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Skutočnosť, že žalovanému bolo pridelené auto konateľom žalovaného v 3. rade, nezbavuje žalovaného v 2. rade zodpovednosti a zodpovednosť za škodu sa neprenáša v súlade s na žalovaného v 3. rade, nakoľko bolo rozhodnutím žalovaného v 2. rade pri podpise zmluvy, že bude pri obchodnom zastupovaní používať vozidlo poskytnuté žalovaným v 3. rade. Žalovaný v 2. rade nemal povinnosť na obchodnú spoluprácu so žalovaným v 3. rade používať vozidlo poskytnuté žalovaným v 1. rade, a ak sa tak rozhodol pri uzatváraní zmluvy o vzájomnej spolupráci, nezbavuje ho to zodpovednosti za vznik škody. V ustanovení sa aj preto uvádza, že zodpovednosť osôb použitých na činnosť právnickej alebo fyzickej osoby tak nie je dotknutá podľa pracovnoprávnych predpisov. Uvedená legálna definícia pojmu živnosť, resp. legálna definícia pojmu podnikania v zmysle , podľa názoru žalobcu, úplne vylučuje možnosť žalovaného v 2. rade sa zbaviť svojej zodpovednosti s poukazom na , nakoľko v žiadnom prípade nenastupuje jeho ako podnikateľa prípadná zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov. Žalobca poukázal na výpis zo živnostenského registra žalovaného v 2. rade, v zmysle ktorého je predmetom jeho podnikateľskej činnosti sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby, a teda ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že v čase škodovej udalosti navštívil zákazníka v zmysle rozpisu návštev, ktorý predložil, tak vykonával návštevy pre vlastnú činnosť (sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb) vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (povinnosti podnikateľa). Žalobca poukázal aj na názor odbornej verejnosti odprezentovaný v rámci podujatia Trnavské právnické debaty organizované Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave za podpory Ministerstva školstva SR (ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU VOČI TRETÍM SPÔSOBENÚ POMOCNÍKOM A POISTENIE ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU) zo dňa 7.6.2019 (sylaby – strana 4): „Použitou osobou v je iba nesamostatný pomocník, samostatný pomocník (živnostník) vždy zodpovedá za spôsobenú škodu, pretože na seba preberá riziko výkonu vlastnej podnikateľskej činnosti.“. Žalobca mal za to, že žalovaný v 2. rade prebral na seba podnikateľské riziko pri uzatvorení Zmluvy o vzájomnej spolupráci so žalovaným v 3. rade, v zmysle ktorej sa zaviazal na základe vlastného uváženia, že bude k obchodnej činnosti používať vozidlo poskytnuté žalovaným v 3. rade. Žalovaný v 2. rade nie je nesamostatným pomocníkom závislým na žalovanom v 3. rade, ale je samostatným

pomocníkom, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v zmysle predmetov činnosti uvedených v jeho výpise zo živnostenského registra a na vlastnú zodpovednosť. Žalobca navyše vyčítal žalovanému, že nepreukázal, že by v čase škodovej udalosti vykonával činnosť pre žalovaného v 3. rade návštevou zákazníkov v zmysle rozpisu návštev (v mestách: G., H., K., I., A. I.), pretože podľa Správy o nehode sa škodová udalosť stala v Prešove na Prostějovskej ulici. Mal za to, že žalovaný v 2. rade ani nepreukázal, že v čase škodovej udalosti naozaj vykonával činnosť obchodného zastúpenia spoločnosti For Baby, spol. s r.o. v zmysle predloženej Zmluvy o vzájomnej spolupráci. Nič nevylučuje tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade použil vozidlo v čase škodovej udalosti na vybavenie súkromných záležitostí, nesúvisiacich ani s podnikateľskou činnosťou, alebo pre činnosť tretej osoby. Žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pri činnosti, pri ktorej došlo k vzniku škody, sledoval výlučne záujmy žalovaného v 3. rade., a nie napríklad záujmy tretej osoby, alebo svoje osobné záujmy (ako samostatne zárobkovo činná osoba). Vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je riešené (hlavne a § až 431) a zákon túto všeobecnú úpravu žiadnym spôsobom nemodifikuje. Typicky tak pri škodách spôsobených prevádzkou vozidla pripadá do úvahy zodpovednosť vodiča a prevádzkovateľa vozidla. Namiesto nich alebo v určitých prípadoch spoločne s nimi, môžu zodpovedať i ďalšie osoby, napr. zamestnávateľ vodiča, osoba, ktorá použije motorové vozidlo proti vôli prevádzkovateľa a pod. Ustanovenie o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Pre podporu uvedených záverov poukázal na judikatúru súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR zo dňa 27.09.1977, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR pod č. R 29/1979, z ktorého je zrejmý i vzájomný

pomer medzi zodpovednými osobami: „i keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku ( ), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti ( ), pokiaľ nešlo o prípad, kedy tieto osoby samy za škodu nezodpovedajú“ alebo tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Ustanovenie veta prvá v spojení s je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).“ Žalobca mal tak za to, že má právo uplatniť svoj nárok voči držiteľovi vozidla alebo voči vodičovi, resp. aj voči obom súčasne. Pre podporu svojich záverov taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 17.01.2008, kde súd vyslovil, že nielen prevádzkovateľ, ale aj vodič je zodpovedný za vzniknutú škodu, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.02.2016,: „Postavenie žalobcu v konaní je osobitným postavením vo vzťahu k takýmto osobám z dôvodu, že ide o jeho postihové právo voči osobám, za ktoré plnil na základe osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v ZoPZP. Dôvodom na vznik práva poškodeného na náhradu škody proti poistnému garančnému fondu je spôsobenie škody nepoisteným motorovým vozidlom a toto právo si môže poškodený uplatniť voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby uplatnil priamy nárok proti poisťovateľovi. Úmyslom zákonodarcu, formulovaným aj v dôvodovej správe k ZoPZP, bolo, aby sa poistenie vzťahovalo ako na prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce podľa a nasl. , tak i na osoby zodpovedajúce za podmienok ustanovenia , napríklad vodiča vozidla. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa ZoPZP a vodič je tak v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených, ktorú žalobca uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzatvorená poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúcha povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa ZoPZP.“. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade – vodiča odvodil od jeho zavineného porušenia pravidiel cestnej premávky v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou poškodenému.

Žalovaný v duplike zo dňa 29.3.2021 vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nie je podľa hmotnoprávne zodpovedný na úhradu žalobcom vyplatenej

náhrady škody poškodenému. Uviedol, že preukázal, že pre žalovaného v 1. rade vykonával obchodné zastúpenie na území východného a stredného Slovenská s výkonom činnosti prieskumu trhu a návštevy zákazníkov podľa pokynov žalovaného v 1. rade. V inkriminovaný deň pre žalovaného v 1: rade vykonával na základe jeho pokynov dohodnutú činnosť, a teda žalovaný v 2: rade bol použitý na činnosť/plnenie úloh pre žalovaného v 1. rade. Ohradil sa voči tvrdeniam žalobcu, že s motorovým vozidlom I. X vykonával v danom čase svoje vlastné aktivity. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by mal byť priamo zodpovedný ako vodič vzhľadom na jeho obchodnoprávny charakter vzťahu so žalovaným v 1. rade. Argumentoval, že ak by chcel zákonodarca v zmysle výsostne zbaviť akejkoľvek priamej zodpovednosti len zamestnanca fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý spôsobil škodu v rámci svojich pracovných úloh pri plnení ich činnosti, tak by uvedené výslovne do zákonného ustanovenia zakotvil, prípadne by ho už dávno zmenil a neponechal by ho v súčasnom znení. V aktuálnych komentároch k sa uvádza, že pod zodpovednosťou za škodu spôsobenú konaním použitých osôb má na mysli okrem iného aj zodpovednosť právnickej osoby a fyzickej osoby za konanie ďalších osôb, ktoré postupovali podľa ich pokynov a ktoré boli oprávnené takto za nich konať, a to bez ohľadu na druh právneho vzťahu medzi fyzickou sobou alebo právnickou osobou a osobou za ňu konajúcou. Vychádza sa zo zásady, že fyzická alebo právnická osoba zodpovedá za výber osôb, ktoré použijú pri svojej činnosti, a za škodu nimi spôsobenú pri tejto činnosti (culpa in eligiendo). Zodpovednosť tak podľa žalovaného v 2. rade nesie žalovaná v 1. rade. Preukázanie excesu z konania pre žalovaného v 1. rade je pritom podľa žalovaného v 2. rade na ťarchu žalobcu, ktorý takéto tvrdenia do konania vniesol. Poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej od nikoho nemožno požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Napokon uviedol, že v čase, keď mu bola doručená výzva zo strany žalobcu na úhradu plnenia, v období decembra 2019 bezprostredne kontaktoval žalovanú v 1. rade, ktorá mu na osobnom stretnutí za prítomnosti C. L. uviedla a ubezpečila ho, že požadovaná škoda (plnenie) bola uhradená. Bolo pre neho zmätočné a zarážajúce, keď mu bola doručená žaloba, pretože mal za to, že regresná náhrada škody bola uhradená. Preto tiež poukazoval na to, že bol žalovanou v 1: rade uvedený do omylu o úhrade požadovaného plnenia, a pre prípad, že súd dospeje k záveru o jeho spoluzodpovednosti, nepripísal mu na ťarchu trovy konania.

Súd nariadil termín pojednávania na deň 6.12.2022. Žalovaní v 1. a 3. rade sa na predmetné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, hoci predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené – žalovanej v 1. rade dňa fikciou dňa 16.11.2022 a žalovanému v 3. rade dňa 9.11.2022. O odročenie pojednávania nežiadali. Súd preto v súlade s vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaných v 1. a 3. rade.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe s tým, že navrhol, aby súd vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade vydal rozsudok pre zmeškanie s poukazom na naplnenie procesných podmienok. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zotrval na argumentácii, že tento sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti podľa , nakoľko žalovaný v 2: rade vykonával práce pre žalovaného v 3. rade ako živnostník a taktiež poukázal na to, že žalovaný v 2. rade ako vodič spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla škoda. Pre prípad, že by súd žalobe vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nevyhovel, žalobca navrhol, aby nebol zaviazaný zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania, nakoľko až z podania žalovaného v 2. rade sa mal žalobca možnosť dozvedieť o zodpovednosti žalovaného v 3. rade a potenciálnom vyvinení sa žalovaného v 2. rade spod zodpovednosti za škodu.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní taktiež zotrval na svojej námietke pasívnej vecnej legitimácie v spore s poukazom na , a to okrem iného aj s poukazom na komentár od JUDr. Feketeho, kde je vyslovene uvedené, že zodpovednosť právnickej alebo fyzickej osoby podnikateľa za škodu podľa sa uplatní nielen v prípadoch, keď škodu spôsobil zamestnanec, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré použil podnikateľský subjekt na svoju činnosť. Mal za to, že zmluva o obchodnom zastúpení alebo zmluva o spolupráci je v podstate v zmysle činnosťou obchodného zástupcu v mene zastúpeného a na jeho účet, čo vlastne svedčí o tom, že žalovaný vykonával svoju činnosť v prospech žalovaného v 3. rade.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 10 správa o nehode zo dňa 14.8.2019, a čl. 11 rubovej strane výpis z evidencie vozidla značky I., na čl. 13 rubovej strane kalkulácia opravy č. 495/09/19 v rozsahu 4 strán, na čl. 15 rubovej strane faktúra č. 2019009 zo dňa 18.9.2019, na čl. 16 žiadosť o vystavenie krycieho listu z 24.9.2019, na čl. 16 rubovej strane oznámenie o postúpení dokladu z 2.10.2019, na čl. 17 oznámenie o poverení z 23.10.2019, na čl. 17 rubovej strane oznámenie o postúpení vysporiadania Vášho nároku z 23.10.2019, na čl. 18 výpočet výšky škody k poistnej udalosti zo 14.8.2019, na čl. 19 oznámenie o poistnom plnení z 28.10.2019, na čl. 20 vyúčtovanie z 20.11.2019, na čl. 20 rubovej strane interný systém žalobcu so zadaním príkazu pre úhradu, na čl. 21 pokračovanie z interného výpisu žalobcu, na čl. 21 rubovej strane výpis o transakcii, resp. zadanie príkazu z účtu žalobcu, na čl. 22 výzva na náhradu poistného plnenia z 26.11.2019 spolu s doručenkou na čl. 23 vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, na čl. 23 rubovej strane výzva na náhradu poistného plnenia z 26.11.2019 spolu s doručenkou nachádzajúcou sa na rubovej strane čl. 24 vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, na čl. 26 zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo 14.8.2019 v rozsahu 2 strán, na čl. 47 zmluva o vzájomnej spolupráci z 30.6.2019, na čl. 49 rozpis návštev zákazníkov na 33. týždeň vyhotovený 7.8.2019, na čl. 60 výpis zo živnostenského registra vyhotovený 3.3.2021, na čl. 74 čestné vyhlásenie C. L. zo dňa 29.3.2021), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 14.8.2019 zavinil žalovaný v 2. rade ako vodič vozidla I. X, EČV: H. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle A. G., EČV: H.- XXX C., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol E. I. (poškodený). Žalovaná v 1. rade je fyzickou osobou – držiteľkou motorového vozidla I. X, EČV: H.- XXX J., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, žalovaný v 2. rade je fyzickou osobou – vodičom predmetného motorového vozidla I. X, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda a žalovaný v 3. rade je právnickou osobou – prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla I. X, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto dôvodu žalobca uhradil poškodenému dňa 22.11.2019 z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 1.418,14 EUR (náklad na opravu poškodeného vozidla). Ako vyplýva z účtu žalobcu, žalobca uhradil 1 559,95 EUR, z čoho 141,81 EUR predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody.

Zo zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 30.6.2019 uzavretej medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 2. rade vykonával obchodné zastúpenie pre spoločnosť J. M., spor. s r.o. na území východného a stredného Slovenska, pričom žalovaný v 3. rade poskytol motorové vozidlo I. X, EČV: H., ktorého majiteľkou je konateľka žalovaného v 3. rade – a teda žalovaná v 1: rade, na dobu trvania tejto zmluvy a zabezpečí aj všetky náklady spojené s prevádzkou. Žalovaný tak pre žalovaného v 3. rade realizoval prieskum trhu, návštevy zákazníkov podľa pokynov žalovaného v 3. rade a reportoval svoju činnosť v mesačných intervaloch. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.7.2019 do 30.10.2019.

Vo vzťahu k žalobe podanej voči žalovaným v 1. a 3. rade súd postupoval podľa nasledujúcej právnej úpravy:

Podľa (ďalej len „“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Podľa 275 odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

Podľa a ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom procesnej pasivity strany v civilnom sporovom konaní. Vo všeobecnosti sa pri rozsudku pre zmeškanie procesná pasivita prejavuje tým, že si strana konania neplní svoje povinnosti tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Na tomto mieste súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby každá sporová strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu.

V danom prípade súd vyhodnotil návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade za dôvodný, nakoľko žalovaní v 1. a 3. rade boli nečinní – bez ospravedlnenia sa nedostavili na pojednávanie, hoci naň boli riadne a včas predvolaní. S poukazom na súd obligatórne návrhu žalobcu vyhovel, pretože na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky vyššie zákonnom stanovené podmienky (žaloba pre splnenie povinnosti – zaplatenie peňažného záväzku; súd riadne a včas predvolal žalovaných v 1. a 3. na pojednávanie; v predvolaní na pojednávanie boli žalovaní v 1. a 3. rade poučení o následku nedostavenia sa spočívajúcej v možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; žalovaní v 1. a 3. rade sa nedostavili na pojednávanie a svoju neprítomnosť neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami; žalobca dal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie).

Súd tak prvým výrokom rozsudku majúcim povahu rozsudku pre zmeškanie žalovaných v 1. a 3. rade zaviazal žalovaných v 1. a 3. rade na zaplatenie 1 418,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 418,14 EUR od 27.12.2019 do zaplatenia.

Vo vzťahu k žalobe podanej voči žalovanému v 2. rade súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy:

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

Podľa kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa . Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

Podľa (ďalej aj „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa a fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Hoci súd mal preukázané, že žalovaný v 2. rade spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla škoda, ktorú následne žalobca vyplatil poškodenému z garančného fondu, súd považoval žalovaným v 2. rade vznesenú námietku pasívnej vecnej legitimácie v spore za dôvodnú. Súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného v 2. rade, že pre zodpovednosť principála – jeho nadriadeného, v mene ktorého a na účet ktorého vykonával svoju činnosť, nie je potrebný výsostne pracovnoprávny pomer. Súd mal za to, že žalovaný dostatočne preukázal, že jeho konanie, pri ktorom spôsobil dopravnú nehodu, hoci založené na obchodnoprávnych ustanovenia o obchodom zastúpení, bolo vykonávané pre žalovaného v 3. rade a v jeho záujme a toto konanie malo miestny, časový a vecný vzťah k plneniu činností, pre ktoré žalovaný v 3. rade „použil“ žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade totiž predmetným motorovým vozidlom v inkriminovaný deň v zmysle rozpisu návštev hodlal naplniť úlohy, ktoré mu žalovaný v 3. rade uložil. Toto tvrdenie žalovaného v 2. rade pritom nebolo podľa názoru súdu žalobcom, ani žalovanými v 1. a 3. rade vyvrátené. Hoci žalovaný v 2. rade vykonával živnosť, a teda plnil aj svoje vlastné záujmy, predmetnú činnosť, pri ktorej došlo ku škode, vykonával práve na konkrétne účely pre žalovaného v 3. rade, ktorý je tak podľa zodpovedný namiesto žalovaného v 2. rade. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil nastáva totiž iba v prípade, že jeho konanie, ktorým bola spôsobená škoda, nemalo vzťah k činnosti používajúcej osoby. Ohľadom posúdenia závislosti činnosti v nadväznosti na existenciu miestneho, časového a vecného vzťahu k pneniu danej činnosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.9.2013.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na citované právne ustanovenia a závery uvedené v bode 30. tohto odôvodnenia súd zamietol žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 3. rade plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa rovnakých právnych ustanovení rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalovanému v 2. rade, voči ktorému bola žaloba zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. K žiadosti žalobcu o vzhliadnutie dôvodu pre nepriznanie náhrady trov konania pre žalovaného v 2. rade súd uvádza, že žalobca mohol po zistení relevantných skutkových okolnosti uvedených vo vyjadrení žalovaného v 2. rade disponovať žalobou a prípadne vziať žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, čo však neučinil a na podanej žalobe zotrval aj v záverečnej reči. Súd tak nevzhliadol dôvod pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania ( ) úspešnému žalovanému v 2. rade, ktorý musel podstúpiť celé sporové konanie a vychádzajúc z obsahu spisu mu v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ( a ). V takomto prípade môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Prešov v dvoch vyhotoveniach. Ak žalovaní v 1. a 3. rade z ospravedlniteľného dôvodu zmeškali pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, môžu z tohto dôvodu podať návrh na jeho zrušenie do 15 dní, od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedeli ( ).

Proti výrokom II. až IV. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov (v prípade písomného podania v štyroch vyhotoveniach). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.