Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/28/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., 2. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H., zastúpeného JUDr. Michalom Gumanom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov, 3. RTE s.r.o., so sídlom Doliny 1329/34, Veľký Šariš, IČO: 50 571 435, o zaplatenie 1.418,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -95 zo dňa 06.12.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku IV.

II. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:

,,I. Žalovaní v 1. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 418,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 418,14 EUR od 27.12.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 3. rade v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný v 2. rade m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení vo vzťahu k výrokom o trovách konania konštatoval, že o trovách konania rozhodol podľa (ďalej len ,P“) v spojení s tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 3. rade plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa rovnakých právnych ustanovení rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalovanému v 2. rade, voči ktorému bola žaloba zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. K žiadosti žalobcu o vzhliadnutie dôvodu pre nepriznanie náhrady trov konania pre žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mohol po zistení relevantných skutkových okolnosti uvedených vo vyjadrení žalovaného v 2. rade disponovať žalobou a

prípadne vziať žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, čo však neučinil a na podanej žalobe zotrval aj v záverečnej reči. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania ( ) úspešnému žalovanému v 2. rade, ktorý musel podstúpiť celé sporové konanie a vychádzajúc z obsahu spisu mu v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku IV. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v , a . Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď priznal žalovanému v 2 rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a neaplikoval jednak , ale vôbec sa ani nezaoberal aplikáciou . Žalobca má za to, že žalobu voči žalovanému v 2. rade podal dôvodne, nakoľko vozidlom zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda poškodenému. Vodič vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa , pretože škodu zavinil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, a je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, a teda nárok žalobcu je voči takémuto subjektu dôvodný. Pripustil, že vodič vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, resp. škoda poškodenému, sa môže okrem iného zbaviť svojej zodpovednosti s poukazom na , keď preukáže, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na tuto činnosť použili a tieto osoby tak samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Primárnym dôkazom, ktorý zbavil žalovaného v 2. rade jeho zodpovednosti ako vodiča vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bola Zmluva o vzájomnej spolupráci (obchodná zmluva) spolu s rozpisom návštev uzatvorená so žalovaným v 3. rade. Žalovanému v 2. rade, neprináleží právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzhľadom na jeho správanie, ktoré bolo rozhodujúce pre podanie žaloby voči jeho osobe. Pred podaním žaloby zaslal žalovanému v 2. rade (ako vodičovi nepoisteného vozidla, ktorým zavinil vznik škody na vozidle poškodeného) List a výzvou na náhradu poistného plnenia, ktorá mu bola doručená dňa 06.12.2019 do vlastných rúk v zmysle doručenky, avšak žalovaný v 2. rade na list — výzvu na náhradu poistného plnenia vôbec nereagoval. Preto žalobca dôvodne podal proti nemu žalobu vychádzajúc jednak z dôkazov jemu dostupných, a to najmä z dôkazu: Správa o nehode, ale takisto aj s poukazom na právnu úpravu a judikatúru, že jeho nárok smeruje aj voči vodičovi nepoisteného vozidla, ktorým bol spôsobený vznik škody na vozidle poškodeného. Ak by žalovaný v 2. rade predložil dôkaz, o ktorý primárne opieral svoju obranu, a to Zmluvu o vzájomnej spolupráci s rozpisom návštev, a to pred podaním žaloby, nemusel by byť v okruhu žalovaných, avšak žalovaný v 2. rade na výzvu žalobcu vôbec nereagoval. Žalobca zastáva názor, že v tomto prípade sa súd prvej inštancie v prvom rade vôbec nezaoberal možnou aplikáciou , že v prípade ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca v tomto prípade tak dôvodne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vynaložil účelne a odôvodnene minimálne dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie žaloby, pretože žalovaný v 2. rade predložil dôkazy až s podaným odporom proti platobnému rozkazu. Súd prvej inštancie pri priznávaní trov žalovanému v 2. rade ako úspešnej strane v konaní, nezohľadnil okolnosti sporu, dôvody podania žaloby i správanie žalovaného v 2. rade pred podaním žaloby ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu . Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do IV. výroku tak, že prizná žalobcovi proti žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a tento považuje za vecne a právne správny. Súd prvej inštancie správne právne a skutkovo vec posúdil, ak mu priznal voči žalobcovi 100% náhradu trov konania s odôvodnením, že žalobca mohol po zistení relevantných skutkových okolnosti uvedených vo vyjadrení žalovaného v 2. rade disponovať žalobou a žalobu voči žalovanému v 2. rade vziať späť, čo však neučinil a na podanej žalobe zotrval aj vzáverečnej reči. Žalovaný v 2. rade vyjadrením zo dňa 21.10.2020 v konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu (aby bol vyňatý z konania, keďže uplatnený nárok neuznáva) a zároveň v konaní predložil zmluvu o vzájomnej spolupráci so žalovaným v 3. rade zo dňa 30.06.2019 aj s rozpisom návštev zákazníkov. Uvedenými dokumentami a námietkami žalovaný v 2. rade preukázal súdu prvej inštancie a žalobcovi, že tento za škodu v zmysle ustanovenia z. č. nezodpovedá a preto nemôže byť ani pasívne legitimovanou stranou konania. Žalovaný v 2. rade zároveň poukazal aj na jeho vyjadrenie zo dňa 29.03.2021, v ktorom uviedol, že v čase keď mu bola doručená výzva žalobcu na úhradu plnenia, v období december 2019 z dôvodu prekvapenia bezprostredne kontaktoval žalovaného v 1. rade, ktorý na osobnom stretnutí v uvedený

mesiaci za prítomností C. I. (viď ako dôkaz príloha čestné vyhlásenie), uviedol a zároveň ho ubezpečoval, že žalobcom požadovaná škoda (plnenie) bola uhradená. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného v 2. rade je jednoznačne, že bol prekvapený so žaloby v predmetnej veci, keďže bol žalovaným v 1. rade uistený a súčasne ním uvedený do omylu, že žalobcom v konaní uplatňovaný nárok bol žalovaným v 1. rade uhradený. Akonáhle bola žalovanému v 2. rade prekvapivo doručená žaloba tento doručil súčasne so svojim vyjadrením zo dňa 21.10.2020 aj zmluvu o vzájomnej spolupráci so žalovaným v 3. rade zo dňa 30.06.2019 aj s rozpisom návštev zákazníkov, s tým aby preukázal žalobcovi ako aj súdu prvej inštancie svoj vzťah k žalovanému v 1. a 3. rade ako osoby, ktorá bola žalovaným v 3. rade použitá pre vykonávanie jeho činnosti. Podľa žalovaného v 2. rade napriek bezprostredného doručeniu uvedených dokumentov, žalobca ako disponent so žalobou trval na podanej žalobe, na jeho vyjadreniach a na spoločnej zodpovednosti žalovaných, pričom tento nemal snahu v prebiehajúcom súdnom konaní ukončiť voči žalovanému v 2. rade súdny spor, a trval na podanej žalobe voči žalovanému v 2. rade a to aj v záverečnej reči. Ak by žalobca nemal pochybnosti o dôvodnosti žaloby voči jeho osobe a jeho spoluzodpovednosti v predmetnom konaní, tak by voči zamietavému II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, čo však neučinil a podčiarkol tak úspech žalovaného v 2. rade v konaní. V súvislosti s uvedeným žalovaný v 2. rade navrhol odvolaciemu súdu, aby tento rozhodol v zmysle ustanovenia a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúceho sa výroku o trovách konania a zároveň priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu o výroku IV. o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca nenapadol II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade, ten nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taky nadobudol právoplatnosť.

8. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal, spoločne a nerozdielne uhradiť sumu 1.418,14 eura s príslušenstvom titulom uhradenia poistného plnenia poškodenému z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči žalovanej v 1. rade ako držiteľovi motorového vozidla, žalovanému v 2. rade ako vodičom motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a žalovanému v 3. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe voči žalovaným v 1. a 2. rade a zaviazal ich na úhradu dlžnej čiastky. Zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade z dôvodu, že v čase dopravnej nehody vykonával činnosť na konkrétne účely pre žalovaného v 3. rade, ktorý je tak zodpovednou osobou podľa namiesto žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa .

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. .

12. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa .

13. Odvolací súd preskúmal výrok IV. o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a opätovne zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. 255 ods. 1 . Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu neumožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. . Odvolací súd konštatuje, síce žalovaný v 2. rade nereagoval na predžalobnú výzvu žalobcu, avšak reagoval tak bezprostredne po podaní žaloby podanej 11.09.2020 a v rámci vyjadrenia k žalobe z 21.10.2022 predložil Zmluvu o vzájomnej spolupráci s rozpisom návštev, čiže dôkazy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Žalobca ako disponent so žalobou napriek tomu stále trval na spoločnej zodpovednosti všetkých žalovaných vrátane žalovaného v 2. rade, pričom tento nemal snahu v prebiehajúcom súdnom konaní ukončiť voči žalovanému v 2. rade súdny spor, a trval na podanej žalobe voči nemu, a to aj v záverečnej reči.

14. Vyššie uvedené skutočnosti v súhrne preto neumožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikáciu výnimočného ust. .

15. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

16. Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v znamená zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojím správaním. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom (napr. v dôsledku sudcovskej koncentrácie), ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. Povinnosť na náhradu trov konania teda vzniká, ak - vznikli trovy, ktoré neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený, - vznik týchto trov bol v príčinnej súvislosti so zavinením. (BARICOVÁ, Jana. [Trovy zavinené stranami]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1038, marg. č. 3.)

17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil vo veci naplnenie predpokladov procesného zavinenia žalovaného v 2. rade na vzniku trov konania žalobcu zmysle v podobe úkonov právnej služby: prevzatia a prípravy právneho zastúpenia a podania žaloby. Odvolací súd prihliadol na čestné vyhlásenie C. I. zo dňa 29.03.2021 (č.l. 74 spisu), podľa ktorého v decembri 2019 bola prítomná pri rozhovore medzi žalovaným v 2. rade a konateľkou žalovaného v 3. rade/zároveň žalovanou v 1. rade, ohľadom výzvy žalobcu adresovanej žalovanému v 2. rade na úhradu poistného plnenia súvisiaceho s dopravnou nehodou zo dňa 14.08.2019 spôsobenou motorovým vozidlom EČV: H.. Konateľka žalovaného v 3. rade v rámci rozhovoru ubezpečovala žalovaného v 2. rade, že predmetné plnenie je uhradené a že sa tým už nemá zapodievať. Za tejto situácie, ak bol žalovaný v 2. rade ubezpečený žalovanými v 1. a 3. rade, že poistné plnenie súvisiace s dopravnou nehodou bolo uhradené, je odvolací súd je toho názoru, že trovy vzniknuté žalobcovi v podobe prevzatia a prípravy právneho zastúpenia a podania žaloby nezavinil žalovaný v 2. rade, ak nereagoval na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 26.11.2019 a doručenú 03.12.2019.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. ako vecne správny v zmysle ust. , .

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému v 2. rade bol voči neúspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa .

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).