Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Co-28-2023.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/28/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E., 2. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H., zastúpeného JUDr. Michalom Gumanom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov, 3. RTE s.r.o., so sídlom Doliny 1329/34, Veľký Šariš, IČO: 50 571 435, o zaplatenie 1.418,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/86/2020-95 zo dňa 06.12.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku IV.
II. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:
,,I. Žalovaní v 1. a 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 418,14 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 418,14 EUR od 27.12.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .
III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 3. rade v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný v 2. rade m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V odôvodnení vo vzťahu k výrokom o trovách konania konštatoval, že o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 3. rade plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným v 1. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa rovnakých právnych ustanovení rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tak, že žalovanému v 2. rade, voči ktorému bola žaloba zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. K žiadosti žalobcu o vzhliadnutie dôvodu pre nepriznanie náhrady trov konania pre žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mohol po zistení relevantných skutkových okolnosti uvedených vo vyjadrení žalovaného v 2. rade disponovať žalobou a
prípadne vziať žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, čo však neučinil a na podanej žalobe zotrval aj v záverečnej reči. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania (§ 257 CSP) úspešnému žalovanému v 2. rade, ktorý musel podstúpiť celé sporové konanie a vychádzajúc z obsahu spisu mu v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku IV. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), d) a h) CSP. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď priznal žalovanému v 2 rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a neaplikoval jednak § 257 CSP, ale vôbec sa ani nezaoberal aplikáciou § 256 ods. 2 CSP. Žalobca má za to, že žalobu voči žalovanému v 2. rade podal dôvodne, nakoľko vozidlom zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda poškodenému. Vodič vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ, pretože škodu zavinil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, a je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, a teda nárok žalobcu je voči takémuto subjektu dôvodný. Pripustil, že vodič vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda, resp. škoda poškodenému, sa môže okrem iného zbaviť svojej zodpovednosti s poukazom na § 420 ods. 2 OZ, keď preukáže, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na tuto činnosť použili a tieto osoby tak samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Primárnym dôkazom, ktorý zbavil žalovaného v 2. rade jeho zodpovednosti ako vodiča vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bola Zmluva o vzájomnej spolupráci (obchodná zmluva) spolu s rozpisom návštev uzatvorená so žalovaným v 3. rade. Žalovanému v 2. rade, neprináleží právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzhľadom na jeho správanie, ktoré bolo rozhodujúce pre podanie žaloby voči jeho osobe. Pred podaním žaloby zaslal žalovanému v 2. rade (ako vodičovi nepoisteného vozidla, ktorým zavinil vznik škody na vozidle poškodeného) List a výzvou na náhradu poistného plnenia, ktorá mu bola doručená dňa 06.12.2019 do vlastných rúk v zmysle doručenky, avšak žalovaný v 2. rade na list — výzvu na náhradu poistného plnenia vôbec nereagoval. Preto žalobca dôvodne podal proti nemu žalobu vychádzajúc jednak z dôkazov jemu dostupných, a to najmä z dôkazu: Správa o nehode, ale takisto aj s poukazom na právnu úpravu a judikatúru, že jeho nárok smeruje aj voči vodičovi nepoisteného vozidla, ktorým bol spôsobený vznik škody na vozidle poškodeného. Ak by žalovaný v 2. rade predložil dôkaz, o ktorý primárne opieral svoju obranu, a to Zmluvu o vzájomnej spolupráci s rozpisom návštev, a to pred podaním žaloby, nemusel by byť v okruhu žalovaných, avšak žalovaný v 2. rade na výzvu žalobcu vôbec nereagoval. Žalobca zastáva názor, že v tomto prípade sa súd prvej inštancie v prvom rade vôbec nezaoberal možnou aplikáciou § 256 ods. 2 CSP, že v prípade ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca v tomto prípade tak dôvodne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vynaložil účelne a odôvodnene minimálne dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie žaloby, pretože žalovaný v 2. rade predložil dôkazy až s podaným odporom proti platobnému rozkazu. Súd prvej inštancie pri priznávaní trov žalovanému v 2. rade ako úspešnej strane v konaní, nezohľadnil okolnosti sporu, dôvody podania žaloby i správanie žalovaného v 2. rade pred podaním žaloby ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do IV. výroku tak, že prizná žalobcovi proti žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a tento považuje za vecne a právne správny. Súd prvej inštancie správne právne a skutkovo vec posúdil, ak mu priznal voči žalobcovi 100% náhradu trov konania s odôvodnením, že žalobca mohol po zistení relevantných skutkových okolnosti uvedených vo vyjadrení žalovaného v 2. rade disponovať žalobou a žalobu voči žalovanému v 2. rade vziať späť, čo však neučinil a na podanej žalobe zotrval aj vzáverečnej reči. Žalovaný v 2. rade vyjadrením zo dňa 21.10.2020 v konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu (aby bol vyňatý z konania, keďže uplatnený nárok neuznáva) a zároveň v konaní predložil zmluvu o vzájomnej spolupráci so žalovaným v 3. rade zo dňa 30.06.2019 aj s rozpisom návštev zákazníkov. Uvedenými dokumentami a námietkami žalovaný v 2. rade preukázal súdu prvej inštancie a žalobcovi, že tento za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka nezodpovedá a preto nemôže byť ani pasívne legitimovanou stranou konania. Žalovaný v 2. rade zároveň poukazal aj na jeho vyjadrenie zo dňa 29.03.2021, v ktorom uviedol, že v čase keď mu bola doručená výzva žalobcu na úhradu plnenia, v období december 2019 z dôvodu prekvapenia bezprostredne kontaktoval žalovaného v 1. rade, ktorý na osobnom stretnutí v uvedený
mesiaci za prítomností C. I. (viď ako dôkaz príloha čestné vyhlásenie), uviedol a zároveň ho ubezpečoval, že žalobcom požadovaná škoda (plnenie) bola uhradená. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného v 2. rade je jednoznačne, že bol prekvapený so žaloby v predmetnej veci, keďže bol žalovaným v 1. rade uistený a súčasne ním uvedený do omylu, že žalobcom v konaní uplatňovaný nárok bol žalovaným v 1. rade uhradený. Akonáhle bola žalovanému v 2. rade prekvapivo doručená žaloba tento doručil súčasne so svojim vyjadrením zo dňa 21.10.2020 aj zmluvu o vzájomnej spolupráci so žalovaným v 3. rade zo dňa 30.06.2019 aj s rozpisom návštev zákazníkov, s tým aby preukázal žalobcovi ako aj súdu prvej inštancie svoj vzťah k žalovanému v 1. a 3. rade ako osoby, ktorá bola žalovaným v 3. rade použitá pre vykonávanie jeho činnosti. Podľa žalovaného v 2. rade napriek bezprostredného doručeniu uvedených dokumentov, žalobca ako disponent so žalobou trval na podanej žalobe, na jeho vyjadreniach a na spoločnej zodpovednosti žalovaných, pričom tento nemal snahu v prebiehajúcom súdnom konaní ukončiť voči žalovanému v 2. rade súdny spor, a trval na podanej žalobe voči žalovanému v 2. rade a to aj v záverečnej reči. Ak by žalobca nemal pochybnosti o dôvodnosti žaloby voči jeho osobe a jeho spoluzodpovednosti v predmetnom konaní, tak by voči zamietavému II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, čo však neučinil a podčiarkol tak úspech žalovaného v 2. rade v konaní. V súvislosti s uvedeným žalovaný v 2. rade navrhol odvolaciemu súdu, aby tento rozhodol v zmysle ustanovenia § 387 CSP a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúceho sa výroku o trovách konania a zároveň priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu o výroku IV. o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok IV. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca nenapadol II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade, ten nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taky nadobudol právoplatnosť.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal, spoločne a nerozdielne uhradiť sumu 1.418,14 eura s príslušenstvom titulom uhradenia poistného plnenia poškodenému z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči žalovanej v 1. rade ako držiteľovi motorového vozidla, žalovanému v 2. rade ako vodičom motorového vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a žalovanému v 3. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe voči žalovaným v 1. a 2. rade a zaviazal ich na úhradu dlžnej čiastky. Zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade z dôvodu, že v čase dopravnej nehody vykonával činnosť na konkrétne účely pre žalovaného v 3. rade, ktorý je tak zodpovednou osobou podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka namiesto žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.
12. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
13. Odvolací súd preskúmal výrok IV. o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a opätovne zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. 255 ods. 1 CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu neumožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP. Odvolací súd konštatuje, síce žalovaný v 2. rade nereagoval na predžalobnú výzvu žalobcu, avšak reagoval tak bezprostredne po podaní žaloby podanej 11.09.2020 a v rámci vyjadrenia k žalobe z 21.10.2022 predložil Zmluvu o vzájomnej spolupráci s rozpisom návštev, čiže dôkazy, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Žalobca ako disponent so žalobou napriek tomu stále trval na spoločnej zodpovednosti všetkých žalovaných vrátane žalovaného v 2. rade, pričom tento nemal snahu v prebiehajúcom súdnom konaní ukončiť voči žalovanému v 2. rade súdny spor, a trval na podanej žalobe voči nemu, a to aj v záverečnej reči.
14. Vyššie uvedené skutočnosti v súhrne preto neumožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP.
15. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
16. Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v § 256 ods. 2 CSP znamená zodpovednosť za trovy konania, ktoré strana sporu zbytočne zavinila svojím správaním. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom (napr. v dôsledku sudcovskej koncentrácie), ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. Povinnosť na náhradu trov konania teda vzniká, ak - vznikli trovy, ktoré neboli efektívne vynaložené, pretože procesný úkon bol zmarený, - vznik týchto trov bol v príčinnej súvislosti so zavinením. (BARICOVÁ, Jana. § 256 [Trovy zavinené stranami]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1038, marg. č. 3.)
17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil vo veci naplnenie predpokladov procesného zavinenia žalovaného v 2. rade na vzniku trov konania žalobcu zmysle § 256 ods. 2 CSP v podobe úkonov právnej služby: prevzatia a prípravy právneho zastúpenia a podania žaloby. Odvolací súd prihliadol na čestné vyhlásenie C. I. zo dňa 29.03.2021 (č.l. 74 spisu), podľa ktorého v decembri 2019 bola prítomná pri rozhovore medzi žalovaným v 2. rade a konateľkou žalovaného v 3. rade/zároveň žalovanou v 1. rade, ohľadom výzvy žalobcu adresovanej žalovanému v 2. rade na úhradu poistného plnenia súvisiaceho s dopravnou nehodou zo dňa 14.08.2019 spôsobenou motorovým vozidlom EČV: H.. Konateľka žalovaného v 3. rade v rámci rozhovoru ubezpečovala žalovaného v 2. rade, že predmetné plnenie je uhradené a že sa tým už nemá zapodievať. Za tejto situácie, ak bol žalovaný v 2. rade ubezpečený žalovanými v 1. a 3. rade, že poistné plnenie súvisiace s dopravnou nehodou bolo uhradené, je odvolací súd je toho názoru, že trovy vzniknuté žalobcovi v podobe prevzatia a prípravy právneho zastúpenia a podania žaloby nezavinil žalovaný v 2. rade, ak nereagoval na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 26.11.2019 a doručenú 03.12.2019.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému v 2. rade bol voči neúspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).