Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-68-2014.pdf
PDF · 94.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/68/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o vymoženie 462,06 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o návrhu oprávneného na prerušenie konania a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/398/2008-12 zo dňa 7.10.2014, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.
Z a m i e t a žiadosť oprávneného na podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a jeho návrh na prerušenie konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania a že o trovách exekúcie rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia.
Ako dôvod uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia istiny vo výške 462,06 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 02487/08 zo dňa 11.4.2008. Okresný súd poveril dňa 28.10.2008 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Konštatoval, že súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť skúmať jej prípustnosť a v prípade, že zistí existenciu dôvodov jej neprípustnosti, môže takúto exekúciu ex offo vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Po preskúmaní Zmluvy o úvere zo dňa 30.10.2007 a súvisiacich všeobecných podmienok, rozhodcovskej doložky a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku a ostatného obsahu spisu dospel k záveru, že v tomto prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci z rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, je súčasťou obsahu typovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Rozhodcovská doložka (čl. 17 VPPÚ) nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári, ktorý obsahoval aj znenie rozhodcovskej doložky. Povaha uvedenej rozhodcovskej doložky je teda adhézna, a preto spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Mal za to, že obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej zmluvy oprel aj o stanovisko Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, kde Súdny dvor konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice č. 93/13/EHS, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho a dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie súdu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Dodal, že v samotnej rozhodcovskej doložke niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej a je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Bez existencie exekučného titulu nemožno exekúciu vykonať. V uvedenom prípade exekučný súd svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie oprel práve o neexistenciu relevantného exekučného titulu.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že ich žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podáva v zmysle ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, b/a f/ a § 221 ods. 1 písm. d/, e/ O.s.p. Vytýka súdu prvého stupňa, že rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na judikatúru najmä európskych súdov k danej problematike. Namietal, že exekučný súd nepostupoval v súlade s vnútroštátnymi pravidlami procesu a uplatnil nedostupné právne a skutkové prvky. Konal bez ohľadu na skutočnosť, že vo veci vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky. Neinformoval o jeho podstate strany sporu, neumožnil im vyjadriť sa, nevykonal vypočutie strán a vynechal dokazovanie. Nevykonal individuálne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú hodlal uplatňovať, ale odôvodnil svoje rozhodnutie len všeobecnými princípmi, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, a to aj na strane povinného/povinnej. Exekučný súd vôbec neupozornil povinnú ani oprávneného na skutočnosť, že mieni posúdiť podmienku - rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú a nevyzval ho na podanie vyjadrenia, čo odvolateľ považuje za neakceptovateľný zásah do slobodnej vôle účastníkov exekučného konania, poukazujúc pri tom na európsku judikatúru, namietajúc konanie exekučného súdu v rozpore s právom EÚ. Odvolateľ namietal nevytýčenie ústneho pojednávania v predmetnej veci a nedodržanie procesného postupu podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného od 1.1.2013). Namietal porušenie zásady legality v zmysle Čl. 2 ods.2 Ústavy SR s tým, že všeobecný súd, konajúci v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom bude úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Pokiaľ ide o právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu, táto zanikne, ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok, obsiahnutých v ustanovení § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň poukázal na povinnosť všeobecných súdov vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť, teda skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd je podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložku považuje za platnú. Vyslovil nesúhlas s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
V prípade nestotožnenia sa súdu s jeho argumentáciou, požiadal o prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a o podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s Čl. 1 ods. 1, veta prvá, Ústavy SR. Taktiež navrhol prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Považuje za správne, dôležité, aby vzhľadom na stav právnej istoty a väčší počet rovnakých rozhodnutí všeobecných súdov, odvolací súd, čo je v zásade ako odvolací súd aj povinný, konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku č.267 Zmluvy o fungovaní EÚ, predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov?
2) V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?
3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení sa s podaným odvolaním tomuto nevyhovel a rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak exekučný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti uznesenia v napadnutom výroku a k ďalším odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd dopĺňa:
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o úvere dňa 30.10.2007, pričom, okrem iného, sa v nej konštatuje, že dlžník súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutie úveru, ktoré sú na zadnej stane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom potvrdzuje prevzatie zmluvy, vrátane Všeobecných podmienok. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v druhej časti bodu 17 upravujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovskú doložku a na túto činnosť nie je oprávnený, tu je treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého, neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Z ustanovenia § 103 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. V danom prípade jednou z podmienok exekučného konania je existencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravuje dohodu zmluvných strán - dlžníka a veriteľa o tom, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie zmlúv, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorého vnútornému poriadku a štatútu sa účastníci podvolia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak súčasťou obchodných podmienok je ďalšia zmluva, akou je rozhodcovská zmluva, potom táto musí mať všetky náležitosti, ktoré pre ňu vyžaduje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 4 uvedeného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak teda súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola rozhodcovská doložka, ktorá musí mať písomnú formu, potom jej nedodržanie má za následok jej neplatnosť. Aby bola rozhodcovská zmluva uzavretá v písomnej forme, musia byť splnené náležitosti ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, pričom takým je, ak nebol podpísaný konajúcou osobou. V takomto prípade nestačí odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ako je to v prípade zmlúv uzatváraných podľa Obchodného zákonníka. Všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, preto nebola zachovaná jej písomná forma a preto ani nebola platne uzavretá. Z tohto hľadiska potom nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi oprávneným a povinným.
Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Preto je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neplatnú, čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci, a teda rozhodnutie ním vydané nemožno považovať za exekučný titul.
Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia (§ 219 O.s.p.).
K ďalším odvolacím dôvodom oprávneného, týkajúcim sa preskúmavaného rozsahu uznesenia prvostupňového súdu, odvolací súd už len dopĺňa, že v súčasnosti už zo stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existenciu relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd tak nedospel k záveru o potrebe preskúmať v exekučnej veci nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná, a prerušiť tak za tým účelom predmetné konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..
O návrhu oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd rozhodol tak, že zamietol tento návrh, a to predovšetkým preto, lebo nie sú naplnené podmienky ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal, a preto ani nie je tu dôvod na aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia.
Odvolací súd má za to, že v konaní nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky, a to preto, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, aplikujúce vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, teda tak, ako tomu bolo v prípade predmetnej exekučnej veci. Nastolené prejudiciálne otázky v odvolaní oprávneného nie je potrebné predkladať Súdnemu dvoru EÚ, lebo otázka komunitárneho práva nie je významná pre riešenie daného prípadu. Existuje ustálená judikatúra Európskeho súdneho dvora k daným otázkam. Výklad a správna aplikácia komunitárneho práva k týmto otázkam sú celkom zjavné. Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Naviac podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2013-26 ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vylučuje aplikáciu § 109 O.s.p..
Vzhľadom na výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách exekúcie okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.