Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-29-2022.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. XX, právne zastúpenému JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, o zaplatenie 941,51 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 01. 03. 2022, č. k. 6Csp/56/2021-69 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie alebo súd“) rozhodol, cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 941,51 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 14.7.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením“.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovaným bola dňa 24. 08. 2017 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1 000 eur. Medzi stranami bola dohodnutá lehota splatnosti 60 mesiacov s mesačnou splátkou 24,36 eura. Dátum prvej splátky bol dohodnutý 18. 09. 2017, termín konečnej splatnosti dňa 18. 08. 2022, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 16,20 % ročne, RPMN 18,40 %. Z prehľadu splátok mal súd za preukázané, že žalovaný do podania žaloby uhradil sumu 121,80 eura. V konaní zároveň bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu z dôvodu neuhradenia dlhu listom zo dňa 22. 06. 2018 celý úver zosplatnil a žalovaný oznámenie o zosplatnení úveru prevzal 06. 07. 2018. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s. r. o. ako postupníkom zo dňa 14. 02. 2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02. 03. 2020 bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalovaný
bol upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nereagoval na výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 25. 11. 2020. Keďže žalovaný dlh neuhradil, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný svoj dlh žalobcovi riadne a včas nezaplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto súd žalobcovi priznal aj žiadaný 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 941,51 eura od 14. 07. 2018 do zaplatenia, t. j. od nasledujúceho dňa po prevzatí výzvy na dodatočné splnenie dlhu pri zaslaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
4. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nedôsledne zaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neposudzoval či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následnému platnému postúpeniu pohľadávky z úveru, t. j. či bol dodržaný postup v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z listiny označenej „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 30. 04. 2018 ani z listiny označenej „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 22. 06. 2018 nie je zrejmé, pre ktorú nesplnenú splátku právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Takéto pochybné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemôže spĺňať náležitosti, jasnosti a určitosti, čím nie sú splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca doručenie listiny „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 30. 04. 2018 nijako nepreukázal, pričom ide o dôležitú písomnosť, ktorú je potrebné zasielať s doručenkou, aby jeho doručenie bolo možné v prípade sporu preukázať. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a keďže k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, žalobca v predmetnom konaní nie je aktívne vecne legitimovaný. Ďalej poukázal na to, že žalovaný je starobný dôchodca s dôchodkom iba 341,50 eura. Samotným dôkazom o platobnej neschopnosti žalovaného je skutočnosť, že bol schopný úver uhradiť iba vo výške 121,84 eura. Právny predchodca žalobcu v súvislosti s overovaním jeho bonity pri poskytovaní predmetného úveru nemal k dispozícií všetky relevantné údaje o rodinnom stave žalovaného, o počte vyživovacích povinností, výške príjmu, ako aj o výške celkového objemu jeho výdavkov, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.), v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje nielen za bezúročný a bez poplatkov, ale súčasne žalobca nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na termín konečnej splatnosti úveru 18. 08. 2022, nemožno ani prijať záver, že úver bol v čase postúpenia alebo podania žaloby už splatný. Z týchto dôvodov (neskúmanie bonity, neurčitosť zosplatnenia, nedoručenie všetkých listín) s poukazom na citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, právny predchodca žalobcu nemohol platne úver zosplatniť a následne ho postúpiť. Žalovaný nepovažuje žalobcu za aktívne vecne legitimovaný subjekt, a preto žiadal, aby súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd zároveň v zmysle ust. § 382 CSP vyzval strany sporu k prípadnému vyjadreniu sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci.
7. V predmetnom konaní si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovanému na základe postúpenia pohľadávky medzi ním a jeho právnym predchodcom, a preto odvolací súd sa prednostne zaoberal skúmaním, či žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, ktorú skutočnosť žalovaný v odvolaní namietal.
8. Odvolací súd výzvou na vyjadrenie zo dňa 28. 07. 2022 vyzval strany sporu na zváženie vyjadrenia k odlišnému právnemu posúdeniu veci. Vo výzve odkázal na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2021- R 4/2021 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.
12. 2020), pričom poukázal na zmluvnú prax v súvislosti s tzv. fikciou doručenia. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, cit.: ,,Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“
9. K výzve odvolacieho súdu zo dňa 28. 07. 2022 sa vyjadril len žalovaný, ktorý zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie, pretože žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie splatnosti úveru a platnosť postúpenia pohľadávky.
10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavania vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené porušenie bankového tajomstva.
14. Ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.
15. V zmysle uvedeného ustanovenia je daná možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta, musia však byť naplnené všetky tri predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva. Jednou z podmienok
prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky.
16. Písomná výzva banky klientovi je druhým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu, pričom žalobca nepreukázal, aby jeho právny predchodca doručil žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky.
17. Z obsahu spisu, z listín predložených žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. vyzval žalovaného na úhradu záväzku plynúceho zo spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 24. 08. 2017 výzvou zo dňa 30. 04. 2018 s upozornením, že v prípade neuhradenia dlhu bude požadovať, aby žalovaný vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Odoslanie písomnej výzvy z 30. 04. 2018 žalobca preukazoval predloženým poštovým podacím hárkom (č. l. 34 - 35 spisu). Listom zo dňa 22. 06. 2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s príslušenstvom, zároveň ho vyzval, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil zostatok dlhu 1.020,82 eur. Uvedená výzva bola žalovanému doručená 06. 07. 2018 (č. l. 36 spisu). Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupníkom dňa 14. 02. 2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenia úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom žalobca predložil prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok (č. l. 39 spisu).
18. Na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že žalobca nepreukázal, žeby jeho právny predchodca vyzval žalovaného na splnenie záväzku zo zmluvy o úvere vzniknutého za neskoršie obdobie vo výške žalovanej sumy. Len samotné preukázanie podania výzvy zo dňa 30. 04. 2018 na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je totiž potrebné, aby žalobca preukázal, že listina došla do dispozičnej sféry žalovaného, a to buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom v odbernej lehote. Nositeľom dôkazného bremena a možnosti žalovaného oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Zároveň odvolací súd dodáva, že zastáva názor, že dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku na fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre rozpor s ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka (R 4/2021).
19. Podanie žalobcu (výzva) zo dňa 30. 04. 2018 vzhľadom na jeho obsah, ani len extenzívnym výkladom nemožno dospieť ku záveru o záujme banky poskytnúť dlžníkovi na vykonanie krokov voči „svojej“ banke o zotrvanie s ňou vo vzťahu podľa zmluvy a tým naplneniu zmyslu a cieľu podľa § 92 ods. 2, 8 Zákona o bankách. Navyše z obsahu spisu, čo je kruciálnym, nemožno dospieť k záveru o žalobcovom preukázaní doručenia výzvy. Inak povedané pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno o doručení dotknutej výzvy, nemôže legitímne očakávať úspech žaloby.
20. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, odvolací súd s jeho rozhodnutím nesúhlasí, keďže neboli preukázané zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky banky. Neplatnou je aj zmluva, na základe ktorej pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku zo zmluvy uzatvorenej so žalovaným.
21. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky) postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní, a preto mu nie je možné toto právo priznať.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to v zmysle ustanovenia nielen § 390 CSP, ale aj ust. § 388 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo dostatočné, pričom súd prvej inštancie iba dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd nemusel dokazovanie dopĺňať vykonaním ďalších dôkazov.
23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako dôvodné, a preto bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov celého konania (konania pred súdom prvej inštancie, ako aj konania pred odvolacím súdom) voči žalobcovi v plnom rozsahu, a to v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov celého konania.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).