Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/87/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. B. XXX/ XX, XXX XX X., právne zastúpená advokátom: JUDr. Martin Ganczner, so sídlom Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 117 097, proti žalovanému: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený advokátom: JUDr. Ernest Botka, so sídlom M.R. Štefánika 3, 940 61 Nové Zámky, IČO: 33 795 363, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. júla 2021 č. k. -371 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14. júla 2021 č. k. -370 (napadnutý rozsudok) výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % a výrokom III. priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 06.12.2019 domáhala voči žalovanému vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území X., Obec X., okres N. D., vedených Okresným úradom N. D., odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape a to parc. č. XXXX o výmere 745 m2 - zastavaná plocha a nádvorie parc. č. XXXX o výmere 254 m2 - záhrada, parc. č. XXXX o výmere 532 m2 - záhrada, podľa A. LV v podiele 1/1 časti k celku, ktorých je vlastníčkou v celosti. Podľa C listu vlastníctva je na uvedených nehnuteľnostiach zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnostiach v prospech Z. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, a zriadenie vecného bremena, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností pozemky registra C K. parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a rodinný dom so súp. č. XXX na pozemku registra C K. parc. č. XXXX, v celosti, v prospech W. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, V-XXXX/XXXX - č. zmeny XXX/XXXX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX od predávajúceho W. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý má v predmetných nehnuteľnostiach tiež právo doživotného bývania a užívania. W. N. je jej strýko z matkinej strany a Z. N. je jej starou matkou.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v predmetnom rodinnom dome býva a užíva ho jej stará matka spolu so žalovaným, ktorý je jej druhom. Do XX.XX.XXXX s nimi býval aj W. N., ktorý je synom Z. N.. Vzhľadom na dlhodobú nepriaznivú situáciu medzi W. N., jeho matkou a žalovaným bol W. N. nútený opustiť túto domácnosť a nasťahovať sa k svojej sestre, ktorá je jej matkou. W. N. sa v dôsledku zlých vzťahov so svojou matkou a jej druhom rozhodol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, predá jej ako svojej neteri. Uviedla, že nepriaznivé pomery v ich rodine sú spôsobené dlhodobým psychickým a fyzickým týraním detí družky žalovaného. Matka žalobkyne a matkin brat boli po smrti svojho biologického otca týraní svojou matkou a žalovaným. Následkom niekoľkoročného trápenia bola skutočnosť, že matka žalobkyne opustila spoločnú domácnosť a jej brat W. naďalej znášal fyzické a psychické ubližovanie zo strany matky a žalovaného, čo sa podpísalo na jeho zdraví, pretože trpí W. B.. V rodine jej starej matky a žalovaného sa s jej matkou a matkiným bratom odohralo niekoľko incidentov a konfliktov. Jej matka bola svojou matkou a žalovaným napadnutá, hrubo ju urážali a z ich správania možno usúdiť, že aj žalovaný je agresívny, neprispôsobivý, a preto nebolo možné s ním zmierlivou cestou prejednať jeho vysťahovanie sa z nehnuteľnosti, ktorá mu nepatrí. Žalobkyňa sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, lebo žalovaný jej vlastnícke právo obmedzuje a bráni jej v riadnom užívaní nehnuteľností. Dlhodobé násilné správanie žalovaného sprevádzané vyhrážkami voči príbuzným žalobkyne spôsobujú u nej dôvodné obavy, že žalovaný by sa podobným hrubým spôsobom mohol správať aj voči nej. Navyše svojím neprispôsobivým správaním znehodnocuje nehnuteľnosť a obťažuje aj jej príbuzných.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Súhlasil s údajmi uvedenými žalobkyňou v bode I. žaloby, no ostatné skutočnosti uvádzané v žalobe označil za nepravdivé s tým, že sa nezakladajú na pravdivom opise rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že v čase vyjadrenia sa k žalobe už bol rozvedený so svojou bývalou manželkou C. T., na dôkaz čoho pripojil rozsudok č. k. -47 zo dňa 14.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2019, pričom so starou matkou žalobkyne dňa XX.XX.XXXX uzavrel na Obecnom úrade v X. manželstvo, k čomu doložil sobášny list. Poprel, že by syn jeho manželky, W. N., musel dňa XX.XX.XXXX opustiť spoločnú domácnosť z dôvodu dlhodobo nepriaznivej rodinnej situácie a zlých vzťahov medzi nimi. Poprel tiež, že žalobkyňou uvádzané nepriaznivé pomery v rodine by boli spôsobené dlhodobým psychickým a fyzickým týraním detí starej matky žalobkyne spolu s ním. Odchod W. N. bol podľa neho zinscenovaný matkou žalobkyne. Poukázal na veľký komentár k I. pod čl. VI. bod 18, na strane 1268, kde je k podstate vecných bremien uvedené, že typickým znakom a podstatou práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je jeho vecnoprávny charakter. Z vyplýva, prečo vecné bremená patria k vecným právam. Podľa komentára možno analogicky použiť ustanovenia o nájme bytu, pokiaľ to povaha veci nevylučuje. Takýmto ustanoveniam v rámci , ktoré analogicky možno použiť, sú aj ustanovenia a nasl. . Ide o ustanovenia, ktoré riešia spoločný nájom bytu manželmi, resp. spoločný nájom bytu manželmi vzniknutý uzavretím manželstva podľa . Podľa tohto ustanovenia sa pôvodne výlučný nájom bytu jedným z manželov mení obsahovo na spoločný nájom bytu manželmi. Ide o špeciálny prípad singulárnej sukcesie, v dôsledku ktorej do práv a povinností doterajšieho výlučného nájomcu (v danom prípade oprávnenej osoby doživotného užívania a bývania) vstupujú obaja manželia ako spoloční nájomcovia, t.j. ako osoby, ktoré majú spoločne právo doživotného užívania a bývania v predmetnej nehnuteľnosti odvodené od práva doterajšej oprávnenej osoby, v danom prípade manželky žalovaného. On sa voči žalobkyni nedopustil nijakého protiprávneho konania násilného alebo obdobného charakteru. Toho sa nikdy nedopustil ani voči predchádzajúcemu vlastníkovi, W. N.. Manželstvo uzavrel s osobou, v prospech ktorej bolo zriadené bremeno - právo užívania a bývania v domovej nehnuteľnosti - a uzavretím manželstva toto právo nadobudol aj on. Neexistuje preto právny ani skutkový dôvod, aby uvedenú nehnuteľnosť vypratal.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území X. vedených Okresným úradom N. D., katastrálny odbor na LV č. XXX ako parc. č. XXXX o výmere 745 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX o výmere 254 m2 - záhrada a parc. č. XXXX o výmere 532 m2 - záhrada. Na parc. č. XXXX sa nachádza rodinný dom súpisné číslo XXX. Podľa predmetného LV je na uvedenej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti v prospech Z. N., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, a v prospech W. N., nar. XX.XX.XXXX.

6. Dňa 25.09.2019 podala oprávnená z vecného bremena - Z. N. - podnet na Okresnú prokuratúru v N. D. na trestné stíhanie neznámych osôb pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 194 ods.

1, 2, 3 . Obsahom podnetu bola skutočnosť, týkajúca sa bezcitného a arogantného prístupu J. W., ktorá bez vedomia oprávnenej z vecného bremena vošla spolu s neznámym mužom a so psom do nehnuteľnosti, ktorá síce netvorí jej vlastníctvo, ale má v nej právo doživotného užívania, kde ju napadla a surovo zbila, pričom neznámy muž, ktorý vošiel spolu s ňou za pomoci psa držal jej druha Q. T. pritlačeného k stene na chodbe, kde sa celý incident odohral. Uvedený podnet ďalej obsahuje podrobný rozpis jednotlivých skutkov, pre ktoré oprávnená z vecného bremena takýto podnet podala.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že manželstvo žalovaného s C. T. bolo rozvedené rozsudkom sp. zn. -47 zo dňa 14.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2019. Následne dňa XX.XX.XXXX žalovaný uzavrel s Z. N., rod. T., manželstvo v X., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku XX, roč. XXXX, str. XXX, poradové číslo X.

8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že vzťahy medzi ňou a žalovaným a jeho manželkou sú vážne narušené. Nezhody medzi nimi existovali dlhodobo a prehĺbili sa asi pred tromi rokmi. Mali neustále konflikty so strýkom žalobkyne, W. N., nútili ho navštevovať lekára a chceli, aby robil len to, čo oni chceli. Jej strýko, ktorý dlhodobo trpí B., to asi pred rokom nevydržal a pre svoj vážny zdravotný stav sa od svojej matky a žalovaného odsťahoval. Podľa žalobkyne celý spor spočíva len v tom, ako sa žalovaný a jej stará mama (manželka žalovaného) správajú voči nemu. Potvrdila, že aj stará mama aj žalovaný majú dlhodobo vážne narušené vzťahy aj s jej matkou. Od matky, W. N. a aj ich tety má informácie o tom, že jej babka a žalovaný svojím deťom všetko zakazovali, vrátane kamarátov a údajne ich zatvárali v komore a aj ich fyzicky týrali. Keď sa učili, zlomili na nich varechy, a keď boli dlhé hodiny zatvorení v komore, strašili ich pavúkmi a potkanmi. Na W. N. dokonca volali políciu. Tieto informácie mala žalobkyňa sprostredkované. Podľa žalobkyne mala jej stará mama a žalovaný konflikty aj s inými ľuďmi. Sobáš žalovaného a jej starej matky označila za účelový. Stará matka o sobáši nikdy nehovorila, vydávať sa už nechcela preto, aby nestratila vdovský dôchodok.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so svojou manželkou Z. N. žijú spolu 34 rokov a všetky svoje peniaze investoval do opravy nehnuteľnosti, v ktorej býva. Poprel tvrdenia o tom, že by medzi deťmi žalobkyne, žalobkyňou a ním boli dlhodobo narušené vzťahy a toto tvrdenie označil za klamstvo. Za klamstvo označil aj tvrdenie žalobkyne v súvislosti s jeho správaním a správaním jeho manželky voči matke žalobkyne a jej bratovi W.. Uviedol, že u W. sa asi pred dvanástimi rokmi začali prejavovať zdravotné problémy, v tom čase W. ešte pracoval, preto prispieval do spoločnej domácnosti a časť zarobených peňazí si nechával pre vlastnú potrebu. Potvrdil, že na neho asi pred dvanástimi rokmi volali políciu, keď napadol svoju matku nožom a mali o neho strach. Podľa vyjadrenia žalovaného matka žalobkyne k nim s celou rodinou často chodili na víkendy, vždy u nich jedli a nabalili ich jedlom aj domov.

10. Svedkyňa Z. T., oprávnená z vecného bremena, vypovedala, že asi pred dvomi rokmi sa narušili vzťahy medzi ňou a dcérou, ktorá jej posielala oplzlé správy a písala jej vulgárne a špinavé veci. So žalovaným začala žiť po smrti svojho manžela a v tom čase boli jej deti ešte maloleté. Podľa svedkyne sa toho času jej dcéra živí na chlapoch, takto si zarába peniaze a preto sa vzťahy medzi ňou a jej dcérou narušili. Kvôli peniazom jej dcéra zobrala k sebe aj brata W., ktorého hucká proti nej a jej manželovi (žalovanému). Ďalej uviedla, že jej dcéra ju napadla, škrtila ju a vyhrážala sa jej, že ju zničí. Takýto postoj k nej dcéra zaujala aj napriek tomu, že keď ju ako matku potrebovala, vždy jej pomohla. Ako matka súhlasila s tým, aby sa jej dcéra ako M. vydala, pretože otehotnela a ona ako matka jej prisľúbila pomoc. Ďalej uviedla, že jej syn W. je W. pacient a keď sa báli o jeho zdravotný stav, zavolali záchranku. Uviedla, že syn ju aj fyzicky napadol. O syna W. sa so žalovaným vždy vzorne starali, žalovaný s ním chodil k W. do M. a do N. D.. Potvrdila, že spolu so žalovaným žili 34 rokov a jej deti mali vždy všetko, čo potrebovali. Poprela, že by deti boli trestali. Žalovaný všetok svoj zárobok aj peniaze z dedičstva investoval do opravy ich domu. Nevadilo jej, že bol celú dobu ženatý, ale keď jej dcéra začala robiť problémy, rozhodla sa celú záležitosť vyriešiť tak, že sa so žalovaným zosobášili. Súhlasila s tým, aby v predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej býva ona ako oprávnená z vecného bremena, spolu s ňou býval aj jej manžel.

11. Svedok W. N., brat matky žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že je v nepriateľskom vzťahu so žalovaným, ktorý je jeho otčimom. Potvrdil, že 12 rokov sa lieči na B.. Od júna XXXX býva u partnera svojej sestry a zo svojho domu odišiel preto, že mu jeho matka a žalovaný robili napriek. Viac krát na neho volali políciu a RZP-éčku. Tvrdili, že neberie lieky, čo nebola pravda. Ďalej uviedol, že ako deti ich matka spolu s jeho sestrou zatvárala v komore, bila ich varechou a žalovaný, ktorý s nimi žil 35 rokov sa celému tomuto len prizeral a nikdy sa za nich neprihovoril. V komore boli tri až štyrikrát za týždeň,

mal sedem alebo osem rokov a vždy tam bola tma. Následne uviedol, že v podstate žili slušne a vzťahy medzi jeho matkou a žalovaným sa zhoršili vlani. Pokiaľ ide o žalovaného tento mu fyzicky ani psychicky neubližoval. 12. Súd prvej inštancie vypočul aj ďalších svedkov, J. W., matka žalobkyne, Y. A., P. D., V. S. a vykonal aj ďalšie dôkazy. Po vykonaní dokazovania žalobu zamietol a vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , SR, Čl. 17 s použitím analógie podľa a nasl. . Dospel k záveru, že žalovanému vzniklo uzavretím manželstva s osobou oprávnenou z vecného bremena odvodené právo doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti. Zo svedeckých výpovedí detí oprávnenej z vecného bremena zistil, že vzťahy medzi nimi a matkou sú narušené. Skutočnosti, ktoré svedkovia uvádzali o správaní ich matky k nim pred viac ako tridsiatimi rokmi, nemajú žiaden vplyv pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku. Ani z výpovedí ďalších svedkov nevyplývajú relevantné informácie, na základe ktorých by bolo možné vyhodnotiť žalobný nárok ako dôvodný. Na základe toho dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa , a , (ďalej len „CMP) tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie tak, že tlmočníkovi priznal náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 100 % voči žalobkyni ako v konaní neúspešnej. Trovy štátu predstavujú odmenu, ktorá bola priznaná tlmočníkovi V.. Q. M. uznesením č. k. -367 zo dňa 22.06.2021 vo výške 23,90 eura.

14. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že súd prvej inštancie neodôvodnil rozhodnutie v súlade s , pretože jasne a výstižne nevysvetlil, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil, pričom odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé, čo ho činí nepreskúmateľné, v čom vidí odvolací dôvod podľa . Podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil danú vec, keď dospel k záveru, že uzavretím manželstva s osobou oprávnenou z vecného bremena vzniklo žalovanému odvodené právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Takéto úvahy súdu nemajú oporu v žiadnom predpise a ani v ustálenej súdnej praxi. Podľa jej názoru žalovaný nepreukázal žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval bývať v predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaný nie je oprávnenou osobou z vecného bremena, a preto mu nemohlo vzniknúť identické právo doživotného bývania a užívania ako má svedkyňa T., ktorá ho nadobudla ako vecné právo zriadené zmluvou a jeho vecnoprávne účinky nastali vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa jej názoru nemožno analogicky použiť ustanovenia o vzniku spoločného nájmu bytu manželmi v zmysle a nasl. . Poukázala na výpovede W. N. a J. W. a vykonané dokazovanie, z ktorých vyplývajú zlé vzťahy v rodine,, žalovaný bráni tomu, aby predmetné nehnuteľnosti užívala žalobkyňa ako vlastníčka a W. N., ktorý je tiež oprávnený z vecného bremena, na užívanie a bývanie. Vytkla súdu, že nevyhovel jej návrhu na vykonanie výsluchu svedkov ňou navrhnutých, pričom neobstojí tvrdenie, že títo svedkovia neboli potrební a vykonanie uvedených dôkazov by bolo nehospodárne. Ak súd mal za to, že uzavretie manželstva žalovaného s Z. T. je dostatočnou skutkovou okolnosťou pre posúdenie danej veci, potom nemal vykonávať ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, postupoval nehospodárne, čo by nemala znášať ako náklady strana sporu, ktorá bola v konaní neúspešná. Tiež poukázala na to, že žalovaný uzavrel manželstvo s Z. T. až po podaní žaloby, a to účelovo, čím sa snažil zmeniť skutkové okolnosti žaloby a súd túto skutočnosť nezohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania.

15. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 30.04.2020, v ktorom sa zaoberal práve možným použitím a nasl. v takýchto a obdobných skutkovo a právne totožných vecí a zároveň poukázal na jednotlivé body k tejto problematike vo Veľkom komentári k zv. I. str. 1268, čl. VI., bod 17/3 a bod 18. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie logicky a právne odôvodnil, prečo v danom prípade pri právnom posúdení v tejto veci treba vychádzať analogicky z a nasl. . Je zrejmé, že ak jednému z manželov vznikne uzavretím vecného bremena napr. právo na doživotné bývanie a užívanie v určitej nehnuteľnosti, potom z tohto práva benefituje aj druhý z manželov, ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu, ktorým bolo zriadené príslušné vecné bremeno, avšak vzhľadom na ostatné príslušné ustanovenia Zákona

o rodine, resp. , ktoré pojednávajú o inštitúte manželov a ich majetkových a iných vzťahov je zrejmé, že v danom prípade aj tomu druhému manželovi vzniká odvodené právo nehnuteľnosť užívať, prípadne v nehnuteľnosti bývať do doby, pokiaľ manželstvo trvá, resp. nezanikne samotné vecné bremeno. Uviedol, že nie je žiadne priame ustanovenie, ktoré by danú problematiku riešilo v nadväznosti alebo v súvislosti s vecnými bremenami v časti, kde zákonodarca problematiku vecných bremien rieši. To však neznamená, že tento právny vzťah nie je možné, trebárs aj analogicky, vyriešiť problematikou najbližšími ustanoveniami . On sa v podstate nikdy do konfliktu so žalobkyňou nedostal a ona mu nikdy nedávala najavo, že je nehodný bývať spolu s jej starou mamou pod jednou strechou len preto, že on tam v tom čase nemal zriadené na nehnuteľnosti právo doživotného bývania a užívania, resp. že nebol s jej starou mamou zosobášený. Žalovaný uviedol, že po smrti prvého manžela jeho terajšej manželky alikvotná časť nehnuteľností bola predmetom dedenia a že neskoršie jeho manželka celú svoju vlastnícku čiastku darovala svojmu synovi W. N. práve za to, že tento bol zdravotne handicapovaný a aj takýmto spôsobom ho pre prípad svojej smrti chcela hmotne zabezpečiť. Matka žalobkyne neskoršie menovaného tak zmanipulovala, že tento napokon opustil ich spoločnú domácnosť a previedol svoju nehnuteľnosť na žalobkyňu. Matka žalobkyne čelí v súčasnosti za svoje skutky v minulosti, keď nelegálne bez súhlasu svojej matky vtrhla do ich bytu aj s komplicom a veľkým psom a voči svojej matke vykonala násilie. Necelý rok po prvom incidente využijúc ich neprítomnosť doma (boli na pojednávaní), odrezala veľkú dvojkrídlovú železnú vstupnú bránu spolu s bránkou na predmetnej nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru hnacím motorom konfliktov a všetkého tohto je práve dcéra jeho manželky a svoju dcéru S. len zneužila voči nemu na podanie tohto sporu.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , , ) a po prejednaní veci rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny podľa potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku a k nemu dodáva nasledovné:

17. Z obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva predmet žaloby, tvrdenia žalobkyne, stanovisko žalovaného, obsah vykonaných dôkazov a výsledok posúdenia skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, na ktoré súd aplikoval relevantné zákonné ustanovenia. Skutkový stav súd zistil dostatočne, v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho správne závery a zákonné ustanovenia aplikoval právne súladným spôsobom; jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

18. Odvolací súd k námietke žalobkyne, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a čl. 36 ods. 1 listiny (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (obdobne Ústavný súd SR pod sp. zn. , ), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (obdobne ). Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (obdobne , ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (obdobne ).

19. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby

na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (T. C. c. M. z 9. 12. 1994, séria A, č. 303¬A, s. 12, bod 29; S. A. c. M. z 9. 12. 1994, séria A, č. 303¬B; X. c. X. z 29. 5. 1997; S. c. H. z 19. 2. 1998).

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, z ktorých dôkazov vychádzal, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za podstatné a preukázané a teda, z akého skutkového stavu veci vychádzal a uviedol aj citáciu zákonných ustanovení, podľa ktorých vec právne posúdil. Vysvetlil aj svoje úvahy, ktoré ho viedli k tomu, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s . Odvolaním napadnutý rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval súd prvej inštancie za rozhodujúci, výsledky vykonaného dokazovania, i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.

21. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patria výlučne súdu, nie stranám ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, mohlo by to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Pokiaľ súd prvej inštancie na to, aby ustálil skutkový stav, ktorý umožnil meritórne rozhodnúť, vykonal iba časť navrhnutých dôkazov, konal v rámci svojich kompetencií, pričom rozsah vykonaného dokazovania nebol závislý od vôle sporových strán. V opačnom prípade by okrem iného mohlo dochádzať k rozsiahlym prieťahom v konaní, keďže by súd nemal oprávnenie odmietnuť ani vykonanie takých dôkazov, ktoré k ustáleniu skutkových okolností prejednávanej veci nevedú, dokonca ho maria. Súd prvej inštancie svoj postup aj náležite odôvodnil. Odvolací súd v tejto súvislosti považoval zistený skutkový stav pre potreby rozhodnutia tohto sporu za dostatočný, preto žiadne ďalšie dokazovanie vo veci už nevykonal. Takýto postup súdu je plne v súlade s jeho postavením v civilnom procese.

22. Čo sa týka zamietnutia žaloby o vypratanie z nehnuteľnosti osoby, ktorá tam má len odvodené právo užívania v súvislosti s uzavretím manželstva s osobou oprávnenou z vecného bremena, odvolací súd poukazuje aj na komentár k ustanoveniu (J. H. - Veľký komentár), ktorý uvádza, že ten kto je oprávnený na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu užívať byt (nehnuteľnosť), má právo, zhodne ako vlastník, umožniť užívanie manželovi, ktorému potom vzniká odvodený právny titul užívania (Ro VS v W. z 29.09.1993, sp. zn. ). Vo všeobecnosti totiž platí, že oprávnený z vecného bremena má právo umožniť užívanie nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom aj svojmu manželovi. Teda súdna prax nevylučuje odvodený právny dôvod užívania zaťaženej veci aj ďalším osobám. V prípade vecných bremien charakteru „in personam“ sa za takú oprávnenú osobu považuje i manžel oprávneného z vecného bremena.

23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný má odvodené právo z vecného bremena, ktoré patrí jeho manželke. Na tom nič nemení ani to, že súd prvej inštancie k ustanoveniam o vecných bremenách poukázal i na ustanovenia a nasl. ako na analógiu, keďže odvodené právo z vecného bremena nie je v našom právnom poriadku riešené priamo právnou úpravou, ale iba výkladom a judikatúrou. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že medzi ňou a žalovaným boli a sú zlé vzťahy, žalovaný negatívnosť svojho správania poprel, a objektívne tvrdenie žalobkyne nebolo nad všetky pochybnosti preukázané. Žalobkyňa ani netvrdila, že by správanie žalovaného k nej bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zlé vzťahy a konflikty sú najmä medzi matkou žalobkyne a starou matkou žalobkyne, prípadne žalovaným. Skutkové okolnosti nimi tvrdené sa však týkajú najmä vzdialenej minulosti, ich detstva, preto sú pre posúdenie predmetnej veci v súčasnosti irelevantné. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

24. Odvolací súd zaoberajúc sa individuálnymi okolnosťami tohto prípadu v spojitosti so správaním sa oboch strán pred začatím sporu ako aj v jeho priebehu vychádzal z toho, že žalovaný bol v spore plne úspešný, a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania v zmysle . Súd prvej inštancie však nezohľadnil skutočnosť, že v čase podania žaloby žalovaný nebol manželom osoby oprávnenej z vecného bremena, preto nemal odvodené právo bývania a užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, žaloba by bola podaná dôvodne. Postavenie osoby oprávnenej na užívanie získal až v priebehu konania uzavretím manželstva s osobou oprávnenou z vecného bremena. Odvolací súd je toho názoru, že z tohto dôvodu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, tak ako na to poukázala aj žalobkyňa v odvolaní. Preto výrok o trovách prvoinštančného konania odvolací súd podľa zmenil a podľa , a rozhodol tak, že úspešnému žalovaného nárok na náhradu trov konania nepriznal.

25. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle , a tak, že mu priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).