Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-246-2014.pdf
PDF · 106 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/246/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX X., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp.zn. I.-Y.-XXXX/XX-K. vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina v konaní pred rozhodcom JUDr. Luciou Pohančeníkovou zo dňa 20.11.2014.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 331,50 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.12.2014 voči žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom v Žiline sp. zn. I.-Y.-XXXX/XX-K..
Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 8.3.2013 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.170 eur, pričom sa žalobca zaviazal ho splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 62,69 eur. V rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorila v rámci kontextu zmluvy súčasť zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súd, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Keďže žalobca si neplnil riadne svoje povinnosti zo zmluvy, stal sa jeho dlh splatný v celku a žalovaný podal žalobu zo dňa 27.10.2014 o zaplatenie 1.940,62 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd vo veci vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. I.-Y.-XXXX/XX-K., ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.940,62 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne z jednotlivých dlžných súm, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.170 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.940,62 eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 321,75 eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 24.11.2014.
Podľa tvrdenia žalobcu, rozhodcovský rozsudok trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka neurčitý právny úkon a rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné. Rozhodcovská zmluva je neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať, táto nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má vzťahovať. Žalobca ďalej poukazoval na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Zároveň žalobca považoval taktiež ustanovenia podľa článku 14 bodu 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, za neplatné ustanovenie zmluvy z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je neprimerane vysoká, a zároveň veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve nie je uvedený nárok na zmluvnú pokutu a ani je výška. Zároveň žalobca poukazoval i na rozpor zmluvných dojednaní s dobrými mravmi a na ich neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.2.2015 považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú v celom rozsahu. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva je individuálne uzavretým právnym úkonom, pričom táto vyplýva nielen zo stránky formálnej, ale aj materiálnej. Uviedol, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie alebo nie je práve rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do komplexu zmluvných vzťahov s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne) dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy sa výslovne uvádza, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrhu danej rozhodcovskej zmluvy, a z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého je dlžník oprávnený odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia a odstúpením by došlo len k zrušeniu samotnej rozhodcovskej zmluvy, nie zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej žalovaný poukazoval na rozhodnutia súdov SR, a to Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoE/22/2014, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoE/4/2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013. Podľa žalovaného tak žalobca uzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, pričom nevyužil svoje právo od tejto zmluvy odstúpiť, preto uvedená rozhodcovského súdu spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Zároveň podľa žalovaného uvedená rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatným úkonom ani pri jej posudzovaní podľa ust. § 53 odsek 4 písmeno r) občianskeho zákonníka, pretože ide o ustanovenie, ktoré by vyžadovali, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je mylné, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe žaloby dodávateľ. Ďalej uviedol, že možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu a s pravidlami rozhodcovského konania existovala nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek následne. Vo vzťahu k sankciám, t.j. k zmluvnej pokute uviedol, že je zachovaná písomná forma právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou, pričom zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované.
Na pojednávanie nariadené na deň 7.4.2015 sa žalovaný ani jeho právny zástupca nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 2.4.2015 a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 17.12.2014 a k nej pripojených listinných dôkazov, a to zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2013, Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“), oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 8.3.2013, žalobou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. podanou na rozhodcovský súd zo dňa 27.10.2014,
rozhodcovským rozsudkom zo dňa 20.11.2014 sp. zn. I.-Y.-XXXX/XX-K., rozhodcovským spisom Victoria rozhodcovským súdom v Žiline sp. zn. I.-Y.-XXXX/XX K., vyjadrením žalovaného zo dňa 9.2.2015, výsluchom žalobcu na pojednávaní dňa 7.4.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 8.3.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.170 eur žalobcovi, ktorý sa zaviazal žalovanému vrátiť formou 42-och pravidelných mesačných splátok vo výške 62,69 eur, pričom ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 70,02 %, priemerná RPMN vo výške 47,29 % a RPMN za úver vo výške 67,60 %. Podľa tvrdenia žalobcu tento poskytnutý úver riadne nesplácal, v dôsledku čoho žalovaný podal žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 20.11.2014 sp. zn. I.-Y.-XXXX/XX-K., ktorý bol žalobcovi doručený dňa 24.11.2014.
Žalobca a žalovaný uzavreli zároveň dňa 8.3.2013 rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, pričom išlo o štandardnú formulárovú zmluvu vyhotovenú žalovaným a podpísanú oboma zmluvnými stranami.
Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovského súdu v Žiline vyplýva, že tento rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom zo dňa 20.11.2014 uložil R. Z. povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sumu 1.940,62 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 62,29 eur od 21.4.2013 do 29.4.2013, zo sumy 62,69 eur od 21.6.2013 do 27.6.2013, zo sumy 62,69 eur od 21.12.2013 do 30.1.2014, zo sumy 15,69 eur od 31.1.2014 do 26.2.2014, zo sumy 62,69 eur od 21.1.2014 do 26.2.2014, zo sumy 16,38 eur od 27.2.2014 do 24.3.2014, zo sumy 62,69 eur od 21.2.2014 do 24.3.2014, zo sumy 16,07 eur od 25.3.2014 do 29.4.2014, zo sumy 62,69 eur od 21.3.214 do 29.4.2014, zo sumy 15,76 eur od 30.4.2014 do 4.6.2014, zo sumy 62,69 eur od 21.4.2014 do 4.6.2014, zo sumy 62,69 eur od 21.5.2014 do 4.6.2014, zo sumy 62,69 eur od 21.6.2014 do 26.8.2014, zo sumy 61,97 eur od 27.8.2014 do 17.9.2014, zo sumy 59,92 eur od 18.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eur od 21.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eur od 21.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,69 eur od 21.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.692,63 eur od 25.9.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1170 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je povinný platiť iba úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1940,62 eur do zaplatenia, zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 321,75 eur. Predmetný rozsudok prevzal žalobca dňa 3.12.2014, o čom svedčí doručenka v tomto spise.
Žalobca na pojednávaní dňa 7.4.2015 trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že od žalovaného mal zhruba 5 pôžičiek, resp. úverov z dôvodu, že potreboval peniaze pre manželku, ktorá prerábala reštauráciu. Papiere podpisoval v kancelárii žalovaného v Humennom, ktorá sa nachádzala na pošte na pešej zóne s tým, že zmluva už bola vypísaná a on len podpísal papiere, ktoré mu boli ukázané. Uvedenú zmluvu nečítal, všetko bolo vyplnené, boli tam drobné písmená, a on to podpísal, pretože potreboval peniaze. Nikto ho neupozornil, že je tam úrok vo výške 70 %, čo je skoro úžera. Nikto mu nepovedal, že keď nezaplatí dve - tri splátky, že z toho bude problém. Medzitým prišiel o prácu, preto úver nesplácal. Pri podpisovaní zmluvy ho nikto neupozornil na to, že v prípade nejakých problémov môže o veci rozhodovať nejaký rozhodcovský súd, a nie riadny súd.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov, že predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobcu v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Zo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského vychádzal i rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku.
Súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci je zmluvou formulárovou, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (žalobca) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade žalobca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú zmluvné dojednania. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.
O neprijateľnú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011, sp. zn. 10CoE 109/2011).
Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje limity a musí byť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.
Dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber rozhodnúť sa (pre porovnanie § 90 ods. 3 Zákona o platobných službách). Táto skutočnosť je zrejmá aj z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 7.4.2015.
Súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (vedľajší predmet zmluvy). Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa.
Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Žalovaný sa v konaní bránil iba tým, že žalobca takúto rozhodcovskú zmluvu podpísal, nebolo to podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a od tejto rozhodcovskej zmluvy mohol aj odstúpiť.
Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca podal včas žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru súdu je žaloba žalobcu dôvodná, pretože rozhodcovská zmluva je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je teda neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice rady č. 93/13/EHS, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to v čase uzavretia zmluvy.
Na základe vyššie uvedeného súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca mal v tomto konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Keďže žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vznp. a bol v tomto konaní úspešný, súd preto uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkoch povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 331,50 eur podľa položky 3 písmeno c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, a to tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.