Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoCsp-36-2021.pdf
PDF · 128.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Bývanie Slovensko - rodinné domy, s.r.o., Štefánikova 37, 949 01 Nitra, IČO: 51 179 521, zastúpený: Mgr. Vojtech Budaváry, advokát so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 447 917, proti žalovanej: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V. pri B., zastúpená: Mgr. Zuzana Gáliková, advokátka so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, o zaplatenie 17 690 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2021, č. k. 9Csp/24/2018-277, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 2. júna 2021, č. k. 9Csp/24/2018-277 zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania priznal v plnej výške.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 631, § 633 ods. 1 a 2, § 634 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), § 215 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu 01.03.2018, domáhal od žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 17 690,00 eur s príslušenstvom, titulom zaplatenia časti ceny za dielo, na základe priloženej zmluvy o dielo č. 23102014. Žalobca realizoval pre žalovanú výstavbu rodinného domu v obci V. na pozemku žalovanej. Dielo sa malo v zmysle zmluvy zhotovovať vo fázach a pred každou časťou príslušných prác mal byť zaplatený preddavok z ceny diela. Celkovo však žalovaná zaplatila len sumu 57 000,00 eur, ktorá zodpovedala vykonaniu hrubej stavby pred realizovaním dokončovacích prác. Žalovaná nemohla uhradiť ďalšiu splátku a preto požiadala žalobcu o dokončenie diela s tým, že zvyšok bude zaplatený následne. Napriek tomu, že žalobca ďalšiu fázu vykonal, nedostal zaplatené a z tohto dôvodu potom už v práci na diele ďalej nepokračoval. Uplatnený nárok žalobcu bol znížený o 5,00 %, čo zodpovedá prácam, ktoré žalobca nevykonal. Toto sa rovná sume 4 000,00 eur, a preto požadoval od žalovanej zaplatenie iba zostatku ceny diela vo výške 17 690,00 eur.
4. Okresný súd Nitra vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 9Csp/24/2018 - 28 z 21.05.2018, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 9Csp/24/2018 - 157 z 05.12.2018 pripustil zmenu žalobcu tak, že na miesto dovtedajšieho žalobcu, spoločnosti Bývanie Slovensko, s. r. o., IČO: 47378263, vstúpil do konania ako žalobca spoločnosť Bývanie Slovensko - rodinné domy, s. r. o., IČO: 51179521.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom mal za preukázané a nesporné, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah uzavretím zmluvy o dielo č. 23102014 z 30.10.2014, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu žalovanej, a to aj v zmysle príloh k tejto zmluve. Súd mal za nesporné, že cena za dielo podľa predmetnej zmluvy predstavovala sumu 78 690,00. Taktiež mal za preukázané a nesporné, že konečná cena po zľave a doplatkoch vo výbave štandard - komplet bez starostí bola v zmysle cenovej kalkulácie, ktorá bola prílohou zmluvy, vo výške 96 450,00 eur. Súd mal ďalej za nesporné, že za dielo bola zo strany žalovanej zaplatená suma vo výške 57 000,00 eur. Sporným bolo, či žalovaná zaplatila žalobcovi akúkoľvek čiastku prevyšujúcu túto sumu, pretože žalobca žiadal zaplatenie práve nedoplatku z dohodnutej ceny zo zmluvy o dielo poníženú o práce, ktoré nevykonal a žalovaná tvrdila, že žalobcovi zaplatila sumu oveľa vyššiu, konkrétne 109 573,00 eur. Žalovaná predložila súdu v rámci jej procesnej obrany príjmové pokladničné doklady znejúce spolu na vyššie uvedenú sumu, pričom žalobca namietol ich pravosť a vychádzal z vystavených faktúr a zo samotnej zmluvy o dielo. Z predložených listinných dôkazov bolo ďalej zistené, že dcéra žalovanej dňa 06.02.2015 a 09.03.2015 vyzvala žalobcu na plnenie podľa zmluvy riadne a včas, ako aj skutočnosť že žalobca predložil žalovanej dňa 21.03.2015 návrh dohody o urovnaní, ktorý však nebol akceptovaný. Súd sa rovnako oboznámil s odpoveďou žalovanej na predžalobnú výzvu z 26.02.2018, ako aj s odstúpením žalovanej od zmluvy z 27.04.2015, ktoré obe zároveň prečítal na návrh žalobcu na pojednávaní dňa 02.06.2021 z dôvodu, že žalobca poukazoval na skutočnosť z nich vyplývajúcu a to, že žalovaná v nich zhodne uvádza, že dosiaľ uhradila z ceny diela sumu 57 000,00 eur. Z predloženého znaleckého posudku zo strany žalovanej z 02.04.2015 vyplýva, že stavba bola dokončená na 57,86 % a garáž na 92,22 %, pričom všeobecnú hodnotu stavby znalec ustálil na 52 736,87 eura a všeobecnú hodnotu pozemkov na 12 168,40 eura. Z predloženého informatívneho výpisu z účtu žalovanej žalobca poukázal na skutočnosť, že z neho došlo k výberom do výšky 61 500,00 eur.
7. Súd úvodom konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo, ako inštitút je však upravená aj v Občianskom zákonníku, pričom tento pretrvávajúci právny dualizmus môže spôsobovať v praxi problémy. Toto však nie je tento prípad. Žalobca opieral svoj nárok poukázaním na ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalovaná oponovala, že zmluva o dielo bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Predmetom sporu však je otázka uspokojenia alebo neuspokojenia zhotoviteľa zo strany objednávateľa po finančnej stránke, jednoducho, či žalovaná uhradila svoj (finančný) záväzok zo zmluvy o dielo. Podstatnou okolnosťou sporu bolo, pričom toto zhodne tvrdili obe strany a vyplýva to aj zo zmluvy, že došlo k dohode na preddavkoch, čo jednoznačne, aj v zmysle vyššie uvedených ustanovení, pripúšťa tak Občiansky, ako aj Obchodný zákonník. V osobitostiach sporu je preto irelevantné, či sa zmluvné strany riadili pri uzatváraní zmluvy Občianskym alebo Obchodným zákonníkom. Otázka spornosti finančných úhrad (zaplatila/nezaplatila) je totiž otázkou skutkovou a nie právnou. Splnenie finančného záväzku na základe takto uplatnenej žaloby sa môže vo všeobecnosti dotýkať širokého spektra zmlúv, pričom konkrétne zákonné ustanovenia zmluvných typov nemusia zohrávať kľúčovú rolu. Na druhej strane je pravdou, že aj v tomto prípade súd skúmal ustanovenia zmluvy o dielo týkajúce sa dohodnutej ceny za dielo, ako aj cenovej ponuky, ako prílohy č. 1, na ktorú zmluva o dielo odkazovala. Tieto zmluvné dojednania totiž boli dôležité pre ustálenie skutkového stavu.
8. Ďalej súd uviedol, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno tvrdení o tom, že žalovaná mu neuhradila časť ceny za dielo, konkrétne sumu 17 690,00 eur, pretože naopak účinnou procesnou obranou žalovanej bolo súdu preukázané, že žalobcovi nielenže bola táto suma uhradená, ale bola mu uhradená suma vyššia, ako bola pôvodne dohodnutá cena za dielo vo výške 78 690,00 eur.
9. Procesná obrana žalovanej bola podporená viacerými dôkazmi. Primárne súd vychádzal z predložených príjmových pokladničných dokladov, ktoré boli vystavené zo strany spoločnosti Bývanie Slovensko, s. r. o. v celkovej výške 109 573,00 eur.
10. Vzhľadom na to, že žalobca navrhol v konaní vykonať znalecký posudok na posúdenie pravosti podpisov na príjmových pokladničných dokladoch a súd tento dôkaz nevykonal, je potrebné, aby uviedol
dôvod. Súd k nemu nepristúpil, pretože ak žalovaná tieto dôkazy predložila a žalobca ich namietol, dôkazné bremeno ležalo v zmysle negatívnej dôkaznej teórie na pleciach žalovanej, ktorá naopak bola proti vykonaniu znaleckého skúmania z dôvodu, že mala za to, že pokladničné doklady boli dostatočným spôsobom preukázané inými podpornými dôkazmi, a to už vyššie uvedenými listinnými vyjadreniami, svedeckou výpoveďou a samotnými skutkovými tvrdeniami žalovanej. Súd tiež nepristúpil k vykonaniu znaleckého skúmania, pretože mal za to, že by sa mohlo minúť účinku, keďže konateľ pôvodného a zároveň súčasného žalobcu, pán P. časom menil svoje podpisy, čo žalovaná potvrdila podaním z 03.02.2020 (č. l. 199 - 221 spisu), kde na rôznych listinách má menovaný diametrálne odlišné vlastnoručné podpisy. Súd sa takto rozhodol tiež z dôvodu, že príjmové pokladničné doklady mohli byť vyhotovené inou osobou tak, ako dôvodila žalovaná a čo zároveň potvrdil pán P. X..
11. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, poukázaním na vyjadrenie žalovanej k predžalobnej výzve a na odstúpenie žalovanej od zmluvy, že žalovaná hovorila iba o ňou zaplatenej sume vo výške 57 000,00 eur, túto skutočnosť vyhodnotil súd priklonením sa k tvrdeniam žalovanej, ako aj svedkyne, že tak konala na odporúčanie svojich vtedajších zástupcov, ktorý jej radili vychádzať iba z vystavených faktúr. Nebolo sporným, že boli vystavené iba dve faktúry spolu na sumu 57 000,00 eur. Súd taktiež vyhodnotil v tejto otázke ako vierohodné svedectvo pani U., ktorá uviedla, že ak jej mama pred tým hovorila iba o sume 57 000,00 eur, bolo to aj z dôvodu, že v podstate aj ona porušila zákon o finančnej hotovosti, ale aj z dôvodu, že jej bolo, aj zo strany žalobcu, odporúčané sa od súm, ku ktorým nemala faktúru, dištancovať. Taktiež je nutné poznamenať, že žalovaná sa o tejto sume vyjadrovala iba v súvislosti s jej obranou pred krokmi žalobcu a nikdy sama neiniciovala žalobu voči žalobcovi.
12. V kontexte vzťahov sporových strán, ako aj všetkých skutočností a osobitostí prípadu súd bral na zreteľ aj predložené dôkazy poukazujúce na neštandardné správanie sa žalobcu v jeho podnikateľských aktivitách a vzťahoch. Písomné vyhlásenie pani Nadi Žiakovej, ako aj záznam relácie TV Markíza - REFLEX, podporujú a potvrdzujú tvrdenia žalovanej, ako aj svedkyne, čo sa konkrétne týka napríklad preberania preddavkov vo firme Bývanie Slovensko v hotovosti, či už na písomné potvrdenie alebo „bez papiera“ a slúžili ako podporné dôkazy na preukázanie bežných praktík pôvodného žalobcu.
13. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná realizovala zo svojho účtu iba výber v čiastke 61 500,00 eur, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje tvrdenia žalobcu, že by žalovaná nezaplatila sumu vyššiu, ako je táto. Ak ďalej žalobca dôvodí, že keď cena diela bola 78 690,00 eur, je absolútne proti logike, že by žalovaná celkovo zaplatila žalobcovi sumu 109 573,00 eur, súd sa v tomto stotožnil s vyjadrením žalovanej, že nie je možné vychádzať iba z ceny za dielo podľa bodu 5.1 zmluvy o dielo a úplne ignorovať bod 3.2 zmluvy, ktorý výslovne odkazuje na cenovú ponuku v prílohe č. 1 k zmluve, ktorá znie na sumu 96 450,00 eur, pričom je preukázané, že základná cena za dielo sa upravovala podľa požiadaviek objednávateľa aj zhotoviteľa a zároveň sa predlžoval termín dodania diela a v tomto kontexte už spomínané preplatenie ceny za dielo, nie je také nepredstaviteľné, ako to vykresľuje žalobca.
14. Záverom, ak žalobca poukazuje na komunikáciu žalovanej alebo jej dcéry, Z. U. s Y.. P. (č. l. 124 - 137 spisu), súd skonštatoval, že z tejto vôbec nevyplýva skutočnosť, že by žalovaná nezaplatila akúkoľvek, teda aj žalovanú, časť ceny za dielo.
15. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a žalobu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol.
16. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalovaná bola v konaní plne úspešná, má proti neúspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd poznamenáva, že nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal žalovanej nárok na náhradu trov konania priznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok v plnom rozsahu alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, pričom uviedol, že skutkový stav zistený súdom v zmysle napadnutého rozhodnutia neobstojí, rovnako ako ani právna kvalifikácia súdu ohľadom dôkazného
bremena žalovanej vo vzťahu k sporným pokladničným dokladom. Súd napriek pochybnostiam o pravosti tohto dôkazu tiež nevykonal navrhnuté dôkazy (znalecké skúmanie pravosti podpisu na týchto dokladoch), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v tomto konaní.
18. Poukázal na neskôr predložené dôkazy žalovanou (čestné prehlásenie P. X. zo dňa 04.12.2020, list B. Z. zo dňa 10.12.2020, reportáž TV Markíza z relácie REFLEX zo dňa 04.06.2020, písomným vyhlásením T. S. zo dňa 04.01.2020) a konštatoval, že nielenže z týchto dôkazov nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli relevantné k predmetu sporu v tomto konaní, ale takmer výlučne obsahujú nepravdivé a nepodložené subjektívne hodnotiace úsudky tretích osôb, ktoré ani nemajú ani poňatia o tom, čo je predmetom tohto konania. Pretože tieto dôkazy boli predložené až po tom, ako súd uplatnil v tomto konaní sudcovskú koncentráciu, potom by súd na vyššie uvedené dôkazy ani nemal vôbec prihliadať.
19. Namietol vierohodnosť výpovede svedkyne Z. U., a to nielen z dôvodu pomeru k žalovanej, keďže je jej dcérou, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že bola splnomocnenou zástupkyňou žalovanej, podpisovala napríklad dodatok č. 3 k zmluve o dielo zo dňa 15.01.2015, preberací protokol zo dňa 28.01.2015, alebo adresovala výzvu k riadnemu plneniu včas zo dňa 06.02.2015. Rovnako sa svedkyňa vyjadrila, že zabezpečovala komunikáciu s prokuristom žalobcu pánom G. P.. Podľa jeho názoru výpoveď svedkyne nemohla mať dostatočnú dôkaznú hodnotu, aby o ňu súd opieral svoje rozhodnutie.
20. Uviedol, že nebol nikdy v omeškaní so zhotovením diela. Poprel predlžovanie výstavby a taktiež to, že by stavbu nedokázal odovzdať. Súd síce uviedol, že vykonal dokazovanie zmluvou o dielo zo dňa 31.10.2014, a stavebným povolením zo dňa 30.01.2015, avšak na základe týchto dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. V súvislosti s tým poukázal na čl. 4.2.1 zmluvy o dielo a prílohy č. II, podľa ktorej nebolo súčasťou predmetu plnenia zabezpečiť získanie stavebného povolenia.
21. Ďalej žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že by sa mal zatajovať. Žalobca komunikoval so Žalovanou prostredníctvom bývalého právneho zástupcu JUDr. Virgalu, ktorý vyzval Žalovanú na zaplatenie 4. splátky ceny diela vo výške 11 000 EUR, tak ako to vyplýva z emailovej komunikácie zo dňa 08.03.2015 a odpoveď Z. U. zo dňa 09.03.2015, ktorú Žalobca predložil spolu s vyjadrením zo dňa 28.06.2019.
22. Podľa názoru žalobcu súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 69/2019 predloženého žalovanou. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 20.11.2018.
23. Ďalej žalobca vzhliadol nesprávny záver súdu ohľadom ceny diela, ktorá nerešpektuje jednoznačne a určito definovanú dohodu zmluvných strán vyjadrenú v zmluve o dielo. Súd najprv uviedol, že mal za nesporné, že cena za dielo podľa predmetnej zmluvy predstavovala sumu 78 690 EUR. Taktiež mal súd za preukázané a nesporné, že konečná cena po zľave a doplatkoch vo výbave štandard bola v zmysle cenovej kalkulácie, ktorá bola prílohou zmluvy vo výške 96 450 EUR (bod 5. rozsudku). Následne súd upresnil (bod 26. rozsudku), že „nie je možné vychádzať iba z ceny za dielo podľa bodu 5.1 zmluvy o dielo a úplne ignorovať bod 3.2 zmluvy, ktorý výslovne odkazuje na cenovú ponuku v prílohe č. 1 k zmluve.“ V prvom rade sa dohoda zmluvných strán o cene diela výlučne neobmedzuje len na Čl. 5.1, ale uvádza sa aj v článku 2.2. zmluvy, a podľa jednotlivých splátok aj v Čl. 2.3. zmluvy (ako súčet splátok). Vo všetkých prípadoch je uvedená rovnaká suma 78 690 EUR. Čo sa týka cenovej ponuky podľa Prílohy č. 1, v nej sú uvedené dve sumy, a to nielen 96 450 EUR, ale aj 78 780 EUR (v poslednom riadku vpravo dole). Vzhľadom na nejednoznačnosť ceny podľa cenovej ponuky mal súd ustáliť, že cena diela bola konzistentne určená v ustanoveniach Čl. 5.1, 2.2, a 2.3. zmluvy (ako súčet splátok ceny diela), a preto musí byť nesporné, že cena diela bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 78 690 EUR.
24. Podľa názoru žalobcu súd zároveň nesprávne aplikoval negatívnu dôkaznú teóriu vo vzťahu k pokladničným dokladom predloženým žalovanou (bod 23. rozsudku) a v súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2010 spis. zn.: 4 Cdo 13/2009 „U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.“ Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR by mala pravosť týchto dokladov preukazovať strana, ktorá z týchto dokladov pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. V tomto prípade z týchto dokladov pre seba odvodzuje
priaznivé dôsledky žalovaná, ktorá tvrdí, že zaplatila viac ako pripúšťa žalobca. A teda je to práve žalovaná, ktorá by v tomto prípade mala niesť dôkazné bremeno preukázania pravosti a pravdivosti týchto dokladov.
25. Taktiež mal žalobca za to, že súd sa rovnako riadne nevysporiadal ani s posúdením listinnými dôkazov, ktoré žalobca považoval za svoje hlavné dôkazné prostriedky v tomto konaní (vyjadrenia žalovanej vyplývajúce z odstúpenia Žalovanej od zmluvy zo dňa 27.04.2015 a odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 26.02.2018). Každý z týchto dokladov pochádza z iného časového obdobia medzi podpisom zmluvy a podaním odporu žalovanou. V obidvoch prípadoch bola žalovaná zastúpená advokátmi, teda nemôžu nastať pochybnosti o tom, že by išlo o omyl žalovanej, alebo že by žalovanej nebola poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc. V odstúpení Žalovanej sa uvádza formulácia „Ako vyplýva z Vami vystavených pokladničných dokladov moja klienta Vám k dnešnému dňu uhradila z Ceny diela sumu v celkovej výške 57 000 EUR“. Z tohto úplne jednoznačného a nespochybniteľného vyjadrenia žalovanej priamo vyplýva skutočnosť, o výške celkovej sumy, ktorú žalobcovi zaplatila, čo je zdôraznené použitím slovného spojenia „v celkovej výške“. V odpovedi bývalej právnej zástupkyne žalovanej na predžalobnú výzvu zo dňa 26.02.2018 sa uvádza formulácia „Moja klientka vyplatila klientovi Vášmu sumu vo výške 57.000.- EUR, čo prevyšuje hodnotu ním vykonaných prác.“ V obidvoch prípadoch sa suma uvádzaná žalovanou zhoduje s tvrdením žalobcu, ktoré uviedol už v návrhu na vydanie platobného rozkazu, a konštantne na tomto tvrdení zotrváva počas celého trvania tohto súdneho konania. Súd namiesto toho uveril žalovanej, že vzhľadom na odporúčanie vtedajších jej právnych zástupcov použila len tie doklady, na ktoré mala faktúru, a to aj napriek tomu, že sa vo vyjadrení žalovanej výslovne uvádzalo, že ide o celkovo zaplatenú sumu. Súd tiež nevyhodnotil kontext vyjadrenia žalovanej vyplývajúci z uvedených dôkazných prostriedkov, že sa žalovaná ešte zo sumy 57 000 EUR neodôvodnene domáhala vrátenia sumy 12 504,50 EUR, a teda za rodinný dom chcela zaplatiť len sumu 39 908,36 EUR.
26. Za najväčší nedostatok rozhodnutia súdu žalobca považuje porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov, a najmä svojvoľné a nepreskúmateľné hodnotenie niektorých dôkazov zo strany súdu v prospech žalovanej. Súd v zásade úplne odignoroval skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca, vyplývajúce z listinných dôkazov odstúpenia zo dňa 27.04.2015 a odpovede na predžalobnú výzvu zo dňa 26.02.2018. Hoci išlo o dva dôkazné prostriedky svedčiace v prospech žalobcu, podporené skutkovými tvrdeniami žalobcu, výpisom z účtu (predloženým žalovanou), e-mailovou komunikáciou dcéry žalovanej s Y. P. (zo dňa 08.03.2015 a 09.03.2015), kde vtedajší právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie ďalšej 4. splátky ceny diela, súd nevyhodnocoval všetky tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ale v princípe odôvodnil svoje rozhodnutie výhradne spornými pokladničnými dokladmi (o ktorých sa sám súd vyjadril, že mohli byť podpísané inou osobou), svedeckou výpoveďou zjavne zaujatej dcéry žalovanej a ďalšími podpornými dôkazmi (ako nekonkrétne vyhlásenia tretích osôb, reportáž súkromnej televízie), ktoré však nemali žiadnu relevanciu vo vzťahu k predmetnému sporu posudzovanom v tomto konaní. Vzhľadom na tento postup súdu má žalobca za to, že rozhodnutie trpí vadou vykonaného dokazovania.
27. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
28. Má za to, že všetky prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany boli uplatnené včas, v zmysle ust. § 153 CSP. Žalobca vo svojom vyjadrení spochybňuje výpoveď svedkyne Z. U.. Žalobca síce konštatuje, že menovaná svedkyňa je nevierohodná a zaujatá, ale nepoukazuje na žiaden konkrétny rozpor či nesúlad v jej výpovedi, alebo na prípadnú vnútornú rozpornosť alebo nelogickosť. Samotný rodinný vzťah svedka a účastníka konania nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť výpovede. V súvislosti s tým poukázala na nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29).
29. K otázke omeškania žalobcu poukázala na to, že v zmysle zmluvy o dielo č. 23102014 v znení dodatku č. 2 bol termín dokončenia a odovzdania diela dohodnutý na deň 28.2.2015. Následne bol uzatvorený dodatok č. 3, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na termíne dokončenia a odovzdania diela do 15.3.2015. Žalobca však predmetné dielo ani v tejto lehote nedokončil a neodovzdal, o čom svedčia viaceré predložené dôkazy (žalobcom predložený listinný dôkaz - fotografia diela po dokončení, znalecký posudok č. 69/2015 znalca Ing. Jozefa Račeka zo dňa 2.4.2015). Nedokončenie
diela riadne a včas preukazuje aj mail predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Virgalu zo dňa 21.3.2015. Prílohou predmetného mailu, ktorý bol adresovaný Z. U., bol aj návrh dohody o urovnaní, v zmysle ktorej sa žalobca zaväzoval dokončiť dielo do 31.5.2015.
30. Ďalej vyjadrila svoj nesúhlas s tvrdením žalobcu, že z dôkazov (prehlásenia svedkov a záznam z reportáže Reflex v TV Markíza) nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by súviseli s projednávanou vecou. Uviedla, že ňou predložené dôkazy boli spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci a to tým, že preukazovali dlhodobé a bežné podnikateľské praktiky pôvodného žalobcu. Tieto dôkazy boli podporené ďalšími objektívnymi, hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi a tvoria ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých bolo možné vo veci rozhodnúť.
31. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne predloženého znaleckého posudku č. 69/2019 v prvom rade spresnila, že ZP nebol vyžiadaný dva dni po uplynutí lehoty na dokončenie diela podľa dodatku č. 3 ZoD. Podľa dodatku č. 3 malo byť dielo dokončené najneskôr ku dňu 15.3.2015 a nie 31.3.2015, ako sa mylne domnieva žalobca. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť uviedla, že už pred termínom dokončenia a odovzdania diela bolo zrejmé, že zhotoviteľ nie je schopný dielo dokončiť. Námietky žalobcu voči záverom znaleckého posudku považuje za nedôvodné.
32. Záver súdu ohľadne ceny diela považuje za správny a stotožňujem sa s ním.
33. K predloženým pokladničným dokladom uviedla nasledovné. Dôvodom predloženia fotokópií z jej strany bolo, že originály týchto dokladov preukazovala v súbežne prebiehajúcich trestných konaniach, ktoré boli spojené s osobou pána G. P. a s jemu blízkymi právnickými osobami. Žalobca nikdy nežiadal predloženie originálov predmetných pokladničných dokladov. Už v priebehu konania sa vyjadrila k tomu, že príjmové pokladničné doklady nemusel vždy vypisovať a podpisovať p. G. P. - konateľ pôvodného žalobcu. Pokladničné doklady mal často vopred pripravené, alebo o ich vyhotovenie požiadal svojich kolegov. Príjmový pokladničný doklad opatrený pečiatkou spol. Bývanie Slovensko s.r.o. však vždy dostala až potom, ako p. P. odovzdala peniaze. Je toho názoru, že pokiaľ by aj príjmové pokladničné doklady boli vypísané inou osobou ako osobou štatutára (v danom prípade zamestnancami prijímateľa), nestrácajú silu dôkazu v predmetnom súdnom konaní. Dôkazmi sa rozumejú všetky správy o rozhodných skutočnostiach, ktoré boli získané v občianskom súdnom konaní. Je toho názoru, že súd predmetný dôkaz správne zhodnotil aj v jeho vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Vykonanie znaleckého dokazovania v tomto smere by vzhľadom na preukázané skutočnosti bolo neúčelné a nehospodárne.
34. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovanej. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovanej ohľadom sudcovskej koncentrácie poukázal na skutočnosť, že spomínané výsluchy osôb P. X. a T. S. sa neuskutočnili, teda súd prvej inštancie tieto dôkazy vôbec nevykonal. Namiesto toho žalovaná predložila písomné vyhlásenia, ktoré vznikli dávno potom, ako súd vo veci vyhlásil sudcovskú koncentráciu. Tieto vyhlásenia však majú charakter listinného dôkazu, a preto ide o úplne iný druh dôkazu než svedecké výpovede, na ktoré poukazuje žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 08.10.2018. Podľa jeho názoru nejde preto o dôkazy, ktoré by žalovaná navrhla ešte pre vydaním uznesenia o sudcovskej koncentrácii.
35. Vo vzťahu k postaveniu svedkyne Z. U. uviedol, že jej zaujatosť a nevierohodnosť jej výpovede neodvodzoval len od jej rodinnej väzby na žalovanú. Žalobca svoje tvrdenia o zaujatosti svedkyne oprel predovšetkým o samotné vyjadrenia menovanej pri jej výsluchu, kde sama uviedla, že „považuje podanie žaloby zo strany žalobcu na moju matky za absolútnu drzosť.“ Práve tieto vyjadrenia menovanej v kombinácii s ďalšími skutočnosťami, ako zastupovanie žalovanej v zmluvnom vzťahu, podpísanie dokumentov v menej žalovanej, ktorými boli najmä dodatok č. 3 k zmluve o dielo zo dňa 15.01.2015, preberací protokol zo dňa 28.01.2015, alebo adresovanie výzvy k riadnemu plneniu včas zo dňa 06.02.2015, skutočnosť, že musela mať k dispozícii pokladničné doklady, o ktorých mala vypovedať, a že s odstupom času viac ako 5 rokov citovala presné sumy, ako tiež fakt, že vlastníkom predmetného rodinného domu je jej dcéra, všetky tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti jednoznačne preukazujú zaujatosť svedkyne a nevierohodnosť jej výpovede.
36. K otázke omeškania poukázal na svoje predošlé vyjadrenia, ktorými dostatočne preukázal, že nemohol byť v omeškaní so splnením svojho záväzku. Žalobca práve prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Virgalu vyzval Žalovanú na úhradu ďalšej časti ceny diela, pričom až do doby
splnenia tohto záväzku zo strany Žalovanej bol Žalobca podľa zmluvy oprávnený pozastaviť výkon prác na diele.
37. Čo sa týka znaleckého posudku spochybnil jeho celkovú použiteľnosť z titulu účelu jeho spracovania a použitej metodiky polohovej orientácie. Žalovaná predložila posudok určený na „oceňovanie nehnuteľností“, a nie na preukázanie vykonania alebo nevykonania stavebných prác.
38. Záverom doplnil, že tvrdenie žalovanej o zaplatení sumy 109 753 EUR vyplýva výhradne len zo spomínanej nekvalitnej kópie pokladničných dokladov, ktorú žalovaná predložila k odporu, pričom všetky ostatné dôkazy v konaní vrátane vlastných písomných vyjadrení žalovanej pravdivosť tohto jediného dôkazu žalovanej spochybňujú. Preto žalobca žiada odvolací súd, aby dôkladne posúdil všetky dôkazy vrátane tých, na ktoré žalobca poukázal vo svojom odvolaní.
39. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávneným subjektom v rámci zákonnej odvolacej lehoty podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.
40. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
41. V tomto odvolacom konaní odvolací súd vychádzajúc zo svojej základnej povinnosti skúmať, či odvolaním zo strany žalobcu napadnutý - zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 2.6.2021 č. k. 9Csp/24/2018-277 nebol vydaný v konaní, ktoré by bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu záveru, že uvedený rozsudok ani jednou v tomto ustanovení obsiahnutých procesných vád netrpí, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Ako vecne správny bol potvrdený aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.
42. Súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu voči žalovanej týkajúceho sa zaplatenia sumy 17.690 eur s príslušenstvom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý následne aj správne posúdil po právnej stránke podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávnych predpisov (OZ a ObZ) a procesného predpisu (CSP) odcitovaných v bodoch 13. až 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov nedodržal spôsob ich hodnotenia v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že celkový postup vyhodnotenia vykonaného dokazovania zo strany prvoinštančného súdu je potrebné považovať za súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP.
43. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v súvislosti so zamietnutím žaloby žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnej bolo prvoinštančným súdom správne poukázané
na úspešnú procesnú obranu žalovanej, ktorou sa tejto podarilo preukázať súdu, že právnemu predchodcovi súčasného žalobcu spoločnosti Bývanie Slovensko, s.r.o., z titulu výstavby jej rodinného domu zaplatila sumu v celkovej výške 109.573 eur. Pokiaľ ide o žalobcom namietané sumy, ktoré zaplatila žalovaná pokladničnými blokmi, ktoré podpísal p. G. P., pričom bola na nich aj pečiatka právneho predchodcu žalobcu, súd prvej inštancie správne akceptoval ich obsah, bez toho, že by vo veci nariadil žalobcom požadované znalecké dokazovanie na overenie pravosti podpisu vtedajšieho konateľa p. G. P., ktorý ako vyplýva z obsahu spisu často menil spôsob svojho vlastnoručného podpisu. Nevykonanie tohto dôkazu znaleckým dokazovaním správne odôvodnil súd aj tým konštatovaním, že príjmové pokladničné doklady mohli byť vyhotovené aj inou osobou zamestnanou u právneho predchodcu žalobcu. Aj napriek tomu, že žalovaná bola zaťažená dôkaznou negatívnou teóriou vo vzťahu k preukázaniu pravosti týchto namietaných pokladničných dokladov zo strany žalobcu, súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne skonštatoval, že požadované znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné a tým aj nehospodárne, pretože predmetné pokladničné doklady boli preukázané inými podpornými dôkazmi.
44. Pokiaľ ide o žalobcom v jeho odvolaní poukazovaný obsah vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe ako aj na obsah odstúpenia žalovanej od zmluvy, z ktorých týchto dvoch listinných dôkazov súhlasne vyplýva, že žalovaná zaplatila žalobcovi z titulu výstavby rodinného domu celkovo 57.000 eur, prvoinštančný súd v súvislosti s vyhodnotením týchto dvoch listinných dôkazov aj s prihliadnutím na svedectvo vypočutej dcéry žalovanej p. U. zaujal ten záver, že žalovaná túto sumu uvádzala jednak preto, že sa obávala postihu pre porušenie zákona o finančnej hotovosti a takisto aj preto, že jej predchádzajúci právni zástupcovia odporučili žalovanej, aby uvádzala iba sumu, ktorú zaplatila na základe vystavených faktúr, čo bolo práve 57.000 eur. V súvislosti so zaplatením sumy spolu 109.573 eur žalobcovi je potrebné ako správne vyhodnotiť konštatovanie prvoinštančného súdu v tom smere, že výška takto zaplatenej sumy žalovanou je vlastne jej reakcia na bod 3.2 zmluvy o dielo, ktorý výslovne reaguje na cenovú ponuku v prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá znie na sumu 96.450 eur popri sume 78.690 eur tvrdenej žalobcom a uvedenej v bode 5.1. zmluvy o dielo. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu je možné vyvodiť aj solventnosť žalovanej k zaplateniu sumy spolu 109.573 eur žalobcovi preukazovanú jednak výberom sumy 61.000 eur z účtu a jednak tou skutočnosťou, že odpredala byt. V prospech potvrdenia napadnutého rozsudku ako vecne správneho podľa § 387 ods. 1 CSP nasvedčujú aj podnikateľské aktivity právneho predchodcu žalobcu majúce neštandardný charakter v občianskoprávnych vzťahoch, na ktoré bolo poukázané aj obsahom záznamu relácie TV Markíza v relácii REFLEX.
45. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu vzťahujúcu sa k realizovanej svedeckej výpovedi Z. U., nar. XX.X.XXXX, dcéry žalovanej na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 2.6.2021, ktorá je podľa odvolateľa nevierohodná jednak kvôli existencii blízkeho rodinného zväzku medzi týmito dvomi osobami a jednak kvôli vzťahu vypočutej svedkyne k prejednávanej veci, pretože svedkyňa v určitých úkonoch realizácie zmluvy o dielo žalovanú zastupovala. Pred súdom vypočutá svedkyňa bola riadne poučená v zmysle § 196 ods. 2 CSP, pričom rodinný zväzok a zvyšné dôvody uvádzané žalobcom ako odvolateľom nespôsobujú namietanú nevierohodnosť tejto svedeckej výpovede.
46. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pri aplikácii ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej žalovanej v tomto konaní priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
48. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).