Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-50C/310/2014

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: 1. L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XXX, XXX XX N., 2. O.. O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XXX, XXX XX N., obaja zast. M.. A. G., advokátom, O. 7, XXX XX N., proti odporcovi: M.. O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., o obnovu konania takto

rozhodol:

Súd návrh na obnovu konania z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. 06. 2014 domáhali, aby súd nariadil obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. a to s poukazom na ust. a

Svoj návrh odôvodnili tým, že v konaní tunajšieho súdu v právnej veci navrhovateľa M.. O. N. proti odporcom v 1. rade L. S. a odporkyni v 2. rade O.. O. S. o zaplatenie 24 000,- EUR s príslušenstvom bolo rozhodnuté tak, že odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi 24 000,- EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne z uvedenej sumy od 01. 01. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 01. 01. 2013 do zaplatenia ako aj trovy konania a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 03. 2014 a vykonateľnosť dňa 16. 03. 2014. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že o rozhodnutí vo veci, jeho právoplatnosti a vykonateľnosti sa dozvedeli až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 29. 04. 2014. Na základe uvedenej skutočnosti navrhovateľ dňa 07. 05. 2014 navštívil tunajší súd, kde zistil, na základe akých skutočností konajúci súd rozhodol a na základe akých skutočností rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. V uvedenom konaní súd rozhodol len na základe zmluvy o pôžičke a príjmového pokladničného dokladu, doručených do spisu navrhovateľom, neprihliadol na námietky odporcov uvedených v odpore, podľa ktorých k poskytnutiu pôžičky zo strany navrhovateľa nedošlo. V uvedenom konaní boli vytýčené dve pojednávania, ktorých sa odporcovia nezúčastnili z dôvodu PN, v predmetnom konaní bola odporcom postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, keďže výsluchom odporcov a vypočutím svedkov nimi navrhnutých na pojednávaní by mohli preukázať dôvodnosť námietok uvedených v odpore.

Navrhovatelia navrhli, aby súd svedkov vypočul na pojednávaní v rámci konania o návrhu na obnovu konania, ktorá výpoveď svedkov prinesie navrhovateľom priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Navrhovatelia spochybnili právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v konaní , keď zásielka mala byť navrhovateľom doručovaná v dňoch 05. 02. 2014 a 06. 02. 2014, pričom navrhovateľom nebol dňa 05. 02. 2014 zanechaný žiadny oznam o tom, že bol vykonaný pokus o doručenie zásielky a že im bude doručovaná opätovne dňa 06. 02. 2014. Ani dňa 06. 02. 2014 nebol navrhovateľom zanechaný oznam o uložení zásielky na pošte, navrhovatelia si preto nemohli prevziať rozhodnutie a napadnúť ho riadnym opravným prostriedkom.

Navrhovatelia zároveň navrhli, aby súd nariadil odklad vykonateľnosti rozsudku tunajšieho súdu č. zo dňa 16. 12. 2013.

K návrhu na obnovu konania sa písomným podaním doručeným súdu dňa 03. 10. 2014 vyjadril odporca. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú v zmysle ust. spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.

Podľa odporcu v prejednávanom podaný návrh neobsahuje zákonné dôvody obnovy konania, ktoré vymedzuje taxatívne a nemožno ich rozširovať. Dôvody opodstatňujúce povolenie obnovy konania podľa ust. a predpokladajú existenciu takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré účastník pôvodného konania nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (spravidla sa jedná o prípady, keď účastník o existencii skutočností alebo dôkazov nevedel, pričom tieto sú spôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci) a také procesné situácie, keď účastník konania riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, avšak z dôvodov objektívnej povahy takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať.

V oboch zákonných dôvodoch (ust. a je procesná prípustnosť obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle , avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

Navrhovatelia za takého skutočnosti a dôkazy označili nevypočutie navrhovateľov v súdnom konaní a nevypočutie svedkov navrhnutých navrhovateľmi v súdnom konaní.

Odporca poukázal na to, že nevykonanie výsluchu navrhovateľov ako odporcov v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn. bolo spôsobené tým, že navrhovatelia sa ani na jedno z dvoch vytýčených termínov pojednávania nedostavili, pričom svoju neúčasť neodôvodnili riadnym spôsobom, najmä s poukazom na ust. Odporca zároveň poukázal na správanie navrhovateľov v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn. a dôvody, pre ktoré neboli v konaní vypočutí.

Odporca uviedol, že navrhovatelia mali možnosť zúčastniť sa dvoch pojednávaní, ktoré boli v konaní vytýčené ( dňa 13.11.2013 a dňa 16.12.2013 ) a predložiť, či navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o neopodstatnenosti podaného návrhu navrhovateľa (JUDr. O. N.). Obaja navrhovatelia boli riadnym spôsobom predvolaní na pojednávania a poučení o svojich procesných právach a povinnostiach. Ani jeden z navrhovateľov ani raz svoje právo zúčastniť sa pojednávania a byť vypočutý zákonným sudcom nevyužil. Navrhovatelia svoju neúčasť na prvom pojednávaní odôvodnili nepriaznivým zdravotným stavom (obidvaja navrhovatelia mali totožnú chorobu), pričom na návrh navrhovateľa (M.. O. N.) v konaní konajúci súd dotazoval ich ošetrujúceho lekára, či zdravotný stav navrhovateľom neumožňoval zúčastniť sa pojednávania bez akéhokoľvek rizika ohrozenia zdravia.

Po tomto úkone súdu boli PN-ky obidvoch navrhovateľov stornované. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľom nebránila objektívna príčina, pre ktorú by sa nemohli pojednávania zúčastniť a preto nie je ani splnená podmienka predpokladaná v ust. , t.j. existencia dôkazu, ktorý účastník nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní.

Odporca poukázal na to, že druhého pojednávania sa navrhovatelia nezúčastnili z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu ( opakovane v rovnaký čas trpeli obidvaja navrhovatelia chorobou, pre ktorú sa údajne nemohli zúčastniť pojednávania ). Doklady predložené navrhovateľmi v pôvodnom konaní, ktorými ospravedlňovali svoju neúčasť na pojednávaniach, dostatočne nenasvedčujú tvrdeniam navrhovateľov, že sa nemohli zúčastniť konania v dôsledku ich zlého zdravotného stavu. Nejednalo sa preto o prípad vyžadovaný vyššie citovaným ust. , t.j. že by sa navrhovatelia nemohli zúčastniť pojednávania bez ohrozenia ich života alebo závažného zhoršenia ich zdravotného stavu. Konajúci súd z uvedeného dôvodu správne dospel k záveru, že navrhovatelia sa takýmto spôsobom snažia vyhnúť súdnemu konaniu a napriek ich neprítomnosti pokračoval v pojednávaní a vec rozhodol.

V rozsudku č. k. zo dňa 16. 12. 2013 súd správne konštatoval že obidvom navrhovateľom bola daná možnosť zúčastniť sa pojednávania, avšak títo sa opakovane pojednávania z dôvodov údajne nepriaznivého zdravotného stavu nezúčastnili, pričom však nesplnili povinnosť podľa ust. , t.j. nesplnili podmienky pre odročenie pojednávania, v dôsledku čoho súd s ohľadom na ust. , v spojení s ust. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Skutočnosť, že nedošlo v konaní vedenom pod sp.zn. k vypočutiu navrhovateľov ako účastníkov konania nemožno, vzhľadom na vyššie uvedené, považovať za dôvod pre obnovu pôvodného konania, keďže nemožno súhlasiť s tým, že by v konaní neboli predložené, či vykonané dôkazy z dôvodov objektívnej povahy.

Odporca uviedol, že Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp.zn. mal skutkový stav za dostatočne zistený výsluchom navrhovateľa ( JUDr. O. N. ) a predloženými listinnými dôkazmi, pričom výsluch navrhovateľov ako účastníkov konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, pričom je vecou súdu, či takýto dôkaz vykoná alebo nie. Zo žiadneho z ustanovení nemožno vyvodiť, že by súd musel vypočuť účastníka konania.

Odporca vo vyjadrení poukázal na to, že i keď navrhovatelia tvrdia, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom a to tým, že neboli v konaní vypočutí, obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho posúdenia veci. Na nápravu v takýchto prípadov slúžia iné opravné prostriedky. Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní, alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti uvedeného charakteru však navrhovatelia v návrhu na obnovu konania neuvádzajú.

Navrhovatelia v návrhu na obnovu konania navrhli vykonať dôkaz vypočutím svedkov, ktorých výpoveď prinesie pre navrhovateľov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovatelia však neuvádzajú, akých svedkov navrhujú v konaní vypočuť, ktorí nemohli byť z objektívnych príčin vypočutí v pôvodnom konaní a neuvádzajú ani, o akých skutočnostiach majú byť títo svedkovia vypočutí, čo má ich výpoveď potvrdiť, či vyvrátiť a prečo by mali byť považovaní za dôkaz schopný privodiť navrhovateľom priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní. Takéto holé konštatovanie navrhovateľov nemôže slúžiť ako relevantný dôvod obnovy konania. Navrhovatelia nenavrhli vypočuť v konaní svedka, ktorého by nebolo možné vypočuť v pôvodnom konaní. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 1. 2010, sp. zn. ).

O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ( ods. l písm. b) ), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu ( viď R 19/1975 ). Ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil ( dôkazy označil a navrhol ich vykonanie ), nemohli byť

ale súdom ( ktorý vykonáva dokazovanie - viď ) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. ).

Odporca poukázal na to, že navrhovatelia neoznačili vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v pôvodnom konaní takého svedka, ktorého by nebolo možné z objektívnych dôvodov vypočuť v konaní a takéhoto svedka neoznačili ani v podanom návrhu a neuviedli dôvod, pre ktorý nemohol byť v pôvodnom konaní navrhnutý a vykonaný dôkaz jeho výsluchom. Navrhovatelia týmto nesplnili podmienky pre povolenie obnovy konania. Návrhu navrhovateľov na povolenie obnovy konania preto nie je možné ani z tohto dôvodu vyhovieť.

Navrhovatelia v podanom návrhu tiež uviedli a zdôraznili, že v doručenom odpore bolo zo strany navrhovateľov obnovy konania jednoznačne uvedené, že k poskytnutiu žiadnej pôžičky zo strany M. N. neprišlo, pričom konajúci súd na túto námietku navrhovateľov vôbec neprihliadol. Takýto argument navrhovateľov, prečo považovali návrh navrhovateľa (M.. O. N.) v konaní za nedôvodný možno považovať za absolútne neopodstatnený.

Odporca poukázal na to, že súd v rozsudku reagoval na tvrdenie navrhovateľov o neprevzatí pôžičky od oprávneného vo výške 24.000,- EUR, keďže na str. 4 svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ (M.. O. N.) predložením relevantných dôkazov jednoznačne a hodnoverne vyvrátil tvrdenie navrhovateľov a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , s ktorým sa konajúci súd v plnom rozsahu stotožnil. V predmetnom judikáte bol prijatý právny názor, že ak zmluva o pôžičke obsahuje prehlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojím podpisom na zmluve, odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal, najmä pokiaľ sú podpisy na zmluve opatrené overovacou doložkou od notára ( predmetné bolo tiež podporené podpismi navrhovateľov na príjmovom pokladničnom doklade ).

Navrhovatelia na preukázanie tvrdenia o neprijatí pôžičky od navrhovateľa (M.. O. N.) nepredložili a ani nenavrhli žiadny dôkaz. Navyše jednalo sa o sporové konanie, v ktorom zodpovednosť za výsledok konania spočíval na účastníkoch konania v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva), z ktorej vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich súčinnosti. Navrhovatelia ani v konaní a ani v návrhu na obnovu konania žiadny dôkaz preukazujúci ich tvrdenia neoznačili. Návrh na vypočutie „svedkov“ bez ich individualizácie nemožno považovať za relevantný dôkaz a už vôbec nemožno mať za to, že by tento návrh na vykonanie dôkazu nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Stačilo, aby v podanom odpore označili navrhovatelia svedkov, ktorých navrhujú v konaní vypočuť, resp. aby konkrétnych svedkov navrhli vypočuť v podanom návrhu na povolenie obnovy konania a uviedli z akých objektívnych dôvodov títo nemohli byť vypočutí v pôvodnom konaní.

Odporca uviedol, že navrhovatelia za ďalší z dôvodov pre povolenie obnovy konania označili skutočnosť, že im nebol doručený rozsudok v zmysle platných právnych predpisov a teda, že zo strany konajúceho súdu v pôvodnom konaní nebol dodržaný zákonný postup pri doručovaní súdneho rozhodnutia. Odporca poukázal na to, že ani táto skutočnosť nie je zákonným dôvodom na obnovu konania a to ani v prípade, ak by sa preukázalo zo strany súdu procesné pochybenie pri doručovaní rozsudku. Obnovu konania z takéhoto dôvodu nie je možné povoliť, čo potvrdzuje právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. : „Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky.“ Ak by aj došlo k pochybeniu súdu pri doručovaní rozhodnutia, jednalo by sa o procesné pochybenie, ktoré však nie je považované za prípustný dôvod pre obnovu konania a nemožno ani predpokladať, že by súd takémuto návrhu na obnovu konania vyhovel.

Z dôvodu právnej istoty odporca poukázal na ust. , ktoré upravuje postup doručovania rozsudku účastníkom konania. Zároveň poukázal na ust. , ktoré pripúšťa, v prípade doručovania písomností do vlastných rúk, náhradné doručenie. Navrhovatelia uviedli, že im rozsudok nebol riadne doručovaný. Ak nie je možné písomnosť doručiť do vlastných rúk, pretože adresát nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručenie sa vykoná tak, že doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Písomné oznámenie sa pritom zanechá v mieste, kde mala byť písomnosť doručená, najčastejšie v poštovej schránke. Ak adresát poštovú schránku nemá tak na inom vhodnom mieste. Prípadné zničenie takejto výzvy, ktorú zavinila tretia osoba alebo ak sa tak stalo náhodou, nespôsobuje vadnosť postupu doručenia.

Odporca poukázal na to, že nahliadnutím do súdneho spisu vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn. nezistil v tomto smere žiadne pochybenie zo strany súdu. V prípade obidvoch navrhovateľov bol Rozsudok doručovaný v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a tvrdenia navrhovateľov o tom, že im (ani jednému z nich) neboli doručené oznámenia o opakovanom doručovaní a ani oznámenia o uložení zásielok na súde považoval za zrejme účelové.

Podľa vyjadrenia odporcu, z uvedených dôvodov nie je možné spochybniť doručenie v zmysle ust. a nie je ani naplnený dôvod pre povolenie obnovy konania podľa ust.

Odporca uviedol, že podľa jeho názoru nie sú dané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania. Navrhovatelia mali o prebiehajúcom súdnom konaní vedomosť, mali možnosť predložiť alebo aspoň navrhnúť dôkazy, ktoré by mohli privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci a preto nie je doložený dôvod obnovy konania podľa alebo b) , tak ako to uvádzajú navrhovatelia vo svojom návrhu. Navrhovatelia neoznačili žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by boli dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa (M.. O. N.) v pôvodnom konaní a preto má za to, že návrh navrhovateľov je nutné v plnom rozsahu zamietnuť, keďže neexistuje spôsobilý

dôvod obnovy konania a samotný návrh na obnovu konania neobsahuje všetky zákonné náležitosti.

K návrhu navrhovateľov na nariadenie odkladu vykonateľnosti rozsudku odporca uviedol, že na základe rozsudku bolo začaté exekučné konania a Okresný súd Bratislava V rozhodol uznesením o odklade vykonateľnosti rozsudku na základe námietok podaných v exekučnom konaní, preto ďalšie rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozsudku je bezpredmetné. Navyše odklad nastane priamo zo zákona, ak by súd obnovu konania v prvej fáze svojej rozhodovacej činnosti povolil. Do toho času však odklad vykonateľnosti vyplýva z uznesenia a nie je potrebné o ňom opakovane rozhodovať.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31. 03. 2015, právnemu zástupcovi navrhovateľov bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 09. 03. 2015 a odporcovi dňa 05. 03. 2015. Pojednávania sa zúčastnil odporca. Právny zástupca navrhovateľov dňa 31. 03. 2015 o 9.49 hod. doručil súdu emailové podanie, ktorým ospravedlnil neúčasť svoju a svojich klientov na pojednávaní z dôvodu jeho urgentného predvolania ošetrujúcim lekárom na absolvovanie neodkladných vyšetrení s tým, že doklad o absolvovaní vyšetrení zašle súdu po jeho vystavení ošetrujúcim lekárom. Právny zástupca navrhovateľov zároveň požiadal o odročenie pojednávania, uviedol, že o žiadosti informoval aj odporcu.

Súd prostredníctvom emailu bezodkladne oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľov, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňa podmienky uvedené v ust. a , preto na jeho žiadosť o odročenie termínu pojednávania nebude prihliadať a požiadal právneho zástupcu navrhovateľov, aby sa pojednávania zúčastnil. Uvedenú skutočnosť dal súd na vedomie aj odporcovi.

Právny zástupca navrhovateľov ani navrhovatelia sa pojednávania nezúčastnili.

Podľa a účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd neakceptoval žiadosť právneho zástupcu navrhovateľov o odročenie termínu pojednávania, keďže žiadosť nespĺňala podmienky vyššie uvedeného ust. Právny zástupca navrhovateľov v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol deň, kedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročenie pojednávania, dôvod, pre ktorý žiadal odročenie pojednávania bol uvedený len všeobecne, bez konkretizovania mena ošetrujúceho lekára, ktorý právneho zástupcu navrhovateľov mal urgentne predvolať na absolvovanie neodkladných vyšetrení. Súd poznamenáva, že do dnešného dňa právny zástupca navrhovateľov nedoložil súdu doklad o absolvovaní vyšetrení, ktorý mal súdu, ako uviedol vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania, zaslať súdu po jeho vystavení ošetrujúcim lekárom.

Z uvedených dôvodov súd s poukazom na ust. pojednával v neprítomnosti navrhovateľov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako aj listinnými dokladmi založenými v spise navrhovateľmi a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Tunajší súd v konaní č. , ktorého obnovy sa navrhovatelia predmetným návrhom domáhali, po vykonanom dokazovaní rozhodol a zaviazal navrhovateľov ( v pôvodnom konaní odporcov ) povinnosťou zaplatiť odporcovi ( v pôvodnom konaní navrhovateľovi ) 24 000,- EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne z uvedenej sumy od 01. 01. 2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 01. 01. 2013 do zaplatenia ako aj trovy konania, pričom vo veci boli nariadené dve pojednávania, ktorých sa navrhovatelia, napriek tomu, že boli na pojednávanie riadne predvolaní, nezúčastnili.

Navrhovatelia v návrhu na nariadenie obnovy konania uviedli, že o predmetnom rozhodnutí sa dozvedeli až z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 29. 04. 2014.

Navrhovatelia sa domáhali nariadenia obnovy konania s poukazom na ust. ) a , podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že postupom súdu im v konaní sp. zn. bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže práve výsluchom účastníkov konania a účastníkmi navrhnutých svedkov by mohli navrhovatelia preukázať dôvodnosť svojich námietok uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. V súvislosti s doručovaním rozhodnutia v konaní sp. zn. navrhovatelia uviedli, že dňa 05. 02. 2014 im nebol zanechaný žiadny oznam o tom, že bol vykonaný pokus o doručenie zásielky, že táto im následne bude doručovaná dňa 06. 02. 2014, nebol im zanechaný ani oznam o uložení zásielky na pošte.

Podľa právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že

rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na to, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a záverov nemôže obstáť. Je právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Zo znenia ust. vyplýva, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania len vtedy, ak účastník, ktorý sa domáha obnovy, ich nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosti a dôkazy sú nové vtedy, ak ich účastník konania, napriek tomu, že v dobe pôvodného konania objektívne existovali, nemohol bez svojej viny použiť preto, že o nich nevedel, a ani inak z procesného hľadiska nezavinil, že nesplnil povinnosť tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti. Zo znenia ust. vyplýva, že dôvodom obnovy je skutočnosť, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak tieto ním navrhnuté dôkazy nemohli byť vykonané z dôvodu prekážok objektívneho charakteru ( strata listiny, neznámy pobyt svedka a pod. ).

Súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých v prejednávanom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.

Navrhovateľom ( v konaní v postavení odporcov ) bola daná možnosť zúčastniť sa pojednávaní vo veci, avšak navrhovatelia sa opakovane pojednávaní nezúčastnili, pričom ako konštatoval tunajší súd v konaní sp. zn. , navrhovatelia opakovane nesplnili povinnosť podľa pre odročenie pojednávania. Súd preto s poukazom na ust. , ods. 1 v spojení s ust. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcov.

Súd v konaní sp. zn. mal skutkový stav za dostatočne zistený vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa ( v tomto konaní odporcu ) ako aj predloženými listinnými dôkazmi.

Navrhovatelia v návrhu na obnovu konania neuviedli, akých svedkov navrhujú v konaní vypočuť, ktorí z objektívnych dôvodov nemohli byť vypočutí v pôvodnom konaní a neuviedli, k akým skutočnostiam majú byť títo svedkovia vypočutí. Navrhovatelia v návrhu neuviedli, aké sú ďalšie skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohli bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa a ktoré by mohli pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Za dôvod obnovy konania nemožno považovať ani skutočnosť, ktorú ako dôvod obnovy konania označili navrhovatelia, a to, že im riadne nebol doručený rozsudok sp. zn. , keď uviedli, že im dňa 05. 02. 2014 nebol zanechaný oznam o tom, že bol vykonaný pokus o doručenie zásielky a že im zásielka bude opätovne doručovaná dňa 06. 02. 2014, dňa 06. 02. 2014 im nebol zanechaný oznam o uložení zásielky na pošte.

Ako správne poukázal vo svojom vyjadrení odporca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky.“ Prípadné procesné pochybenie súdu pri doručovaní rozsudku nemožno považovať za zákonný dôvod obnovy konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal v konaní plný úspech, žiadne trovy si však v konaní neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa s. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.