Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-78-2021.pdf
PDF · 92.98 KB
Case nature
Subarea
1CoE/78/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. X. B. XX/XX, XXX XX Q. P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 14324/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.992,86 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok pod č.k. 12Er/716/2013-24 zo dňa 22.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Pezinok pod č.k. 12Er/716/2013-24 zo dňa 22.06.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp.zn. 10567/11 zo dňa 29.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2012 a vykonateľnosť dňa 22.03.2012 a to s odkazom na ustanovenia § 243d ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „ZoRK“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a prílohami (Zmluvou o úvere č. 103300045 zo dňa 04.11.2010, Zmenkou č. 103300045 zo dňa 04.11.2010, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, plnomocenstvom zo dňa 22.03.2012), bola súdu doručená dňa 26.08.2013. Dňa 05.02.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1, s poukazom na § 39 ods. 4 EP od oprávneného, zo dňa 21.01.2016. Súd prvej inštancie vyhodnotil Zmluvu o úvere č. 103300045, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 04.11.2010 ako zmluvu spotrebiteľskú, v zmysle § 52 ods. 1 OZ, nakoľko mal preukázané, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu, t.j. pri uzatváraní zmluvy oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a teda sa považuje za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu a preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ. Súd prvej inštancie napriek tomu, že povinný v zmluve o úvere prehlásil (na predtlačenom formulári zmluvy označil "krížikom"), že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon "povolania", mal za to, že oprávnený ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 EP nepredložil
žiadne dôkazy ktoré by preukázali, na aký účel bol povinnému poskytnutý úver a navyše sa s touto skutočnosťou v doplnenom návrhu oprávnený vôbec nezaoberal a ani na ňu nepoukázal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 26CoE/60/2019 zo dňa 07.05.2019, pričom sa stotožnil s právnym názorom v ňom vyjadreným. V tomto prípade išlo podľa súdu prvej inštancie o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy, najmä založenie právomoci pre určitý rozhodcovský súd podstatným spôsobom neovplyvňujú, pričom zmluvné podmienky sú vopred pripravené, bez možnosti ich modifikácie. Z predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil a to z čl. 14 druhej vety, v ktorej je uvedené: „zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu...", pričom z ďalšieho textu tohto článku vyplýva, že mediačným centrom je spoločnosť Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, že mediačná spoločnosť je tá istá spoločnosť, ktorá vydala aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Medzi účastníkmi tak podľa súdu nebola uzatvorená rozhodcovská doložka, ale mediačná dohoda. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru neupravujú rozhodcovskú doložku, nedávajú priestor na výber zmluvným stranám v prípade riešenia sporu aj všeobecným súdom SR, nakoľko oprávnený v čl. 14 v druhej vete len konštatuje už faktický stav, že každý spor z predmetného zmluvného vzťahu bude riešený pred rozhodcovským súdom a pred rozhodcovským konaním ponúka možnosť riešiť spor mediáciou. Z predloženého exekučného titulu tak vyplýva, že rozhodcovský súd si založil právomoc konať a rozhodnúť vo veci na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa nenachádza v žiadnom článku predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd preto takto dojednanú rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere, s odkazom na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, pretože oprávnený (dodávateľ) nepreukázal, že bola rozhodcovská doložka so spotrebiteľom dojednaná individuálne. Z predložených listinných dôkazov nie je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, či v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola s povinným rozhodcovská zmluva, resp. doložka individuálne dojednaná. Ak má byť podkladom na založenie právomoci rozhodcovského súdu, rozhodcovská doložka obsiahnutá v druhej vete čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tak táto podľa názoru súdu prvej inštancie nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 3 a nasl. ZoRK a teda rozhodcovská zmluva, resp. doložka nebola s povinným ako dlžníkom uzatvorená vôbec. Predmetný rozhodcovský rozsudok ktorý nemal zákonným spôsobom založenú právomoc, považoval súd prvej inštancie za nulitný (neúčinný) exekučný titul, materiálne nevykonateľný a preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle § 44 ods. 2 EP. Na podporu svojich záverov poukázal na rozhodnutia súdov a to NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, KS v Košiciach sp.zn. 17CoE/271/2017 zo dňa 27.10.2017, KS v Bratislave sp. zn. 18oE/103/2017 zo dňa 29.12.2017. 3. Súd prvej inštancie zároveň z dôvodu hospodárnosti konania a vzhľadom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nepovažoval za potrebné rozhodnúť o doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 EP zo dňa 21.01.2016 a podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 13.02.2019 doručeného súdu dňa 18.02.2019. 4. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený jednak z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a jednak z dôvodu nesprávnych skutkových zistení podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Vo vzťahu k dôvodu odvolania predstavujúcemu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci oprávnený v odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že exekučný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, keď okrem ustanovenia § 44 ods. 2 EP na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum sa v zmysle § 34 ZoRK obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí exekučného titulu. Materiálny prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Oprávnený je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie, zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Postupom súdu prvej inštancie v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k dôvodu odvolania predstavujúcemu námietku nesprávnych skutkových zistení oprávnený v predmetnom odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Ďalej oprávnený bez ďalšieho v odvolaní uviedol, že v článku 2 tejto zmluvy (bez bližšej konkretizácie použitého pojmu „tejto zmluvy“) je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. postupuje v súlade so ZoRK, ako aj v zmysle svojho rokovacieho poriadku. Exekučný titul bol preto podľa názoru oprávneného vydaný oprávneným orgánom, v konaní vedenom v zmysle ZoRK. Odvolateľ ďalej namietal nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie o neprijateľnej zmluvnej podmienke podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril napriek skutočnosti, že mu odvolanie bolo doručené dňa 05.08.2021. Napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené až po tom, ako bolo doručené správcovi konkurznej podstaty P-V, k.s., so sídlom Plynárenská 3D, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 50 714 911, ako správcovi úpadcu povinného, ktorý dňa 04.10.2020 mailom oznámil, že podľa jeho názoru nie je účastníkom konania. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 8OdK/484/2018, kedy súd zbavil povinného ako dlžníka všetkých dlhov, pričom dodal, že konkurz bol dňa 30.04.2019 zrušený z dôvodu nedostatku majetku. 6. Odvolací súd z Obchodného vestníka č. 14/2019, vydaného dňa 21.01.2019 zistil, že pred vydaním predmetného, odvolaním dotknutého uznesenia Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 07.01.2019 pod sp.zn. 8OdK/484/2019 vyhlásil konkurz na majetok povinného a povinného zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. 7. Z obchodného vestníka č. 82/2019, vydaného dňa 29.04.2019 odvolací súd zistil, že správca konkurznej podstaty v súlade s § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) oznámil, že konkurz vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 8OdK/484/2018 končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Týmto vyhlásením sa predmetný konkurz zrušil. 8. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. 9. Podľa § 166a ods. 2 ZoKR pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. 10. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať, ani viesť exekučné konanie, alebo obdobné vykonávacie konanie. 11. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 12. Podľa § 243b ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
13. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 14. Podľa § 37 ods. 3 EP účinného do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20130718.html>. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu, procesného postupu súdu prvej inštancie a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po zistení vyplývajúcom z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.01.2019 pod sp.zn. 8OdK/484/2019, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 21.01.2019 o vyhlásení konkurzu na majetok povinného a z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2019 pod sp.zn. 8OdK/484/2019, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 29.04.2019, dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na potvrdenie, ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné vzhľadom na právnu skutočnosť, ktorou je vyhlásenie konkurzu na majetok povinného podľa IV. časti ZoKR a jeho následné zrušenie správcom zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalší postup. V prípade vyhlásenia konkurzu oddlžením, súd zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v danom konkurze (§ 166ZoKR) v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze a tiež dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZoKR). Súd prvej inštancie však túto skutočnosť pri rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy a rozhodol bez akéhokoľvek posúdenia vplyvu vyhláseného konkurzu na dané exekučné konanie. Keďže napadnuté uznesenie nie je konečným rozhodnutím, odvolací súd analogicky použil ustanovenie § 389 písm. d) CSP ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali. Zároveň súd prvej inštancie nepostupoval procesne správne, keď konal so správcom konkurznej podstaty povinného, ktorého i označil v záhlaví napadnutého rozhodnutia v postavení povinného a to napriek skutočnosti, že konkurz vedený na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 8OdK/484/2019 bol dňom 30.04.2019 zrušený (§ 167v ods. 1,4 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR). To znamená, že už v čase pred vydaním napadnutého uznesenia bol konkurz zrušený a správcovi v zmysle § 167v ods. 4 ZoKR zanikla funkcia správcu úpadcu povinného. Zaniklo tak v zmysle uvedeného ustanovenia i jeho oprávnenie konať vo veciach týkajúcich sa majetku dlžníka, ktorý podlieha konkurzu. V nadväznosti na uvedené, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu konal so správcom konkurznej podstaty a nekonal s osobou povinného ako účastníkom konania, keď z obsahu spisu je zrejmé, že v exekučnom konaní absentoval akýkoľvek návrh na zmenu účastníka exekučného konania na strane povinného v zmysle § 37 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017). 18. S poukazom na uvedené, bude úlohou exekučného súdu v ďalšom konaní pokračovať a konať s osobou povinného a exekúciu, resp. exekučné konanie zastaviť s ohľadom na ustanovenie § 57 ods. 2 EP v kontexte s citovanými ustanoveniami § 167f ods. 1, ods. 2 ZoKR, keďže pohľadávka, ktorá má byť vymáhaná v exekučnom konaní je aj naďalej po zrušení konkurzu nevymáhateľná, z dôvodu ktorého exekúcia nemôže pokračovať. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách exekúcie, resp. o trovách exekučného konania v zmysle § 203 EP. 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 20. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).