Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_5CoCsp-44-2022.pdf
PDF · 109.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému S. C., nar. X.X.XXXX, bytom H., Q. XXX, o zaplatenie 509,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 19Csp/18/2022-61 zo dňa 27. júna 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 50,- eur zastavil /výrok I./, žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a žalovanému náhradu trov konania nepriznal /výrok III., v rozsudku súdu prvej inštancie chybne označený ako výrok II. - poznámka odvolacieho súdu/.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2022 domáhal proti žalovanému zaplatenia 509,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 446,59 eur od 10.11.2021 do zaplatenia s odôvodnením, že jeho právny predchodca (Tatra banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky. Záväzok splácať úver za dohodnutých podmienok žalovaný napriek opakovaným výzvam neplnil, dostal sa do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiac, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil veriteľ žalovaného ako postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 509,04 eur, ktorá pozostávala z istiny 446,59 eur, riadneho úroku vo výške 26,17 eur, z úroku z omeškania vo výške 2,28 eur, poplatkov vo výške 34 eur. Podaním zo dňa 22.6.2022 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 50 eur späť z dôvodu, že žalovaný mu po podaní žaloby dňa 8.6.2022 uhradil platbu vo výške 50 eur.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 24.11.2014 požiadal žalovaný o poskytnutie Raiffeisen pôžičky č. 3500049140. Akceptácia jeho žiadosti bola právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a.s.) potvrdená 24.11.2014, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.500,- eur s úrokovou sadzbou 17% ročne, celkovými nákladmi 4.028,40 eur, RPMN 18,67 %, priemernou RPMN 17,33%, s celkovými nákladmi 4.028,40 eur, s výškou mesačnej splátky 55,95 eur a počtom splátok 72 so splatnou k 20. dňu v mesiaci. V bode 2.17. zmluvy bolo dohodnuté, že banka má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky, t.j. má právo požadovať splatenie celej pohľadávky a klient je povinný celú pohľadávky banky zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak nastane situácia, že dlžník má nedoplatok splátky istiny, ktorý trvá viac ako 3 mesiace. Z výzvy zo dňa 11.2.2019 vyplýva, že žalovaný sa dňa 27.12.2018 dostal do omeškania. Výška dlžnej sumy bola ku dňu 9.2.2019 vyčíslená sumou 76,58 eur. Vo výzve bol žalovaný poučený, že zaplatením dlžnej sumy sa vyhne ďalším krokom, ku ktorým môže banka pristúpiť, t.j. aj vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný omeškané splátky neuhradil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.3.2019 vyhlásil úver za mimoriadne splatný a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy do 7 kalendárnych dní od vystavenia oznámenia. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu 29.3.2019. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaný naposledy zaplatil 27.11.2018, a to sumu 21,99 eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2021 vyplýva, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 9.11.2021, s účinnosťou k 10.11.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 509,04 eur spolu so všetkými právami s ňou spojenými, ktorá vznikla zo zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3500049140 na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Pokusom o zmier zo 14.2.2022 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy 514,97 eur.
4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 54a, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“). Uviedol, že po zhodnotení zisteného skutkového stavu mal za to, že strany sporu, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 24.11.2014 zmluvu o pôžičke, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Súd skúmal samotnú zmluvu zo dňa 24.11.2014, keďže tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy. Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, súd posudzoval najskôr premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Otázkou premlčania sa súd musí zaoberať ex offo, keďže jej zodpovedanie je potrebné na posúdenie toho, či si žalobca neuplatňuje pohľadávku v rozpore s § 54a Občianskeho zákonníka. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ani na základe výzvy zo dňa 11.2.2019, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškanej dlžnej sumy a upozornil ho na možnosť zosplatnenia pôžičky, dlžnú sumu nezaplatil. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovaným rozporované a vyplývajú aj z ostatných listinných dôkazov založených v súdnom spise. Splatnosť spotrebiteľského úveru v danej veci nastala v celom rozsahu dňa 29.3.2019 v dôsledku toho, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením splátky splatnej 20.12.2018, pričom práve pri tejto splátke bol žalovaný v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní viac ako tri mesiace. Nárok žalobcu na zaplatenie celého zostatku spotrebiteľského úveru sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe s tým, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V danom prípade to znamená, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.12.2018, keďže v dôsledku nezaplatenia tejto splátky spotrebiteľského úveru a jej omeškania viac ako tri mesiace sa stal celý predmetný úver splatný dňa 29.3.2019. Doba na riadne uplatnenie nároku žalobcom v premlčacej dobe tak uplynula dňa 20.12.2021. Žalobca si nárok na súde uplatnil až dňa 16.3.2022, teda po uplynutí premlčacej doby. Keďže pohľadávka je premlčaná, premlčané jej aj jej príslušenstvo, ktoré podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvorí úrok, úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, pretože sa premlčuje spolu s istinou. Žalobca podaním po doručení žaloby žalovanému a pred začatím pojednávania zobral žalobu v časti o zaplatenie 50 eur späť z dôvodu, že žalovaný dňa 8.6.2020 uhradil platbu vo výške 50 eur. Rešpektujúc dispozičné právo žalobcu súd konanie v tejto časti podľa § 145 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil a v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania.
5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Žalobca nebol v konaní úspešný ani sčasti, a tak by náhrada trov konania v plnom rozsahu patrila žalovanému. Z obsahu spisu žalovanému vznik žiadnych trov nevyplýva a žalovaný si žiadne trovy ani neuplatnil. Preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto rozsudku do výroku II. o zamietnutí svojej žaloby a do súvisiaceho výroku III. o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalovaný. Poukázal na plynutie lehôt v súvislosti s pandémiou COVID-19, keď dňa 25.03.2020 s účinnosťou od 27.03.2020 bol prijatý zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle § 1 uvedeného zákona: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“. Dňa 14.01.2021 bol potom schválený zákon č. 9/2021 Z.z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 s účinnosťou od 19.01.2021, pričom v zmysle § 8 uvedeného zákona: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“. Z uvedeného vyplýva, že lehoty neplynuli v čase: 1. od 27.03.2020 do 30.04.2020, t.j. spolu 34 dní a 2. od 19.01.2021 do 28.02.2021, t.j. spolu 40 dní. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie neprihliadal. Okrem toho sa žalobca nestotožňuje ani s právnym posúdením začiatku plynutia premlčacej doby uplatneného práva súdom prvej inštancie. Pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Neuplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (ako to vyžaduje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t.j. v danom prípade splátky splatnej dňa 20.03.2019. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (v prejednávanom prípade splátky splatné od 20.04.2019 do konečnej splatnosti úveru) plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t.j. splátky splatnej dňa 20.03.2019). Z uvedeného dôvodu žalobca považuje za nesprávny súdny výklad, ako ho uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie, a v zmysle ktorého za „nesplnenú splátku“ je potrebné považovať splátku splatnú dňa 20.12.2018 a teda od tejto splátky začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota. Takýto výklad je v priamom rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka. Súdom prvej inštancie uplatnený výklad druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka predstavuje nezákonné skrátenie premlčacej doby o 3 mesiace, a zároveň je v priamom rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so splatnosťou 20.12.2018 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky dňa 20.01.2019. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 29.03.2019, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2019 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 29.03.2019 (splátky splatné od 20.04.2019 do konečnej splatnosti úveru) tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade odo dňa 20.03.2019) a uplynula by najskôr dňa 20.03.2022. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 16.03.2022 má žalobca za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k opačnému záveru. Žalobca okrem iného poukázal potom aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co 228/2016 z 12.04.2017, podľa ktorého: „Pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch (§ 101 Občianskeho zákonníka) od prvej omeškanej splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok.“. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ho zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
10. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti tomu, ako súd prvej inštancie určil začiatok behu premlčacej doby práva, ktoré žalobca uplatnil žalobou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa 20.12.2018, kedy nastala splatnosť splátky, pre ktorú mal právny predchodca žalobcu vyhlásiť dňa 29.03.2019 predčasnú splatnosť celého úveru čerpaného žalovaným. Žalobca namieta, že premlčacia doby začala plynúť až dňa 20.03.2019, pretože v tento deň bola splatná splátka, pre ktorú vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Vychádza z toho, že v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka možno využiť právo na predčasné zosplatnenie pre nezaplatenie niektorej zo splátok len do splatnosti najbližšej splátky, takže s ohľadom na jeho úkon zosplatnenia, ku ktorému došlo dňa 29.03.2019 to nemohlo byť pre splátku splatnú 20.12.2018 /právo na zosplatnenie pre nezaplatenie tejto splátky zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky dňa 20.01.2019/ ale splátku splatnú 20.03.2019, kedy bol žalovaný so splácaním úveru v omeškaní po dobu viac ako tri mesiace, bol upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti a nenastala ešte splatnosť nasledujúcej splátky /20.04.2019/.
11. S uvedenými odvolacími tvrdeniami žalobcu nemôže odvolací súd súhlasiť.
12. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý však žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Splátky úveru boli dojednané so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Z výpisu z úverové účtu vyplynulo, že žalovaný naposledy zaplatil na čerpaný úver dňa 27.11.2018 sumu 21,99 eur. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ dňa 11.02.2019 vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlžnej sumy úveru 76,58 eur s upozornením, že môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 29.03.2019 veriteľ žalovanému oznámil, že využíva svoje právo a vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedené skutočnosti sú preukázané vykonaným dokazovaním a nie sú medzi stranami sporné.
13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Po posúdením v spore zistených skutočností podľa citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20.12.2018, keďže išlo o splátku pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanému.
17. V spotrebiteľských záväzkových vzťahoch, v ktorých ide o plnenie, ktoré sa má vykonať v splátkach, Občiansky zákonník v § 53 ods. 9 stanovuje právo dodávateľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky Toto môže dodávateľ uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pre prípady spotrebiteľských záväzkových vzťahov zákon ďalšie podmienky uplatnenia tohto práva nestanovuje. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenie § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, tak uvedené pravidlo § 565 Občianskeho zákonníka sa v spotrebiteľských záväzkových vzťahoch neuplatňuje, pretože ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré má vo vzťahu k § 565 Občianskeho zákonníka povahu špeciálnej úpravy práva vyhlásiť predčasnú splatnosť voči všeobecnej úprave tohto práva, výslovne stanovuje osobitné podmienky pre uplatnenie tohto práva veriteľa/dodávateľa v spotrebiteľských záväzkových vzťahoch /v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali/.
18. Samotný veriteľ-právny predchodca žalobcu v úkone predčasného zosplatnenia dlhu zo dňa 29.03.2019 sám presne neidentifikoval omeškanú splátku úveru, pre ktorú vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru. Ak by to urobil, počítal by konajúci súd počiatok plynutia premlčacej doby práva na zaplatenie zosplatneného dlhu od splatnosti takto veriteľom uvedenej splátky dlhu /ak by len boli dodržané podmienky-lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Ak však veriteľ sám vo vyhlásení predčasnej splatnosti dlhu neurčil, pre ktorú omeškanú splátku dlhu vyhlasuje predčasnú splatnosť, je dôvodné počítať počiatok premlčania práva na zaplatenie zosplatneného dlhu od splatnosti tej omeškanej splátky dlhu, ktorej termín splatnosti je najbližší ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu za dodržania lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takýto postup vychádza z prezumpcie platnosti právneho úkonu predčasného zosplatnenia dlhu a zároveň plne rešpektuje práva veriteľa, keď premlčaciu dobu počíta od splatnosti najneskôr splatnej splátky dlhu pred vyhlásením predčasnej splatnosti /za dodržania lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, hoci by dlžník mohol byť v omeškaní už aj so splátkami dlhu predtým splatnými, pre ktoré by tiež vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu obstálo.
19. V zmysle uvedeného potom súd prvej inštancie v danom prípade celkom správne určil, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru čerpaného žalovaným pre omeškanú splátku úveru splatnú dňa 20.12.2018, keď ide o omeškanú splátku úveru s dňom splatnosti najbližším k úkony vyhlásenia predčasnej splatnosti za dodržania lehôt stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
- uplynuli aspoň tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky a súčasne bol žalovaný ako spotrebiteľ upozornený dodávateľom v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť.
20. Nedôvodný je poukaz žalobcu na rozhodnutie iného senátu tunajšieho odvolacieho súdu č.k. 17Co/228/2016-74 zo dňa 12. apríla 2017. Podľa uvedeného rozhodnutia vo veci sp. zn. 17Co/228/2016 pri aplikácii ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je potrebné pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich a takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa, a nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok.
21. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie tunajšieho odvolacieho súdu č.k. 17Co/228/2016-74 zo dňa 12. apríla 2017 na daný spor nedopadá. V tomto prípade totiž súd prvej inštancie nepočítal začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného úveru od prvej z omeškaných splátok /žalovaný bol v omeškaní s riadnym plnením už pred splátkou splatnou dňa 20.12.2018 ako to vyplýva z výpisu z úverové účtu/ ale od splátky úveru splatnej dňa 20.12.2018, ktorá časovo najbližšie predchádza vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom za splnenia podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí nijako nepoprel, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a pre nesplnenie niektorej zo splátok sa stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Len uviedol, že „pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu“.
22. Pokiaľ žalobca namieta, že týmto spôsobom mu súd prvej inštancie nezákonne skrátil premlčaciu dobu o 3 mesiace, poukazuje odvolací súd na samotné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Premlčaciu dobu tak v tomto prípade skracuje samotný zákon.
23. Nedôvodné boli aj odvolacie námietky žalobcu ohľadne spočívania premlčacej doby v súvislosti s pandémiou COVID-19, ktoré stanovil zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a zákon č. 9/2021 Z.z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Ako vypočítal samotný žalobca, v zmysle týchto zákonov došlo k spočívaniu premlčacej doby uplatneného práva žalobcu spolu na 74 dní. Keďže premlčacia doba uplatneného práva žalobcu začala plynúť dňa 20.12.2018, mala uplynúť dňa 20.12.2021 ale jej plynutie spočívalo po dobu 74 dní, takže uplynula až dňa v pondelok 07.03.2019 /keďže koniec premlčacej doby pripadol na sobotu 05.03.2019, v zmysle § 122 Občianskeho zákonníka sa je posledným dňom najbližší nasledujúci pracovný deň/. Žalobca si svoje právo uplatnil žalobou podanou na súde dňa 17.03.2022, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.
24. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, ako vecne správny potvrdil. Rovnako ako vecne správne potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktoré je správne odôvodnené podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP s poukazom na plným procesný úspech žalovaného v spore a skutočnosť, že mu v spore žiadne trovy konania nevznikli.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).