Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/68/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU GNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanej: S. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, okr. Y., t.č. bytom X. XX, okr. Y., v konaní o zaplatenie 64,06 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -53 zo dňa 10. 1. 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa„) žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil cit.: „zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva skutočnosť uvedená v žalobe, a teda, že účastníci uzavreli dňa 3.9.2009 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, keďže žalobca predložil iba návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu, avšak v súlade s bodom 3 tohto návrhu nepredložil písomné prijatie tohto návrhu bankou. Aj keď žalobca nepredložil písomné prijatie tohto návrhu, z oznámenia zo dňa 9.12.2010 vyplýva, že žalobca zriadil žalovanej účet č. XXXXXXXXXX/XXXX., na ktorom bol podľa neho vykazovaný debetný zostatok vo výške žalovanej sumy. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalovaná s týmto účtom nejako nedisponovala, nevkladala tam žiadne prostriedky, nevyberala ich a ani nerobila žiadne iné operácie. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.5.2013, ako aj z rozhodovacej praxe súdu v obdobných veciach je zrejmé, že debetný zostatok vznikol v dôsledku toho, že banka zaťažila predmetný účet o inkaso poplatkov v zmysle sadzobníka, resp. inkaso zrážkovej dane z úrokov (článok III časť A bod 19 všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s.). Zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a to aj z výpisu z účtu nie je zrejmé, ako žalobca dospel k žalovanej sume, aký bol prípadný mesačný poplatok za vedenie účtu, resp. nie sú zrejmé ani ďalšie skutočnosti, ktoré však súd ani nezisťoval, keďže podstatnou okolnosťou v prejednávanej veci je odstúpenie žalobcu od predmetnej zmluvy na základe listu zo dňa 9.12.2010, pričom v takomto prípade sa na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zmluva zrušuje od počiatku, tým zanikajú aj práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom iné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na ustanovenie a , keďže dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve, nemôžu byť nevýhodnejšie pre spotrebiteľa ako dôsledky odstúpenia podľa . Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že sám žalobca naformuloval znenie

zmluvy a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie týkajúce sa odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvy komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Spotrebiteľ pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, preto do právneho poriadku boli zakotvené ustanovenia poskytujúce ochranu práv spotrebiteľov.

Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy pre daný právny vzťah platí režim ustanovenia , na základe ktorého je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda účastníci si majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Preto aj žalobca môže žiadať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanej bez akýchkoľvek vedľajších plnení z titulu poplatkov, úrokov, resp. zmluvných pokút. Keďže súd na základe výsluchu žalovanej, ako aj listinných dôkazov predložených samotným žalobcom nemal za preukázané, aby žalobca poskytol žalovanej akékoľvek plnenie, žalovaná ani nemá žalobcovi čo vrátiť, preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.“

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa a , pričom úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že žalovaný na svojom účte zriadenom u žalobcu prečerpal finančné prostriedky do výšky 64,06 Eur. Z dôvodu vykazovania debetného zostatku žalobca odstúpil od zmluvy o osobnom účte listom zo dňa 9. 12. 2010. Prekročením nepovoleného debetu žalovaný porušil ustanovenia zmluvy a ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. Keďže žalobca zmluvu v súlade s ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok vypovedal listom zo dňa 9. 12. 2010, žalovaný bol jednak oboznámený s tým, že mu bude zrušený účet a jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný zostatok. Poukázal na článok I. body 2, 3, 4, 6 a článok III. písm. A), bod 38 všeobecných obchodných podmienok.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa (ďalej len „“) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( ).

Ustanovenie je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v .

Ide pritom o veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“) sledujúce interalia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa domnievať, že zákonodarca tým rozumel (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v ktorom je naň priamy odkaz). (porov. dôvodovú správu k na http://www.rokovania.sk/ Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=9083 ,,() Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“.

Súd prvého stupňa uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom.

Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je úplné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizované použitie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité (viď dôsledky pre spotrebiteľov v ďalšej časti odôvodnenia).

Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. , , , ). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd SR takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec ) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, ), a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia ( ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa , evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa

zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v .

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str. 178).

Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení (čl. 4, podanie zo dňa 9.12.2010), aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. strata výhody splátok).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 MostazaClaro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13/EHS (čl. 8 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C-484/08).

Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (, ) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“.

Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie . Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až . O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

V celej škále dualisticky upravených inštitútov súkromného práva by sa malo použiť vždy obchodné právo vrátane regulácie inštitútu odstúpenia od zmluvy, s čím sa podľa odvolacieho súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti zásadne zhoršuje ich postavenie.

Ustanovenie preto treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej , ).

Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Iná vec je možnosť dojednania iných dôsledkov odstúpenia, a to priaznivejších pre spotrebiteľa. Napríklad typickým výhodnejším dojednaním oproti zrušeniu zmluvy od jej začiatku by bolo dojednanie s cieľom ponechať splátky nesplatenej časti úverových prostriedkov. Pre spotrebiteľa je výhodnejšie splácať istinu, ako jednorazovo vrátiť (spravidla už spotrebované) úverové prostriedky. Ustanovenie teda pripúšťa dohodu aj o inom následku, než je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc).

Z obsahu žaloby je evidentné, že žalobca si uplatňuje aj úroky a poplatky, a to napriek tomu, že zmluvu zrušil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok s osvojením si dôvodom potvrdil (, ).

Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.