Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-18-2015.pdf
PDF · 71.21 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/18/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému U. E., nar. XX.XX.XXXX v A. C., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 01.01.2006, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2015, prejednal sťažnosť odsúdeného U. E. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Pp/121/2014 zo dňa 12.02.2015, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného U. E. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
U. E. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 1T/15/2006 zo dňa 22.05.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 7To/74/2006 zo dňa 27.07.2006 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 01.01.2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravno-výchovnej skupiny. Okresný súd Piešťany uznesením, sp.zn. 2Nt/63/2011 zo dňa 07.09.2011 odsúdeného Gabriela Lakatoša preradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu odsúdený nastúpil dňa 27.07.2006, pričom trest má po započítaní väzby predpokladane vykonať dňa 13.11.2015.
Dňa 28.11.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného U. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom uviedol, že si plní všetky nariadenia a povinnosti vyplývajúce mu z výkonu trestu.
Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2Pp/121/2014 zo dňa 12. februára 2015 bolo podľa § 415 ods. 1 Tr.por. v zmysle § 66 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného U. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.
Uvedené uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko odsúdený po jeho vyhlásení voči nemu na verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť. Odsúdený následne svoju sťažnosť i písomne zdôvodnil. V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že počas celého obdobia výkonu trestu je pracovne zaradený a všetky nariadenia a povinnosti si plní. Ďalej uviedol, že vyvracia tvrdenia súdu o tom, že nie je daná dostatočná záruka, že na slobode povedie riadny život. Táto záruka u odsúdeného nebude ani po vykonaní celého trestu. Odsúdený pokladá už doposiaľ vykonaný trest za dostatočný, a to nielen z dôvodu jeho nápravy, ale aj vzhľadom na skutočnosť, aby na slobode viedol riadny život a venoval sa tak hlavne svojej rodine. Taktiež namietol, že v jeho prípade nebola dodržaná lehota od podania jeho žiadosti do rozhodnutia okresného súdu.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa 31. marca 2015 podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie a požiadal, aby bola jeho žiadosť prejednaná.
Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného U. E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), taktiež bola u odsúdeného splnená druhá zákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, ale nebola u neho splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Z hodnotenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu väzby a trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a denný režim dodržiava, príkazy a nariadenia plní, v kolektíve medzi odsúdenými neboli u neho zaznamenané konfliktné situácie. Odsúdený bol pracovne zaradený do práce na pracoviskách priemyselného charakteru a ako pomocník vo väzenskej kuchyni, kde mal pracovnú morálku na požadovanej úrovni. Pracovné povinnosti plní k spokojnosti nadriadených. Zapája sa do práce na zlepšenie prostredia ústavu. Počas výkonu trestu bol doposiaľ päťkrát disciplinárne odmenený pochvalou a nebol disciplinárne potrestaný. Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa u odsúdeného však správne vyvodil, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného bolo vyhodnotené ako stredné a resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá z dôvodov opakovanej trestnej činnosti. Odsúdený ako špeciálny recidivista bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný pre trestný čin lúpeže nepodmienečným trestom odňatia slobody. Odsúdený bol pri predchádzajúcom odsúdení v trestnej veci Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 3T/144/2003 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčil. V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má mať aj výchovný účel. Ak teda je odsúdený opakovane vo výkone trestu, z tejto nepochybnej skutočnosti je možné logicky vyvodiť, že predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody odsúdeného zrejme neviedol k náprave v tom smere, aby sa po jeho vykonaní opakovane nedopúšťal trestnej činnosti. Preto podľa názoru krajského súdu, okresný súd pri posudzovaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie dospel k správnemu záveru, podľa ktorého vzhľadom na správanie sa odsúdeného v minulosti aj napriek súčasnému nezávadnému správaniu sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, nie je možné dôvodne očakávať, že súčasný výkon trestu splnil svoj výchovný účel a že odsúdený v budúcnosti povedie už len riadny život.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje krajský súd sťažnosť odsúdeného za neopodstatnenú a nedôvodnú. V súvislosti s námietkou porušenia ustanovenia § 415 ods. 3 Tr. por. tým, že nebola dodržaná lehota uvedená v tomto ustanovení, krajský súd konštatuje, že nedodržanie uvedenej lehoty nezakladá dôvod na vyhovenie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody a taktiež nezakladá dôvod krajského súdu na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 194 Tr. por. Podľa § 415 ods. 3 Tr. por. o návrhu podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Návrh odsúdeného bol doručený na súd prvého stupňa dňa 28.11.2014, pričom okresný súd rozhodol o návrhu dňa 12.02.2015, teda po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. V danom prípade ide však o poriadkovú lehotu, čo znamená, že zákon s nedodržaním uvedenej lehoty nespája žiadne zákonné následky, teda ani povinnosť súdu vyhovieť žiadosti odsúdeného aj v prípade, že nie sú splnené zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.