Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Saz-2-2022.pdf
PDF · 301.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2Saz/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, nigérijská štátna príslušnosť, cestovný pas č. D. XXXXXXXX, bytom XX E. A., F., časť E., G. H., Nigérijská federatívna republika, t.č. Slovenská republika, Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, zastúpeného Slovenská humanitná rada, o. z. so sídlom Budyšínska 1, Bratislava 831 03, IČO: 173 160 14 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 26.09.2022 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-120-17/2022-Ž zo dňa 26.08.2022 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, ČAS: MU-PO-120-17/2022-Ž zo dňa 26.08.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-120-17/2022-Ž zo dňa 26.08.2022 v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“, resp. „ZoA“) rozhodol tak, že žalobcovi: 1) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle; 2) neposkytuje doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; 3) neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4) neposkytuje doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
2. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dňa 08.03.2022 cudzinec A. B. C. pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko je na Ukrajine vojnový konflikt. Po podaní vyhlásenia bol žiadateľ poučený o svojich právach a povinnostiach počas konania o azyle. Následne s ním bol dňa 22.03.2022 v Záchytnom tábore Humenné vykonaný vstupný pohovor za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti, počas ktorého objasnil, že v Nigérii nebol členom žiadnej oficiálnej politickej strany, bol však členom mládežníckej revolučnej komisie Yorubov, ktorá poukazuje na problémy terorizmu v krajine a snaží sa o separáciu a osamostatnenie od Nigérie. Ďalej dodal, že počas pobytu v krajine pôvodu nebol trestne stíhaný a osobne nemal nikdy žiadne problémy s políciou, armádou, inými štátnymi, či neštátnymi subjektmi. K svojmu sociálnemu profilu uviedol, že keď mal 6 rokov začal chodiť do základnej školy Ojokoro v časti Ikeja v štáte Lagos, pričom toto štúdium ukončil v roku 2004. Následne až do roku 2010 pokračoval v štúdiu na strednej škole Mufolomunsho High School. Po strednej
škole bol prijatý na štúdium na univerzite Tai Solavin University Collegue, odbor anglického jazyka a komunikácie, ktoré úspešne ukončil a získal titul bakalár. Originál ani kópiu diplomu a vysvedčenia však do konania doložiť nevie, nakoľko ich stratil v Kyjeve aj s notebookom, v ktorom mal ich kópie. Hneď po vysokej škole od roku 2014 istý čas učil na strednej súkromnej škole v Lagose geografiu a angličtinu. Jeho hlavným zdrojom príjmu však bola práca v multinárodnej logistickej spoločnosti, ktorá pôsobí na letisku v Lagose, kde pracoval do roku 2019. Od roku 2019 pracoval na letisku už len ako konzultant logistických spoločností, pôsobiacich v priestoroch letiska a zabezpečujúcich služby pre klientov, a to až do roku 2021, kedy odišiel na Ukrajinu za účelom štúdia. Na Ukrajinu prišiel v júni 2021, pričom išiel letecky z mesta Lagos do Kyjeva cez tranzit v Káhire a Istanbule, a to za účelom štúdia ukrajinského jazyka, pričom malo ísť o 2 a pol ročný jazykový kurz. Tento kurz sa mal následne rozšíriť o ďalšie dva cudzie jazyky, avšak bol zrušený z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, ktorý vypukol 24.02.2022. Po invázii ruských vojsk na Ukrajinu menovaný z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť 05.03.2022 odcestoval vlakom z Kyjeva, kde do vypuknutia konfliktu býval, do mesta Čop a 06.03.2022 prekročil hranicu so SR. Menovaný na území SR požiadal o medzinárodnú ochranu, pričom vo vyhlásení uviedol len to, že o ňu žiada z dôvodu vojenského konfliktu na Ukrajine, kde do vypuknutia vojny študoval. Následne počas pohovoru, ktorý sa uskutočnil 22.03.2022, uviedol ďalšie dôvody žiadosti o azyl a to, že do krajiny svojho pôvodu sa nechce vrátiť kvôli teroristickej hrozbe, nakoľko v Nigérii sú pri moci moslimské vládne strany, ktoré diskriminujú kresťanov. Tieto strany kooperujú s teroristickými skupinami, ktoré sa snažia potlačiť snahy kresťanov o odčlenenie a separáciu jednotlivých štátov Nigérie, v ktorých tvoria majoritné obyvateľstvo práve kresťania a príslušníci separatistických kmeňov. Takisto sa vláda snaží potlačiť rôznymi spôsobmi všetku kritiku zo strany kresťanov voči vláde, keď poukazujú na neschopnosť vlády riešiť teroristické útoky v krajine, na neriešenie častých únosov a na násilie v krajine. Žiadateľ ďalej uviedol, že v spojitosti s kmeňmi a vládou dochádza k veľmi častým potýčkam, pričom do jednej hádky sa podarilo zapliesť aj žiadateľovi a to z dôvodu toho, že Yorubovia dávali jednému šejkovi peniaze, aby im kupoval tovar, ktorý si nevedeli sami zohnať. Jedného dňa mal menovaný dať šejkovi peniaze na nákup, pričom tie peniaze vzal, no veci nezakúpil. Preto, keď ho menovaný kontaktoval, šejk to bral ako osobnú urážku a žiadateľa zbil. Tiež chcel na menovaného zavolať políciu, pretože podľa jeho slov šejkovia podporujúci islam údajne majú mať konexie medzi príslušníkmi polície a vlády, no zavolaniu polície mal zabrániť iný vodca Yorubov, ktorý si menovaného pred šejkom zastal a situáciu ukľudnil. Nakoľko je menovaný kresťan, člen kmeňa Yorubov a člen revolučnej komisie, resp, ako mládežnícky vedúci komunity Yorubov, ktorá napomáha k iniciácii separácií štátov od Nigérie, a ktorá sa snaží verejne prezentovať požiadavky kresťanov, je presvedčený, že je ohrozený aj jeho život. Žiadateľ počas pohovoru taktiež uviedol aj skutočnosť, že do Nigérie sa nechce vrátiť preto, lebo nebol v krajine pôvodu spokojný so svojou životnou úrovňou a vzdelaním, čoho následkom bolo podľa jeho vlastných slov to, že odišiel z Nigérie na Ukrajinu, no nakoľko je na Ukrajine vojna, chcel by zostať na území SR, zvýšiť si svoju úroveň vzdelania, získať dočasnú pomoc a doklad, s ktorým by mohol cestovať po svete. Podľa výpovede menovaného, z Nigérie vycestoval bez problémov, legálne, na svoj vlastný cestovný pas, ktorý si v krajine pôvodu vybavil bez akýchkoľvek problémov. Do konania predložil ako doklad totožnosti svoj nigérijský cestovný pas, potvrdenie o dočasnom pobyte na Ukrajine a podnikateľský preukaz. Na základe týchto dokladov a dokumentov migračný úrad jeho identitu nespochybnil a ustálil ju tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
3. Skonštatoval, že všetky skutočnosti uvedené žiadateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Uviedol, že zo samej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna, medzinárodná ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky.
4. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný napadnutom rozhodnutí uviedol: „Podľa § 8 zákona o azyle sa azyl udelí žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Pojem prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, je závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia podľa § 2 písm. e) zákona o azyle je: a) štát, b) strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo c) neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. V súlade s § 19a zákona o azyle sa každá žiadosť o udelenie azylu skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa tak, aby bol náležite zistený skutkový stav. Aby mohol byť danej osobe priznaný azyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. V prípade menovaného vyššie uvedené konanie, ktoré by predstavovalo prenasledovanie, tak ako ho predpokladá zákon o azyle, objektívne preukázané nebolo. V priebehu konania žiadateľ poukázal na viacero problémov, ktoré súvisia s jeho žiadosťou o azyl. Jedným z dôvodov jeho žiadosti o azyl je teroristická a politická hrozba v krajine jeho pôvodu. Z verejných zdrojov a z informácií, ktoré si migračný úrad zabezpečil do konania, je evidentné, že politická situácia v Nigérii je mierne komplikovaná, nakoľko v severných častiach Nigérie prevládajú početné moslimské komunity, zatiaľ' čo na juhu krajiny zasa kresťanské komunity, pričom tieto komunity prichádzajú do vzájomných potýčiek. Tak tomu bolo aj v prípade menovaného, keď sa dostal do konfliktu so šejkom v súvislosti so zaobstaraním tovaru. Keďže však išlo o problém so súkromnou osobou, ktorý nemá priamu súvislosť s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením menovaného, nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. Potvrdzuje to aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža 17/2008 z 19.08.2008, v zmysle ktorého problémy so súkromnými osobami nemôžu byt' dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. V praxi to teda znamená, že ak sa aj v konaní zistí súvislosť problémov s náboženským alebo politickým presvedčením danej osoby, je potrebné skúmať dostupnosť vnútroštátnej ochrany. Z hľadiska ochrany je potrebné uviesť, že vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred medzinárodnou ochranou. K udeleniu medzinárodnej ochrany je možné pristúpiť až po tom, ak sa preukáže, že osoba, ktorá zakladá dôvody svojej žiadosti na jednom z kritérií, uvedených v § 8 zákona o azyle, nemá v krajine pôvodu dostupnú vnútroštátnu ochranu alebo možnosť vnútroštátneho presídlenia. V tomto prípade je potrebné uviesť, že pri konfliktoch so šejkom menovaný mohol kontaktovať políciu, ktorá má podľa viacerých verejne dostupných zdrojov svoje slabiny, no napriek tomu je ochotná bežným obyvateľom v Nigérii pomôcť, a to najmä v nekonfliktných oblastiach, v ktorých nie je práca polície zahlcovaná aktivitami militantných hnutí, kam spadá aj štát Lagos. Avšak menovaný ani len nevynaložil snahu o jej kontaktovanie, nakoľko bol presvedčený, že by polícia pravdepodobne vo veci nekonala. Podľa žiadateľových domnienok totiž politická a bezpečnostná situácia v Nigérii nie je stabilná a niektoré skupiny obyvateľstva (napr. šejkovia) majú isté privilégia, vrátane stykov s políciou. Za účelom objektívneho posúdenia týchto skutočností si migračný úrad do konania zaistil aktuálne informácie o krajine pôvodu so zameraním na bezpečnostnú a politickú situáciu v Nigérii, ako aj v samotnom meste Lagos, odkiaľ menovaný pochádza a to aj v súvislosti s kmeňom Yoruba a s kresťanmi. Z týchto informácií je zrejmé, že funkčná vláda pozostáva zo strán, ktoré podporujú islam a snažia sa o potlačenie snáh kresťanov a opozičných kmeňov o separáciu štátov od Nigérie, a to rôznymi spôsobmi, napríklad aj spoluprácou s islamskými teroristickými hnutiami, ktoré na svoje praktiky vládnutia vláda využíva. Takisto vláda potláča všetku kritiku, ktorú opozícia voči vláde vznesie. Za účelom objektívneho posúdenia týchto skutočnosti si migračný úrad do konania zaistil aktuálne informácie o krajine pôvodu so zameraním na bezpečnostnú a politickú situáciu v Nigérii, ako aj v samotnom meste Lagos, odkiaľ menovaný pochádza, a to aj v súvislosti s kmeňom Yoruba a s kresťanmi. Informačné zdroje hovoria, že v Nigérii skutočne dochádza ku vzájomným, násilným aj nenásilným, potýčkam medzi opozičnými kmeňmi a vládou a taktiež k teroristickými akciám, ktoré organizujú prítomné militantné hnutia v krajine. Avšak COI oddelenie rakúskeho Spolkového úradu pre prisťahovalectvo a azyl v dokumente o Nigérii (s autorizovaným prístupom) z 31. mája
2022 informovalo, že „v Nigérii môže politická opozícia v podstate slobodne pôsobiť. To platí nielen pre parlamentnú opozíciu, ale aj pre mimoparlamentné strany a skupiny. Doteraz boli vo veľkej miere tolerované aj - väčšinou okrajové - skupiny so secesionistickými cieľmi“. Ďalej, čo sa týka militantných aktivít, k únosom a násiliu dochádza vo veľkej miere neselektívnym spôsobom, čiže obete a ciele únosov a militantných aktivít nie sú zámerne vyhľadávané a vyberané podľa ich osobných rysov či osobnostných profilov. Napriek informáciám o únosoch, násilných potýčkach medzi kmeňmi a tiež o teroristických akciách, sa každá žiadosť o azyl skúma individuálne, so zohľadnením skutočnosti týkajúcich sa konkrétneho žiadateľa. V prípade menovaného nebolo preukázané žiadne konanie, ktoré by napĺňalo kritéria prenasledovania v zmysle § 8 zákona. Z jeho výpovede je zrejmé, že sa nikdy nestal terčom únosu, vydierania alebo nejakej teroristickej akcie. Sám potvrdil, že počas pobytu v krajine pôvodu osobne nikdy neprišiel do konfliktu so štátnymi zložkami, neštátnymi subjektmi či fyzickými osobami v tom zmysle, že by ich konanie voči nemu spadalo pod definíciu pojmu prenasledovania. Ako už bolo uvedené, menovaný nevyvíjal v Nigérii žiadnu takú aktivitu, ktorá by nútila štátne orgány v krajine jeho pôvodu upriamiť svoju pozornosť priamo na jeho osobu. V jeho prípade, ako mládežníckeho vodcu svojej komunity, sa teda vôbec nejedná o výrazný profil. Informácie o krajine pôvodu uvádzajú, že ak už aj príde k nejakým útokom, ktoré sú smerované voči členom a aktivitám kmeňov opozície, vláda zastrašuje a vyhľadáva prioritne popredných a verejne známych a vplyvných činiteľov kmeňa, ako napríklad generálnych vodcov, či samotných lídrov opozičných kmeňov a strán a nie verejne menej známych činiteľov, ktorí sú na úrovni miestnych vodcov komunít alebo študentských a mládežníckych rád. Migračný úrad si je vedomý, že členovia a aktivisti z opozičných strán a kmeňov môžu byt' vládou vnímaní ako bezpečnostná hrozba a môžu v istých prípadoch čeliť konaniu, ktoré môže dosahovať aj tak závažnú povahu, ktorá by predstavovala prenasledovanie. Avšak v prípade menovaného takéto konanie preukázané nebolo, a to aj napriek informáciám, svedčiacim o násilných aktoch v rámci nestabilnej politickej a bezpečnostnej situácie v niektorých regiónoch Nigérie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014, ktorý konštatuje, že „azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránenú len existencia ľudskej bytosti a práva či slobody s ňou spojené.“ Menovaný počas pohovoru ďalej uviedol aj ekonomické dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustil. Ako sám uviedol, v Nigérii nebol veľmi spokojný so svojou životnou úrovňou a vzdelaním, preto odcestoval na Ukrajinu, kde chcel získať vzdelanie, ktoré by bolo medzinárodne uznávané, získať tam prácu a následne presťahovať celú rodinu na Ukrajinu. Uvedené sociálnoekonomické problémy však nezakladajú žiadny relevantný dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany podľa zákona o azyle a preto tieto problémy menovaného vyhodnotil migračný úrad ako irelevantné. K uvedenému je vhodné dodať, že aj v zmysle materiálu UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa Konvencie z r. 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov" (Ženeva, 1992), kapitoly II., ods. B, písm. f), osoba, ktorá opustí dobrovoľne svoju krajinu mimo príčin uvedených v definícii, aby sa usadila inde, je považovaná za prisťahovalca. Migračný úrad jednoznačne dospel k záveru, že uvedené sa týka aj menovaného, keďže tieto dôvody žiadosti o azyl sú socioekonomického charakteru. Z výpovede je zjavné, že menovaný z krajiny pôvodu odišiel z iných ako azylovo relevantných dôvodov. Treba ďalej zdôrazniť, že menovaný opustil Nigériu bez problémov a legálnym spôsobom, bez toho, aby bol v krajine počas tejto doby, kedy sa ešte nachádzal v krajine jeho pôvodu, niekým kontaktovaný alebo hľadaný, a to ani v súvislostiach, na ktorých stavia svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu. Takisto sa mu v krajine pôvodu nikdy nič nestalo. V Nigérii pracoval viac ako 3 roky na letisku v meste Lagos, pričom je na mieste domnievať sa, že človek pracujúci na národnom letisku musí byt' preverenou a bezpečnostne nezávadnou osobou, pričom ak by bol v hľadáčiku štátnych orgánov, teda ak by mu malo hroziť závažné protiprávne konanie, ktoré by mohlo vyústiť až do prenasledovania podľa zákona o azyle, vláda by sa o ňom s určitosťou hneď dozvedela. K ďalšiemu dôvodu žiadosti o azyl menovaného, a to vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý tam vypukol v čase jeho prechodného pobytu za účelom štúdia, treba uviesť, že vzhľadom na to, že žiadateľova krajina pôvodu je Nigéria a nie Ukrajina, je povinnosťou migračného úradu preskúmať aktuálnu situáciu a dôvody žiadosti o medzinárodnú ochranu v kontexte s Nigériou, preto aj tento dôvod jeho žiadosti o azyl považuje migračný úrad z hľadiska možnosti udelenia azylu, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany, za irelevantný. Migračný úrad pokladá za dôležité poukázať na skutočnosť, že po tom, ako sa menovaný bez problémov a legálne na svoj vlastný pas, ktorý si tiež bez problémov vybavil, dopravil na Ukrajinu, ktorá bola pre
neho prvá bezpečná krajina do ktorej vstúpil, tak napriek svojim obavám, ako o nich na migračnom úrade vypovedal, nepožiadal tam o azyl, ani o tom neuvažoval. Migračný úrad pokladá za dôležité poukázať na to, že v prípade jeho ohrozenia mal požiadať o medzinárodnú ochranu v prvej, pre neho bezpečnej, krajine, do ktorej pricestoval, čiže v jeho prípade na Ukrajine, kde strávil niekoľko mesiacov. Avšak, zo žiadateľových slov je evidentné, že na Ukrajinu z Nigérie vycestoval za úplne iným účelom a to z dôvodu dohodnutého štúdia a nie z dôvodu obavy o jeho život v Nigérii, preto vlastne ani o medzinárodnú ochranu na Ukrajine nežiadal. Napokon treba dodať, že menovaný má v Nigérii, v štáte Lagos, ešte manželku, dve deti a dvoch súrodencov, s ktorými je v kontakte. Podľa ich slov sú v poriadku a nemajú žiadne problémy okrem všedných problémov, s ktorými sa obyvatelia Nigérie bežne stretávajú. Ako z pohovoru s ním vysvitlo, na Ukrajinu neprišiel preto, aby tam získal štatút utečenca, ale aby tam študoval, získal legálnu formu pobytu a následne tam pracoval a presťahoval tam celú svoju rodinu. Na územie SR z Ukrajiny prišiel len preto, lebo tam vypukol vojnový konflikt. Taktiež menovaný vo vyhlásení pri žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR uviedol, že o ňu žiada len z dôvodu vojnového konfliktu na území Ukrajiny, nie kvôli dôvodom, ktoré časom uviedol na pohovore. Tiež nemožno opomenúť skutočnosť, ktorú počas pohovoru uviedol, že na SR chce získať dočasnú podporu, presťahovať sem rodinu, získať vzdelanie a doklad, s ktorým by podľa jeho vlastných slov mohol cestovať kamkoľvek po svete, čím navodzuje dojem o účelovosti jeho žiadosti o azyl. Taktiež je potrebné uviesť. že ani rodine menovaného, s ktorou je v kontakte sa nič doteraz nestalo, pričom žijú v Lagose úplne bežným životom. Migračný úrad má za to, že žiadateľ z krajiny pôvodu vycestoval zo súkromných sociálno- ekonomických dôvodov, teda z iných ako azylovo relevantných dôvodov. Na základe komplexného posúdenia žiadosti menovaného a všetkých relevantných informácií, migračný úrad dospel k záveru, že krajinu pôvodu opustil bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Na základe uvedenej skutočnosti považuje migračný úrad dôvody jeho žiadosti tak, ako ich v konaní uviedol, za irelevantné z hľadiska udelenia azylu v zmysle § 8, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany.“
5. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný napadnutom rozhodnutí uviedol: „Vzhľadom na to, že v prípade menovaného neboli splnené dôvody na udelenie azylu migračný úrad posúdil, či sú v jeho prípade splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR podľa § 13a zákona o azyle. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom vážnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f) zákona o azyle rozumie: I. uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu, II. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo III. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Ad I.) Z verejne dostupných zdrojov je známe, že v Nigérii síce nebol doposiaľ trest smrti zrušený, no žiadne skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by menovanému v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol takýto trest hroziť. Príručka Agentúry Európskej únie pre azyl ku krajine Nigéria popisuje, že trest smrti hrozí len v prípade veľmi závažných trestných činov, ako napríklad v prípade úmyselnej vraždy, pomoci dieťaťu pri výkone samovraždy, či ozbrojenej lúpeži atď. Z vyjadrení menovaného však vyplýva, že v krajine pôvodu nespáchal žiaden trestný čin, nebol z ničoho obvinený, nie je a ani nebol trestne stíhaný a nie je ani hľadanou osobou, a preto možno túto formu reálnej hrozby vážneho bezprávia v jeho prípade vylúčiť. Ad II.) Počas pobytu v krajine pôvodu menovaný nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nebol v minulosti väznený, zatknutý, zadržaný ani trestne stíhaný, nemal problémy s políciou, úradmi ani inými štátnymi orgánmi či neštátnymi zložkami. Taktiež, ako migračný úrad uvádzal už vyššie, COI oddelenie rakúskeho Spolkového úradu pre prisťahovalectvo a azyl informovalo, že „nie sú známe prípady zatknutia z politických dôvodov alebo iné mimoriadne udalosti pri vstupe vyhostených alebo dobrovoľne sa vracajúcich žiadateľov o azyl“. Navyše samotné opustenie Nigérie nezakladá žiaden trestnoprávny postih, nakoľko je v Nigérii ústavou garantovaná sloboda pohybu. Na základe uvedenej skutočnosti nie je teda dôvod objektívne sa domnievať, že by sa v prípade jeho návratu stal objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania.
Ad III.) Pri posudzovaní tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, migračný úrad vychádzal z aktuálnych informácií o bezpečnostnej situácii v Nigérii, aj so zameraním na štát Lagos, odkiaľ žiadateľ pochádza. Z dostupných informácií je evidentné, že síce v Nigérii dochádza k násiliu medzi jednotlivými kmeňmi a vládou, no aktuálne tam neprebieha žiaden ozbrojený konflikt takého rázu, aby sa dal subsumovať pod pojem medzinárodný, či vnútroštátny konflikt. Agentúra Európskej únie pre azyl v príručke o Nigérii píše, že práve štát Lagos, z ktorého žiadateľ pochádza, sa považuje za vhodnú alternatívu pre využitie vnútroštátneho presídlenia pre tých, ktorí v krajine pociťujú obavy o svoju bezpečnosť a to práve kvôli jeho multikultúrnemu zloženiu obyvateľstva a bezpečnostnej situácii, kde by mal žiadateľ zároveň prístup ku všetkým životným potrebám, ktoré počas jeho pobytu v Nigérii aj využíval, nakoľko tam býval a žil, a kde by zároveň bola jeho osoba viac anonymizovaná. Navyše v tejto časti Nigérie majú väčšinové zastúpenie práve kresťania a príslušníci kmeňa Yoruba. Čo sa týka bezpečnostnej situácie v Lagose, dochádza tu najmä k ozbrojeným lúpežiam, kultovému násiliu, únosom a prepuknutiam všeobecného násilia, nie k prenasledovaniu kresťanov či členov kmeňa Yoruba, ani k pravidelným násilným, alebo nenásilným stretom medzi komunitami a vládou. Zo správ je ďalej evidentné, že za posledné dva roky bolo najviac ľudských práv potláčaných z dôvodu pretrvávajúcej epidémie COVID-19, kedy dochádzalo k mimosúdnym popravám a zatýkaniu všetkých ľudí, ktorí porušovali protipandemické nariadenia, ktoré v krajine platili, a to bez rozdielu a osobitého profilu hriešnika. V tejto súvislosti migračný úrad poukazuje aj na rozsudok SDEÚ C-465/07 zo dňa 17.02.2009, kde súd spresnil, že „pojem „individuálne“ musí byť v tomto kontexte chápaný ako pojem pokrývajúci bezprávie smerujúce proti civilným osobám bez ohľadu na ich totožnosť, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho ohrozenia.“ V tomto rozsudku súd ďalej pokračuje, že „ V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že o čo viac bude prípadne žiadateľ schopný preukázať, že je špecificky dotknutý z dôvodu skutočnosti vlastných jeho osobnej situácii, o to nižšia bude úroveň neselektívneho násilia vyžadovaná na to, aby mohol byť oprávnený na doplnkovú ochranu.“ Posúdenie svojvoľného násilia ďalej upresňuje aj rozsudok SDEÚ C-901/19 zo dňa 10.06.2021, podľa ktorého treba zohľadniť „najmä intenzitu ozbrojených stretov, úroveň organizácie prítomných ozbrojených síl a dĺžku trvania konfliktu (...), ako aj iné skutočnosti, ako napríklad územný rozsah situácie všeobecného násilia, skutočné cieľové miesto žiadateľa v prípade jeho návratu do dotknutej krajiny alebo regiónu a prípadne úmyselnú agresiu bojujúcich strán proti civilistom.“ Na základe týchto skutočností si je migračný úrad vedomý bezpečnostnej situácie v štáte Lagos, kde dochádza k sporadickým násilnostiam rôzneho druhu, no v tomto prípade nejde o občiansku vojnu, či o intenzívny vnútroštátny ozbrojený konflikt s početnými obeťami z radov civilistov. Hoci dochádza k násilným činom, incidenty s obeťami na životoch sú rôzne motivované a relatívne sporadické a to najmä v častiach, odkiaľ menovaný pochádza. Na základe uvedenej skutočnosti nie je teda dôvod objektívne sa domnievať, že by mu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie z dôvodu medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel migračný úrad k záveru, že menovaný by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.“
6. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný napadnutom rozhodnutí uviedol, že neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, keďže žiadateľ nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.
7. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný napadnutom rozhodnutí uviedol, že v prípade menovaného nebola splnená ani táto podmienka z objektívnych dôvodov, nakoľko na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Žalovaný ďalej uviedol, že:
„Pred vydaním rozhodnutia, v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, bolo právnej zástupkyni žiadateľa umožnené, aby sa oboznámila so spisovým materiálom menovaného, čo JUDr. Viera Melková aj využila, a zaslala v stanovenej lehote vyjadrenie k prípadu, ktorým sa migračný úrad následne zaoberal. V zaslaných materiáloch sa nachádzajú informácie, ktoré žiadateľ uviedol počas pohovoru, ďalej správy o krajine Nigéria, z ktorých vyplýva, že bezpečnostná situácia v krajine pôvodu žiadateľa je mierne komplikovaná, a to kvôli ozbrojeným stretom a potýčkam medzi jednotlivými kmeňmi, žijúcimi v Nigérii, vládou a teroristickými hnutiami, ktoré v Nigérii operujú. Ozbrojené boje nastávajú aj kvôli vláde, ktorá v Nigérii vládne, nakoľko ide o moslimské strany, ktoré sa snažia propagovať najmä islam, a ktoré zároveň spolupracujú s rôznymi islamskými teroristickými hnutiami, za pomoci ktorých vláda obmedzuje a potláča protivládne aktivity opozičných kmeňov. Právna zástupkyňa vo vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že menovaný patrí ku kmeňu Yorubov a že pôsobí ako mládežnícky vodca komunity. Zo zdrojov, ktoré si migračný úrad zabezpečil do konania, je evidentné, že kmeň Yorubov je síce jedným z kmeňov, ktorý sa snaží o separáciu štátov Nigérie, v ktorých sú majoritným obyvateľstvom kresťania a Yorubovia, no ako je už vyššie spomenuté, v Nigérii môže politická opozícia v podstate slobodne pôsobiť. To platí nielen pre parlamentnú opozíciu, ale aj pre mimoparlamentné strany a skupiny, ktoré boli doteraz vo veľkej miere tolerované a to aj väčšinou okrajové skupiny so secesionistickými cieľmi. Takisto, ako už bolo uvedené, menovaný nevyvíjal v Nigérii žiadnu takú aktivitu, ktorá by nútila štátne orgány v krajine jeho pôvodu upriamiť svoju pozornosť priamo na jeho osobu, nakoľko podľa jeho vlastných slov v minulosti nemal akékoľvek problémy s políciou alebo armádou, ani so štátnymi či súkromnými orgánmi. Migračný úrad už vyššie konštatoval, že v jeho prípade sa vôbec nejedná o výrazný profil. Taktiež boli do konania zabezpečené informácie o krajine pôvodu, ktoré uvádzajú, že ak už ide o útoky voči členom a aktivitám kmeňov opozície, vláda zastrašuje a vyhľadáva popredných a verejne známych činiteľov kmeňa, ako napríklad generálnych vodcov a lídrov opozičných strán a kmeňov a nie činiteľov, ktorí sú na úrovni miestnych vodcov komunít alebo študentských a mládežníckych rád. Ako už bolo spomenuté, migračný úrad si je vedomý, že členovia a aktivisti z kmeňa Yoruba, môžu byť vládou vnímaní ako bezpečnostná hrozba a čeliť preto konaniu, ktoré môže dosahovať aj tak závažnú povahu, ktorá by predstavovala prenasledovanie. Avšak nič nenasvedčuje tomu, že by to bol prípad menovaného, ktorý v tejto súvislosti osobne nečelil žiadnemu prenasledovaniu v krajine pôvodu. Žiadateľova právna zástupkyňa ďalej vo vyjadrení poukázala na skutočnosť, že menovaný je kresťan, a preto je jeho život v Nigérii ohrozený, nakoľko sú pri vláde strany, ktoré propagujú islam a potláčajú aktivity kresťanov. Existujú informácie a migračný úrad ich nepopiera, že v častiach, kde sú kresťania v minoritnom postavení, dochádza k násilným stretom medzi kresťanmi a moslimami, kedy sa moslimovia snažia násilne konvertovať kresťanov na islam, unášajú ich a podobne, pričom v prípade ak konvertovať odmietnu, môže dôjsť aj k vraždám. V tomto prípade ide o bežné neselektívne násilie, ku ktorému v krajine dochádza, no v prípade žiadateľa táto skutočnosť nehrá až tak zásadnú rolu, nakoľko menovaný pochádza z časti Nigérie, kde sú kresťania v majoritnom postavení a kde k podobným výtržnostiam a násiliu dochádza len veľmi sporadicky. Koniec koncov migračný úrad už vyššie uviedol, že v Nigérii je garantovaná sloboda vierovyznania, dokonca najpočetnejšie kresťanské majority sú práve v južných a juhozápadných častiach Nigérie, odkiaľ menovaný pochádza, a preto nie je na mieste domnievať sa, že by žiadateľ ako príslušník majoritného obyvateľstva mal mat' v tejto časti krajiny z tohto dôvodu nejaké problémy. V konečnom dôsledku sám na pohovore uviedol, že nikdy nemal problém so štátnymi ani neštátnymi subjektmi, ani s políciou, nebol väznený ani nie je hľadanou osobou. Naviac samotná príručka od Agentúry Európskej únie pre azyl k Nigérii hovorí o tom, že oblasť Lagos patrí k najvhodnejším častiam Nigérie, čo sa týka anonymity a bezpečia pre ľudí, ktorí pociťujú v Nigérii akékoľvek ohrozenie. V neposlednom rade právna zástupkyňa poukázala na potýčku menovaného s moslimským šejkom, ktorý nepatrí do kmeňa Yoruba. S touto skutočnosťou sa už migračný úrad vysporiadal vyššie a prišiel k záveru, že spor medzi žiadateľom a touto súkromnou osobou sa nedá subsumovať pod pojem prenasledovanie, ako ho určuje zákon o azyle. Skutočnosti uvedené v stanovisku splnomocnenej právnej zástupkyne vzal migračný úrad na vedomie a pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti sa nimi zaoberal. Migračný úrad však dospel k záveru, že tieto nezakladajú dôvody na iné posúdenie žiadosti menovaného, než k tomu, ktoré je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, čiže s názorom právnej zástupkyne sa nestotožnil. Zároveň má migračný úrad za to, že táto žiadosť o medzinárodnú ochranu bola podaná účelovo a to z dôvodu zlegalizovania si pobytu na území SR, nakoľko sem z Ukrajiny prišiel len z dôvodu vojnového stavu, ktorý na Ukrajine vznikol po vpáde ruských vojsk do krajiny.“
8. Na záver správny orgán uviedol, že za účelom komplexného a objektívneho posúdenia žiadosti menovaného boli využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Nigéria č. p.: MU-ODZS-2022/000281-008 z 13.06.2022, MU-ODZS-2022/000281-002 z 24.03.2022 a MU- ODZS-2022/000281-006 zo 16.05.2022, informácie poskytnuté právnou zástupkyňou, ako aj ďalšie verejne dostupné zdroje a zdroje z Agentúry Európskej únie pre azyl, ktoré sú obsahom spisového materiálu. Vzhľadom na to správny orgán dospel k záveru, že A. B. C. nesplnil podmienky ustanovené v § 8, § 13a, § 10 a § 13b zákona o azyle, neudeľuje sa mu azyl a neposkytne sa mu ani doplnková ochrana na území SR.
9. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26.09.2022, doručenou prostredníctvom pošty Krajskému súdu v Košiciach dňa 04.10.2022, prostredníctvom Slovenskej humanitnej rady domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-120-17/2022-Ž zo dňa 26.08.2022, ktorým žalovaný rozhodol tak, že žalobcovi: 1) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle; 2) neposkytuje doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; 3) neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4) neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
10. Žalobca uviedol, že s týmto rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za nesprávne a nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Uviedol, že požiadal dňa 08.03.2022 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné o azyl z dôvodu strachu o svoj život kvôli prenasledovaniu žalobcu z politických, národnostných a náboženských dôvodov.
11. K žalobnému dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) Správneho súdneho poriadku uviedol, že: „Ad.1.) Žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 5. uvádza, že žalobca opustil krajinu pôvodu z iných ako azylovo relevantných dôvodov a to kvôli sociálno-ekonomickým problémom, ktoré mal v Nigérii. V tejto súvislosti žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 2, poukazuje na výpoveď žalobcu, že do Nigérie sa nechce vrátiť preto, lebo nebol v krajine pôvodu spokojný so svojou životnou úrovňou a vzdelaním, čoho následkom bolo, že odišiel z Nigérie na Ukrajinu. Nesprávne právne posúdenie veci vidíme v tom, že tieto slová žalobcu poňal žalovaný automaticky aj ako jediný dôvod odchodu žalobcu z krajiny pôvodu. Žalovaný poukázal iba na časť výpovede žalobcu na pohovore, ohľadom ekonomického dôvodu odchodu žalobcu z krajiny pôvodu a neprihliadať na ďalšie časti výpovede žalobcu, v ktorých ako jediné podstatné dôvody odchodu z Nigérie žalobca uvádza politické, národnostné a náboženské prenasledovanie žalobcu v Nigérii. Žalobca na vstupnom pohovore konanom dňa 22.03.2022 v Záchytnom tábore v Humennom na strane 3. dotazníka z pohovoru, vypovedal nasledovne: „Môj životný štandard v Nigérii nebol dobrý, to bol dôvod prečo som odišiel na Ukrajinu.“ Zároveň však žalobca hneď pokračuje slovami: „Veľmi veľa neistoty tam bolo, keďže Nigérijská vláda je ovládaná teroristami. Patrím ku etnickej skupine I., ktorí sa chceme odčleniť od Nigérie, ale vláda útočí na takýchto ľudí a unáša ich.“ Rovnako aj výpoveď žalobcu zaevidovaná na str. 4 dotazníka z pohovoru, kde žalobca na otázku, či je v súčasnosti v kontakte so svojou rodinou a či vie ako sa majú, odpovedal: „ ..... boja sa, lebo je tam neistota a nebezpečenstvo. Boja sa aj o mňa, ale chápu, že som musel odísť kvôli tomu že ma hľadajú kvôli spoločnosti, ktorú som riadil. Ďalší dôvod je to, že som vodcom komunity a keďže vláda sa nezameriava na obyčajných ľudí, ale na vodcov ako som ja, preto som musel krajinu opustiť. Moja manželka sa obáva zostať v našom dome, tak som jej poradil, aby tam nebola. S deťmi prebýva u rodiny alebo priateľov. Dennodenne sa ich dotýkajú problémy, ktoré sú v krajine, hlavne politické problémy, v krajine je neistota, ktorú spôsobuje vláda útokmi proti ľuďom ako som ja, ktorí bojujú za spravodlivosť, poukazujú na terorizmus a nebezpečenstvo v spoločnosti. Tak sa stávame cieľmi politických útokov.“ Taktiež na str. 7. na otázku žalovaného: kto a prečo rozhodol o tom, že máte opustiť Nigériu, žalobca odpovedal: „Ja som sa sám rozhodol, lebo mám problémy s bezpečnosťou. Bol som aktívny človek, keď sa v Nigérii rozpráva o politických útokoch, berú Vás ako nepriateľov.“ Máme za to, že z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že hlavným dôvodom odchodu žalobcu z krajiny pôvodu nebola jeho zlá ekonomická situácia, ale práve vysoké riziko prenasledovania žalobcu z politických, národnostných a rovnako aj náboženských dôvodov.
Ad. 2.) Za nesprávne právne posúdenie považujeme aj konštatovanie žalovaného, že v prípade žalobcu nebolo konanie, ktoré by predstavovalo prenasledovanie tak, ako ho predpokladá zákon o azyle preukázané. Nesprávnym právnym posúdením je aj tvrdenie žalovaného, že v prípade žalobcu sa vôbec nejedná o výrazný profil. ... vláda zastrašuje a vyhľadáva prioritne popredných a verejne známych a vplyvných činiteľov kmeňa, ako napríklad generálnych vodcov, či samotných lídrov opozičných kmeňov a strán a nie verejne menej známych činiteľov, ktorí sú na úrovni miestnych vodcov komunít, alebo študentských a mládežníckych rád. Nesprávnym právnym posúdením veci je aj tvrdenie žalovaného na str. 5, svojho rozhodnutia, že žalobca nebol počas doby svojho pobytu v Nigérii nikým kontaktovaný alebo hľadaný, a to ani v súvislostiach, na ktorých stavia svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu. Takisto sa mu v krajine pôvodu nikdy nič nestalo. S uvedenými závermi žalovaného nesúhlasíme a uvádzame, že žalobca v Nigérii pôsobil ako člen revolučnej komisie kmeňa Yoruba a ako mládežnícky vodca komunity Yoruba, proti ktorej vláda organizuje rôzne útoky. Žalobca v Nigérii a aj v čase pobytu na Ukrajine a na Slovensku naďalej pôsobí ako mládežnícky vodca, ktorý iniciuje túto separáciu jeho etnika od majority a preto je jeho život v ohrození a nie je pre neho bezpečné vrátiť sa do Nigérie. Z uvedeného dôvodu je žalobca cieľom polície a je ňou hľadaný, čo potvrdzuje žalobca svojimi slovami „vláda sa nezameriava na obyčajných ľudí, ale na vodcov komunity ako som ja, a preto som musel krajinu opustiť“. Uvedené potvrdzuje aj udalosť zo dňa 01.07.2021, kedy žalobca organizoval v rámci komunity Yoruba kampaň, kde prišla polícia a zatkla 43 ľudí, avšak žalobcovi sa podarilo utiecť. Na základe uvedeného je jednoznačné, že ak by sa žalobcovi nepodarilo z kampane utiecť, bol by políciou ako organizátor tejto kampane zatknutý. Zároveň uvedené dokazuje, že žalobca je v rámci boja etnika Yoruba za nezávislosť tak významnou osobou a taktiež tak významným kritikom vlády, že bezpečnostné orgány štátu zacielili na jeho kampaň a pokúsili sa ho zatknúť, pričom zatkli veľký počet účastníkov tejto žalobcovej kampane. Zároveň s prihliadnutím na výpoveď žalobcu, že „O dva dni neskôr zaútočili na dvoch generálnych vodcov komunity v ich vlastných domoch pri domových prehliadkach a v rámci tejto akcie 2 ľudí zabili a 14 ľudí uniesli“, pričom táto informácia bola potvrdená aj informáciou z medzinárodných zdrojov zabezpečenou samotným žalovaným, je vysoko pravdepodobné, že v prípade chytenia žalobcu počas organizovania jeho kampane v rámci komunity Yoruba, by žalobcovi hrozilo rovnaké nebezpečenstvo zabitia, či únosu. Tvrdíme, že polícia má o žalobcu na základe jeho politických a národnostných aktivít vážny záujem, je jej cieľom v snahe eliminovať ho ako nebezpečnú osobu pre súčasnú vládu v Nigérii. Táto snaha polície o zatknutie žalobcu za jeho politické a národnostné aktivity radí žalobcu medzi významných a verejne známych predstaviteľov boja Yorubského národa za oslobodenie a osamostatnenie sa v rámci Nigérie. Vzhľadom na uvedené, sme toho názoru, že žalovaný jednak nesprávne vyhodnotil profil žalobcu a taktiež nesprávne vyhodnotil mieru rizika prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu ako vodcu mládeže a jedného z verejne známych propagátorov a iniciátorov boja Yorubského etnika za nezávislosť. Zároveň žalobca vystupuje ako verejný kritik poukazujúci na nefunkčnú a teroristickú vládu v Nigérii, ktorá cielene likviduje osoby s obdobným profilom, ako je profil žalobcu. Žalobca ako dôkaz svojho protivládneho aktivizmu dokladá link na svoju facebookovu stránku, ktorá obsahuje video na ktorom žalobca odhaľuje páchanie trestných činov súčasným prezidentom Nigérie, resp. kandidátom na budúceho prezidenta. J.. K. XXXXX/ Okrem aktivít žalobcu zameraných na osamostatnenie sa národa Yoruba od Nigérie a vytvorenia samostatného štátu Yorubaland, je žalobca súčasnej vláde Nigérie dobre známy aj protivládnymi postojmi prezentovanými na rôznych videách či verejných akciách a zhromaždeniach. V tejto súvislosti dokladáme najnovšiu informáciu publikovanú dňa 29.09.2022 denníkom Yoruba Nation News, v ktorej sa uvádza: Popredný agitátor yorubského národa p. L. bol zavraždený v oblasti Iganna v D. M. v štáte Oyo. Jeden z predstaviteľov z kampane národov Yoruba (známy ako L.) v D. M. bol zabitý nigérijskou políciou v prítomnosti zboru D., večer 27. septembra počas jazdy domov z práce. Viedol tím, ktorý začiatkom septembra 2022 zorganizoval práve skončenú rally Yoruba Nation v meste Ibarapa a Oyo v štáte Oyo. Anonymný očitý svedok, povedal, že policajti vytiahli zbrane po chvíľke hádky s vodičom vozidla, v ktorom bol (L.) spolujazdcom, z dôvodu, že nechceli dať policajtom peniaze ako úplatok. Počas toho, ako prebiehala hádka medzi vodičom a policajtmi, L., pokojne sedel pred spomínaným vozidlom a len sledoval, ako hádka pokračuje. Zrazu jeden z policajtov, ktorý zazrel spomínaného veľmi populárneho agitátora národa Yoruba, ktorý pokojne sedel pred vozidlom, na neho zaútočil varovným výstrelom, z dôvodu že ako agitátor národa Yoruba ovplyvnil vodiča, aby ich nerešpektoval, a aby im nedal úplatok, ako to robí každý iný. A v priebehu tejto slovnej výmeny, policajt zastrelil L. zblízka do brucha. Neskôr ho vodič previezol do nemocnice, no po príchode do nemocnice ho vyhlásili za mŕtveho. Až do svojej smrti, 27. septembra 2022 bol na tomto mieste veľmi populárnym mužom, politici ho sledovali, pretože prisahal,
že bude pokračovať v skutočnom boji národa Yorúba a odmietol sa pripojiť k teroristickej strane APC. Jeho smrť neskôr prepukla v nepokoje mladých ľudí v regióne kvôli neustálemu zneužívaniu a vydieraniu nigérijskou políciou, ale polícia proti mladým ľuďom strieľala ostrou muníciou, čo si neskôr vyžiadalo viac životov a život jedného policajta. V ďalšej správe pre agitátorov Surprise of Yoruba Nations bol príbeh prekrútený a dostal ďalší rozmer lží v nigérijských denníkoch s titulkami, v ktorých sa písalo, že chuligáni zaútočili na policajnú stanicu v štáte Iganna Oyo, bez toho, aby sa špecifikovalo, že nepokoje začali zabitím nevinného L., populárneho agitátora národa Yoruba, čo viedlo k tomu, že celá komunita v tejto oblasti začala zúriť, čo neskôr viedlo k smrti ďalších ľudí v komunite, medzi ktoré patril aj policajt. Denník Premium Times v správe Polícia zatkla štyroch podozrivých z vraždy K. dcéry zo dňa 16. apríla 2020, uvádza: Polícia oznámila zatknutie štyroch mužov, o ktorých sa domnievala, že sa podieľali na vražde K. E.. Po podozrivom zločincovi, ktorý viedol tím, bolo tiež vyhlásené pátranie po tom, čo sa ho detektívi niekoľko mesiacov márne snažili zatknúť. Pani E., dcéru vodcu D. L. K., zabili v júli 2019 ozbrojení muži, ktorí neboli bezprostredne identifikovaní. Vražda vyvolala celonárodné pobúrenie, najmä medzi vodcami na juhu, a zhoršila nedôveru medzi vodcami Yorubov a vládou prezidenta B., ktorá bola obvinená z toho, že nerobila dosť na to, aby obmedzila aktivity lúpežných pastierov a iných zločineckých gangov. Pani E. bola zavraždená 12. júla neďaleko Ore v štáte Ondo. Verilo sa, že bola na ceste do Lagosu, keď ozbrojenci spustili paľbu a smrteľne ju zastrelili. Detektívi teraz verili, že sa na vražde podieľalo najmenej osem mužov a svoju operačnú základňu majú na juhozápade a v štáte Edo. Sú spájaní aj s ďalšími aktívnymi prípadmi ozbrojených lúpeží, únosov a vandalizmu. Zároveň opätovne poukazujeme na správu Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF Nemecko), zabezpečenej do administratívneho spisu žalovaným, kde v Krátkych správach z 26. júla 2021 sa uvádza: A. D., jorubský aktivista za sebaurčenie, známy aj ako A. C., bol podľa konzistentných správ médií zatknutý 19.7.21 v susednom Benine. Nigérijská vláda ho obviňuje z podnecovania násilia a vzbury. Pozorovatelia považujú zatknutie za jasný signál nigérijskej vlády, že podnikne rozhodné kroky aj proti secesionistickým snahám na juhozápade krajiny. Ešte 3.7.21 sa v Lagose konalo zhromaždenie prívržencov yorubského hnutia za nezávislos, počas ktorého došlo k desiatkam zatknutí. Christian Solidarity Worldwide (CSW) v dokumente nazvanom Bezpečnosť v Nigérii: násilie zo strany neštátnych aktérov zo septembra 2021 sa uvádza: V marci sa traja členovia yorubskej organizácie Oodua peoples Republic (OPC), ktorí chytili známeho vodcu ulanského gangu C. N., ktorého gang unášal, znásilňoval, vydieral a všeobecne terorizoval komunity v oblasti Ibarapa v štáte Oyo, boli zatknutí, keď sa ho pokúšali odovzdať polícii, a neskôr boli obvinení z podpaľačstva a vraždy, čo popierajú. Ad. 3.) Nesprávnym právnym posúdením je aj záver žalovaného, že konflikt, ktorý mal žalobca s emirom D. C. A. F., bol konfliktom so súkromnou osobou, ktorý nemá priamu súvislosť s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením žalobcu a nezakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. Žalovaný citoval rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža 17/2008 z 19.08.2008, podľa ktorého .... „k udeleniu medzinárodnej ochrany je možné pristúpiť až po tom, ak sa preukáže, že osoba, ktorá zakladá dôvody svojej žiadosti na jednom z kritérií uvedených v § 8 zákona o azyle, nemá v krajine pôvodu dostupnú vnútroštátnu ochranu alebo možnosť vnútroštátneho presídlenia.“ Podľa vyjadrenia žalovaného, mohol žalobca kontaktovať políciu, ktorá má podľa viacerých verejne dostupných zdrojov svoje slabiny, no napriek tomu je ochotná bežným obyvateľom v Nigérii pomôcť,.... Po oboznámení sa žalobcu s obsahom rozhodnutia žalovaného, podáva žalobca k osobe D. C. A. F. nasledovné vyjadrenie: "Človek, s ktorým som mal konflikt v rámci zásobovania yorubskej komunity tovarom, nie je šejk, nazýva sa emir alebo Seriki. Týchto emirov zvyčajne ustanovuje federálna vláda Nigérie, aby monitorovali a spolupracovali s komunitou hausa a fulani v jednotlivých častiach Nigérie- väčšinou v krajine Yoruba, kde majú títo ľudia veľmi sofistikované siete. D. C. A. F. je uznávaným najvyšším vodcom skupín Hausa, Fulani v celej južnej Nigérii, ktorí disponujú takmer 10 000 člennou dobrovoľníckou armádou v Nigérii. Emirovia sú pred akoukoľvek opozíciou chránení zo strany polície a nigérijskej armády. Súčasná kancelária emira, s ktorým som mal konflikt sa nachádza v kasárňach nigérijských vzdušných síl v Laeose, čo dokazuje, že má priame napojenie na vládu Nigérie, vďaka čomu je D. C. A. F. imúnny voči zatknutiu a polícia nemôže zasahovať do žiadneho prípadu týkajúceho sa tejto osoby. Hoci títo emirovia/ seriki stoja za mnohými zverstvami, ktoré páchajú teroristické skupiny B. J. alebo K. B. alebo ozbrojení pastieri v yorubskej krajine, nahlásenie akejkoľvek hrozby medzi mnou a takým vysokým náčelníkom J. K. upozorní políciu na moju osobu ako vodcu yorubského národa, za čo mi hrozí zavraždenie zo strany vlády bez akéhokoľvek dôkazu pre verejnosť.
Zároveň som tiež proti súčasnej vláde v rámci All Progressive Party (APC), súčasná vláda stoj í za sieťami a operáciami Boko haram. Existuje nespočetné množstvo dôkazov, že za činom islamského terorizmu v Nigérii stoja najvyšší predstavitelia nigérijskej vlády. Vo svojom nedávnom verejnom prejave som hovoril proti ich schválenému prezidentskému kandidátovi náčelníkovi B. D. M., ktorý zomrel pred niekoľkými mesiacmi, ale priviedli ďalšieho podvodníka, ktorý používa iné prostriedky, aby oklamal ľudí Yorubov, aby volili inú falošnú osobu a stala sa tak prezidentom Nigérie v roku 2023." Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že D. C. H. A. F. nevystupoval ako súkromná osoba, ale ako splnomocnenec vlády, ktorý navyše vedie teroristické organizácie ako sú Hausa fulani, či Boko haram s tichou podporou samotnej vlády. Z vyššie uvedeného je jednoznačne zrejmé, že otázka požiadania o pomoc políciu, v prípade žalobcovho konfliktu s vyššie uvedeným emirom, nepredstavovala reálnu možnosť, ale iba iluzórnu fikciu. Opätovne pripomíname, že samotný žalovaný vo svojom rozhodnutí priznal spoluprácu vlády s teroristickými organizáciami vedúcou osobnosťou ktorých je aj emir D. C. A. F.. Podľa § 19a ods. 2 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana jej účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v §8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu. Na základe uvedeného tvrdíme, že štátna moc v krajine pôvodu žalobcu nie je schopná, ale ani ochotná poskytnúť osobám s obdobným profilom, ako je profil žalobcu primeranú pomoc pred prenasledovaním, keďže samotná štátna moc je iniciátorom a vykonávateľom politického, národnostného a náboženského prenasledovania žalobcu. Ad. 4.) Máme za to, že keďže žalobca ako jediný možný spôsob sa legálne dostať z krajiny pôvodu a zachrániť sa tak pred prenasledovaním zo strany vlády, považoval získanie povolenie na pobyt na Ukrajine za účelom štúdia, nie je možné mu vyčítať, že keďže sa na Ukrajine legálne zdržiaval teda mu nehrozilo riziko vyhostenia do krajiny pôvodu, a teda sa cítil na Ukrajine v tom čase bezpečne, že žalobca o azyl nežiadal, ale napĺňal účel svojho pobytu štúdiom. Rovnako máme za to, že žalovaný by mal prihliadať aj na skutočnosť, že žalobca bol na Ukrajine počas bojov v Kyjeve obeťou streľby, a teda v čase príchodu žalobcu z Ukrajiny na územie SR bol vážne zranený, dezorientovaný a traumatizovaný vojnou na Ukrajine, kedy nevedel, či sa mu podarí zachrániť si život pred vojnou alebo či z dôvodu zranení vôbec prežije. Preto sme toho názoru, že žalovaný by nemal žalobcovi "vyčítať" , resp. brať zreteľ na to, že vo vyhlásení pri žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR uviedol, že o ňu žiada len z dôvodu vojnového konfliktu na území Ukrajiny a nie kvôli dôvodom, ktoré časom, po stabilizovaní svojho zdravotného stavu uviedol na vstupnom pohovore so žalovaným. Dojem žalovaného, že žalobcova žiadosť o azyl je len účelová, kvôli jeho slovám, že na SR chce získať dočasnú podporu, presťahovať sem rodinu, získať vzdelanie a doklad, s ktorým by mohol cestovať kamkoľvek po svete, považujeme za neodôvodnený. Je len pochopiteľné a logické, že žiadateľ o azyl, ktorý získa medzinárodnú ochranu v ktorejkoľvek krajine si potrebuje v danej krajine svoj život nejakým spôsobom aj zariadiť a má záujem o zlúčenie sa so svojou rodinou, predovšetkým keď ide o manželku a maloleté deti. Zároveň týmto popierame tvrdenie žalovaného, že rodina žalobcu žije v Lagose úplne bežným životom. Opätovne poukazujeme na vyhlásenie žalobcu na pohovore, že manželka sa obávala zostať v ich dome a preto jej žalobca poradil, aby z domu odišla, pričom v súčasnosti aj s deťmi býva u rodiny alebo priateľov. "Dennodenne sa ich dotýkajú problémy, ktoré sú v krajine, hlavne politické problémy, v krajine je neistota, ktorú spôsobuje vláda útokmi proti ľuďom ako som ja, ktorí bojujú za spravodlivosť, poukazujú na terorizmus a nebezpečenstvo v spoločnosti." Ad. 5.) Za nesprávne právne posúdenie veci považujeme aj vyhodnotenie žalovaného, vo vzťahu obáv žalobcu z prenasledovania z náboženských dôvodov. Rovnako máme za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je nielen v otázke náboženského prenasledovania v rozpore s administratívnym spisom. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na to, že k prenasledovaniu kresťanov dochádza v častiach krajiny, kde sú kresťania v minoritnom postavení, kde dochádza k násilným stretom medzi kresťanmi a moslimami, kedy sa moslimovia snažia násilne konvertovať kresťanov na islam, unášajú ich a podobne, pričom v prípade ak konvertovať odmietnu, môže dôjsť k vraždám. Podľa žalovaného však v prípade žalobcu táto skutočnosť nehrá až tak zásadnú rolu, nakoľko menovaný pochádza z časti Nigérie, kde sú kresťania v majoritnom postavení a kde k podobným výtržnostiam a násiliu dochádza veľmi sporadicky. Žalovaný zhodnotil,
že najpočetnejšie kresťanské komunity sú práve v južných a juhozápadných častiach Nigérie, odkiaľ žalobca pochádza a preto nie je na mieste domnievať sa, že by žalobca ako príslušník majoritného obyvateľstva mal mat' v tejto časti krajiny z tohto dôvodu nejaké problémy. S uvedeným názorom žalovaného sa nestotožňujeme. Už do samotného stanoviska pred vydaním rozhodnutia žalovaným sme dokladali správu BBCNews, Útok na kostol Nigéria Owo: Krv na oltári, publikovanej 06. júna 2022, ktorá hovorí o útoku na kresťanov v kostole a to v štáte Ondo, ktorý je susedným štátom Lagosu a ktorý by mal byt' ako južný štát Nigérie, podľa vyjadrení žalovaného, bezpečným štátom pre kresťanov z dôvodu majority kresťanského obyvateľstva. Rovnako aj ďalšia správa od Dailypost, Čo nám únoscovia povedali o B. - metodistickom prelátovi, publikovanej 1. júna 2022, hovorí o únose metodistického preláta v južnom štáte Abia, ktorému moslimská teroristická skupina ukázala "ďalšie mŕtve telá unesených ľudí." Poukazujeme na to, že aj štát Abia je južným štátom Nigérie. Z uvedeného vyplýva, že k vyvražďovaniu kresťanov nedochádza iba v severných štátoch Nigérie, ako tvrdí žalovaný, ale naopak, k prenasledovaniu kresťanov moslimskými teroristickými skupinami podporovanými samotnou vládou dochádza v celej Nigérii a teda aj v štátoch, kde majoritným obyvateľstvom sú práve kresťania. Máme za to, že riziko prenasledovania žalobcu z náboženských dôvodov je oproti "bežným" kresťanom omnoho vyššie z dôvodu jeho opozičných politických aktivít. Ad. 6.) Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným považujeme aj jeho vyhodnotenie politickej a bezpečnostnej situácie v Nigérii ako "mierne komplikovanej". Aj v tejto otázke máme za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Z množstva informácií o krajine pôvodu vyplýva katastrofálne zabíjanie a unášanie bežných obyvateľov krajiny, ktoré je vykonávané na dennej báze a vo veľkých počtoch, pričom samotná vláda nielenže nevykonáva kroky potrebné k ich zastaveniu, ale práve naopak toto vyvražďovanie s tichým súhlasom podporuje. Z informácií z medzinárodných zdrojov zabezpečených samotným žalovaným evidovaných v správe: č.p.: MU-ODZS-2022/000281-002 vyplýva: Najnovšie trendy v oblasti bezpečnosti a vplyv na obyvateľstvo: Podľa deviatej správy Nigeria Watch o násilí v Nigérii, ktorá sa týka roku 2019, bol štát Lagos štvrtým najnebezpečnejším štátom v Nigérii s vysokým počtom úmrtí v dôsledku banditizmu, únosov a zabíjania kultov, domáceho násilia, chuligánstva a mimosúdnych popráv. Štát Lagos sa umiestnil na treťom mieste najviac zasiahnutom smrteľnými kriminálnymi incidentmi, pričom v roku 2019 bolo hlásených 225 úmrtí. V tejto súvislosti uvádzame, že považujeme bagatelizovanie bezpečnostnej situácie v Nigérii žalovaným za nepochopiteľné a za v príkrom rozpore s informáciami z krajiny pôvodu zabezpečenými aj samotným žalovaným. Navyše tieto informácie dokazujú, že ani Lagos nie je bezpečným miestom pre život pre žalobcu, tak ako to vo svojom rozhodnutí uzavrel žalovaný.“
12. K žalobnému dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku uviedol, že: „Žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 4. na základe informácií o krajine pôvodu dospel k záveru, že je zrejmé, že funkčná vláda pozostáva zo strán, ktoré podporujú islam a snažia sa o potlačenie snáh kresťanov a opozičných kmeňov o separáciu štátov od Nigérie, a to rôznymi spôsobmi, napríklad aj spoluprácou s islamskými teroristickými hnutiami, ktoré na svoje praktiky vláda využíva. Takisto vláda potláča všetku kritiku, ktorú opozícia voči vláde vznesie. Žalovaný ďalej uvádza, že v Nigérii skutočne dochádza ku vzájomným násilným aj nenásilným potýčkam medzi opozičnými kmeňmi a vládou a taktiež k teroristickým akciám, ktoré organizujú prítomné militantné hnutia v krajine. Žalovaný zároveň zabezpečil informáciu oddelenia rakúskeho Spolkového úradu pre prisťahovalectvo a azyl v dokumente o Nigérii, ktorá hovorí o tom, že politická opozícia tu môže v podstate slobodne pôsobiť a že doteraz boli vo veľkej miere tolerované aj väčšinou okrajové skupiny so secesionistickými cieľmi. Žalovaný bez ohľadu na svoj vyššie uvedený záver o spolupráci vlády s teroristickými organizáciami za účelom prenasledovania opozičných kmeňov a kresťanov, ktorý bol založený na množstve informácií z medzinárodných zdrojov, následným poukázaním len na jednu informáciu oddelenia rakúskeho Spolkového úradu pre prisťahovalectvo a azyl, vyhodnotil pobyt žalobcu ako opozičného aktivistu, verejne známeho propagátora a iniciátora odčlenenia etnika Yoruba od Nigérie a navyše kresťana v krajine pôvodu, za bezpečný. Sme toho názoru, že táto jedna správa nemení nič na skutočnosti zabíjania opozičných aktivistov a kresťanov, ale aj bežných 1'udí, ktoré má na svedomí vláda s cieľom udržať sa pri moci.“
13. Žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené má za to, že napadnuté rozhodnutie je v niektorých častiach nezrozumiteľné a navzájom si odporujúce. Tvrdil, že žalovaný z podkladov rozhodnutia vyvodil dva úplne odlišné závery a z rozhodnutia nie je zrejmé, aký je zistený skutkový stav a či je žalovaný toho názoru, že opozičné kmene so secesionistickými cieľmi a kresťania sú alebo nie sú ohrození. V jednej časti rozhodnutia žalovaný uvádza, že sú ohrození, pričom hneď ďalej uvádza, že tomuto profilu nič nehrozí a vyvracia tým objektívnosť strachu žalobcu. Žalovaný tak spôsobil zmätočnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia.
14. Uviedol ďalej, že: „Podľa rozsudku NS SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 1 Sža/10/2013, zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti. ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.
15. Žalobca poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžak/5/2020 z 30. júna 2020, kde súd konštatoval, že: „...„úroveň dôkazov v konaní o azyle, potrebná na zistenie podstatných skutočností je relatívne nízka
- primeraná miera pravdepodobnosti- a musí sa brať do úvahy počas celého procesu. Je to tak z dôvodu možných nepriaznivých následkov v prípade nesprávneho rozhodnutia. Navyše žiadateľ o azyl pravdepodobne nemôže spracovať a prepravovať dôkazy z krajiny prenasledovania. Správny orgán si nemusí byť “istý“, „presvedčený", alebo dokonca "spokojný" s pravdivosťou prípadu – to by stanovovalo príliš vysoký štandard dôkazov. V danom prípade stačí, že sa dá "akceptovať". "Záverom kasačný súd poukazuje na zásadu, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo "v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu" ("benefit of doubt"). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácií dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl."
16. Skonštatoval, že má za to, že na základe vyššie uvedeného boli v prípade žalobcu preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z politických, národnostných a náboženských dôvodov a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu.
17. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.10.2022 navrhol správnu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia je zrejmé, že žalobca z krajiny pôvodu vycestoval legálne, letecky na svoj platný cestovný pas, ktorý si v krajine pôvodu vybavil bez akýchkoľvek problémov. Cieľovou krajinou bola Ukrajina, kde žalobca odcestoval kvôli štúdiu ukrajinského jazyka (dva a pol ročný jazykový kurz) do mesta Kyjev. Vzhľadom na ozbrojený konflikt, ktorý na Ukrajine vypukol 24.02.2022, bol uvedený kurz zrušený. Dňa 05.03.2022 sa žalobca rozhodol z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť Kyjev opustiť. Odcestoval následne vlakom do Čopu a dňa 06.03.2022 sa dostal na územie SR, kde dňa 08.03.2022 požiadal o udelenie azylu. Dňa 22.03.2022 na vstupnom pohovore pred povereným pracovníkom migračného úradu uviedol, že v krajine pôvodu bol členom mládežníckej revolučnej komisie kmeňa Yorubov, ako aj mládežnícky vedúci komunity Yorubov, ktorí sa snažia o osamostatnenie od Nigérie, o verejné prezentovanie požiadaviek kresťanov, ako aj na poukazovanie problémov súvisiacich s terorizmom prebiehajúcim v Nigérii. Správny orgán okrem výpovedí žalobcu zistil prostredníctvom odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného všeobecne dostupné informácie o krajine jeho pôvodu, nakoľko bolo nevyhnutné posúdiť skutočnosti, ktoré uviedol, či tieto mohli v jeho prípade spĺňať kritériá definície prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, čo však nebolo v žiadnom prípade preukázané v žalobcovom prípade, že by sa stal sám obeťou prenasledovania. Poznamenal, že žalobca nebol nikdy v žiadnej oficiálnej politickej strane a žiadnu politickú činnosť nevykonával, nebol trestaný ani odsúdený a žiadne stíhanie proti nemu nebolo vedené.
18. Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014: „Azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone
stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek bezprávím, postihujúcim jednotlivca alebo celej skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené“. Uviedol, že dospel v danom prípade k záveru, že žalobca síce krajinu pôvodu opustil okrem iného aj z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. V prípade žalobcu prenasledovanie tak, ako to predpokladá zákon o azyle, však objektívne preukázané nebolo. Ako žalobca tiež uviedol, krajinu pôvodu opustil aj preto, že sám nebol spokojný so životnou úrovňou, ktorú mal v krajine pôvodu, ako aj s úrovňou vzdelania. Chcel by ostať žiť na Slovensku a zároveň si zvýšiť úroveň svojho vzdelania a získať dočasnú pomoc. Ďalej uviedol, že taktiež by chcel získať nejaký doklad, ktorý by mu umožňoval cestovať po svete. Žalovaný taktiež posúdil aj možnosť poskytnúť žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13a a tiež podľa § 13b zákona o azyle. Z výpovede žalobcu vyplýva, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, pretože tam nevykonával takú činnosť, za ktorú by mu takéto sankcie hrozili. Takisto žalovaný dospel k záveru, že v krajine pôvodu by mu nehrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu z dôvodu jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR. Vzhľadom na to, že v Nigérii v súčasnosti neprebieha žiadny vnútorný, či medzinárodný ozbrojený konflikt, žalovaný vylúčil aj reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Z dôvodov, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dospel žalovaný k názoru, že žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany.
19. Žalovaný ďalej uviedol vo vyjadrení, že považuje námietky uvádzané v správnej žalobe za účelové, a ani ostatné námietky nemožno považovať za právne relevantné, pretože žalovaný riadnym a dostatočným spôsobom, a na základe skutočností, ktoré sú obsahom spisového materiálu, zistil skutkový stav, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Vychádzal z obsahu pohovoru zo dňa 22.03.2022 vykonaným so žalobcom, posúdil situáciu v krajine pôvodu, pričom sa dôkladne zameral na dôvody, ktoré vo svojej výpovedi sám uvádzal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany. V prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a takisto neboli zistené dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože mu v krajine pôvodu nehrozí vážne bezprávie tak, ako to má na mysli zákon o azyle v ustanovení § 2 písm. f) zákona o azyle. Daná vec bola správne právne posúdená, skutkový stav bol dostatočne zistený, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o azyle. Uviedol, že je toho názoru, že žalobca v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani právna zástupkyňa v správnej žalobe, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by správny orgán oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, resp. poskytnutí doplnkovej ochrany, a má za to, že žalovaný komplexne, objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd zamietol správnu žalobu.
20. Žalobca v replike zo dňa 21.11.2022 doručenej súdu dňa 30.11.2022 zotrval na podanej správnej žalobe. K tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, že v prípade žalobcu nebolo preukázané, že skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v azylovom konaní spĺňajú kritériá definície prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, keďže žalobca sa nestal obeťou prenasledovania, ako aj k tomu, že žalovaný opätovne poukazuje na to, že žalobca nebol nikdy v žiadnej oficiálnej politickej strane a žiadnu politickú činnosť nevykonával, nebol trestaný ani odsúdený a žiadne stíhanie proti nemu nebolo vedené žalobca uviedol, že: „V tejto súvislosti zastávame názor, že na to, aby žalobca naplnil znaky § 8 zákona o azyle a spĺňal tak podmienky na udelenie azylu z politických dôvodov, nemusí byť nevyhnutne členom politickej strany. Tvrdíme, že žalobca svojim členstvom v mládežníckej revolučnej komisii kmeňa Yoruba a taktiež svojim pôsobením ako vodca mládežníckej komunity Yorubov, ktorá sa snaží o osamostatnenie sa od štátu Nigéria a vytvorenie samostatného štátu Yorubaland, napĺňa znaky politickej aktivity v zmysle § 8
zákona o azyle, keďže cieľ tejto komunity je v zásadnom rozpore so štátnym smerovaním a ideológiou v podobe zachovania jednotného štátu Nigéria. Súčasní vládni predstavitelia v krajine pôvodu žalobcu prostredníctvom polície a armády kruto prenasledujú predstaviteľov opozičných politických aktivít v snahe potlačiť akékoľvek prejavy o odčlenenie sa od Nigérie a vytvorenia samostatného a nezávislého štátu.“
21. Žalobca uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že: „Žalobca síce krajinu pôvodu opustil okrem iného aj z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. V prípade žalobcu prenasledovanie tak, ako to predpokladá zákon o azyle, však objektívne preukázané nebolo.“ Poukázal na to, že na vstupnom pohovore vypovedal, že v apríli 2021 mal problémy s moslimským šejkom - emirom D. C. F. A., (ktorý je vysokopostaveným vládnym agentom Nigérie), a ktorý na žalobcu zaútočil a zbil ho. Zároveň žalobca vypovedal, že tento „emir ho chcel rôznymi obvineniami obviniť a pošpiniť pred ľuďmi, ktorí patria do federálnej vlády" a že bolo na neho podané oznámenie. „Kvôli jeho konexiám som musel odísť, keby som neodišiel, určite by som kvôli tomu mal problémy, to som si istý." Tento konflikt s emirom nebol konfliktom so súkromnou osobou, ako to uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. Práve naopak, fyzický a rovnako aj politický útok emira na žalobcu ako miestneho vodcu komunity Yoruba bol vykonaný z politických dôvodov agentom vládnej politickej strany, čo jednoznačne predstavuje prenasledovanie žalobcu z politických dôvodov. Aj v prípade, že by žalovaný naďalej trval na svojom názore, že v súvislosti s emirom išlo len o konflikt medzi súkromnými osobami, ktorý nenapĺňa znaky prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sak/13/2022 zo dňa 26. októbra 2022, ktorým NS SR rozhodol v azylovom prípade žiadateľa z Afganistanu. V uvedenom rozsudku považuje NS SR záver žalovaného, že keďže sa žiadateľ počas svojho pobytu v Afganistane nestretol s násilným konaním, nespĺňa preto podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany, za neudržateľný. Ako opakovane zdôrazňoval vo svojich podaniach aj sťažovateľ, konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické prospektívnym rozhodovaním, čo znamená, že sa posudzuje riziko hroziace žiadateľovi v budúcnosti. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ doteraz nebol podrobený násiliu v Afganistane neznamená, že mu takéto nebezpečenstvo nehrozí.
22. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného vo svojom rozhodnutí, že v prípade žalobcu ako mládežníckeho vodcu svojej komunity sa vôbec nejedná o výrazný profil, a že vláda vyhľadáva a zastrašuje prioritne popredných a verejne známych a vplyvných činiteľov kmeňa a nie verejne menej známych činiteľov, ktorí sú na úrovni miestnych vodcov komunít alebo študentských a mládežníckych rád, tak žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sak/13/2022 zo dňa 26. októbra 2022, v ktorom NS SR zdôrazňuje, že sa zákon o azyle musí vykladať so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (kvalifikačná smernica) konformne. Uviedol, že podľa článku 10 ods. 1 písm. e) a ods. 2 kvalifikačnej smernice nie je rozhodujúce, či sťažovateľ sám aktívne vyjadroval politickú podporu autoritárskemu režimu, alebo naopak, či sám aktívne vystupoval proti tomuto režimu. Z hľadiska koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle je dostatočné, že mu orgány verejnej moci pripisovali určitú politickú afiliáciu na základe jeho vyjadrovania, jednania, odmietania určitých postupov či činností organizovaných zo strany štátu a pod. NS SR v rozsudku ďalej pokračuje: „Rovnako kvalifikačná smernica počíta s tým, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu môže byt' prenasledovaný za to, že nesúhlasí s určitými praktikami alebo postupmi pôvodcov prenasledovania. Nie je preto nevyhnutné, aby žiadateľ o medzinárodnú ochranu prejavoval svoje politické názory verejne. Postačí, ak pôvodcovia prenasledovania o nesúhlase dotknutého žiadateľa s ich praktikami alebo postupmi vedia alebo by vedieť mohli, a z toho dôvodu ho prenasledujú alebo by ho mohli prenasledovať."
23. Žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené má zato, že už neobstojí názor žalovaného o tom, že keďže žalobca nebol v krajine pôvodu do svojho odchodu z Nigérie štátnymi zložkami priamo konfrontovaný, nespĺňa podmienky na udelenie azylu.
24. K odôvodneniu rozhodnutia neposkytnúť žalobcovi doplnkovú ochranu okrem iného aj tým, že žalobcovi by v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozilo vážne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu z dôvodu jeho žiadosti o
medzinárodnú ochranu na území SR žalobca uviedol, že on počas azylového konania netvrdil, že mu hrozí mučenie, či neľudské zaobchádzanie kvôli jeho žiadosti o azyl na Slovensku. V prípade žalobcu však hrozí mučenie jednak z dôvodu jeho politických aktivít, keďže príslušníci kmeňa Yoruba s obdobným profilom, ako je profil žalobcu sú prenasledovaní štátnymi zložkami a taktiež aj z náboženských dôvodov, keďže kresťania sú prenasledovaní a mučení moslimskými teroristickými organizáciami, pričom z informácií o krajine pôvodu jednoznačne vyplýva, že štát kresťanov nevie ochrániť.
25. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v rozhodnutí o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany ohľadom toho, že štát Lagos, z ktorého žalobca pochádza, je bezpečným miestom pre život kresťanov, tak žalobca ho považuje za neopodstatnené. Uviedol, že z množstva informácií o krajine pôvodu vyplýva, že moslimské teroristické organizácie sú schopné zasiahnuť a zabíjať kresťanov kdekoľvek v Nigérii vrátane Lagosu. Má za to, že vzhľadom na situáciu, ktorá panuje v Nigérii, žalovaný nedokáže predvídať, či v najbližšom období nebude práve podľa žalovaného „bezpečný" Lagos ohniskom moslimského terorizmu voči kresťanom aj s prihliadnutím na fakt, že práve v štáte Ondo, ktorý sa nachádza rovnako ako Lagos na juhozápade Nigérie, a je takmer susedným štátom Lagosu, došlo 06. júna 2022 k masakru najmenej 50 kresťanov v kostole.
26. Žalobca zároveň doložil do konania najnovšie informácie o krajine pôvodu žalobcu a uviedol: „V správe denníka Yoruba Nation News: Neznámi ozbrojenci uniesli tradičného jorubského vládcu (kráľa), manželku a šoféra v Kwara, zo dňa 03. októbra 2022 sa uvádza: Neznámi ozbrojenci v sobotu 1. októbra uniesli tradičného jorubského vládcu (kráľa) E. E. v oblasti miestnej samosprávy ifelodun v štáte Kwara, Oba D. C., jeho manželku a vodiča. Hovorca veliteľstva štátnej polície O. E. D. potvrdil tento vývoj v nedeľu ráno. Podľa PPRO policajný komisár CP P. E. okamžite vyslal do oblasti policajné taktické tímy s hliadkami a poľovníkmi. P. D. poznamenal, že úsilie tímov viedlo k záchrane unesenej manželky tradičného vládcu, ktorú prepustili, aby sa pripojila k svojej rodine. Dvaja podozriví zapojení do únosu boli zatknutí a pomáhajú veleniu pri vyšetrovaní. Povedal, že úsilie smeruje k záchrane tradičného vládcu a jeho vodiča. M. P. v správe: Útok vojakov: Polícia spustila pátranie po agitátoroch národa Yoruba, publikovanej dňa 05. novembra 2022 uvádza: Policajné velenie štátu Ogun spustilo pátranie po niektorých agitátoroch národa I. po tom, čo údajne zaútočili na vojakov a odniesli si pušku. K incidentu došlo vo štvrtok okolo osi Oju-Ore miestnej samosprávy Ado-Odo/Ota v štáte Ogun. Zdroj naznačil, že agitátori zaútočili na vozidlo prepravujúce nejaký personál nigérijskej armády. Zdroj povedal: „Niektorí agitátori národa Yoruba, ktorí sa zhromaždili okolo Oju Ore, údajne zaútočili na niektorých vojakov v ich vozidle. Počas toho odzbrojili vojaka a odniesli mu pušku. Štátne policajné velenie potvrdilo incident v piatok a uviedlo, že nedošlo k žiadnym obetiam. Štátny policajný dôstojník pre styk s verejnosťou D. E. prezradil, že velenie začalo v tejto veci vyšetrovanie. E. povedal, že v súvislosti s incidentom nikto nebol zatknutý, a dodal, že páchatelia nezostanú nepotrestaní. Povedal, že polícia v oblasti obnovila pokoj. Povedal: „Počuli sme, že oni (agitátori národa Yoruba) napadli niektorých vojakov v oblasti Ota. Takže pracujeme v spolupráci s nigérijskou armádou, aby sme sa dostali ku koreňu tejto záležitosti. Neurobili sme žiadne zatknutie. Nie je žiadna obeť.“ SaharaReporters v správe Americké vel'vyslanectvá ponúkajú v Nigérii obmedzené služby a varujú občanov pred vysokým rizikom teroristických útokov, najmä v Abuji zo dňa 23. októbra 2022 uvádza: Americká vláda varovala, že v Nigérii existuje zvýšené riziko teroristických útokov, najmä v Abuji, hlavnom meste krajiny. Misia USA v Nigérii poznamenala, že v dôsledku toho bude veľvyslanectvo USA až do odvolania ponúkať v krajine obmedzené služby. Bezpečnostné varovanie vydané v nedeľu misiou USA v Nigérii hovorí: „V Nigérii, konkrétne v Abuji, existuje zvýšené riziko teroristických útokov. Ciele môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na vládne budovy, miesta bohoslužieb, školy, trhy, nákupné centrá, hotely, bary, reštaurácie, atletické stretnutia, dopravné terminály, zariadenia činné v trestnom konaní a medzinárodné organizácie. Veľvyslanectvo USA bude až do odvolania ponúkať obmedzené služby." Odporúčalo americkým občanom, aby sa okrem iného vyhýbali všetkým nepodstatným cestám a pohybu. „Vyhýbajte sa všetkým nepotrebným cestám alebo pohybu. Buďte ostražití. Vyhýbajte sa davom. Prezrite si svoje osobné bezpečnostné plány a majte svoj mobilný telefón nabitý v prípade núdze. Majte pri sebe náležitú identifikáciu," dodalo. Vyzvala občanov, aby vyhľadali pomoc na americkom veľvyslanectve v Abuji v Nigérii. Denník Punch v správe Hotelier Slain Oyo odletel do USA na pohreb, publikovanej 04. októbra 2022 uvádza: Pozostatky zosnulého hoteliéra E. E. so sídlom v Spojených štátoch amerických, ktorého ozbrojenci uniesli a zabili v jeho rodnom meste Ogbomoso v štáte Oyo, boli letecky prevezené späť do USA na pohreb, dozvedel sa The PUNCH. PUNCH Metro oznámilo, že E. a pracovníka v jeho hoteli L.
E., uniesli ozbrojenci v Ogbomoso v štáte Oyo. Únoscovia ich zabili 3. augusta, E., občan USA, údajne žil v Marylande v USA a rozhodol sa investovať do pohostinstva vo svojom rodnom meste Ogbomoso . Dozvedeli sa, že hotel otvorili v decembri 2021 a niekoľko mesiacov nato ho uniesli a zabili. Jeho pohreb sa konal 1. októbra v Trinity Life Church, Maryland, USA. Brat zosnulého D. E., ktorý v pondelok hovoril s naším korešpondentom, tvrdil, že americká vláda požiadala príslušné bezpečnostné agentúry v Nigérii, aby postavili vrahov jeho brata pred súd. Povedal: „Americká vláda chcela dôkazy (o jeho smrti) a prišli sem, aby urobili pitvu. Ďalšia pitva bola vykonaná v USA pred pohrebom. Jeho pozostatky boli odvezené z LAUTECH späť do USA na pohreb. Úmrtný list bol získaný v LAUTECH Teaching Hospital a tiež v Delaware State Military Hospital. USA."
27. Žalobca do konania doložil ako dôkaz aj video so svojou výpoveďou na USB kľúči, ktorého prepis zároveň pripojil k replike. Týmto chcel objasniť určité skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej výpovedi nesprávne pochopenej žalovaným v prvostupňovom konaní a taktiež zmenu aktuálnej situácie v Nigérii v súvislosti s prenasledovaním agitátorov komunity Yoruba spolu s prílohami- dôkazmi súvisiacimi s jeho výpoveďou.
28. Žalovaný sa k doručenej replike duplikou nevyjadril.
29. Podľa § 2 zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve 2) alebo v osobitnom predpise, 3) c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu, d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, e) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, f) vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, g) konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany,
30. Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
31. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
32. Podľa § 10 ods. 2 zákona o azyle, žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona.
33. Podľa § 10 ods. 3 zákona o azyle, Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.
34. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 10.
35. Podľa § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa.
36. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.
37. Podľa § 13b ods. 2 zákona o azyle, žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona.
38. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b.
39. Podľa § 19a ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
40. Podľa § 19a ods. 2 zákona o azyle, skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.
41. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
42. Podľa § 19a ods. 4 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že a) rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine, b) národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť, c) náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením, d) politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal, e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a)
43. Podľa § 19a ods. 5 zákona o azyle, na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane rodovej identity.
44. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
45. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.
46. Podľa § 19a ods. 8 zákona o azyle, ministerstvo na účel posudzovania žiadosti o udelenie azylu zabezpečí, aby získané údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl.8f)
47. Podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle, ministerstvo zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu.
48. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.
49. Podľa § 20 ods. 5 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) alebo písm. b), posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa § 10 alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b.
50. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
51. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
52. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
53. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
54. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
55. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
56. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
57. Podľa § 52 ods. 1, prvá veta zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
58. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby tieto preukázal, či vyvrátil, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia žiadateľa o azyl, alebo aspoň s mierou pravdepodobnosti nevyvolávajúcou zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.
59. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa
právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a tejto vyhovel. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 107 ods. 2 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Košiciach a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08. decembra 2022 (§ 137 ods. 2 SSP).
60. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. ČAS: MU-PO-120-17/2022-Ž zo dňa 26.08.2022 žalovaný v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobcovi: 1) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle; 2) neposkytuje doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; 3) neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4) neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
61. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca dňa 08.03.2022 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko je na Ukrajine vojnový konflikt. Následne s ním bol dňa 22.03.2022 v Záchytnom tábore Humenné vykonaný vstupný pohovor za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti. Z jeho výpovede vyplýva, že v júni 2021 prišiel letecky z mesta Lagos do Kyjeva cez tranzit v Káhire a Istanbule na Ukrajinu za účelom štúdia ukrajinského jazyka. Malo ísť o 2 a pol ročný jazykový kurz, ktorý sa mal následne rozšíriť o ďalšie dva cudzie jazyky, avšak bol zrušený z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, ktorý vypukol 24.02.2022. Po invázii ruských vojsk na Ukrajinu žalobca z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť 05.03.2022 odcestoval vlakom z Kyjeva, kde do vypuknutia konfliktu býval, do mesta Čop a 06.03.2022 prekročil hranicu so SR. Žalobca na území SR požiadal o medzinárodnú ochranu, pričom vo vyhlásení uviedol len to, že o ňu žiada z dôvodu vojenského konfliktu na Ukrajine, kde do vypuknutia vojny študoval. Následne počas pohovoru uviedol ďalšie dôvody žiadosti o azyl a to, že do krajiny svojho pôvodu sa nechce vrátiť kvôli teroristickej hrozbe, nakoľko v Nigérii sú pri moci moslimské vládne strany, ktoré diskriminujú kresťanov, ktoré strany kooperujú s teroristickými skupinami, ktoré sa snažia potlačiť snahy kresťanov o odčlenenie a separáciu jednotlivých štátov Nigérie, v ktorých tvoria majoritné obyvateľstvo práve kresťania a príslušníci separatistických kmeňov. Žiadateľ ďalej uviedol, že v spojitosti s kmeňmi a vládou dochádza k veľmi častým potýčkam, pričom do jednej hádky so šejkom sa podarilo zapliesť aj jemu z dôvodu, že mal dať šejkovi peniaze na nákup, pričom peniaze vzal, no veci nezakúpil a preto, keď ho žalobca kontaktoval, šejk to bral ako osobnú urážku a žiadateľa zbil. Tiež chcel na menovaného zavolať políciu, pretože podľa jeho slov šejkovia podporujúci islam údajne majú mať konexie medzi príslušníkmi polície a vlády, no zavolaniu polície mal zabrániť iný vodca Yorubov, ktorý si menovaného pred šejkom zastal a situáciu ukľudnil. Žalobca je presvedčený, že je ohrozený aj jeho život z dôvodu, že je kresťan, člen kmeňa Yorubov a člen revolučnej komisie, resp. ako mládežnícky vedúci komunity Yorubov, ktorá napomáha k iniciácii separácií štátov od Nigérie, a ktorá sa snaží verejne prezentovať požiadavky kresťanov. Preskúmavaným rozhodnutím mu žalovaný azyl neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu tak ako je to vyššie uvedené.
62. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. V súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku 1A Ženevského dohovoru. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
63. Primárnym dôvodom, na základe ktorého nebol žalobcovi udelený azyl preskúmavaným rozhodnutím žalovaného podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. V prípade menovaného, ktorý ako jeden z primárnych dôvodov pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky uvádza jeho prenasledovanie v jeho krajine Nigérii, keďže žalobca uvádzal ako dôvod teroristickú a politickú hrozbu v jeho krajine pôvodu. Tvrdil, že v Nigérii sú pri moci moslimské vládne strany, ktoré diskriminujú kresťanov a on je kresťanom. Tieto strany spolupracujú s teroristickými skupinami, ktoré sa snažia snahy kresťanov potlačiť, odčleniť a separovať v jednotlivých štátoch ako aj v Nigérii, v ktorej tvoria majoritné obyvateľstvo práve kresťania a príslušníci separatistických kmeňov. Takisto poukázal na to, že vláda sa snaží potlačiť rôznymi spôsobmi všetku kritiku zo strany kresťanov voči vláde, ktorý poukazujú na jej neschopnosť riešiť teroristické útoky v krajine a tiež, že nerieši časté únosy a násilie v krajine. Žalobca ďalej poukazoval na to, že dochádza k častým potýčkam medzi členmi kmeňu Yourubov, ku ktorým patrí a vo vzťahu k iným skupinám a poukázal aj na svoju osobnú skúsenosť a osobný kontakt a konflikt so šejkom, ktorému dal peniaze, aby mu zaobstaral určitý tovar, ale ten tovar nekúpil a peniaze si nechal, kvôli čomu ho žalobca kontaktoval, ale on to bral ako urážku a zbil žalobcu. Pokiaľ chcel volať políciu tak poukázal na to, že tí Šejkovia, ktorí podporujú islam majú konexie s príslušníkmi polície a vlády a preto mu aj zabránil iný vodca Yourubov, aby políciu zavolal, pred šejkom sa ho zastal a ukľudnil situáciu. Tiež poukazoval žalobca na to, že je kresťanom, členom kmeňa Yourubov a revolučnej komisie, resp. mládežnícky vedúci komunity Yourubov, ktorá sa podieľa na iniciácii separácie štátov od Nigérie a verejne prezentuje požiadavky kresťanov, a preto tvrdil žalobca, že je ohrozený na živote. Takisto uviedol, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu, do Nigérie, že tam nie je spokojný so životnou úrovňou a vzdelávaním, preto aj z Nigérie odišiel. Ale keďže vypukla na Ukrajine vojna, tak prišiel na Slovensko, kde žiada o azyl, chce tu zostať a zvýšiť si svoju úroveň vzdelávania.
64. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako dôvod neudelenia azylu uvádzal, že v prípade žalobcu nebolo objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania v krajine jeho pôvodu, v Nigérii, ktoré žalobca uvádzal, neboli preukázané. Pokiaľ ide o teroristickú a politickú hrozbu v krajine pôvodu žalobcu, tak žalovaný tvrdil, že si zabezpečil do konania z verejných zdrojov aj ďalšie informácie, ktoré preukazujú, že politická situácia v Nigérii je len mierne komplikovaná, avšak nepopieral, že na juhu krajiny, kde sú kresťanské komunity, ku ktorým patrí aj žalobca podľa jeho tvrdení, prichádzajú do vzájomných potýčiek. Avšak žalovaný poukázal na to, že žalobca sa podľa svojich tvrdení nedostal do potýčky kvôli svojej príslušnosti ku kmeňu Yourobov a ku kresťanom, ale z dôvodu osobného konfliktu s jedným so šejkov v súvislosti so zaobstaraním tovaru a teda išlo o problém so súkromnou osobou, ktorá nesúvisí s rasovým, národnostným, náboženským a politickým presvedčením žalobcu a preto to nie je relevantným dôvodom na udelenie azylu.
65. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že za účelom objektívneho posúdenia tvrdených skutočností žalobcom si zaistil aj aktuálne informácie o krajine pôvodu, so zameraním na bezpečnostnú a politickú situáciu v Nigérii a aj v samotnom meste Lagos, odkiaľ pochádza žalobca a to aj v súvislosti s kmeňom Yourobov a kresťanmi. Ako uviedol, z týchto informácií je zrejmé, že funkčná vláda pozostáva zo strán, ktoré podporujú islam a snažia sa o potlačenie snáh kresťanov a opozičných kmeňov a o separáciu štátov od Nigérie rôznymi spôsobmi, a to aj spoluprácou s islamskými teroristickými hnutiami, ktoré na svoje praktiky vládnutia využíva vláda. Vláda potláča všetku kritiku, ktorú opozícia voči vláde vznesie. Žalovaný z informačných zdrojov zistil, že v Nigérii skutočne dochádza ku vzájomných násilným aj nenásilným potýčkam medzi opozičnými kmeňmi a vládou a tiež k teroristickým akciám, ktoré organizujú prítomné militantné hnutia v krajine. Poukázal však na dokument COI, oddelenia rakúskeho spolkového úradu pre prisťahovalectvo a azyl o Nigérii, z 31.05.2022, z ktorého vyplývajú informácie, že v Nigérii môže politická opozícia v podstate pôsobiť slobodne, čo platí aj pre parlamentnú opozíciu, mimoparlamentné strany a skupiny, ktoré boli doteraz vo veľkej miere tolerované aj väčšinou okrajové skupiny so secesionistickými cieľmi. Čo sa týka militantných útokov a aktivít, k únosom a násiliu dochádza vo veľkej miere neselektívnym spôsobom, čiže obete a ciele únosov a militantných aktivít, nie sú zámerne vyhľadávané a vyberané podľa ich osobných rysov, či osobnostných profilov. Žalovaný k tomu uviedol, že aj napriek tomu, že aj napriek takýmto informáciám o týchto teroristických akciách, únosoch, potýčkach medzi kmeňmi, sa každá žiadosť posudzuje individuálne, zohľadňujú sa skutočnosti, ktoré sa týkajú konkrétneho žiadateľa a pokiaľ ide o žalobcu, tak nebolo preukázané žiadne takéto konanie, ktoré by napĺňalo kritéria prenasledovania, v zmysle § 8 zákona o azyle, pretože z výpovede žalobcu nevyplýva, žeby sa niekedy stal terčom únosu, vydierania, alebo nejakej teroristickej
akcie. Ako žalovaný tvrdil, sám žalobca potvrdil, že nikdy neprišiel do konfliktu so štátnymi zložkami, neštátnymi subjektmi či fyzickými osobami v tom zmysle, že by ich konanie voči nemu spadalo pod definíciu pojmu prenasledovania. Takisto pokiaľ ide o jeho pôsobnosť, ako mládežníckeho vodcu svojej komunity žalovaný uzavrel, že v jeho prípade sa vôbec nejedná o výrazný profil. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca ako dôvody udeľovania azylu uviedol aj ekonomické dôvody, pre ktoré krajinu opustil. Poukázal na to, že sám žalobca tvrdil, že v Nigérii bol spokojný so životnou úrovňou a vzdelaním a cestoval na Ukrajinu len z dôvodu získania vzdelania a získať prácu, presťahovať tam celú rodinu, ktoré sociálnoekonomické problémy nezakladajú žiadny relevantný dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany podľa zákona o azyle a preto vyhodnotil žalovaný tieto problémy ako irelevantné. V tejto súvislosti poukázal aj na kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca podľa konvencie z roku 1951 a podľa protokolu z roku 1967 o postavení utečencov, podľa ktorého v kapitole 2 ods. B písm. f) osoba, ktorá dobrovoľne opustí svoju krajinu mimo príčin, uvedených v definícii, aby sa usadila inde, je považovaná za prisťahovalca, čo sa týka aj žalobcu, keďže jeho dôvody sú socioekonomického charakteru.
66. Pre konanie o udelení medzinárodnej ochrany je charakteristické, že je v ňom správny orgán nezriedka nútený rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, pretože spravidla ani nie je v možnostiach žiadateľa doložiť, že mu v krajine pôvodu hrozí skutočné nebezpečenstvo prenasledovania, či vážnej ujmy iným spôsobom, než svojou hodnovernou výpoveďou, nemožno pritom prihliadnuť, že nesprávne rozhodnutie vo veci a prípadné vrátenie žiadateľa do krajiny pôvodu, môže mať pre neho nedozerné následky. Z tohto dôvodu sa konanie o medzinárodnej ochrane vyznačuje špecifickým pohľadom na štandard dôkazného bremena (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015).
67. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa, ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, čo tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej nemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, žeby snáď táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udeľovania medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala.
68. Pokiaľ ide o túto problematiku, súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť NS SR a jej judikatúru, ako napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.02.2015, ktorý akcentoval, že: „Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov, uvedených v § 8 ZoA, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.“
69. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 rozviedol: „Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú, alebo spochybňujú“. Ak teda žiadateľ o medzinárodnú ochranu po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany sa drží jednej dejovej línie a jeho výpovede možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, je potrebné vychádzať z jeho výpovede.
70. Špecifikom azylového konania je aj zásada, že v prípade pochybnosti sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by sa s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo, alebo by tomu tak nemohlo v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. Ďalej je potrebné aj zdôrazniť, že na posúdenie vierohodnosti jednotlivých čiastkových tvrdení žiadateľa o azyl, správny orgán, ktorý rozhoduje v konaní o udelení medzinárodnej ochrany, teda zo svojho posudzovania, nemôže sťažovateľom tvrdenej skutočnosti vylúčiť len preto, že existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je rovnako pravdepodobné ako to, ktoré predkladá žalobca.
Žalobca v tomto správnom konaní opísal svoje dôvody žiadosti o azyl, ktoré síce odvodil od nepriaznivej a zlej bezpečnostnej situácie v krajine jeho pôvodu v Nigérii, ale aj v priebehu konania doložil ďalšie dôkazy a tvrdenia o tejto nepriaznivej situácii. Pokiaľ ide aj o prenasledovanie kresťanov a príslušníkov kmeňa Yourubov, ku ktorým on nepochybne patrí, ako aj o potýčkach medzi týmito kmeňmi, vládou a ďalšími separatistickými organizáciami žalobca uvádzal, že je mládežníckym vodcom tohto kmeňa a že je tu daná možnosť, že by mohlo dôjsť k jeho prenasledovaniu za túto jeho príslušnosť a má teda dôvodné obavy, že sa bude útočiť aj voči nemu a je reálne ohrozená jeho bezpečnosť. Reálnosť svojej obavy preukazoval pred súdom aj tým, že sa od jeho vstupného pohovoru zmenila situácia v Nigérii, tak ako to tvrdil v replike zo dňa 21.11.2022, pokiaľ ide o jeho pôsobenie vodcu mládežníckej skupine Yourobov, ktorá sa snaží o osamostatnenie sa od štátu Nigéria a o vytvorenie samostatného štátu Yourubaland, a týmto teda tvrdil, že to napĺňa znaky politickej aktivity v zmysle § 8 zákona o azyle, keďže cieľ tejto komunity je v zásadnom rozpore so štátnym smerovaním a ideológiou v podobe zachovanie jednotného štátu Nigéria. Tvrdil, že súčasní vládni predstavitelia v Nigérii prostredníctvom polície a armády kruto prenasledujú predstaviteľov opozičných politických aktivít v snahe potlačiť akékoľvek prejavy a odčlenenie sa od Nigérie a vytvorenie samostatného a nezávislého štátu. Doložil do konania najnovšie informácie a to zo správy denníka Youruba Nation News, ktorý článok citoval, ako aj správu The Punch, týkajúcu sa útoku vojakov 05.11.2022, kde začalo pátranie po agitátorov národa Yourobov zo strany polície, ako aj v SaharaReporters v správe pre americké veľvyslanectvá, z ktorej vyplýva, že sa ponúkajú v Nigérii obmedzené služby a varujú občanov pred vysokým rizikom teroristických útokov najmä v Abuji (ide o správu z 23.10.2022). Takisto aj na ďalšiu správu v denníku Punch zo 04.10.2022, kde jedného hoteliera z USA uniesli ozbrojenci v Nigérii a zabili v jeho rodnom meste Ogbomoso v štáte Oyo. Takisto žalobca doplnil svoju výpoveď, keď predložil usb kľúč so svojou výpoveďou, ktorej doslovný prepis sa uvádza v replike žalobcu, kde doplnil svoje predchádzajúce výpovede, kde poukazoval aj na to, že odkedy opustil Nigériu v roku 2021 sa tam podstatne zmenila politická situácia ešte horšie, ako bola. Ako sa vyjadril tak „jeho ľudia“ čelili niekoľkým zásahom zo strany teroristov a únoscov s tým, že v súčasnosti pokiaľ ide o hrozbu zabitia, zatknutia a zadržania bez obvinenia sa už neobmedzuje len na národných vodcov v hnutí Youruba, ale vláda Nigérie vznáša falošné obvinenia aj proti agitátorom národov Youruby a kriminalizuje celé hnutie. Takéto osoby, ktoré presadzujú priebeh osamostatnenia národa Youruba riskujú, že budú zabití, zatknutí, zadržaní na neurčito bez akéhokoľvek dôvodu. Poukázal aj na to, že nigérijská vláda zakázala na dobu neurčitú akékoľvek spravodajské média, ktoré informujú o akomkoľvek smrteľnom incidente, alebo zverstvách spáchaných na agitátoroch národa Youruba, okrem prípadov, kedy ide o politický zisk nigérijskej vlády, ktorý je v neprospech občanov Yoruby. O sebe uviedol, že je veľmi populárnym agitátorom v regióne Oshody v štáte Lagos, aj na internete je známy ako prednášateľ a agitátor národa Youruba, ktorý vystupuje proti súčasným politickým násilníkom, pracujúcim pre nastupujúcich prezidentských kandidátov nigérijskej strany All progressive congress (APC). Poukázal na to, že náčelník B. D. M., ktorého väčšinu špinavých politických tajomstiev odhalil žalobca na internete s tisíckami názorov jeho sledovateľov poslal svojich násilníkov do jeho komunity v Lagose, aby ho tajne sledovali, keď sa vráti do Nigérie, aby ho mohli umlčať tým, že ho prinútia zložiť prísahu ich politickej strane, alebo tým, že ho zabijú. Poukázal aj na to, že všetci ľudia, ktorí sa kedysi s ním stretávali a spolupracovali s ním doma v štáte Oshody v Lagose, sa nezhromažďujú zo strachu, že budú zatknutí, zabití, alebo zadržaní na neurčito. Poukázal aj na to, že jeden z jeho bratov D. E. bol zatknutý 20.10. za to, že organizoval stretnutie pre národ Youruba, v oblasti asi 5 km od Oshody, kde sa o ňom nevedelo 7 dní, až doteraz ho neprepustili. K replike a k tomuto tvrdeniu pripojil fotografiu s textom v angličtine, týkajúcom sa jeho brata. Takisto aj jeho ďalší mladší brat L. E. C. bol 05.10. zavraždený a jeho telo bolo spálené na nepoznanie v súvislosti s politickou záležitosťou a do dnešného dňa nebol nikto zatknutí, ani stíhaní za jeho vraždu, pretože je politicky plánovaná proti obetiam, pretože bol aktívnym nekompromitovaným agitátorom národa Youruba (doložil fotku k tej replike). Ďalej aj uviedol, že dňa 28.10.2022 bolo 20 mladých príslušníkov násilne zatknutých nigérijskou armádou, niektorí z nich utrpeli zranenia rôzneho stupňa počas pokojného zhromaždenia národov Youruba v oblasti Sango Ota v štáte Ogun. Všetci, ktorí boli zatknutí mali byť prepustení mužmi nigérijskej polície a armády. 16.11.2022 bol jeden z agitátorov národa Youruba, ktorí žije v Turecku nachytaní pomocou neznámych ľudí a zapletení do doteraz neznámej záležitosti, zadržaní tureckou políciou za neznámych okolností. Žalobca poukázal na to, že riziko, že Vás zavraždia bez stôp za to, že ste skutočným členom hnutia Youruba Nation v Nigérii, už nie je len tak, ak ste populárny, alebo známy, ale je to aj o tom, že musia úplne zamlčať všetko o národe Youruba v Nigérii a to nechce žalobca podporovať a nevzdáva sa a verí, že boj za slobodu jeho rasy a ľudí, ktorí sú už mnoho rokov vystavení násilnému zastrašovaniu a útlaku v jeho krajine zo strany cudzincov, a verí v tento boj. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o dôvod, prečo nepožiadal o azyl, keď bol na Ukrajine bolo aj to, že má právny dokument na
to, aby mohol žiť na Ukrajine tak dlho, ako je to možné a jeho plánom bolo zostať na Ukrajine legálne, kým sa nevyrieši politická situácia v Nigérii, kým nezačala vojna na Ukrajine a nemal v pláne vrátiť sa do Nigérie vôbec nie pokiaľ ide o takto nebezpečnú spoločnosť, ktorú vytvorila nigérijská vláda, pre nevinné duše, ako je aj on a mnoho ďalších európskych mužov a žien, ktorí chcú len mier a prosperitu pre seba a svojich ľudí. Ďalej uviedol, že na Ukrajinu nešiel z ekonomických dôvodov a z Nigérie odišiel kvôli predvídavosti o možnom ohrození jeho života, kvôli aktívnemu zapojeniu sa do agitácie národa Youruba. Zdôraznil, že potrebuje pomoc a ochranu slovenskej vlády, pretože nigérijská vláda urobí všetko preto, aby ho umlčala a hovorí „Božiu pravdu“. Tiež poukázal aj na to, že bol niekoľkokrát postrelený počas vojny na Ukrajine, čo ovplyvnilo aj jeho zdravie a preto sa nemôže so svojim zdravotným stavom vrátiť do Nigérie a čeliť ďalšej hrozbe atentátu, keďže hovorí za právo svojho ľudu proti utláčateľskej vláde. Zároveň žalobca predložil k replike vládne nariadenie z 08.11.2022 so zakódovaným vojenským kódom, ktorý obsahuje príkaz bezdôvodne strieľať na dohľad a zabiť každého, kto sa identifikuje s národom Youruba (príloha č.4 repliky žalobcu).
71. Nie je možné preto akceptovať dôvody, ktoré citoval súd vyššie zo strany žalovaného, pre ktoré žalobcovi neudelil azyl z dôvodu jeho tvrdenia, že jeho obava z prenasledovania vlády v Nigérii nie je dôvodná a súd tieto závery považuje za neudržateľné. Žalobca, ale aj súd zdôrazňuje, že konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické prospektívnym rozhodovaním, to znamená, že sa posudzuje riziko hroziace žiadateľovi v budúcnosti. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ doteraz nebol podrobený násiliu v Nigérii neznamená, že mu takéto nebezpečenstvo nehrozí, okrem toho, žalobca zdôrazňoval, že pokiaľ ide o opustenie krajiny Nigérii, túto opustil už s úmyslom, že sa tam nechce vrátiť aj kvôli politickej situácii a prenasledovaniu. Teda to neznamená, že aj keď doteraz nebol podrobený násiliu, tak že takéto nebezpečenstvo mu v budúcnosti v Nigérii nehrozí, aj vzhľadom už na ním doplnené informácie o terajšej situácii v Nigérii, aj v spojitosti s jeho súrodencami, ktoré sa stali terčom útokov zo strany vládnej strany, práve kvôli dôvodom, ktoré uvádzal aj žalobca vo vzťahu k svojej osobe. Preto súd je toho názoru, že ak nemožno určité tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu doložiť, ale ani vyvrátiť listinnými, či inými dôkazmi a žiadateľ splní podmienky, uvedené v čl. 4 ods. 5 smernice Rady 2004/83/ES, tak je povinný správny orgán z takéhoto tvrdenia vychádzať. Preto je súd toho názoru, že žalobca splnil tieto podmienky a žiadosť náležite odôvodnil, predložil všetky podklady, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Takisto neotáľal s touto žiadosťou a to všetko nasvedčuje tomu, že mal v úmysle žiadať o azyl v čase, keď opustil Nigériu. V správnom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by celkovú hodnovernosť spochybňovali. Súd má za to, že ťažisko jeho výpovede počas správneho konania je nemenné a jeho azylový príbeh je úplne vnútorne konzistentný a aj v priebehu súdneho konania sa situácia od jeho vstupného pohovoru zmenila a to aj pokiaľ ide o to, že jeden z bratov žalobcu bol zavraždený a ďalší je nezvestný. Za takýchto zmenených okolností preto nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že žalobcovi nehrozí v Nigérii nebezpečenstvo prenasledovania v zmysle § 8 zákona o azyle v spojení s § 19a ods. 6 zákona o azyle.
72. Súd ďalej uvádza, že bremeno tvrdenia síce pochopiteľne zaťažuje žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany, ale aj súčasne povinnosťou správneho orgánu je zistiť náležitým spôsobom skutkový stav. Pokiaľ v priebehu správneho konania vyjdú najavo niektoré okolnosti, ktoré nasvedčujú existencii azylovo relevantného motívu prenasledovania, správny orgán je povinný vziať to do úvahy (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). To isté platí, ak vyjdú najavo také okolnosti, nasvedčujúce existencii azylovo relevantného motívu prenasledovania v priebehu súdneho konania. V tejto veci tiež nemožno opomenúť, že žalobca patrí k značne zraniteľnej skupine obyvateľstva a to k členom skupiny kmeňu Youruba, ktorá časť tohto obyvateľstva je preukázateľne prenasledovaná vládnou stranou v Nigérii. Jeho brat je toho času nezvestný a druhý bol zavraždený pre politické názory. Žalobca tvrdí, že je jedným z mládežníckych vodcov tohto kmeňa Youruba a preto nemožno bez ďalšieho dokazovania prijať záver, že prípadné prenasledovanie sa žalobcu netýka. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na zmenu situácie v krajine, tak vzhľadom na prenasledovanie jeho rodinných príslušníkov (bratov) aj keď nie je rozhodujúce, či teda sťažovateľ reálne zastáva politické názory, alebo nie, ale na účel udelenia azylu je podstatné, či je politické presvedčenie, či iný azylovo relevantný dôvod žiadateľa je pripisovaný zo strany pôvodcov prenasledovania.
73. Ustanovenie § 8 zákona o azyle vychádza z koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania, ktoré nie je iba odrazom snahy zakotviť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, obsiahnuté v Ženevskom dohovore, ale aj tiež odrazom snahy implementovať unijné azylové právo, najmä kvalifikačnú smernicu. Zákon o azyle sa preto musí vykladať s touto smernicou konformne, k tomu porovnaj čl. 39 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011 0095/EU z 13.12.2011 o normách pre
oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny, alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany o jednotnom postavení utečencov, alebo osôb, oprávnených na doplnkovú ochranu a obsahu poskytovanej ochrany (kvalifikačná smernica), ale tiež čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR.
74. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. e) a ods. 2 kvalifikačnej smernice nie je rozhodujúce, či sťažovateľ sám aktívne vyjadroval politickú podporu autoritatívnemu režimu, alebo naopak, či sám aktívne vystupoval proti tomuto režimu. Z hľadiska vyššie uvedenej koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania je dostatočné, že mu orgány verejnej moci pripisovali určitú politickú afiliáciu na základe jeho vyjadrovania, jednania, odmietania určitých postupov, či činností, organizovaných zo strany štátu a podobne.
75. Článok 10 ods. 2 kvalifikačnej smernice totiž výslovne stanovuje, že pri posudzovaní otázky, či má žiadateľ odôvodnenú obavu z prenasledovania, nie je dôležité, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne, alebo politické charakteristické rysy, ktoré vedú k prenasledovaniu, ak pôvodca prenasledovania tieto rysy žiadateľovi pripisuje. Rovnako kvalifikačná smernica tak počíta s tým, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu môže byť prenasledovaný za to, že nesúhlasí s určitými praktikami, alebo pôvodcov prenasledovania. Nie je pre to nevyhnutné, aby žiadateľ o medzinárodnú ochranu prejavoval svoje politické názory verejne, postačí ak pôvodcovia prenasledovania o nesúhlase dotknutého žiadateľa s ich praktikami, alebo postupmi vedia, alebo by vedieť mohli a z tohto dôvodu ho prenasledujú, alebo by ho mohli prenasledovať. Preto z hľadiska koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania plne postačí aj to, ak pôvodca prenasledovania, žiadateľovi o medzinárodnú ochranu jeho presvedčenia v zmysle nesúhlasu s určitými postupmi, iba pripisujú, hoci ten v skutočnosti žiadne takéto politické presvedčenie nemá.
76. Aj hoci žiadateľ o medzinárodnú ochranu neuvádza svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojim politickým presvedčením, žalovaný je povinný viesť pohovor k žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť, z hľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu a to teda, cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude reflektovať jeho konkrétny azylový a príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho pôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil s jedným z dôvodov na udelenie azylu, predpokladaný v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič nemení.
77. Na základe týchto skutočností, preto súd považuje za dôvodné žalobné námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, čo sa týka vyhodnotenia tak prenasledovania žalobcu z náboženských dôvodov, aj pokiaľ ide o vyhodnotenie politickej a bezpečnostnej situácie v Nigérii. Aj pokiaľ ide o žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a to je nezrozumiteľnosť a navzájom odporujúce dôvody a dva odlišné závery, kde súd prisvedčuje žalobcovi, že z podkladov, ktoré mal žalovaný k rozhodnutiu dospel k dvom úplne odlišným záverom a nie je preto zrejmé z napadnutého rozhodnutia, aký je zistený skutkový stav a aký názor má žalovaný, pokiaľ ide o opozičné kmene so secesionistickými cieľmi a či kresťania sú, alebo nie sú ohrození, pretože v jednej časti napadnutého rozhodnutia skutočne žalovaný uvádza, že ohrození sú, ale následne vyvracia obavu žalobcu a strach a to, že žalobcovi preto nič nehrozí v Nigérii.
78. Vzhľadom na to, že tieto žalobné dôvody súd považuje za dôvodné, súd teda vyhovel žalobe a zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného v súlade s uvedenou argumentáciu správneho súdu a potom čo znova vykoná dôkazy, týkajúce sa zistenia aktuálnej situácie v krajine pôvodu žalobcu v Nigérii, tak politickej vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v žiadosti o azyl znova vo veci meritórne rozhodnúť s uvedením dôsledného hodnotenia skutkového a právneho stavu veci, týkajúcej sa žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Pri plnom akceptovaní právnych podmienok, uvedených v zákone o azyle a medzinárodných zmluvách, ktorým je Slovenská republika viazaná, je nevyhnutné v rozhodnutí žalovaného vysvetliť plnohodnotne, t.j. zrozumiteľným a logickým spôsobom dôvody rozhodnutia, ku ktorým žalovaný správny orgán v ďalšom konaní dospeje. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 prvá veta SSP).
79. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP, že priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.