Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_25C-243-2014.pdf
PDF · 106.95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25C/243/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu Q. S., N.. XX.XX.XXXX, A. B. N. V. XX, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanému J.. M. C., N.. XX.X.XXXX, A. Q. XX, Ž.J., právne zastúpeného JUDr. Tomášom Suchým, advokátom, so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou súdu 24.11.2014 žiadal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. V., Y. K. Q., Y. K. J., M. N. R. Č.. XXXXX P. A. Č.. X M. M. XX, B. Č. B. XXX M. K., W. N. XX,XX,XX,XX W. N. W. T. E. XXXX,XXXX,XXXX/X,XXXX/X M. W. M. W., B. W. Y. M. XXX/XXXXX N. B. Č. P. B.Ý. D. F. P. B. W. N. W. T. E. Č.. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X Y. M. XXX/ XXXXX, ako aj aby žalovaný nahradil žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že so žalovaným uzatvoril 29.10.2010 darovaciu zmluvu V-XXXX/XXXX, v zmysle ktorej daroval žalovanému nehnuteľnosť v katastrálnom území Q. V., Y. K. Q., Y. K. J., M. N. R. Č.. XXXXX P. A. Č.. X M. M. XX, M. B. B..Č.. XXX M. K., N. W. N. XX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch v podiele 1. Žalovaný ako darovaný dar prijal. Zároveň k predmetnej nehnuteľnosti daroval aj spoluvlastnícky podiel v 1 jeho dcére V. S.. Dôvodom obdarovania žalovaného bol jeho blízky vzťah k dcére žalobcu a predpoklad ich uzatvorenia ich manželstva. Žalovaný sa s dcérou žalobcu rozišiel, pričom dôvody rozchodu dcéra žalobcovi neoznámila. Žalovaný sa po rozchode s dcérou žalobcu zachoval neslušne, žiadal dcéru žalobcu o úhradu finančnej sumy 1.233,-Eur, a to titulom peňazí, ktoré poskytol na svadbe jeho priateľky B. vo výške 50,-Eur, výdavky, ktoré mal so zmenou trvalého pobytu vrátane cestovného, peňazí za dovolenku, ktorú strávili spoločne a peňazí, ktoré jej dal na reklamáciu šiat a nákladov na jeho sťahovanie. Dcéra žalobcu zaplatila žalovanému 300,-Eur. Žalovaný rozširoval medzi členmi rodiny intímnosti z osobného života dcéry, ktorá mu tieto zverila. Intímnosti dcéry s kolegom Q. oznámil aj žalobcovi a jeho manželke, pričom mal k dispozícii emailovú komunikáciu dcéry. Zároveň sa mal žalovaný vyjadriť tak, že sú mu všetci ukradnutí, nech aj pokapú do rána, čo sa žalobcu dotklo, považuje to za hrubé porušenie hrubých mravov. Žalobca dospel k záveru, že zo strany žalovaného ide o sústavné porušovanie dobrých mravov, ide o hrubý nevďak, prejavujúci sa v správaní, ktoré predstavuje značnú intenzitu, sústavnosť priebehu pôsobenia možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Dňa 28.10.2014 žalovanému adresoval písomnú výzvu na vrátenie daru s uvedením dôvodov a žiadal o uzavretie dohody o vrátenie daru, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vzhľadom na obnovenie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho zápisu v liste vlastníctve. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podanom súdu 9.1.2015 uviedol, že sa nedopustil konania uvedeného v § 630 Občianskeho zákonníka a hrubo neporušil dobré mravy vo vzťahu k žalobcovi ani členom jeho rodiny. Žalovaný s vďakou prijal dar od žalobcu ako darcu, riadne sa oň staral, uhrádzal náklady s
ním spojené a na svoje náklady zvyšoval jeho hodnotu. Žalovaný požiadal dcéru žalobcu o vrátenie sumy 1.233,-Eur, pričom išlo o oprávnené výdavky žalovaného. Žalovaný poprel, že by sa mal vyjadriť, že sú mu všetci ukradnutí a majú skapať do rána. Uvedené vyjadrenie je vytrhnuté z kontextu a je evidentné, že nie je adresované žalobcovi ani jeho rodine. Žalovaný sa k žalobcovi a jeho rodine správal korektne a s náležitou úctou, nakoľko bol po dlhú dobu prakticky členom domácnosti a neustálom kontakte s rodinou žalobcu. Žalobca sa domáhal vrátenia daru až potom, ako žalovaný vyzval dcéru žalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a argumentoval tvrdeniami, ktoré sú neopodstatnené a nemajú oporu v právnom stave veci. Do momentu podania návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu v správaní žalovaného hrubé porušenie dobrých mravov žalobca nevidel a aj po rozchode žalovaného s dcérou žalobcu sa stretávali. Žalovaný na výzvu žalobcu na vrátenie daru reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 25.11.2014.
Súd vykonal dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania, svedkov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní predložil kópiu Notárskej zápisnice Č.. N. XX/XXXX, N. XXXXX/XXXX spísanú na Notárskom úrade JUDr. V.T. M. dňa 29.10.2010, obsahom ktorej je darovacia zmluva uzatvorená medzi darcom- žalobcom a žalovaným ako obdarovaným, ako aj dcérou žalobcu, ako obdarovanou Bc. V. S., N.. X.X.XXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že darca ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. V., Y. K. Q., Y. K. J., D. N. R. Č.. XXXX, A. Č.. X M. M. XX M. Y. F. B..Č.. XXX M. K. N. W. N., ako aj vlastník podielu na spoločných priestoroch a spoločných zariadeniach domu, B..Č.. XXX N. W. XXXX, W..Č.. XXXX, W..Č.. XXXX/X, W..Č.. XXXX/X P. M. B. W. K. W. W. T. E., W. Č.. XXXX D. W. P. N. Y. M. XXX V., W. Č.. XXXX D. W. P. N. P. Y. M. XXX V., W. Č.. XXXX/X D. W. P. N. Y. M. XXX V., W. Č.. XXXX/X D. W. P. N. Y. M.V. XXX V. M. W. XXX/XXXXX M. E., vyhlásil: predmetné nehnuteľnosti daruje, spolu so súčasťami a príslušenstvom do vlastníctva obdarovaným A.. V. S., T.. S. P. Y. C. M., každému v podiele 1. Obdarovaní vyhlásili, že tento dar s vďakou prijímajú a stav nehnuteľnosti, jej právny stav poznajú. Z obsahu predmetnej Notárskej zápisnice vyplýva, že účastníci darovacej zmluvy si notársku zápisnicu prečítali, po jej prečítaní schválili a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali, v Košiciach dňa 29.10.2010.
Listom zo dňa 28.10.2014 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru, pričom výzvu odôvodnil skutočnosťou, že napriek obdarovaniu žalovaného nehnuteľnosťou značnej hodnoty požadoval žalovaný od jeho dcéry V. zaplatenie sumy 1.233,-Eur, rozširoval medzi členmi rodiny intímnosti z jej osobného života a napísal jej o rodine žalobcu dňa 5.5.2014, že: „ Sú mi všetci ukradnutí a pre mňa za mňa nech aj pokapú do rána“, a tieto skutočnosti považuje žalobca za hrubé porušenie dobrých mravov.
Žalovaný predložil súdu vyjadrenie k výzve na vrátenie daru zo dňa 14.11.2014 adresované žalobcovi, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný sa nedopustil konania v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka a hrubo neporušil dobré mravy vo vzťahu k žalobcovi a členom jeho rodiny, ale naopak s vďakou prijal dar a uhrádzal náklady s ním spojené. Z jeho pohľadu nedošlo k naplneniu zákonných dôvodov na vrátenie daru. Žalovaný sa k žalobcovi a členom jeho rodiny správal korektne a s náležitou úctou a nevidí dôvod pre vrátenie daru. Zároveň žalovaný uviedol, že nesúhlasí s dohodou o vrátení daru a trvá na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a navrhol uzatvoriť dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s cieľom vyhnúť sa súdnemu sporu.
Z výpovede žalobcu vyplynulo, že k darovaniu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania v jednej polovici žalovanému došlo na základe dohody s manželkou žalobcu ohľadom skutočnosti, že žalovaný dlhšiu dobu býval v spoločnej domácnosti s dcérou žalobcu, pričom táto sa mala vyjadriť, že uzatvorí manželstvo so žalovaným. Zároveň uviedol, že bolo ústne dohodnuté a bol predpoklad, že zo strany žalovaného a dcéry žalobcu sa vyplatí suma 20.000,-Eur postupne, nakoľko bolo potrebné vyplatiť synov žalobcu, pričom žalobca s manželkou nechceli, aby bola napádaná darovacia zmluva, ktorou previedol byt na žalovaného s dcérou. Správanie žalovaného je podľa názoru žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko považuje za nemorálne, aby vyplácal žalovanému žalobca polovicu z bytu, ktorú mu daroval, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný požaduje vyplatenie jeho podielu od dcéry žalobcu, ktorá na uvedené vyporiadanie nemá finančné prostriedky. Žalobca vyzval žalovaného telefonicky na vrátenie jeho podielu na byte, na čo mu bolo oznámené zo strany žalovaného, že tento si to rozmyslí. Následne sa žalobcovi neozval. Zároveň za rozpore s dobrými mravmi považuje žalobca okolnosť, že žalovaný žiada
vyplatenie finančných súm od dcéry žalobcu napriek tomu, že počas spolužitia žalovaného s dcérou žalobcu im boli poskytované zo strany žalobcu a jeho manželky finančné prostriedky a dary. Zároveň uviedol, že investície žalovaného do bytu mu bol ochotný vrátiť. Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na ďalšie správanie v rozpore s dobrými mravmi u žalovaného, kedy sa tento mal vyjadrovať o intímnostiach dcéry žalobcu pred žalobcom a jeho manželkou v písomnom kontakte s dcérou žalobcu v emaili vyjadriť „ do akej rodiny sa dostal a nech zdochne celá rodina žalobcu.“
Z výpovede žalovaného vyplynulo, že tento od polovice roku 2007 žil v spoločnej domácnosti s dcérou žalobcu, o ktorú sa staral, jednak finančne a jednak zabezpečoval starostlivosť o domácnosť a pomáhal jej pri štúdiu. Pred darovaním nehnuteľnosti žalovanému sa žalobca s manželkou opýtal dcéry V. S., či chce zostať so žalovaným a tvoriť pár. Následne došlo k prepisu nehnuteľnosti na žalovaného. Žalovaný financoval rekonštrukciu bytu - spálne a zároveň sa podieľal na oprave radiátorov v byte. V roku 2012 nastala kríza vo vzťahu žalovaného s dcérou žalobcu a následne dcéra žalobcu sa so žalovaným rozišla a požiadala ho o vysťahovanie sa z bytu. Vo februári 2013 sa žalovaný vysťahoval z bytu. V júli roku 2014 žalobca kontaktoval žalovaného ohľadne vrátenia vlastníckeho podielu na byte a dňa 28.10.2014 žalovanému bola doručená výzva na vrátenie daru. Žalovaný uviedol, že nie je pravdivé, že by sa dopustil nejakého konania v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k žalobcovi resp. jeho rodine. Dňa 11.4.2013 adresoval dcére žalobcu vyúčtovanie, kde ju žiadal o úhradu nákladov na telefón, ktoré uhrádzal z vlastných zdrojov za rok 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom roku dcéra žalobcu žalovaného podvádzala, vyzval ju k úhrade nákladov na svadbu vo výške 50,-Eur, ktoré vynaložil. Náklady v súvislosti so zmenou trvalého bydliska žalovaného, z dôvodu, že dcéra žalobcu požiadala žalovaného, aby sa vysťahoval z bytu. Zároveň náklady na zmluvu o podnájme, ktorú dal žalovaný vypracovať za vlastné finančné prostriedky, keďže dcére žalobcu ponúkol, aby v byte bývala za symbolický nájom 1,-Euro mesačne. Zároveň žiadala úhradu nákladov na spoločnú dovolenku v Chorvátsku a nákladov v súvislosti s reklamáciou šiat, nákladov za sťahovanie z bytu, ako aj za opravu radiátorov v byte. K uvedeniu intímnych informácií zo života dcéry žalobcu žalovaný uviedol, že v máji 2013 pokiaľ bol u žalobcu došlo k určitej konfrontácii medzi manželkou a žalobcom, nakoľko žalobcova manželka nevedela, z akého dôvodu žalovaný požaduje od dcéry žalobcu finančné prostriedky a na základe uvedeného žalovaný jej oznámil, že dcéra žalobcu ho podvádzala a pokiaľ to bude potrebné, má o tejto skutočnosti facebookovú komunikáciu. Pri darovaní nehnuteľnosti zo strany žalobcu žalovanému nebola podmienka vyplatenia daru, nakoľko táto podmienka by bola uvedená písomne v darovacej zmluve, avšak žalobca s manželkou sa vyjadrili, že pokiaľ bude mať žalovaný a dcéra žalobcu finančné prostriedky, bolo by dobré, aby vyplatili synom žalobcu po 200.000,-Sk. V prípade, že finančné prostriedky nebudú mať žalovaný s dcérou žalobcu k dispozícii, tieto nevyplatia a zároveň zo strany žalobcov a manželky žalobcu počas spolužitia žalovaného s dcérou žalobcu neboli žiadnym spôsobom vyžadované. Žalovaný poukázal, že finančné prostriedky, resp. dary získaval nielen žalovaný od žalobcu a jeho manželky, ale aj on dával dary rodine žalobcu a zároveň dcéra žalobcu dostávala dary od rodiny žalovaného. O skutočnosti, že dcéra žalobcu bola žalovanému neverná, sa tento dozvedel z emailovej komunikácie a od dcéry žalobcu, ktorá sa mu priznala. Žiadne podrobnosti intímneho vzťahu sa jej nepýtal. Túto skutočnosť oznámil len manželke žalobcu v máji 2013, keď sa dotazovala, z akého dôvodu žiada vrátenie finančných prostriedkov, zároveň túto skutočnosť uviedol aj P. S., avšak ďalším členom rodiny túto skutočnosť neoznamoval.
Z výpovede svedkyne V. S. - dcéry žalobcu vyplynulo, že táto ukončila vzťah so žalovaným koncom roka 2012, tento sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti vo februári alebo marci 2013. V apríli 2013 žalovaný od svedkyne požadoval vrátenie približne sumy 1.200,-Eur, ktorú skutočnosť oznámila svojim rodičom. Zároveň sa mal vyjadriť k emailovej komunikácii, že by mu bolo jedno, keby všetci do rána pokapali a ústne „do akej rodiny sa to dostal“. Za rozpor s dobrými mravmi svedkyňa považovala okolnosť, že žalovaný sa oboznamoval s jej osobnou emailovou komunikáciou v rámci ktorej zistil, že si dopisovala so svojim bývalým kolegom, o čom žalovaný nevedel keď sa rozchádzali a svedkyňa mu o tejto skutočnosti nepovažovala za potrebné hovoriť. Po oboznámení sa s touto emailovou komunikáciou žalovaný sa vyjadroval negatívne na adresu svedkyne a to vo forme hrubých nadávok. Po rozchode svedkyne naďalej emailom komunikovala so žalovaným, v rámci ktorej komunikácie sa striedali citové vyznania s urážkami, pričom svedkyňa súdu uviedla, že jej nič nebránilo, aby ukončila túto emailovú komunikáciu. V lete roku 2013 žalovaný pri návšteve jej rodičov im oznámil, že svedkyňa nadviazala intímny vzťah s treťou osobou a zároveň so švagrinou svedkyne riešil súkromný život svedkyne. Pokiaľ jej žalovaný nadával, bolo to v súvislosti s jednak s rozchodom žalovaného so svedkyňou, jednak s okolnosťou, že nevedel prijať skutočnosť, že svedkyňa udržiavala iný intímny vzťah, o čom sa dozvedel z emailovej komunikácie. Na otázku, či vyžadovali rodičia svedkyne nejaké protiplnenie pred podpísaním darovacej
zmluvy, svedkyňa uviedla, že rodičia svedkyne predpokladali, že so žalovaným uzavrie manželstvo a uhradia so žalovaným sumu okolo 600.000,-Sk, ktoré uhradia súrodencom svedkyne. Ku komunikácii po rozchode so žalovaným uviedla, že následnú komunikáciu vyvolávali obaja tak svedkyňa, ako aj žalovaný.
Svedkyňa P. S. svojou svedeckou výpoveďou potvrdila, že o nevhodnom správaní sa žalovaného sa dozvedela len sprostredkovane v rámci rozhovorov v rodine žalobcu. Na základe týchto rozhovorov sa mala dozvedieť o vyjadrení žalovaného, ktorý mal napísať alebo povedať, aby pokapali do rána, čo považuje svedkyňa za nevhodné. Zároveň u svedkyne sa snažil cez sociálnu sieť zistiť, aký je život dcéry žalobcu, s kým sa stretáva, s kým žije a v rámci tejto komunikácie facebookovej sa mal vyjadriť svedkyni, že dcéra žalobcu má nejakého P.. O skutočnosti, že žalovaný sa mal vyjadrovať o intímnom živote dcéry žalobcov žalobcom, sa svedkyňa dozvedela len sprostredkovane v rámci návštevy v rodine žalobcu.
Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči poukázala na správanie sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, keď tento mal oboznamovať ostatných členov rodiny a žalobcu s intímnosťami z osobného života dcéry žalobcu, nepekne sa vyjadrovať o dcére žalobcu v rámci emailovej komunikácie, túto mal citovo vydierať. Napriek okolnosti, že žalovaný bol obdarovaný od žalobcu tak spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti, ako aj finančnými čiastkami, po ukončení vzťahu s dcérou žalobcu od tejto požadoval úhradu sumy 1.233,-eur. Zároveň poukázala na okolnosť, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná, nakoľko z výpovede žalovaného a svedkyne V. S.j vyplynulo, že žalobca požadoval majetkové protiplnenie vo výške 20.000,-Eur, pričom nešlo o podmienku darovania, ale o majetkové protiplnenie, nakoľko zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je bezodplatná, ide o absolútny neplatný právny úkon vzhľadom na požadované majetkové protiplnenie.
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči poukázal na okolnosť, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je neplatná, vôľa účastníkov bola zrejmá, nebolo dohodnuté žiadne protiplnenie. Mimo darovacej zmluvy bolo spomínané neurčitým spôsobom vyplácanie súrodencov dcéry žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 108/2007, v zmysle ktorého predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa u darovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pri tom vychádzať z princípu vzájomnosti, t.z. treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správanie sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciou obdarovaného i keby bola nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zjavnom nepomere so správaním sa samotného darcu. Pokiaľ sa žalobca domáha vrátenia daru v tom smere, že tieto dobré mravy mali byť porušené voči jeho dcére, v rámci zásady vzájomnosti treba posudzovať konanie, žalobcu, či toto konanie samotné nevyvolávalo konanie žalovaného a či teda bol medzi nimi zjavný nepomer. Je zjavné z vykonaného dokazovania, že ak aj boli spoločensky neprijateľné konania zo strany žalovaného smerom k dcére žalobcu, tieto boli reakciou na samotné jej chovanie. Z uvedeného vyplýva podľa zásady vzájomnosti, tieto nemôžu byť vnímané ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Podľa ust. § 628 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Podľa ust. § 629 Občianskeho zákonníka, darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa ust. § 37 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa ust. § 38 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
K zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného zákonného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, b) na základe jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Pri posudzovaní, či určité správanie sa darcu možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. Treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.
Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi - darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 29.10.2010 mal súd za preukázané, že žalobcom bola žalovanému v podiele 1 darovaná nehnuteľnosť - A. Č.. X M. Y. F. B..Č.. XXX M. K. N. W. N.Á. XX s podielom na spoluvlastníckych častiach a zariadeniach bytového domu, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom. Z výpovede žalobcu, žalovaného, ako aj svedkyne V. S. jednoznačne vyplynulo, že žalobca mal v úmysle predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1 darovať žalovanému. Zároveň z výpovede žalobcu, žalovaného, ako aj dcéry žalobcu - svedkyne V. S. vyplynulo, že mimo uvedenej písomnej darovacej zmluvy bolo medzi darcom, manželkou darcu a obdarovanými ústne dohodnuté vyplatenie finančnej sumy (pričom nedošlo k zhodným výpovediam o jej výške) v prospech synov darcu - súrodencov obdarovanej svedkyne V. S.. Z uvedeného je zrejmé, že písomná darovacia zmluva predložená žalobcom v konaní obsahovala jednoznačné vyhlásenie darcu o jeho vôli obdarovať žalovaného a vôľu obdarovaného v danom prípade žalovaného prijať uvedený dar, pričom z písomnej darovacej zmluvy žiadne majetkové protiplnenie nevyplýva a zároveň ústna dohoda o majetkovom plnení ako vyplýva z výpovedí účastníkov a svedkyne V. S. nemala byť protiplnením v prospech darcu, ale v prospech tretích osôb - detí darcu, pričom nebol dohodnutý určitý termín plnenia.
Na základe uvedeného súd uzavrel, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezodplatným právnym úkonom v súlade s ust. § 628 Občianskeho zákonníka, obsahuje všetky náležitosti darovacej zmluvy a nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza a nie je v rozpore s dobrými mravmi, teda je platná.
Z vykonaného dokazovania výpoveďou svedkyne V. S., ako aj z výpovede žalobcu mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného dochádzalo po ukončení vzťahu s dcérou žalobcu k správaniu sa, ktoré možno hodnotiť ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na nevhodné sa vyjadrovanie na adresu dcéry žalobcu vo forme nadávok dcére žalobcu, ako aj vyjadrenia, že by žalovanému nevadilo pokiaľ by všetci pokapali, taktiež ako nevhodné a v rozpore s dobrými mravmi je možné hodnotiť aj oboznamovanie žalobcu a jeho manželky s emailovou komunikáciou intímneho charakteru dcéry žalobcu s treťou osobou a informovanie ďalšej rodinnej príslušníčky, nevesty žalobcu, s okolnosťami rozchodu žalovaného s dcérou žalobcu. Všetky tieto negatívne konania žalovaného súd vyhodnotil ako dôsledok jeho nepriaznivého emočného rozpoloženia v dôsledku rozchodu s dcérou žalobcu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že tento sa oboznámil s udržiavaním intímneho vzťahu dcéry žalobcu s treťou osobu na základe emailovej komunikácie, pričom samotné toto správanie sa dcéry žalobcu je možné hodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd tieto negatívne prejavy zo strany žalovaného nepovažoval za hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k žalobcovi resp. dcére žalobcu takej značnej intenzity, resp. sústavné porušovanie dobrých mravov, ktoré by svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Okolnosť, že žalobca uplatňuje voči dcére žalobcu finančné plnenia v sume 1.233,-Eur napriek skutočnosti, že bol obdarovaný zo strany žalobcu, súd nepovažuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, že dcéra žalobcu uvedené finančné plnenie nepovažuje za právne dôvodné, túto okolnosť nemožno hodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi. Vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého považuje žiadosť žalovaného o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s dcérou žalobcu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, sa nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné uviesť, že toto správanie je posudzované súdom ako subjektívny pocit a úsudok darcu, ktoré považuje za nevďak. Svedkyňa P. S. nepotvrdila svojou výpoveďou správanie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, resp. dcére žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko všetky skutočnosti, ktoré uviedla, sa dozvedela len sprostredkovane od rodiny žalobcu, pričom samotné vyjadrenie svedkyne, že žalovaný sa u nej informoval ohľadne ďalšieho osobného života V. S. - dcéry žalobcu, nie je možné hodnotiť ako konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní žalobcom nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného dochádzalo ku konaniam, ktorými by porušovali dobré mravy značnou intenzitou, resp. sústavne vo vzťahu k žalobcovi resp. členom jeho rodiny, preto neboli splnené podľa názoru súdu zákonné predpoklady pre vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka a žalobca nepreukázal súdu naliehavý právny záujem na určenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).