Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-315-2013.pdf
PDF · 97.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/315/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu: AZ KAPITAL, s.r.o., IČO: 46 042 237, Nová 19, 974 04 Banská Bystrica, proti žalovanému: K. J., Y.. XX. XX. XXXX, Š. XX, XXX XX B., zastúpenému advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom, ustanoveným právnym zástupcom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 1 299,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 732,00 € istiny s 5,75 % úrokom z omeškania od 11.06.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie sumy 279,82 € s príslušenstvom.
N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 1299,82 € istiny s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania.
Počas konania žalobca čiastočne zobral žalobu späť ohľadom sumy 279,82 € s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a uplatňoval si od žalobcu úhradu bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu vo výške 1020 € s 5,75 % ročným úrokom z omeškania do 31.5.2013 do zaplatenia. Žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z cestovných náhrad.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a to bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 2.poschodí v bytovom dome s.č. 1662, vchod č. XX v Rožňave na Ulici C. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti podielu 397/10000. Vlastnícke právo nadobudol na základe príklepu udeleného v exekučnej dražbe konanej dňa 14.11.2012 pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, pričom príklep bol schválený uznesením súdu 6Er/484/2006-251, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.3.2013.
Žalovaný užíval nehnuteľnosti aj po udelení príklepu, avšak žalobcovi neplatil nájomné za užívanie spornej nehnuteľnosti. Žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že bezplatne užíval spornú nehnuteľnosť a to do výšky obvyklého nájomného za prenájom
podobných nehnuteľností a to 160 € za mesiac za obdobie od 14.11.2012 do 31.05.2013, čo predstavovalo 1040 €, pričom vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu v mesiaci máj 2013 žalobca znížil o 20 € z dôvodu, že do bytu nebola dodávaná elektrina od 14.5.2013. Žaloba si uplatnil aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré pôvodne žiadal vo výške 9 % a následne ich upravil na 5,75 % a úroky požadoval od podania žaloby - od 31.05.2013.
Žalobca predložil potvrdenie od spoločnosti Bazoš SK a Top reality, ktoré ponúkali byty na prenájom a z ktorého vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalobca doložil doklady ohľadom dodávky energií do bytu, z ktorých vyplýva, že elektrina bola do bytu dodávaná do 14.5.2013 a plyn bol dodávaný do augusta 2013. Preto žalobca za mesiac máj 2013 požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 140 € oproti iným mesiacom, nakoľko byt bol polovicu mesiaca bez elektriny.
Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Neuznával vlastnícke právo žalobcu k bytu a mal zato, že spoločné priestory nemohli byť predmetom dražby a sporný byt č. 11 bol od 20.1.1997 len nájomným bytom. V časti späťvzatia žaloby súhlasil so zastavením konania. K uplatnenému nároku žalobcu uviedol, že byt za obdobie od 14.11.2012 do 31.5.2013, čo bolo predmetom konania, nebol plnohodnotný byt, nakoľko žalobca odpojil elektrinu a plyn a preto byt nebol v riadne užívania schopnom stave. Potvrdil, že elektrina bola odpojená 14.5.2013. Žalovaný zdôraznil aj tú skutočnosť, že riadne platil poplatky za byt v prospech SBD Rožňava a preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Žalovaný ďalej namietal vlastnícke právo žalobcu, nakoľko na dražbe 14.11.2012 bol udelený príklep len na predkupné právo k bytu na základe kúpy podielu na spoločných priestoroch a zariadeniach v bytovom dome. Žalovaný trval na tom, že žalobca má právo len od neho odkúpiť byt a teda môže byť len veriteľom. Elektrina v byte bola vypnutá v máji 2013 a v júni 2013 mu niekto nastrkal zápalky do zámku a preto sa do bytu nevedel dostať. Kým v byte býval, plyn bol funkčný. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a ak by súd dospel k inému záveru, navrhol rozhodnúť o trovách v zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že na strane žalovaného sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalovaný je sociálne odkázaný, bola mu priznaná právna pomoc a ustanovený právny zástupca a súd nech prihliadne aj na procesný neúspech žalobcu v časti, kde sa konanie zastavilo. Zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica 9C/66/2014, kde súd rozhodol v prospech žalovaného ohľadom zaplatenia zaplatených platieb v prospech SBD Rožňava za sporný byt a navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania 9C/66/2014, čo môže mať vplyv na rozhodovanie v prejednávanej veci. Žalovaný mal zato, že v konaní 9C/66/2014 súd konštatoval, že žalovaný je vlastníkom sporného bytu.
Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z uznesenia Okresného súdu Rožňava 6Er/484/2006-251 zo dňa 25.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.3.2013 vyplýva, že súd nevyhovel námietkam povinného proti udeleniu príklepu a schválil príklep udelený vydražiteľovi AZ Kapital s.r.o. Banská Bystrica na dražbe konanej 14.11.2012 na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. B. zapísanú na LV XXXX, parcela 875/12 - bytový dom s.č. 1662, vchod č. XX, byt č. 11 na II. poschodí za najvyššie podanie vo výške 19520,00 €.
Z výpisu LV č. XXXX, katastrálne územie B. platného k 23.5.2013 vyplýva, že vlastníkom bytu č. 11 na II. poschodí, vchod č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome na parcele 875/12, s.č. 1662, je vlastníkom bytu v podiele 1/1 a vlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 397/10000 AZ Kapital s.r.o. Banská Bystrica.
Z potvrdenia spoločnosti Bazoš.SK ohľadom prenájmu trojizbového zrekonštruovaného bytu v Rožňave o výmere 72 m2 vyplýva, že cena nájmu je 80 € + cca 220 € platby na bytové družstvo, elektrina, plyn.
Z inzerátu Top reality vyplýva, že je na prenájom trojizbový byt za 300 € mesačne vrátane poplatkov spojených s užívaním bytu.
Zo správy Katreniak realitné služby s.r.o. Rožňava vyplýva, že obvyklá cena nájmu v období od 2012 do 2013 za trojizbový byt v Rožňave bez služieb predstavovala sumu 150 € mesačne.
Zo správy Invest trade s.r.o. Rožňava vyplýva, že cena nájmu trojizbového bytu v rokoch 2012 a 2013 sa pohybovala od 120 do 160 € mesačne.
Zo správy od Východoslovenskej energetiky a.s. Košice vyplýva, že v spornom byte bol ukončený odber elektrickej energie dňa 14.5.2013.
Zo správy od SPP, a.s. Bratislava vyplýva, že listom zo dňa 12.8.2013 došlo k oznámeniu o ukončení zmluvného vzťahu o dodávke plynu.
Zo správy od SBD Rožňava vyplýva, že žalovaný od novembra 2012 hradil platby v prospech SBD za sporný byt v súlade s mesačným predpisom a za žiadané obdobie až do mája 2013 ich mal riadne uhradené.
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica 9C/66/2014-226 zo dňa 3.10.2014, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť vyplýva, že súd zaviazal AZ Kapital s.r.o. Banská Bystrica - žalovaného uhradiť K. J. - žalobcovi sumu 519,64 € z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca hradil poplatky v prospech SBD, ktoré na základe vyúčtovania boli zahrnuté na prospech žalovaného. Zo žaloby vyplýva, že bolo uplatňované obdobie od 1.7.2013 do 30.6.2014.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Výrok o zastavení konania o zaplatenie 279,82 € istiny s príslušenstvom sa opiera o ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca čiastočne zobral žalobu späť ohľadom istiny aj ohľadom úrokov z omeškania, s čím žalovaný súhlasil a preto bolo potrebné konanie v tejto časti zastaviť.
Výrok o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania sa opiera o ustanovenie § 109 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého:
(1) Súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12)
(2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Žalobca žiadal prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania 9C/66/2014 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, nakoľko toto konanie môže mať vplyv aj na túto prejednávanú vec. Bližšie zdôvodnenie však žalovaný neuviedol.
Predmetom tohto konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od novembra 2012 do mája 2013, nakoľko žalovaný neplatil nájom žalobcovi ako vlastníkovi bytu. V konaní 9C/66/2014 pred Okresným súdom Banská Bystrica prebieha spor medzi tými istými účastníkmi len v opačnom postavení
žalobcu a žalovaného, kde predmetom konania bolo zaplatenie náhrady škody, resp. podľa rozhodnutia súdu - vydanie bezdôvodného obohatenia za platby, ktoré realizoval K. J. v prospech SBD Rožňava, ale za obdobie od 1.7.2013 do 30.6.2014. Z toho vyplýva, že sa jedná o iný titul a iné obdobie, ktoré sa rieši v týchto sporoch a preto súd dospel k záveru, že je potrebné návrh na prerušenie konania zamietnuť, nakoľko výsledky konania 9C/66/2014 nemôžu mať nijaký zásadný význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci a ani sa v tomto konaní nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu.
Žalobca si uplatnil svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie sporného bytu od 14.11.2012 do 31.5.2013 a výšku bezdôvodného obohatenia žiadal priznať do výšky obvyklého nájmu, ktorú určil sumou 160 € za mesiac, okrem mesiaca máj 2013, kde požadoval sumu 140 € mesačne, nakoľko od 14.5.2013 do konca mesiaca do bytu nebola dodávaná elektrická energia.
Žalovaný s uplatnenou náhradou za bezdôvodné obohatenie nesúhlasil, nakoľko namietal to, že žalobca nebol vlastníkom bytu a naviac žalovaný platil všetky poplatky spojené s užívaním bytu v prospech SBD za sporné obdobie.
Súd dospel k záveru, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k spornému bytu č. 11 na II. poschodí v podiele 1/1 ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 397/10000 na základe udeleného príklepu na dražbe nehnuteľností dňa 14.11.2012 pred exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, pričom príklep bol následne schválený súdom uznesením 6Er/484/2006-251 zo dňa 25.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.3.2013.
Podľa § 150 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z.z., ďalej Exekučného poriadku:
(1) Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.
(2) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom sporného bytu, ako aj spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu ku dňu udelenia príklepu, teda ku dňu 14.11.2012. Od uvedeného dňa žalovaný ako bývalý vlastník už užíval nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobca so žalovaným uzavreli nájomnú zmluvu. Tým, že žalovaný užíval nehnuteľnosť žalobcu a za jej užívanie neplatil nájomné, vzniklo u neho bezdôvodné obohatenie tým, že bezplatne užíval nehnuteľnosť. Žalovaný sa bránil tým, že uhradil všetky platby v prospech SBD za sporné obdobie, za ktoré si žalobca uplatňoval svoje nároky a to od 14.11.2012 do 31.5.2012. Táto skutočnosť bola preukázaná aj správou SBD Rožňava, ktoré potvrdilo, že žalovaný v tomto období uhradil v zmysle predpisu poplatky spojené s užívaním bytu. Toto uznával aj žalobca a preto aj čiastočne zobral žalobu späť, keď si pôvodne uplatňoval aj tieto náhrady. Súd však konštatuje, že v súvislosti s užívaním bytu je potrebné upriamiť pozornosť na to, že vlastníkovi bytu vzniká povinnosť platiť poplatky spojené s užívaním bytu a to jednak poplatky do fondu opráv, zálohy za dodávané teplo, teplú a studenú vodu, stočné a podobne. V prípade, že byt užíva iná osoba ako vlastník na základe nájomnej zmluvy, účastníci tohto vzťahu sa majú možnosť dohodnúť okrem platenia poplatkov za služby spojené s užívaním bytu aj na nájomnom, teda na odplate za užívanie samotného bytu. Keďže v prejednávanej veci sa účastníci na nájomnej zmluve nedohodli a žalovaný neplatil žiadne platby v prospech žalobcu za to, že užíva jeho nehnuteľnosť, došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
U žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu, nakoľko užíval byt, ktorý na dražbe nadobudol žalobca a neplatil za jeho užívanie. Tým bol daný základ na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnená výška mesačného bezdôvodného obohatenia bola vyššia ako priemer obvyklého nájomného, ktoré sa platí v meste Rožňava v spornom období. Žalobca požadoval 160 € mesačne, pričom z predložených listinných dôkazov zabezpečených žalobcom alebo súdom vyplýva, že nájmy boli ponúkané od 80 € mesačne, 100 €, 120 €, 150 € až po 160 € mesačne. Priemerne tak predstavuje nájomné sumu 122 € mesačne (80+100+120+150+160 : 5 = 122). Súd preto dospel k záveru, že najspravodlivejšie zistenie výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za užívanie sporného bytu, keďže nedošlo k dohode o nájme, je použitie priemernej hodnoty nájmu z viacerých ponúk, ktorá sa približuje k trhovej a obvyklej cene nájmu. Súd teda priznal žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie za obdobie od 14.11.2012 do 30.11.2012 v sume 61 € ( jedna polovica z priemeru nájmov ) a po 122 € mesačne za mesiace december 2012 až apríl 2013. Za mesiac máj 2013 súd priznal žalobcovi náhradu za bezdôvodné obohatenie len vo výške 61 € z dôvodu, že od 14.5.2013 v byte nebola elektrická energia a teda nie je možné už považovať tento byt za plnohodnotný a preto bola priznaná len polovičná hodnota zo zisteného priemerného nájmu.
Súd teda v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (rozdiel medzi požadovanou sumou 1020 € a priznanou sumou 732 €). Zároveň súd zamietol aj nárok žalobcu na úrok z omeškania do 31.5.2013 do 10.6.2013 z dôvodu, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania so zaplatením tohto bezdôvodného obohatenia až od nasledujúceho dňa po dni, keď prebral od súdu žalobu vo veci samej, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by vyzval pred podaním žaloby žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a preto úroky z omeškania boli priznané až od 11.6.2013. Úroky z omeškania boli priznané v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Žalobca si pôvodne uplatnil zaplatenie sumy 1299,82 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. V časti zobral žalobu späť ohľadom sumy 279,82 € a úrokov z omeškania nad sumu 5,75 %. V tejto časti k späťvzatiu žaloby nedošlo kvôli správaniu sa žalovaného a preto v tejto časti by bol povinný hradiť trovy konania žalobca podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zároveň v časti žaloby s príslušenstvom bol nárok žalobcu zamietnutý a teda úspech žalobcu po odrátaní zastavujúcej a zamietavej časti by predstavoval len cca 56 % a úspech žalovaného by predstavoval 44 %. Pomerná náhrada trov konania by bola v prospech žalobcu vo výške 12 % z vynaložených trov. Súd však prihliadol na osobné a majetkové pomery oboch účastníkov, ako aj na predmet samotného sporu a dospel k záveru, že na strane žalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ho nezaviazal uhradiť náhradu trov konania, hoci aj v pomernej časti. Žalobca je totiž invalidným dôchodcom a osobou ŤZP a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s jeho zdravotným stavom. Preto súd dospel k záveru, že neprizná žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.