Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5To-105-2022.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/105/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. d) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.6.2022, č.k. 12T/4/2022-168, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.12.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase približne o 12.00 hod. dňa 06. 02. 2021 v C. na ulici D. E. XX v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, bez povolenia vnikol do bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na XX. F. uvedeného bytového domu, ktorého oprávneným užívateľom bola v tom čase poškodená G. H., a to tým spôsobom, že po tom, čo mu poškodená cez pootvorené vchodové dvere bytu odovzdala ich spoločného maloletého syna, a následne chcela vchodové dvere bytu zatvoriť, vložil svoju nohu medzi dvere a zárubňu, opretím sa do dverí, ktoré poškodená zvnútra tlačila a pokúšala sa ich zatvoriť tieto silou otvoril, vstúpil do vnútorných priestorov bytu, kde fyzicky napadol poškodeného F. I., potom zo stola zobral dva mobilné telefóny, pričom mobilný telefón zn. Apple IPhone XS 256 GB patriaci poškodenému F. I. vyhodil von oknom, v dôsledku čoho došlo k úplnému znefunkčneniu tohto mobilného telefónu, pričom týmto svojím konaním porušil domovú slobodu poškodenej G. H. a zničením mobilného telefónu spôsobil poškodenému F. I. škodu vo výške 300 Eur. Za to súd obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l), 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, a § 41 ods. 1 Trestného zákona, uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozhodol tiež o povinnosti nahradiť škodu poškodenému F. I.. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu: „1. Obžalovaný považuje napadnutý rozsudok za nesprávny v jeho všetkých výrokoch a vo všetkých výrokoch napadnutého rozsudku tento napáda odvolaním a odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. 2. Obžalovaný sa domnieva, že napadnutý rozsudok je nesprávny preto, že súd prvého stupňa dôsledne nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy a nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. 3. Súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie dňa 9.6.2022 a na tomto pojednávaní aj meritórne rozhodol horeuvedeným rozsudkom v neprítomnosti obžalovaného. Podľa názoru obžalovaného ale
neboli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku. Obžalovaný tvrdí, že o konaní hlavného pojednávania nevedel, následkom čoho sa mu odňala možnosť vykonávať svoje práva na hlavnom pojednávaní ( najmä byť prítomný pri vykonávaní dôkazov, právo vyjadrovať sa k nim, právo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por a pod.). Tým, že sa obžalovaný nezúčastnil hlavného pojednávania dňa 9.6.2022 nemohol eventuálne ani urobiť vyhlásenie o vine a domáhať sa zvýhodnenia páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý uznal vinu a súd jeho vyhlásenie prijal, prostredníctvom prípadného mimoriadneho zníženia trestu per analogiam podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4/ Trestného zákona. 4. Bez ohľadu na odvolaciu námietku uvedenú v bode 3 tohto odvolania považuje obžalovaný za nesprávny najmä výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn.: 12T/4/2022-168 zo dňa 09.06.2022. Obžalovaný sa domnieva, že súd prvého stupňa neprihliadol v dostatočnej miere na okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že medzi obžalovaným a poškodenou išlo a ide o partnerský vzťah, ktorý mal rôznu intenzitu (obžalovaný a poškodená striedavo spolu žili a rozchádzali sa; dokonca po skutku, ktorý je predmetom obžaloby v tomto konaní, opäť spolu žili) a konflikt dňa 6.2.2021 bol spôsobený žiarlivosťou obžalovaného a skutočnosťou, že nečakal, že pri príchode do bytu na ulici D. E. J. C. sa bude v byte nachádzať iný muž. Súd na jednej strane veľmi prísne vyhodnotil existenciu dvoch priťažujúcich okolností (teda, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čím mal zrejme na mysli rôzne časti incidentu dňa 6.2.2021 a že obžalovaný spáchal aj v minulosti iný trestný čin, hoci zaň bol potrestaný) a mal za to, že je tu daná iba jedna poľahčujúca okolnosť (priznanie obžalovaného), čo malo za následok zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ale na strane druhej nevenoval dostatočnú pozornosť horeuvedeným okolnostiam partnerského konfliktu obžalovaného s poškodenou. Taktiež súd neprihliadol k tomu, že hoci bol obžalovaný v minulosti odsúdený, bol mu uložený len podmienečný trest odňatia slobody a obžalovaný nikdy vo výkone trestu odňatia slobody nebol a teda je predpoklad, že uloženie nepodmienečného trestu sa ho dotkne podstatným spôsobom. Súd taktiež neprihliadol na následok trestného činu, keď síce obžalovaný mal poškodiť telefón F. I., ale rozsudkom bol zároveň zaviazaný k náhrade škody poškodenému a žiadna iná škoda na majetku alebo zdraví nevznikla. V zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Teda v zmysle citovaného ustanovenia zákona sa neprihliada len na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale aj na spôsob spáchania činu a jeho následok. V zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Preto je obžalovaný názoru, že ak súd veľmi dôsledne vyhodnotil existenciu priťažujúcich okolností a postupoval pri určení výmery trestu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, mal rovnako dôsledne zvážiť, či v vzhľadom na okolnosti prípadu nie je nepodmienečný trest 2 roky a 4 mesiace neprimerane prísny a či by na ochranu spoločnosti nepostačoval aj trest kratšieho trvania a tiež mimoriadne znížiť výmeru trestu (ktorej dolná hranica bola predtým zvýšená podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona) a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody kratší ako dva roky podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona. 5. Obžalovaný tiež namieta, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo mu nebol výkon trestu podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podľa § 51 Trestného zákona. Odôvodnenie súdu sa tejto otázky dotýka len okrajovo a všeobecne poukazom na predchádzajúce odsúdenie (ktoré ale bolo už zohľadnené pri výmere trestu ako priťažujúca okolnosť) 6. Súd tiež neuviedol, prečo neuložil obžalovanému niektorý z alternatívnych trestov príp. v kombinácii s podmienečným trestom. 7. Obžalovaný tiež namieta výrok o náhrade škody, pretože tento nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď poškodený I. najprv žiadal sumu 600 €, na ktorú si odhadom cenil poškodený mobil, vyšetrovateľ obstaral „odborné vyjadrenie“, ktoré ale podľa nášho názoru nevyhotovila osoba disponujúca patričnou kvalifikáciou (nejde o znalca, ide o podnikateľa K. L., ktorá ma ako predmet podnikania podľa M. zapísané činnosti: Záložne, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), prostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, prostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Samotná existencia takéhoto živnostenského oprávnenia ešte sama o sebe nepreukazuje,
že táto osoba by mohla vyhotovovať odborné vyjadrenia pre účely trestného konania. Naviac priamo z textu dotknutého vyjadrenia z 9.8.2021 vyplýva, že predmetný telefón bol ohodnotený bez jeho fyzickej ohliadky a to len z fotografie. Podľa nášho názoru mal súd odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilné konanie v celku. Vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn.: 12T/4/2022-168 zo dňa 09.06.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“ Prokurátor sa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní vzdal práva podať odvolanie. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Prokurátor považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné a to z dôvodu, že rozsudok okresného súdu je správny a zákonný vo vzťahu ku všetkým výrokom a preto podané odvolanie navrhuje podľa § 319 TP zamietnuť. Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody odvolania, ktoré uviedol písomne. Navrhuje, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia svojho obhajcu. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a proti výroku o treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď obžalovaného, svedkyne – poškodenej H., svedka – poškodeného F. I., odborné vyjadrenie. Obžalovaný v podanom odvolaní uvádza, že namieta rozsudok vo všetkých jeho výrokoch pretože je nesprávny, súd podľa neho dôsledne nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy a nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Bližšie však neuviedol, v čom konkrétne vidí nesprávnosť rozsudku, v čom konkrétne vidí nedôslednosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov a s ktorými konkrétnymi okolnosťami významnými pre rozhodnutie sa súd nevysporiadal. Konkrétne pochybenie videl procesnom postupe a v porušení podmienok na vykonanie hlavného pojednávania. Tvrdí, že na vykonanie pojednávania v neprítomnosti obžalovaného neboli splnené podmienky. Obžalovaný o hlavnom pojednávaní podľa obhajoby nevedel a tým mu bola odňatá možnosť vykonávať svoje práva na hlavnom pojednávaní, eventuálne aj urobiť vyhlásenie o vine. Odvolací súd zistil, že predvolanie na termín hlavného pojednávania na deň 9.6.2022 prevzal obžalovaný aj na adrese N. X, F. K. a prevzal si aj predovolanie, ktoré mu bolo zasielané na adresu O. P., K., ktoré bolo z dôvodu nezastihnutia adresáta na doručovacej adrese uložené na pošte, kde ho už adresát osobne prevzal. Obžalovaný neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by vyvrátili zistené skutočnosti, svedčiace o tom, že mu bolo predvolanie na termín hlavného pojednávania riadne doručené. Odvolací súdu zároveň konštatuje, že boli splnené aj ostatné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného. K námietke obžalovaného, že okresný súd nevysvetlil, prečo nebol podmienečne odložený výkon trestu a prečo neuložil trest alternatívny, krajský súd poukazuje na šiestu stranu štvrtý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde okresný súd správne poukázal na to, že obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienenčného odsúdenia za iný jeho trestný čin. Zároveň tiež uviedol, že má zato, že uložením alternatívneho trestu by nebol naplnený účel trestu. Obžalovaný namieta aj to, že súd nezohľadnil okolnosti prípadu, a to najmä skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou ide o patrnerský vzťah s rôznou intenzitou a zároveň skutočnosť, že konflikt bol vyvolaný žiarlivosťou obžalovaného, kedy nečakal, že sa po jeho príchode do bytu v byte bude nachádzať iný muž. Krajský súd vyhodnotil aj tieto námietky obžalovaného ako nedôvodné. Skutočnosť, že obžalovaný je s poškodenou v partnerskom vzťahu nie je v súlade so zistenými skutočnosťami, nakoľko poškodená vypovedala, že síce boli s obžalovaným v partnerskom vzťahu, ale kvôli útokom obžalovaného voči nej, kvôli tomu, že si našiel milenku a začal užívať drogy sa s ním poškodená rozišla, viackrát na neho musela v minulosti volať políciu a podávala na neho trestné oznámenia kvôli zverejneniu intímnych fotiek a za neplatenie výživného. Je teda zrejmé, že súčasný kontakt obžalovaného s poškodenou sa uskutočňuje len z dôvodu kontaktu obžalovaného s jeho synom. To ho však v žiadnom prípade neoprávnňuje a vôbec už neospravedlňuje k takému konaniu, akého sa dopustil podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku. Krajskému súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu má byť obžalovanému zohľadnené v jeho prospech jeho žiarlivostné konanie, keď už nie je s poškodenou v partnerskom vzťahu. Svedčí to skôr o nezvládaní emócií obžalovaného a neschopnosti ovládať svoje konanie, bez toho, aby ho ktokoľvek akýmkoľvek spôsobom vyprovokoval. Obžalovaný sa dopustil agresívneho chovania voči matke svojho syna a jej priateľovi bez zjavnej príčiny, napriek tomu, že mu poškodená riadne odovzdala syna, a dopustil sa ho zjavne bez ohľadu na to, aké môže mať toto správanie na neho vplyv. Ak argumentuje, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody sa ho dotkne podstatným spôsobom, keďže ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody, krajský súd pripomína, že účelom trestu je pôsobiť na obžalovaného. Jedna z funkcií trestu je aj funkcia represívna. Na obžalovaného nepôsobil výchovným spôsobom predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody. V skúšobnej dobe sa dopustil protiprávneho konania, pričom na ukladaný trest nemá mať prečo vplyv okolnosť, že obžalovaný mal síce poškodiť telefón F. I., ale zároveň bol zaviazaný k náhrade škody, ani to, že žiadna iná škoda na majetku a zdraví nevznikla.
Z uvedených dôvodov nemožno považovať uložený trest za neprimenrane prísny. Trest bol ukladaný pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 194 ods. 2 Trestného zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností. Záverom krajský súd uvádza, že skutkové zistenia okresného súdu nie sú ani nejasné, ani neúplné, ani nevzbudzujú pochybnosti o svojej správnosti. Jeho závery sú logické, okresný súd vzal na zreteľ všetky okolnosti. Skutočnosti, ktoré pokladá za preukázané, nie sú v rozpore so správnym hodnotením dôkazov, tieto vyplývajú z dôkazov vykonaných pred súdom. Okresný súd pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j. vyhodnotil ich podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia. Odvolací súd nemá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko závery okresného súdu považuje za správne. Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z prvostupňového rozsudku. Rovnako správne postupoval aj okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému a uložil tomuto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter celkovej trestnej činnosti. Okrem už vyššie uvedeného treba poukázať na to, že obžalovaného nemožno označiť za osobu, ktorá viedla doposiaľ riadny život, keďže okrem predchádzajúceho odsúdenia bol aj 24 krát priestupkovo prejednávaný. Správny je aj výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku voči spôsobilosti odborného vyjadrenia zákonným spôsobom ovplyvniť skutkové zistenie ohľadom hodnoty poškodenej veci, následne výšky škody a výroku o povinnosti nahradiť ju poškodenému. Obžalovaný namieta, že sa nejednalo o znalca. Podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, sa výška škody určuje jednak na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy – teda ide o dobornú činnosť podľa § 141 Trestného poriadku, jednak na podklade znaleckého posudku – ide o znaleckú činnosť. V trestnom konaní vedenom proti obžalovanému B., určenie výšky škody na poškodenom mobilnom telefóne, o ktorom obaja poškodení zhodne vyhlásili, že bol kupovaný cez inzerát, obaja označili typ telefónu, aj cenu za ktorú mal byť kúpený v decembri 2020, nie je tak zložitou skutočnosťou, ktorej objasnenie by si vyžadovalo pribratie znalca na podanie znaleckého posudku. Obhajoba nespochybnila žiadnou konkrétnou námietkou spôsobilosť autora odborného vyjadrenia. Spôsobilá nie je ani námietka, že hodnotenie telefónu, ktorý sa následkom konania obžalovaného rozbil a stal nepoužiteľným, sa vykonalo na základe fotodokumentácie vyhotovenej vyšetrovateľom Policajného zboru. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.