Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Csp-20-2024.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Subarea
17Csp/20/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, právne zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom advokátskej kancelárie FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom C. XXX/XX, D., štátnemu občanovi E. republiky, o zaplatenie 53,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17Csp/20/2024 zo dňa 18.03.2024.
II. Súd v y h l a s u j e , že vo veci nemá právomoc.
III. Súd konanie z a s t a v u j e .
IV. Žalobcovi s a v r a c i a súdny poplatok vo výške 6,50 eur, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a.s..
V. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 53,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53,99 eur od 18.11.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že sporové strany uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.01.2021, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Strany si v zmluve dohodli povinnosť žalovaného platiť ročné poistné vo výške 92,56 eur štvrťročne, no žalovaný túto povinnosť porušil. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 19.10.2021, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom období bola dohodnutá v termíne 18.10.2021. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 17.11.2021 v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy uplatnil žalobca podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 18.11.2021, teda od nasledujúceho dňa po dni zániku poistenia, t.j. odo dňa 18.11.2021. 2. Dňa 18.03.2024 vydal tunajší súd platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia zaplatiť žalobcovi 53,99 eur s príslušenstvom ako aj trovy konania, alebo podať v tej istej lehote odpor. 3. Podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému
uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. 4. Podľa § 266 ods. 1,3 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk. Ak ho nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu. Keďže vydaný platobný rozkaz v danej veci nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk , súd ho týmto uznesením zrušuje v plnom rozsahu. 5. Po začatí konania súd lustráciou v registri obyvateľov SR a dopytom na oddelenie cudzineckej polície PZ Trenčín zistil, že žalovaný je občanom E. republiky, ktorý má od 08.10.2019 udelený prechodný pobyt na území SR, platný do 08.08.2021 na účel zamestnania, na adrese C. XXX/XX, F.. V zmysle § 23 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 131 k ods. 1 zákona o pobyte cudzincov žalovaný má stále platný pobyt na území Slovenskej republiky. 6. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 8. V prípade, že v konaní vystupuje strana sporu, ktorá má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. 9. Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie. 10. Súd konštatuje, že v prípade slovenského konania vo veci spotrebiteľskej zmluvy/sporu sa uplatní Nariadenie EP a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), ktoré je univerzálne aplikovateľné. Univerzálna aplikácia vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C – 412/98 Group Josi a C – 281/02 Owusu). To znamená, že aj keď ide o E. občana, slovenský súd si založí právomoc podľa ustanovení tohto nariadenia. V oboch prípadoch ide o spotrebiteľský spor, preto je potrebné postupovať podľa kapitoly II, oddielu IV, čl. 18 ods. 2 nariadenia. 11. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia EP a Rady EÚ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 6 ods. 1 citovaného nariadenia, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je stanovené v článku 18 ods. 1, čl. 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25. V prípade, že si súd nevie založiť právomoc podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia z dôvodu, že žalovaný nemá bydlisko na Slovensku, ani v inom členskom štáte, bude teda postupovať podľa čl. 6 nariadenia a teda aplikuje svoje vnútroštátne právo, t. j. ZMPS. Právomoc súdu na konanie v takomto prípade je teda potrebné založiť na základe zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko E. republika nie je členským štátom Európskej únie a medzi Slovenskou republikou a E. republikou nie je uzatvorená medzinárodná zmluva upravujúca právomoc súdov. 12. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci 13. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 14. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. 15. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný je občanom E. republiky, ktorý má od 08.10.2019 povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Zo žaloby a k žalobe pripojených listín je zrejmé, že predmet sporu má občianskoprávny, spotrebiteľský charakter. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný má evidovaný prechodný pobyt na adrese C. XXX/XX, D.. Pri určovaní právomocí
súdu je potrebné postupovať podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého kritériom na určovanie právomoci je bydlisko, prípadne sídlo žalovaného. Žalovaný má síce hlásený prechodný pobyt na vyššie uvedenej adrese v okrese F., avšak bydliskom podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 40/2014 sa rozumie miesto, kde sa osobne skutočne zdržiava. Zo spisu má súd za preukázané, že žalovaný sa na území Slovenskej republiky skutočne zdržiaval od 20.09.2019 do 30.11.2020, kedy bol vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec spoločnosti C. E., E. so sídlom G. H. X, F., resp. do presne nezisteného mesiaca v roku 2023, kedy sa z adresy prechodného pobytu na sídlisku D. odsťahoval. Odvtedy už podľa zistenia OO PZ v Trnave na území Slovenskej republiky nepracuje a podľa vyjadrenia OO PZ v Trnave sa na adrese C. XXX/XX, D. nezdržuje. Od pracovníkov, ktorí majú na starosti ubytovanie na sídlisku D. bolo prostred. OO PZ v Trnave zistené, že žalovaný ukončil na tejto adrese nájomnú zmluvu v presne nezistenom mesiaci roku 2023. Z oznámenia OO PZ v Trnave tiež vyplýva, že ďalším šetrením bolo zistené, že žalovaný mal ukončiť aj pracovný pomer v spoločnosti E. E. a jeho terajší pobyt nie je známy. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v čase podania žaloby nemal, ani v súčasnosti nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto slovenský súd nemôže založiť právomoc podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd nezistil, že by medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o právomoci súdu v prípade riešenia sporov v zmysle § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Preto slovenský súd nemôže založiť právomoc ani postupom podľa tohto ustanovenia. 16. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu. 17. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. 18. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v E. republike. 19. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku 16,50 EUR zo žaloby, kráteného o 10 eur, t.j. vo výške 6,50 eur. Súd preto krátený súdny poplatok vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi. Súdny poplatok vráti žalobcovi spoločnosť Slovenská pošta a.s. ako prevádzkovateľ systému (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.). 20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP, kedy mal zato, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, no keďže zo spisu žalovanému žiadne trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti výroku I., II. a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku III. a V. tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
- a) ktorému súdu je určené,
- b) kto ho robí,
- c) ktorej veci sa týka,
- d) čo sa ním sleduje a
- e) podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli é v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).