Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-20-2014.pdf
PDF · 94.04 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. Pavel Vladovič - Interim Management, s miestom podnikania Bratislava, Popovova 3347/19, IČO: 45 696 560, právne zastúpený JUDr. Milan Bányi, advokát, so sídlom Veľký Meder, Nám. B. Bartóka 5, proti žalovanému: KOVOTVAR, výrobné družstvo, so sídlom Kúty, Železničiarska 830, IČO: 00 167 461, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Doležal & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, IČO: 47 253 371, o zaplatenie 7.800 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 8 Cb/1/2013 zo dňa 18.11.2013, t a k t o
rozhodol:
Krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 294,45 eur na účet právneho zástupcu Doležal & Partners, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Senica (ďalej len súd prvého stupňa) v celom rozsahu zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 7.800 eur s príslušenstvom z titulu škody, ktorá mu vznikla neplatným, jednostranným ukončením zmluvného vzťahu účastníkov konania ako účastníkov Zmluvy o poskytovaní služieb odbornej pomoci a spolupráci zo dňa 22.12.2010. Podľa žalobcu škoda vznikla tým, že žalovaný mu neumožnil poskytovať zmluvne dohodnuté plnenie, v dôsledku čoho nemohol fakturovať dohodnutú odmenu. Právne bol žalobný nárok opretý o zmluvné dojednanie článok 6 bod 4, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak ktorejkoľvek zmluvnej strane vznikne škoda v dôsledku porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou, má právo poškodená strana vymáhať a požadovať zaplatenie skutočnej škody, ktorej výška je ohraničená sumou 7.800 eur bez DPH. Žaloba ďalej poukazovala na neplatné skončenie zmluvy zo strany žalovaného, keďže v prípade zmluvy uzavretej na dobu určitú s taxatívne stanovenými dôvodmi pre odstúpenie od zmluvy (podstatné porušenie zmluvných podmienok definované v článku 6), nevzniklo účastníkovi zmluvy právo o odstúpenie z akéhokoľvek iného dôvodu. Na neplatnosti ukončenia zmluvy zotrvával bez ohľadu na skutočnosť, že listom žalovaného zo dňa 01.03.2011 označeným ako Ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb odbornej pomoci a spolupráci bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný sa nachádza v reštrukturalizačnom procese, všetky povinnosti, ktoré mu zo zmluvy zo dňa 01.03.2011 vyplývajú si splní a dňom 01.03.2011 zanikajú všetky vzájomné práva a povinnosti účastníkov konania, pričom tento list bol podpísaný štatutárnou zástupkyňou žalovaného ako výkonnou riaditeľkou a zároveň žalobcom s uvedením dátumu 01.03.2011. Takáto písomnosť nemôže byť považovaná za platné ukončenie uzavretého zmluvného vzťahu bez ohľadu na to, že následne e - mailom zo dňa 01.03.2011
žalobca oboznámil viacerých spolupracovníkov - zamestnancov žalovaného, že dňom 01.03.2011 bola rozviazaná zmluva o spolupráci a preto nemôže za žalovaného riešiť žiadne záležitosti.
Súd prvého stupňa vyhodnotil tieto skutočnosti v nadväznosti na zistenie, že k ukončeniu zmluvného vzťahu podľa žalovaného došlo dňa 01.03.2011, pričom v ďalšom období už žalobca nefakturoval dojednané mesačné odmeny, rovnako ani sa nedomáhal prideľovania práce. Zohľadnil svedeckými výpoveďami zistené skutočnosti, že vzhľadom na vstup žalovaného do reštrukturalizácie a zabezpečenie pracovníčky vykonávajúcej účtovnícku činnosť, čo bola jedna z náplní činnosti žalobcu, odpadol dôvod na trvanie zmluvy. Ustálil, že žalobný nárok je nedôvodný predovšetkým z toho titulu, že zmluvné dojednanie, o ktoré bola opretá žaloba upravovalo iba nárok na náhradu skutočnej škody (článok 6 ods. 4 Zmluvy zo dňa 22.12.2010), pričom z obsahu žalobného návrhu a celého priebehu konania (v ktorom bol žalobca zastúpený právnym zástupcom) je zrejmé, že predmetom nároku nie je reálna škoda, pretože táto nebola tvrdená, ani preukazovaná, ale jedná sa o uplatnenie ušlého zisku (t.j. nároku, ktorý by vznikol, keby žalobca naďalej vykonával činnosť v zmysle Zmluvy zo dňa 22.12.2010).
V nadväznosti na riešenie otázky, či zo strany žalovaného mohlo dôjsť k protiprávnemu ukončeniu zmluvy súd prvého stupňa poukázal na výsledky podrobného zisťovania, ktoré tomu nenasvedčujú, avšak za zásadné považoval nepreukázanie vzniku skutočnej škody a na základe tohto záveru žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov, že pri rozhodovaní súdu prvého stupňa došlo k zásadnému pochybeniu v tom, že súd nerešpektoval svoju zákonnú povinnosť posúdiť úkon žalobcu (žalobný návrh) podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený. Za rozhodujúce považuje, že petit žaloby je správny, pretože obsahuje iba nárok na zaplatenie určitej sumy. Z obsahu je nepochybné, že požadoval vyplatenie časti odmeny, na ktorú mal nárok podľa uvedenej zmluvy. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (bez uvedenia čísla) z publikovaného komentára Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého každý procesný úkon je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, t.j. podľa toho, ako bol navonok prejavený, nie podľa toho, či je medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho skutočný súhlas, pričom ani podstatný omyl účastníka medzi tým čo procesným úkonom prejavil a tým, čo ním chcel prejaviť nemá (na) účinnosť procesného úkonu žiadny vplyv. Ak dôjde k späťvzatiu žaloby, súdu nemožno ho odvolať. Z tohto znenia vyvodil, že pri rozhodovaní súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu a on sa obeťou vlastného nesprávneho výkladu ukončenia zmluvy stal obeťou, pretože si uplatnil len 7.800 eur, použijúc obmedzenie podľa článku 5 ods. 2 Zmluvy, aj keď mohol požadovať plnú náhradu pracovnej odmeny za 10 mesiacov. Zdôraznil význam toho, že v konaní došlo k neplatnému ukončeniu zmluvy v rozpore s § 344 ObZ., v zmysle ktorého možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ak to ustanovuje zmluva alebo zákon. K podpisu na liste žalovaného zo dňa 01.03.2011 (ukončenie zmluvy) uviedol, že týmto listom nedošlo k ukončeniu zmluvy, on list podpísal len ako potvrdenie o prevzatí listu, nie ako súhlas s obsahom listu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 03.03.2014 žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko súd postupoval v súlade so zákonom, keď správne klasifikoval uplatnený nárok žalobcu, ako požiadavku na náhradu škody v podobe ušlého zisku, pričom zdôraznil, že uzatvorená zmluva o spolupráci automaticky nezakladá nárok žalobcu na prideľovanie práce v určenom rozsahu, ani ňou nie je určená povinnosť poskytnutia čo len minimálneho množstva služieb za určené obdobie a zaplatenia odmeny v minimálnej výške. Aj bez ohľadu na otázku platnosti, či neplatnosti ukončenia zmluvy o spolupráci nevzniká a nie je možné akýmkoľvek právne podloženým spôsobom automaticky nárokovať zmluvnú odmenu a v nadväznosti na to ani náhradu ušlého zisku podloženého reálnymi nárokmi a podporeného riadnymi účtovnými dokladmi, kalkuláciou. Zdôraznil, že zmluvné dojednanie článku 6 bod 4) umožňuje domáhať sa iba skutočnej škody v rámci stanoveného limitu. Je preukázané, že za uvedené obdobie žalobca žalovanému služby fakticky neposkytoval, ak by bol žalobný návrh posudzovaný ako nárok zaplatenie pracovnej odmeny, muselo by byť preukázané reálne vykonanie prác. Okrem toho nárok je v odvolaní uvádzaný ako nárok na zaplatenie „určitej sumy“, je teda nedostatočne špecifikovaný, žalobca nie je schopný svoje nároky platne vymedziť a spochybňuje aj vlastnú aktívnu legitimáciu a neuniesol dôkazné bremeno. Nie je dôvodný ani poukaz na nesprávnu aplikáciu § 41
ods. 2 O.s.p., pretože rozhodujúce je dôkazné bremeno žalobcu a jeho povinnosť preukázať existenciu uplatneného nároku. K otázke prípadného posúdenia neplatnosti ukončenia zmluvy o poskytovaní služieb zdôraznil, že vzhľadom na vzdelanie a postavenie žalobcu, oblasť jeho pôsobenia a znalosť významu právnych dokumentov sa dá od neho rozumne očakávať, že pred podpisom dokumentu je schopný reálne vyhodnotiť dôsledky svojho prejavu vôle. Okrem toho zdôraznil, že v konaní absentuje všetky tri základné predpoklady uplatňovania nároku na náhradu škody, nebol preukázaný ani len vznik škody, čo svedčí o nedôvodnosti uplatneného nároku.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle ust. § 212, § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 344 ObZ.
Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 263 ods. 1 ObZ.
Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
Podľa § 373 ObZ.
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 ObZ.
Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 41 ods. 2 O.s.p.
Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Z obsahu žalobného návrhu vyplynulo, že žalobný nárok na zaplatenie 4.800 eur sa zakladal na skutočnosti, že v zmysle Zmluvy zo dňa 22.12.2010 uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom služieb odbornej pomoci a spolupráce bolo dojednané, že v prípade vzniku škody dôsledku porušenia povinnosti zmluvnej strany má druhá strana právo vymáhať zaplatenia skutočnej škody vo výške maximálne 7.800 eur bez DPH. Žalobca uviedol, že neumožnením poskytovania plnenia žalovanému a to porušením povinnosti žalovaným mu vznikla škoda vo výške 7.800 eur bez DPH. V časti žaloby označenej "II. právne" poukázal na právnu úpravu § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a zdôraznil, že odo dňa 01.03.2011, kedy podľa jeho právneho názoru žalovaný nezákonne ukončil zmluvný vzťah, mu znemožnil vykonávať plnenie z predmetnej zmluvy, čím mu spôsobil škodu, v nadväznosti na čo si uplatnil nárok na náhradu škody v maximálnom rozsahu v zmysle článku 6 bod 4). Zdôraznil, že zmluva uzavretá na dobu určitú mohla byť ukončená odstúpením od zmluvy iba z taxatívne stanovených dôvodov uvedených v zmluvnom dojednaní.
Súd prvého stupňa sa v priebehu dokazovania zaoberal obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci, uzavretej žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom, dňa 22.12.2010, v zmysle ktorej bola v čl. 4 medzi účastníkmi dojednaná za poskytované služby a výkony podľa zmluvy mesačná odmena vo výške 2.200 eur bez DPH mesačne pri počte 5 odpracovaných dní v každom týždni mesiaca a 8 hodinovom pracovnom dni s tým, že podkladom pre stanovenie odmeny a vyúčtovanie jej výšky bude počet odpracovaných dní u objednávateľa. Rovnako bolo v článku 4 odsek 5 definované, čo je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy v prípade porušenia povinností zo strany objednávateľa (nezaplatenie dohodnutej odmeny), v článku 6 boli dojednané právo strán na odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy druhou stranou, pričom bolo zadefinované, čo sa považuje za podstatné porušenie zmluvy.
V konaní bolo preukázané, že v nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný vstúpil do reštrukturalizácie, listom zo dňa 01.03.2011 nazvaným Ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci, podpísaným za žalovaného výkonnou riaditeľkou a žalobcom osobne bolo skonštatované ukončenie zmluvy dňom 01.03.2011, bol skonštatovaný zánik všetkých vzájomných práv a povinností a bola skonštatovaná povinnosť odovzdať zverené osobné motorové vozidlo zodpovednému zástupcovi žalovaného.
Súd prvého stupňa zisťoval, či po dátume 01.03.2011 bola naďalej žalobcovi prideľovaná práca, či sa domáhal prideľovania práce, či nejakú prácu vykonával, resp. či nejakú prácu fakturoval. Žiadna z týchto skutočností nebola potvrdená. Naopak bolo zistené, že vzhľadom na vstup do reštrukturalizácie a skutočnosť, že u žalovaného bola prijatá a zaškolená pracovníčka na výkon účtovníckej agendy, čo bola súčasť pracovnej činnosti žalobcu ako riaditeľa ekonomického úseku v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve, odpadol dôvod na ďalšie zamestnávanie zamestnávať žalobcu. Z dokazovania vyplynulo, že v období od 01.03.2011 do 01.03.2012 nijakým spôsobom žalobca nedal najavo, že by nesúhlasil, resp. považoval za neplatné skončenie zmluvného vzťahu, resp., že by sa domáhal prideľovania práce alebo si nejakú vykonávanú prácu pre žalobcu fakturoval.
Súd prvého stupňa na základe zistených skutočností vyhodnotil nárok ako jednoznačne uplatnený nárok na náhradu škody v zmysle článku 6 odsek 4 Dohody, pričom vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a obsah vyjadrení účastníkov zrejme mal predstavovať nárok na náhradu za ušlý zisk. Tento nárok nebol považovaný za dôvodný, pretože zmluva o spolupráci upravuje iba nárok na náhradu skutočnej škody, (zmenšenie majetku) ktorá preukázateľne žalobcovi nevznikla, tento ju ani netvrdila ani nepreukazoval. Čo sa týka nároku na náhradu ušlého zisku súd skonštatoval, dokonca ani prípadné porušenie zmluvnej povinnosti a následný vznik ušlého zisku je irelevantné, nakoľko zmluvne je upravený iba nárok na náhradu skutočnej škody.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v otázke nedôvodnosti uplatnenia nároku v nadväznosti na obsah Zmluvných dojednaní, ktorými sa spravovala Zmluva o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci, ktorá pre prípad vzniku skutočnej škody v dôsledku (tvrdeného) porušenia povinnosti druhej zmluvnej strany upravuje právo výlučne na náhradu skutočnej škody v maximálnej výške 7.800 eur bez DPH. Skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch žalobcovi nevznikla, a ani to netvrdil. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že vzhľadom na okolnosti, keď Zmluvu uzavreli dva podnikateľské subjekty považuje v súlade s ust. § 263 ods. 1 ObZ za dôvodné striktne rešpektovať obsah zmluvných dojednaní. K otázke teoretického nároku na ušlý zisk v žalobou určenom rozsahu pripomína, že vzhľadom na dojednanie čl. 4 ods. 2 Zmluvy o podkladoch pre stanovenie odmeny nie je nijako odôvodnená jeho výška, bez ohľadu na to, že žalovanému nevyplýva zo Zmluvy povinnosť prideľovať prácu v maximálnom dojednanom rozsahu a dokonca ani povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu uzavretom na dobu určitú do 31.12.2011.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnutý rozsudok potvrdil (§ 219 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd postupom v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu účelne
vynaložených trov odvolacieho konania v sume 294,45 eur pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. z odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) , vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 eur, paušálnej náhrady 8,04 eur, DPH z priznanej náhrady trov 49,07 eur.
Celú priznanú náhradu trov konania v sume 294,45 eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v X. X., a.s., VS XXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.