Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cb-1-2013.pdf
PDF · 121.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Boženou Sukupčákovou v obchodnej veci žalobcu: Ing. Pavel Vladovič - Interim Management, miesto podnikania Bratislava - Dúbravka, Popovova 3347/19, IČO: 45 696 560, právne zast.: JUDr. Milan Bányi, advokát so sídlom Veľký Meder, Nám. B. Bartóka 5, proti žalovanému: KOVOTVAR, výrobné družstvo, so sídlom Kúty, Železničiarska 830, IČO: 00 167 461, právne zast.: Chýský & Doležal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 9, o zaplatenie 7.800,- € s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a to sumu 2.940,79 € ako náhradu trov právneho zastúpenia a sumu 468,- € ako náhradu iných trov konania, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a to obchodnej spoločnosti Chýský & Doležal, s.r.o.
odôvodnenie:
Žalobca podal proti žalovanému na Okresnom súde Senica dňa 1.3.2012 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 7.800,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh žalobca odôvodnil tak, že žalovaný neplatne, jednostranne ukončil zmluvný vzťah účastníkov konania, a to zmluvu o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci zo dňa 22.12.2010, a žalobcovi spôsobil škodu tým, že mu neumožnil poskytovať žalovanému plnenie v zmluve dohodnuté, v dôsledku čoho žalobca nemohol žalovanému fakturovať dohodnutú odmenu. Neplatné ukončenie zmluvy žalobca odôvodnil tým, že táto bola dohodnutá na dobu určitú od 1.1.2011 do 31.12.2011, a jediným možným predčasným spôsobom jej ukončenia bolo odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných podmienok druhou zmluvnou stranou. K takémuto odstúpeniu od zmluvy podľa žalobcu nedošlo, nakoľko žalovaný iba jednostranne, teda bez písomnej dohody oboch zmluvných strán, oznámil žalobcovi ukončenie zmluvy. Keďže žalovaný týmto svojím konaním porušil svoje zmluvné povinnosti, má žalobca v zmysle zmluvy právo žiadať od žalovaného zaplatenie skutočnej škody, ktorá mu tým vznikla, a to maximálne vo výške 7.800,- € bez DPH.
Súd vo veci vydal dňa 5.10.2012 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor odôvodnený vo veci samej. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobou uplatnenú pohľadávku neuznáva a považuje ju za neoprávnenú. Podľa žalovaného k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo na základe vzájomnej dohody žalobcu a žalovaného, keď celá záležitosť bola so žalobcom osobne prerokovaná a žalobca s ukončením spolupráce súhlasil, čo potvrdil aj svojím podpisom na dokumente z 1.3.2011, ktorým bola zmluva medzi účastníkmi konania vzájomne ukončená. Tiež prostredníctvom e-mailu žalobca niektorým svojím spolupracovníkom oznámil, že spolupráca medzi ním a žalovaným bola ukončená, z čoho podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol s
ukončením spolupráce so žalovaným uzrozumený a súhlasil s tým. Zároveň žalovaný uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych zmluvných povinností, nakoľko skutočnosť, že žalovaný nezadával žalobcovi prácu podľa zmluvy, takýmto porušením nie je, a zo zmluvy takýto záväzok žalovaného ani nevyplýva. Podľa žalovaného tiež nebol preukázaný vznik škody na strane žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci zo dňa 22.12.2010 a jej dodatkom zo dňa 28.1.2011, listom žalovaného - ukončením zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci zo dňa 1.3.2011, e-mailovou správou žalobcu zo dňa 1.3.2011, výsluchom žalobcu, výsluchmi predsedníčky predstavenstva žalovaného G.. P. S. a podpredsedu predstavenstva žalovaného O. L., výsluchmi svedkov Ing. G. L. Y. P. O., pracovnou zmluvou zo dňa 1.12.2010 uzatvorenou medzi P. O. a žalovaným, a listom JUDr. P. P.Č., správcu z 27.9.2013, a zistil tento stav veci:
Zo zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci zo dňa 22.12.2010 a jej dodatkom zo dňa 28.1.2011 mal súd preukázané, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili medzi sebou dňa 22.12.2010 písomnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému odbornú pomoc, služby a spoluprácu pri zabezpečení vedenia a riadenia ekonomického úseku žalovaného, a to za odplatu/odmenu v sume 2.200,- € bez DPH mesačne pri počte 5 odpracovaných dní v každom týždni mesiaca a 8 hodinovom pracovnom čase. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2011 do 31.12.2011. Bolo dojednané, že každá zo zmluvných strán má právo od zmluvy odstúpiť, ak druhá zmluvná strana podstatným spôsobom zmluvu poruší. Podstatným porušením zmluvy zo strany žalovaného sa rozumelo nezaplatenie dohodnutej odmeny alebo jej časti v lehote jej splatnosti, neposkytnutie pravdivých údajov alebo zamlčanie podstatných skutočností, a porušenie záväzku mlčanlivosti. Zároveň bolo dojednané, že ak ktorejkoľvek zo zmluvných strán vznikne škoda v dôsledku porušenia povinností druhou zmluvnou stranou, má táto právo vymáhať a požadovať zaplatenie skutočnej škody, ktorej výška je ohraničená sumou 7.800,- € bez DPH. Zmluva bolo oboma zmluvnými stranami riadne podpísaná a opatrená odtlačkom pečiatky žalovaného.
Z listu žalovaného zo dňa 1.3.2011, označeného ako ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci z 22.12.2010, a to k 1.3.2011 z dôvodu, že žalovaný sa nachádza v reštrukturalizačnom procese. Žalovaný v liste uviedol, že všetky jeho povinnosti, ktoré mu zo zmluvy do 1.3.2011 vyplývajú, si splní, a dňom 1.3.2011 zanikajú všetky vzájomné práva a povinnosti účastníkov konania. List žalovaného bol podpísaný Ing. P. S. ako výkonnou riaditeľkou žalovaného, a bol podpísaný tiež žalobcom s uvedením dátumu pri jeho podpise 1.3.2011.
Elektronickou, e-mailovou správou žalobcu zo dňa 1.3.2011 mal súd preukázané, že žalobca oznámil viacerým svojim subjektom/spolupracovníkom, že dňom 1.3.2011 bola rozviazaná zmluva o spolupráci medzi ním a žalovaným, a preto už žalobca nemôže za žalovaného riešiť žiadne záležitosti.
Z výsluchu žalobcu súd zistil, že škoda vymáhaná žalobou mu bola spôsobená konaním žalovaného, ktorý mu od 1.3.2011 na základe svojho jednostranného rozhodnutia prestal prideľovať prácu a platiť dohodnutú odmenu, pričom však zmluvu bolo možné ukončiť iba vzájomnou dohodou. Podľa žalobcu s ním za žalovaného nikto nerokoval, ale za ním prišla do kancelárie Ing. P. S., ktorá vtedy vykonávala funkciu výkonnej riaditeľky, položila mu na stôl list žalovaného dátumovaný dňa 1.3.2011 a označený ako ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci, a povedala mu, nech si ho prečíta, a odišla. Žalobca bol obsahom listu prekvapený a Ing. S. sa ani nespýtal, prečo žalovaný vzťah s ním chce ukončiť. Žalobca nikdy s takýmto skončením zmluvy nesúhlasil, žalovaný s ním nijakým ďalším spôsobom o skončení zmluvného vzťahu nerokoval, a pokiaľ ide jeho podpis na liste žalovaného z 1.3.2011, ktorý mu Ing. S. doručila, týmto podpisom žalobca len potvrdil, že list prevzal. Podľa žalobcu nespokojnosť s jeho prácou nikto zo strany žalovaného neprejavil a s podriadenými ani s inými spolupracovníkmi žiadne nedorozumenia nemal. Žalobca poukázal na to, že pred uzavretím zmluvy so žalovaným mal uzavretú podobnú zmluvu o poskytovaní služieb s obchodnou spoločnosťou TM Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorá pripravovala žalovaného na proces reštrukturalizácie. V auguste 2010 dala výpoveď ekonomická riaditeľka žalovaného a žalobca vlastne nastúpil na jej miesto,
a to ako zmluvný partner TM Partners, s.r.o., ktorá bola zasa zmluvným partnerom žalovaného. V tom období nebol u žalovaného iný pracovník, ktorý by bol schopný a ochotný tieto činnosti vykonávať. Zmluva medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou TM Partners, s.r.o. bola dohodnutá do 31.12.2010, ale keďže bol žalovaný v reštrukturalizácii a bolo treba dokončiť určité práce, bola so žalobcom uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sporu účastníkov konania. Žalobca reštrukturalizačný plán žalovaného aj dokončil, dňa 28.2.2011 poslal jeho poslednú súčasť reštrukturalizačnému správcovi, a zrejme aj výboru veriteľov. Žalobca predpokladal, že minimálne do definitívneho prijatia reštrukturalizačného plánu ho žalovaný bude potrebovať, a preto žalobca nevedel uviesť, čo žalovaného viedlo k ukončeniu zmluvy týmto spôsobom.
Z ďalšieho výsluchu žalobcu súd zistil, že pokiaľ ide o ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, tak deň pred doručením tohto písomného prejavu vôle žalobcovi boli spoločne s Ing. S. na rokovaní u zákazníka, pričom Ing. S. na rokovaní a ani mimo neho vôbec nehovorila o tom, že by mal ich zmluvný vzťah skončiť. Na druhý deň žalobca normálne prišiel do práce, keď prišla k nemu do kancelárie Ing. S., dala mu sporný list a žalobcu požiadala, aby ho podpísal. Následne sa otočila a odišla z kancelárie, nič žalobcovi nevysvetlila. Žalobca si list prečítal a bol veľmi prekvapený, nevedel, čo má robiť. V ten deň však už s Ing. S. nehovoril. Krátko po doručení listu potom prišiel za žalobcom šofér, ktorý ho upozornil, že mu má odovzdať auto, ktoré dovtedy používal, s tým, že je poverený žalobcu odviesť domov. Žalobca uviedol, že si už presne nepamätá, ako reagoval, zrejme sa od vedenia domáhal nejakého vysvetlenia, čo však nemôže preukázať. Pamätal si však, že v ten deň hovoril s vtedajším predsedom predstavenstva p. L., ktorý sa po ozrejmení situácie iba usmial a pokrčil plecami. Žalobca hovoril aj s p. O., ktorá bola v tom čase členkou predstavenstva a vedúcou personálneho oddelenia, ktorá mu povedala len toľko, že je tam to ukončenie, a že ona s tým nemá nič spoločné. Žalobca sni neskôr s Ing. S. o celej záležitosti nehovoril. Pokiaľ ide podpis žalobcu na listine označenej ako ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci z 1.3.2011, žalobca svojím podpisom iba potvrdil prevzatie listu, nie však súhlas s ukončením zmluvného vzťahu.
Výsluchom predsedníčky predstavenstva žalovaného Ing. P. S. mal súd preukázané, že podľa nej náplň práce tak, ako ju žalobca vykonával, potreboval žalovaný asi do konca roku 2010, kedy ešte žalobca pracoval pre žalovaného na základe predchádzajúcich zmlúv, o ktorých hovoril aj žalobca. Prečo teda bola so žalobcom sporná zmluva uzatvorená, Ing. S. uviesť nevedela, ona by takúto zmluvu so žalobcom neuzavrela, keďže v tom období už podľa nej žalovaný prácu žalobcu nepotreboval. Predsedníčka predstavenstva Ing. S., vtedy ako výkonná riaditeľka žalovaného, ďalej uviedla, že ona s prácou žalobcu spokojná nebola, a hovorila o tom aj s vtedajším predsedom predstavenstva G. L.. Žiadala ho o ukončenie spolupráce so žalovaným, na čo jej on povedal, že právomoc na to má ona, a preto Ing. S.Á. zmluvu so žalobcom rozviazala. Žalobca mal robiť pre žalovaného špecifické práce, ako napr. prognózy a plány týkajúce sa reštrukturalizácie, avšak nie účtovné práce, na vykonávanie ktorých bola prijatá P.H. O., ktorá u žalovaného pracuje doteraz.
Z ďalšieho výsluchu Ing. P. S. súd potom zistil, že táto dala žalobcovi na stôl listinu z 1.3.2011 označenú ako „ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci“ s tým, nech si ju prečíta, čo žalobca aj urobil a následne listinu v jej prítomnosti podpísal, a to podľa Ing. S. nie ako potvrdenie jej prevzatia, ale na znak toho, že s ňou súhlasí. Listina bola vyhotovená dvojmo, takže jedno vyhotovenie má žalobca a jedno žalovaný. Podľa Ing. S. žalobca listinu podpísal až po jej prečítaní a vec viac nekomentoval, nereagoval vlastne nijako, a žiadny kontakt s Ing. S. ani neskôr nenadviazal, takže v podstate spolu vôbec nekomunikovali. Pani S. mu počas čítania listiny vec vysvetlila, teda stručne žalobcovi obsah listu zhrnula. Samotnú listinu si pritom dala vypracovať advokátovi JUDr. Štefanovi Lehockému, teda nepísala ju sama. Pokiaľ bola následne prijatá do zamestnania P. O.Á., mala táto totožnú náplň práce s tým, čo mal pre žalovaného na základe zmluvy medzi účastníkmi konania vykonávať žalobca. Žalovaný prijal p. O. práve preto, aby mohla túto prácu po uplynutí skúšobnej doby vykonávať. Čo sa týka trvania reštrukturalizácie ku dňu 1.3.2011, táto bola krátko pred ukončením. Zmluvu medzi účastníkmi konania ukončila Ing. S. a nie reštrukturalizačný správca, nakoľko podľa schváleného reštrukturalizačného plánu správca nemal oprávnenie a ani povinnosť robiť takéto právne úkony, a Ing. S. mohla toto urobiť sama. Súd reštrukturalizačný plán žalovaného schválil.
K výpovedi Ing. P. S. sa žalobca vyjadril tak, že nie je pravdou, že by mu niečo pri odovzdaní listu o ukončení zmluvy vysvetľovala, povedala mu len, že to má podpísať a hneď odišla. Žalobca list podpísal až v jej neprítomnosti a až potom, keď si ho prečítal. Žalobca uviedol, že obsahom listu bol prekvapený, a preto na listinu k svojmu podpisu ani nepoznačil, že listinu iba „prevzal“, aby bolo zrejmé, že ide len o jej prevzatie a nie o súhlas s ňou. Žalobca listinu nepovažoval ani za dodatok k zmluve, ani za skončenie zmluvného vzťahu, pretože v zmluve bolo dohodnuté, že k zmene zmluvy môže dôjsť len dohodou zmluvných strán, pričom list je vyhotovený na hlavičkovom papieri žalovaného a nie je tam nikde priestor na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu druhého účastníka zmluvy. Podľa žalobcu mu bola listina odovzdaná v dvoch vyhotoveniach, z ktorých si jedno nechal a druhé odovzdal p. O..
Z výsluchu svedka Ing. G. L. súd zistil, že tento vykonával funkciu predsedu predstavenstva žalovaného od roku 2006 do roku 2011, pričom spornú zmluvu so žalovaným pravdepodobne podpisoval on. Uviedol, že na základe tejto zmluvy mal žalobca vykonávať pre žalovaného funkciu výkonného riaditeľa pre ekonomický úsek žalovaného. V čase uzatvorenia spornej zmluvy trval už dlhšie stav, keď výkon týchto činností nebolo možné zabezpečiť z členov alebo pracovníkov žalovaného, nakoľko v priebehu roku 2010 hlavná účtovníčka aj ekonomická riaditeľka dali výpoveď a žalovanému sa tieto funkcie nepodarilo obsadiť. Zmluva bola uzavretá len na obdobie jedného roka, nakoľko bol predpoklad, že za toto obdobie žalovaný zabezpečí obsadenie predmetných funkcií nastálo, o čo žalobca záujem nemal. Svedok potvrdil, že koncom roka 2010 bola prijatá ako hlavná účtovníčka p. P.Á. O., no tým sa nič nezmenilo na potrebe prác žalobcu pre žalovaného v priebehu roka 2011, keďže p. O. bola novou pracovníčkou a bolo potrebné vykonať jednak účtovnú závierku žalovaného a jednak každoročný audit. Podľa svedka aj napriek prijatiu p. O. bolo možné služby žalobcu využívať a aj sa využívali, aj keď svedok presne nevedel uviesť, či tomu tak bolo počas celého roka 2011. Podľa svedka sa žalobca zodpovedal za výkon svojej činnosti jemu ako predsedovi predstavenstva a zároveň predsedovi družstva, ale príkazy mu mohla zadávať aj výkonná riaditeľka, lebo medzičasom došlo k zmene stanov. Svedok uviedol, že skončenie zmluvy so žalobcom bolo zrejme výsledkom závažných zmien, ktorými žalovaný vtedy prechádzal. Svedok potvrdil, že mu Ing. S. hovorila, že nie je s výkonom práce žalobcu spokojná, pretože celú činnosť, ktorú mal vykonávať, vykonávala p. O., a žalobca si svoje povinnosti neplnil. V období od decembra 2010 do konca februára 2011 potom nebol ani svedok s prácou žalobcu spokojný, a hoci nemal prehľad o všetkých jeho činnostiach, keďže nie je ekonóm, o niektorých takýchto činnostiach svedok vedel. Čo sa však zmenilo na úseku, na ktorom pracoval žalovaný, v období od 22.12.2010 do 28.2.2011, svedok uviesť nevedel.
K výpovedi svedka Ing. G. L. sa Ing. P. S. vyjadrila tak, že p. P. O. sa skutočne medzičasom zhostila svojej funkcie tak, že žalobcu už nepotrebovali, pričom proces reštrukturalizácie bol v tom čase už skoro ukončený. Zároveň trvala na tom, že žalobca dohodnuté práce nerobil a zmluvu neplnil. Napr. dostal za úlohu vypracovať projekciu účtovnej súvahy v súvislosti s procesom reštrukturalizácie žalovaného, čo však zrejme nevedel, lebo telefonoval svojim známym, ktorí projekciu napokon vypracovali a žalobcovi ju hotovú poslali. Toto vie Ing. S. preto, lebo žalobca stále telefonoval chodiac po chodbách. Žalobca k tomuto tvrdeniu Ing. S. uviedol, že on ako posledný dokument pre žalovaného vypracovával projekciu reštrukturalizačného plánu v súvahových položkách, a keďže išlo o veľmi dôležitý dokument, poradil sa s ľuďmi, ktorí to už predtým viackrát robili. Nie je teda pravdou, že by ho niekto vypracoval za neho.
Výsluchom svedkyne P. O. mal súd preukázané, že sa jej funkcia podpredsedníčky predstavenstva žalovaného skončila 31.8.2011. Svedkyňa si nepamätala, či spornú zmluvu so žalobcom podpisovala ona. Uviedla, že žalobca ako ekonóm bol žalovanému odporučený obchodnou spoločnosťou TM partners, s.r.o., ktorá žalovanému poskytovala rôzne konzultačné služby a školenia. Zrejme sa vtedy uvoľnilo miesto ekonomického riaditeľa a žalovaný niekoho potreboval. Svedkyňa nevedela uviesť, čo sa zmenilo v období od 22.12.2010 a 1.3.2011, pravdepodobne však už žalovaný služby žalobcu nepotreboval.
Z výsluchu svedka O. L. súd zistil, že tento bol členom predstavenstva žalovaného v priebehu roka 2011 aj v roku 2010. Svedok uviedol, že k uzavretiu zmluvy so žalobcom došlo preto, že v tom období odišli dve pracovníčky žalovaného a žalovaný nevedel určité účtovnícke práce zabezpečiť. Keď však nastúpila ako účtovníčka P. O., celú účtovnú agendu v priebehu dvoch mesiacov zvládla sama, takže
žalovaný už služby žalobcu nepotreboval a nebol dôvod, aby zmluvný vzťah so žalobcom ďalej trval. Svedok poukázal na to, že on so spornou zmluvou so žalobcom nesúhlasil, pretože podľa neho bola pre žalovaného veľmi nevýhodná, keďže v skutočnosti nikto nevedel skontrolovať skutočný výkon práce žalobcu podľa zmluvy. Navyše bol svedok po prijatí p. P. O. presvedčený o tom, že jeden človek na zabezpečenie účtovníckych prác stačí, keďže mal žalovaný znížený obrat.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2010, uzatvorenej medzi P. O. ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, zastúpeným predsedom predstavenstva Ing. G. L., súd zistil, že P. O. bola prijatá do zamestnania dňa 1.12.2010 do funkcie THP s miestom výkonu práce závod Kúty, a to na dobu neurčitú, bez uvedenia pracovnej náplne zamestnanca.
Listom JUDr. P. P., správcu z 27.9.2013 mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 17.9.2010, č. k. 25R/1/2010-3445, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, a JUDr. P. bol zároveň ustanovený do funkcie reštrukturalizačného správcu. Správca vo svojom liste uviedol, že počas reštrukturalizačného konania dlžník riadne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a všetky právne úkony vykonáva sám, a len pre určité úkony, ktoré podliehajú súhlasu správcu, je dlžník povinný si od správcu vyžiadať jeho súhlas, resp. stanovisko. Aj keby však bol takýto súhlas potrebný a dlžník by si ho nevyžiadal, nemalo by to za následok neplatnosť právneho úkonu, ale by len bolo možné takému úkonu odporovať, aj to však len v prípade, že by bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Správca ďalej uviedol, že on svoj súhlas a ani žiadne stanovisko k uzavretiu spornej zmluvy medzi účastníkmi konania nevydal, nakoľko mu takáto žiadosť nebola nikdy predložená.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne.
V konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola riadne uzatvorená písomná zmluva o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému odbornú pomoc, služby a spoluprácu pri zabezpečení vedenia a riadenia ekonomického úseku žalovaného, a to za odmenu. Zmluva bola uzatvorená dňa 22.12.2010 na dobu určitú od 1.1.2011 do 31.12.2011, a bolo v nej dojednané, že ak ktorejkoľvek zo zmluvných strán vznikne škoda v dôsledku porušenia povinností druhou zmluvnou stranou, má táto právo vymáhať a požadovať zaplatenie skutočnej škody, ktorej výška bola ohraničená sumou 7.800,- € bez DPH.
Z obsahu žalobného návrhu ako i z výsluchu žalobcu mal súd potom preukázané, že žalobca si v konaní uplatnil proti žalovanému práve zaplatenie škody v jej maximálnej možnej výške 7.800,- € z dôvodu, že žalovaný neumožnil žalobcovi pokračovať v poskytovaní plnenia podľa uzatvorenej zmluvy až do konca roku 2011, a tým aj fakturovať žalovanému odmenu za vykonanú činnosť, nakoľko dňa 1.3.2011 žalovaný v rozpore so zmluvou túto jednostranne ukončil. Podľa žalobcu tým žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, zmluvný vzťah so žalobcom ukončil neplatne, a žalobcovi spôsobil škodu vo výške 7.800,- €. Naopak, podľa žalovaného tento žiadnu svoju zmluvnú povinnosť tým, že žalobcovi prestal prideľovať prácu, neporušil, keďže zo zmluvy mu žiadna takáto povinnosť nevyplýva, a zároveň poukázal
na to, že žalobca si v konaní uplatňuje tzv. ušlý zisk, pričom však podľa príslušných dojednaní v zmluve má právo len na úhradu skutočne vzniknutej škody.
V zmysle § 373 Obchodného zákonníka platí, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Z uvedeného vyplýva, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody, a príčinná súvislosť medzi nimi. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne a ich existenciu musí preukázať poškodený, to znamená ten, komu škoda vznikla, kým ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho prípadnú zodpovednosť. Absencia čo i len jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu má za následok, že povinnosť nahrádzať škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona dotknutej zmluvnej strane nevznikne.
Pokiaľ ide o to, či zo strany žalovaného skutočne došlo k protiprávnemu konaniu - porušeniu zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci uzatvorenej so žalobcom, a to či už tým, že by žalovaný predmetnú zmluvu neplatne ukončil, alebo tým, že by žalovaný porušil svoj záväzok prideľovať prácu žalobcovi tak, ako to podľa žalobcu vyplývalo zo zmluvy, súd v priebehu konania podrobne zisťoval okolnosti, za ktorých malo k prípadnému protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného dôjsť. Súd však napokon dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či žalovaný konal v rozpore s jednotlivými ustanoveniami zmluvy v zmysle tvrdení žalobcu, nie je žalobe žalobcu možné vyhovieť, keďže žalobca v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by mu vznikla skutočná škoda vo výške 7.800,- €.
Škodou sa totiž rozumie majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch, pričom sa rozlišuje tzv. skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje v peniazoch vyjadriteľnú majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Na druhej strane ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Z výsluchu žalobcu ako i z obsahu žaloby je potom nepochybné, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 7.800,- € ako škody
- ušlého zisku, ktorý mu mal vzniknúť tým, že mu žalovaný prestal prideľovať prácu, v dôsledku čoho žalobca stratil možnosť fakturovať žalovanému odmenu za poskytnuté služby. Súd však mal zo zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci uzatvorenej medzi účastníkmi konania preukázané, že v prípade porušenia zmluvných povinností jednou zo zmluvných strán malo tej druhej zmluvnej strane vzniknúť oprávnenie domáhať sa zaplatenia iba skutočnej škody, a to maximálne do výšky 7.800,- €. Toto však žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, teda nepreukázal, že by mu protiprávnym konaním žalovaného vznikla akákoľvek skutočná škoda ako majetková ujma, o ktorú sa jeho majetok reálne zmenšil, a nie len prípadný ušlý zisk, t. j. škoda spočívajúca v tom, že sa jeho majetok v dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania nezväčšil.
Keďže tak súd nemal v konaní preukázané, že by žalobcovi konaním žalovaného vznikla skutočná škoda vo výške 7.800,- €, pričom v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a spolupráci uzatvorenej medzi účastníkmi konania majú zmluvné strany nárok práve len na náhradu skutočnej škody, súd žalobu žalobcu ako podanú nedôvodne zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 3.408,79 €, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 468,- € a z trov právneho zastúpenia žalovaného v sume 2.940,79 €.
Právnemu zástupcovi žalovaného súd priznal odmenu v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 9 úkonov právnej služby po 220,74 € + 20 % DPH, t. j. 2.383,99 € (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 3x písomné podanie vo veci samej - odpor proti platobnému rozkazu, a vyjadrenia z 4.4.2013 a 24.4.2013, a účasť na pojednávaní v dňoch 28.1.2013, 11.3.2013, 13.5.2013, 12.6.2013 a 18.11.2013), a režijný paušál za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 po 7,63 € + 20 % DPH, t. j. 18,31 €, a režijný
paušál za 7 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2013 po 7,81 € + 20 % DPH, t. j. 65,60 €. Spolu odmena a režijný paušál 2.467,90 €.
Právny zástupca žalovaného si ďalej uplatnil cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a to za päť pracovných ciest na pojednávania konané v dňoch 28.1.2013, 11.3.2013, 13.5.2013, 12.6.2013 a 18.11.2013, a to dňa 28.1.2013 vo výške 4,95 € za cestu vlakom na trase Kúty - Bratislava, ďalej dňa 11.3.2013 vo výške 4,95 € za cestu vlakom na trase Kúty - Bratislava, dňa 13.5.2013 vo výške 7,05 € za cestu vlakom/autobusom na trase Senica - Piešťany - Bratislava, dňa 12.6.2013 vo výške 8,10 € za cestu vlakom na trase Bratislava - Kúty - Senica a späť, a dňa 18.11.2013 vo výške 10,70 € za cestu vlakom na trase Bratislava - Kúty - Senica a späť. Spolu cestovné náhrady 35,75 € s tým, že výšku cestovného mal súd preukázanú z predložených cestovných lístkov.
Právnemu zástupcovi žalovaného súd priznal tiež náhradu za päť pracovných ciest na pojednávania konané v dňoch 28.1.2013, 11.3.2013, 13.5.2013, 12.6.2013 a 18.11.2013, a to dňa 28.1.2013 v sume 65,05 € (5 polhod. x 13,01 €/polhod.), dňa 11.3.2013 v sume 65,05 € (5 polhod. x 13,01 €/polhod.), dňa 13.5.2013 v sume 78,06 € (6 polhod. x 13,01 €/polhod.), dňa 12.6.2013 v sume 78,06 € (6 polhod. x 13,01 €/polhod.), a dňa 18.11.2013 v sume 78,06 € (6 polhod. x 13,01 €/polhod.), spolu náhrada za stratu času 364,28 € + 20 % DPH = 437,14 €.
Spolu trovy právneho zastúpenia žalovaného 2.940,79 €. Právny zástupca žalovaného v konaní preukázal, že je platcom DPH. Náhradu iných trov konania žalovaný priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).