Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/155/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švjačiarsko, IČO: CHE - 100.023.266, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporcovi: B. R., bytom N. XX, S., o zaplatenie sumy 189,86 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 18.04.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 189,86 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania. Svoj návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnil skutočnosťou, že na základe Zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty (ďalej len „zmluva“) uzavretej medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi obnovovaný úverový rámec v sume 663,88 eura. Nakoľko v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy odporca napriek písomným výzvam právneho predchodcu navrhovateľa porušil svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy a túto právnemu predchodcovi navrhovateľa neuhradil, právny predchodca navrhovateľa s účinnosťou k 24.04.2009 v zmysle čl. VIII, bod. 8.1.2 Obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty vypovedal zmluvu a zároveň vyzval odporcu na okamžitú úhradu dlžnej sumy špecifikovanej v písomnej výpovedi po doručení výpovede zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty k 24.04.2009. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 22.08.2012 bola pohľadávka voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 189,96 eura s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Následne, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 22.08.2012, bola pohľadávka voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 189,96 eura s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa. Po postúpení pohľadávky odporca neuhradil ani len časť svojho záväzku.

Podaním zo dňa 16.03.2015 navrhovateľ doplnil žalobný návrh v tom smere, že rozdiel medzi dlžnou sumou 799,86 eura na poslednom výpise z kreditnej karty za mesiac 04/2009 a výškou postúpenej pohľadávky 189,86 eura je dôsledkom realizácie platieb v prospech karty v celkovej výške 610,- eur, uskutočnených po vypovedaní zmluvy (platba vo výške 440,- eur zo dňa 30.06.2009, platba vo výške 100,- eur zo dňa 06.10.2009 a platba vo výške 70,- eur zo dňa 29.12.2009).

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na //, nakoľko posudzovaná vec predstavuje v zmysle drobný spor, a preto súd v súlade s oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 25.03.2015

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov založených v súdnom spise, z ktorých zistil nasledovné skutkové okolnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci

Na základe Žiadosti odporcu o vydanie súkromnej kreditnej karty A. zo dňa 06.03.2007 právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Tatra banka, a.s. Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 súhlasil s vydaním Karty s poskytnutím úverového rámca vo výške 20.000,- Sk /č.l. 13/, ktorý úverový rámec odporca čerpal spôsobom a vo výške vyplývajúcom z mesačných výpisov súkromnej kreditnej karty A. /č.l. 46-70/. Výpoveďou zo dňa 20.04.2009 /č.l. 17/ právny predchodca navrhovateľa vypovedal v súlade s čl. VIII., bod 8.1.2 Obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej platobnej karty, pričom výpoveď je účinná odo dňa doručenia výpovede. V zmysle čl. IV bod 4.5.4 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní. Výška celkovej dlžnej sumy odporcu k 20.04.2009 v zmysle predmetnej výpovede ako aj výpisu súkromnej kreditnej karty A. za obdobie 04/2009 /č.l. 70/ predstavovala sumu 799,86 eura, ktorá suma však bola čiastočnými plneniami odporcu v celkovej výške 610,- eur, uskutočnenými po dátume výpovede zmluvy znížená na žalovanú sumu. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 22.08.2012 bola pohľadávka voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 189,96 eura s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Následne, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 22.08.2012, bola pohľadávka voči odporcovi vo výške dlžnej istiny 189,96 eura s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § písm. a, b o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa (ďalej len ), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa veta prvá , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa , koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že uplatnenému nároku navrhovateľa nemožno vyhovieť, nakoľko je tento premlčaný.

Premlčanie je jedným z právnych následkov márneho uplynutia doby. Právne následky premlčania určitého práva nastávajú, ak toto právo nie je vykonané pred uplynutím premlčacej doby. Zmyslom tohto inštitútu je čeliť zložitým sporom, ktoré by mohli vznikať pri časovo neobmedzenej príliš dlhej možnosti uplatniť právo na súde. Premlčanie tiež donucuje veriteľa k aktivite pri uplatňovaní vlastných nárokov. Zároveň sú chránení aj dlžníci, ktorí tiež nie sú vystavení donucujúcemu úkonu zo strany štátnej moci po neobmedzenú dobu. Následkom premlčania nie je zánik práva ako takého, ale oslabenie nároku. Ak dlžník uplatní v konaní pred súdom námietku premlčania, nemôže byť premlčané právo priznané.

Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa vypovedal Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej platobnej karty prostredníctvom ktorej odporca čerpal právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutý úverový rámec s účinnosťou ku dňu 24.04.2009. Spolu s predmetnou výpoveďou právny predchodca navrhovateľa (ku dňu účinnosti výpovede) zároveň zosplatnil pohľadávku voči odporcovi vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy (zostatok odporcom prečerpaných peňažných prostriedkov) vo výške 799,86 eura. Premlčacia doba ohľadne celého zostatku dlhu tak začala plynúť 25.04.2009 ( veta druhá v spojení s ), pričom skutočnosť, že odporcom boli po tomto okamihu na úhradu záväzku poukázané ďalšie platby v celkovej výške 610,- eur je z hľadiska plynutia premlčacej doby irelevantná, nakoľko , ktorého právna úprava inštitútu premlčania je, tak ako bude uvedené v ďalšom texte, vzhľadom na spotrebiteľský charakter žalovanej pohľadávky v prejednávanom prípade kogentná ( veta prvá ), nepozná právnu domnienku uznania zvyšku dlhu pri čiastočnom plnení záväzku dlžníkom ( ). Posledný deň takto určenej premlčacej doby pripadol na 24.04.2012 ( ). Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 22.04.2013, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.

Hoci je konajúcemu súdu známa skutočnosť, že judikatúra súdov všetkých stupňov nie je v otázke aplikácie a pokiaľ ide o premlčaciu lehotu v spotrebiteľských zmluvách jednotná, má za to, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave ktorá má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi dvoma zákonmi prichádzajúcimi v tomto prípade do úvahy ( a ) sa primárne použije špeciálny predpis a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe . sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v a v jeho vykonávacích predpisoch. Súd má za to, že takáto úvaha je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď uznesením zo dňa 19.06.2013 sp. zn. -10 skonštatoval, že prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Vo všeobecnosti možno teda konštatovať, že ustanovenie predstavuje korektív pre použitie ustanovení , a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej platobnej karty a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, neostávalo súdu iné, než návrh navrhovateľa zamietnuť. K oprávnenosti aplikácie ust. o ochrane spotrebiteľa aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 01.05.2014 (tak ako je to aj v prejednávanej veci) poukazuje konajúci súd na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2015, podľa ktorého „napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t.j. pre účinnosťou zákona.“

Spolu so žalovanou istinou súd zamietol uplatnený návrh aj v časti úrokov z omeškania. Úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky ( ). Záväzkovoprávny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkovoprávny vzťah ide vtedy, ak jeho kauza priamo smeruje k zaplateniu, resp. získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok dlžníka zo zmluvy (aj úverovej), alebo zo zákona platiť veriteľovi úrok, ako určitú pomernú časť hlavného peňažného záväzku. Úrokový právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi založený hlavný peňažný právny

vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti dlhu s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkovoprávny vzťah. Ak teda dlžníkovi vznikne povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene obsahu práv a povinnosti dlžníka, ku zmene v obsahu záväzkovoprávneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší. Niet pochybností o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno priznať veriteľovi súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkovoprávneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť platiť úroky z omeškania významná. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevznikne samostatne nanovo každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného peňažného záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.

Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.02.2007 pod. sp. zn. , vyslovil obdobný právny názor, keď uviedol že, „nelze souhlasit s názorem, že úroky z prodlení se promlčují po dnech a promlčecí doba tedy běží samostatně pro právo na zaplacení úroků za každý den prodlení se zaplacením jistiny. V opačném případě by se popíralo, že povinnost platit úrok z prodlení jako právní následek prodlení dlužníka se splněním dluhu je příslušenstvím pohledávky tomuto dluhu odpovídajíci a že povinnost platit úroky z prodlení tedy představuje vedlejší (akcesorický) závazkový právní vztah. Tento názor by nutně musel mít za následek (v rozporu s účelem právního institutu promlčení) vznik kategorie „nepromlčitelných práv“, v níž by byl dlužník „donucován“ prostřednictvím nikdy nepromlčitelných úroků z prodlení ke splnění jistiny pohledávky, ačkoliv již došlo k jejímu promlčení. Takový následek by byl nepochybně absurdní.“ V uvedenom prípade teda Najvyšší súd Českej republiky pri interpretácii okamihu začatia plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania dospel k záveru, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Ďalej konajúci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 06.11.2007, sp. zn. v ktorom tento dospel k záveru, že „ povinnost platit úroky a úroky z prodlení nemůže trvat déle, než trvá závazek hlavní. Splněním dluhu (závazku) nebo jeho zánikem z jiného důvodu zaniká také povinnost platit úroky a úroky z prodlení jako vedlejší (akcesorický) závazkový právní vztah. Zůstavá tu jen povinnost zaplatit dospělé úroky a úroky z prodlení. Dojde-li k promlčení hlavního závazkového právního vztahu, nemůže se takový právní následek uplynutí času nevztahovat k závazku vedlejšímu (akcesorickému)“. Je teda zrejmé, že rozhodnutia na ktoré sa navrhovateľ odvoláva vo svojom vyjadrení k podanému odporu sú v súčasnosti už prekonané. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol aj návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania z premlčanej istiny.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s O.s.p, tak, že v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Hoci to bol odporca, ktorý mal v konaní plný úspech, boli teda splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania odporcovi, tento náhradu trov konania nežiadal a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.