Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Cb-25-2015.pdf
PDF · 135.04 KB
Case nature
Subarea
63Cb/25/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa OTP Buildings, s.r.o., so sídlom Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 35 942 541, právne zast. Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, v mene ktorej koná konateľ - advokátka JUDr. Diana Messingerová, proti odporcovi VODNÝ HRAD, s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 71, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 31 579 272, právne zast. Aequitas s.r.o. so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 01. 2015 domáhal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by odporcovi až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej uložil povinnosť zdržať sa konania, ktoré by zabraňovalo navrhovateľovi, jeho nájomcom a návštevníkom v užívaní prechodu cez pozemok vo vlastníctve odporcu parc. č. XXXX/X vedený na J. Č.. XXXX, kat. úz. O. O. uzavretím brány vedúcej z Námestia SNP, alebo vytvorením inej prekážky brániacej v užívaní prechodu cez pozemok vo vlastníctve odporcu par. č. XXXX/X vedený na J. Č.. XXXX, kat. úz. O. O..
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na J. Č.. XXXX kat. úz. O. O., a to pozemku parc. č. XXXX/X a budovy súp. č. XX postavenej na tomto pozemku, ktoré nadobudol v roku 2005 na základe kúpnej zmluvy od predchádzajúceho vlastníka, a to obchodnej spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava a odporca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. O. O., a to pozemku parc. Č.. XXXX/X a budovy súp. Č.. XX postavenej na tomto pozemku. Navrhovateľ, aj jeho právni predchodcovia, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. O. O., a to pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý je momentálne vo vlastníctve odporcu od roku 2008, využívali na prechod k ich nehnuteľnostiam už od roku 1992, teda viac ako dvadsať rokov a až do 12. 01. 2015 sa v súvislosti s jeho užívaním nevyskytli žiadne problémy, vlastníci vždy participovali na udržiavaní predmetného prechodu, ako aj vynakladali spoločné náklady na údržbu. Právny predchodca navrhovateľa (v tom čase vystupujúci pod názvom Investičná a rozvojová banka, a.s.), dokonca uvedený objekt vrátane sporného podchodu, brány a zámkovej dlažby kompletne na vlastné náklady a so súhlasom Mesta Banská Bystrica zrekonštruoval. Až do 12. 01. 2015 sa s užívaním predmetnej nehnuteľnosti nevyskytol žiadny problém, prechod cez ňu bol vždy voľný a nikdy mu žiadny z vlastníkov nebránil ani nepožadoval žiadne priame protiplnenie za jeho využitie. Tento prechod je pre navrhovateľa, ako aj jeho klientov, strategický. K jeho aktívnemu využívaniu dochádzalo nielen klientmi prevádzok nachádzajúcich sa v budove patriacej navrhovateľovi, resp. aj odporcovi, ale aj bežnými obyvateľmi mesta, nakoľko predstavuje spojenie medzi námestím
a jeho priľahlými časťami. Priechodnosť predmetných nehnuteľností je dôležitá taktiež pre samotné Mesto Banská Bystrica, čo vyplýva aj zo správania Útvaru hlavného architekta Mesta Banská Bystrica, ktorý zapracoval do návrhu nového územného plánu zóny aj riešenie tejto problematiky. Na podanom návrhu na vydaní predbežného opatrenia má nie len navrhovateľ, ale aj jeho nájomcovia, naliehavý právny záujem, pretože je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý spočíva v ohrození právneho postavenia navrhovateľa a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť (Zo súdnej praxe 6/2003, str. 163). Až do 12. 01. 2015 navrhovateľ, jeho právni predchodcovia a ich klienti vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu cez spornú nehnuteľnosť v dobre viere, a to nepretržite viac ako dvadsať rokov. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že na jeho strane došlo dlhodobým dobromyseľným užívaním sporného priechodu od roku 1992 jeho právnym predchodcom, ako aj neskôr navrhovateľom, k vydržaniu práva zodpovedajúcemu právu vecného bremena spočívajúcemu v práve prechodu cez nehnuteľnosť patriacu odporcovi, výkon ktorého práva je odporca povinný strpieť. Navrhovateľ poukázal na ust. § 134 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/260/2008 z 10. 12. 2008, rozsudok NS SR 5Cdo/39/99). Naliehavý právny záujem na vydaní predbežného opatrenia navrhovateľ opiera aj o skutočnosť, že konaním odporcu navrhovateľovi a jeho nájomcom vzniká reálna škoda. Ohrozené sú najmä prevádzky lekárne a zubné ambulancie nachádzajúce sa v priestoroch navrhovateľa. Navrhovateľ nikdy nebránil odporcovi ani jeho nájomníkom, resp. klientom, recipročne využívať prechod z ulice Horná Strieborná. Odporca dňa 12. 01. 2015 uzamkol uvedený podchod, čím znemožnil prístup do dvora z Námestia SNP nielen navrhovateľovi, ale aj jeho nájomcom a širokej verejnosti, ktorá ho predtým využívala. Navrhovateľ mieni podať následne určovaciu žalobu, prostredníctvom ktorej sa bude domáhať určenia, že na jeho strane došlo podľa § 151o Občianskeho zákonníka k vydržaniu práva zodpovedajúcemu právu vecného bremena spočívajúcemu v práve prechodu a prejazdu cez spornú nehnuteľnosť.
Podaním doručeným súdu dňa 28. 01. 2015 sa k návrhu navrhovateľa vyjadril odporca. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že navrhovateľ a jeho právni predchodcovia, nájomcovia a ich klienti mali v dobrej viere vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez nehnuteľnosť S. parcelu č. XXXX/X nachádzajúcu sa v katastrálnom území O. O. vo výlučnom vlastníctve odporcu. Odporca ďalej uviedol, že predpokladom úspešného vydržania akéhokoľvek práva v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka je, aby osoba, ktorá o sebe tvrdí, že právo vydržala, bola jeho oprávneným držiteľom, t.j. aby samotná držba práva bola oprávnená. Za oprávnenú držbu sa pritom v súlade s § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje vykonávanie práva pre seba, t.j. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti (t.j. aj na okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu právo patrí. Pre naplnenie podmienky oprávnenej držby je tak potrebné, aby existoval právny titul, o ktorý sa opiera dobrá viera navrhovateľa, ďalej aby navrhovateľ nakladal s právom počas celej vydržacej doby ako s vlastným a vykonával ho pre seba a aby existovala dobrá viera navrhovateľa, že mu právo na prechod cez nehnuteľnosť patrí. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ nemá žiadny právny (hoci aj domnelý) titul, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že je oprávneným držiteľom práva na prechod cez predmetnú nehnuteľnosť odporcu, pričom akékoľvek subjektívne presvedčenie o tejto skutočnosti vo vzťahu k oprávnenej držbe je irelevantné. V súvislosti s uvedeným odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 2Cdon/1178/96, na základe ktorého „Posouzení toho, zda držitel je se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že mu věc nebo právo náleží (§ 130 odst. 1 ObčZ), nemůže vycházet jen z posouzení subjektivních představ držitele. Dobrá víra držitele se musí vztahovat i k okolnostem, za nichž vůbec mohlo věcné právo vzniknout, tedy i k právnímu důvodu (titulu), který by mohl mít za následek vznik práva“. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ v uplynulom období žiadnym spôsobom nenakladal s právom na prechod cez predmetnú nehnuteľnosť ako s vlastným a ani ho nevykonával pre seba. V návrhu absentujú okolnosti, ktoré by nakladanie navrhovateľa s právom prechodu ako vlastným podporovali. Navrhovateľ žiadnym spôsobom s výnimkou opisu skutočností, prečo je jeho prechod cez cudziu nehnuteľnosť pre neho výhodný, neuviedol, na základe čoho by mu právo prechodu malo vzniknúť. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo R 8/1991 (1Cz36/1989), na základe ktorého „tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (§ 132 a § 135a O. z.) a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.“ Skutočnosť, že navrhovateľ zrekonštruoval podchod, bránu a zámkovú dlažbu v danom prípade nepreukazuje, že mal právo prechodu cez nehnuteľnosť. Keďže dobrá viera držiteľa
je v prípade oprávnenej držby nevyhnutná a to tak pre titul nadobudnutia držby ako aj pre spôsob nakladania s držanou vecou (držaným právom) a navrhovateľ nikdy držbu prechodu cez nehnuteľnosť odporcu nenadobudol a ani nikdy s týmto právom nenakladal ako s vlastným, nemôže byť ani v dobrej viere v tom, že mu toto právo patrí. Odporca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 22Cdo 1253/1999, podľa ktorého „posouzení, je-li držitel v dobré víře či nikoli, je třeba vždy hodnotit objektivně a nikoli pouze ze subjektivního hlediska (osobního přesvědčení) samotného účastníka, a že je třeba vždy brát v úvahu, zda držitel při běžné (normální) opatrnosti, kterou lze s ohledem na okolnosti a povahu daného případu po každém požadovat, neměl, resp. nemohl mít po celou vydržecí dobu důvodné pochybnosti o tom, že mu věc nebo právo patří. Správně se též uvádí, že dobrá víra zaniká v okamžiku, kdy se držitel seznámil se skutečnostmi, které objektivně musely vyvolat pochybnost o tom, že mu věc po právu patří.“ Na základe uvedeného je odporca toho názoru, že navrhovateľ sa nikdy nestal oprávneným držiteľom práva prechodu cez predmetnú nehnuteľnosť. Skutočnosť, že vlastník nehnuteľnosti toleroval prechod cez jeho majetok v žiadnom prípade nie je možné vykladať tak, že navrhovateľ resp. jeho právny predchodca bol dobromyseľný v tom, že mu patrí právo prechodu cez nehnuteľnosť. Odporca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cdo 595/2001 riešil obdobnú vec. V súvislosti s prechodom navrhovateľa cez predmetnú nehnuteľnosť je podľa názoru odporcu potrebné posudzovať samostatne obdobie, kým bolo vlastníkom tejto nehnuteľnosti Mesto Banská Bystrica a samostatne obdobie, keď sa vlastníkom nehnuteľnosti stal odporca. V čase, kým bolo vlastníkom Mesto Banská Bystrica, by navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi vzhľadom na verejnoprávny charakter ich vzájomných vzťahov nikdy nemohlo vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak, ako to tvrdí navrhovateľ vo svojom návrhu. Na podporu tohto tvrdenia odporca poukázal na rozhodnutie zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č. 37/1992, podľa ktorého „O nabytí práva odpovídajícího věcnému břemeni výkonem práva (vydržením) nejde tehdy, když ten, kdo právo vykonává, se domnívá, že pozemek, k němuž právo vykonává a který je vlastnictvím fyzické osoby, patří obci, a když tento pozemek slouží k chůzi a jízdě také jiným fyzickým osobám.“ a rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3Cdo 8/92, v ktorom je uvedené „Byla-li obec zapsána v pozemkové knize jako vlastník pozemků, avšak užívali je od nepaměti jiní vlastníci (občané) usazení v obci, mělo se zato, že šlo jen o požitková práva starousadlíků k obecnímu statku, jež jim zakládala pouze veřejnoprávní poměry k nim. Na takovém konkrétním uživateli pozemku spočívalo důkazní břemeno, aby prokázal, že k pozemku nabyl držby podle soukromého práva “. Na základe uvedeného je tak akákoľvek argumentácia navrhovateľa smerujúca k tomu, že oprávnene užíval nehnuteľnosť odporcu v čase, kým bolo jej vlastníkom Mesto Banská Bystrica, t.j. do roku 2008, absolútne nesprávna a zavádzajúca. Zo strany mesta išlo vždy len o verejnú službu vo vzťahu k ich obyvateľom a v žiadnom prípade neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by vzniklo navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Odporca ďalej poukázal na Zmluvu o nájme nebytových priestorov a dohodu o bezplatnom užívaní č. 7/2005, ktorú uzatvorila Správa majetku mesta Banská Bystrica a OTP Banka Slovensko, a.s. v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 01. 01. 2007, na základe ktorého sa účastníkom predmetnej zmluvy stalo Mesto Banská Bystrica. Táto zmluva je jedinou existujúcou zmluvou upravujúcou vzájomné užívacie vzťahy medzi predchádzajúcim vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a susediacej nehnuteľnosti momentálne vo vlastníctve navrhovateľa, pričom práve táto zmluva ponúkala priestor pre upravenie možnosti dohody na prechode navrhovateľa cez nehnuteľnosť odporcu. Nakoľko takéto ustanovenie v zmluve absentuje, opätovne to preukazuje, že navrhovateľ nedisponuje ani len domnelým právnym úkonom, ktorý by potvrdzoval jeho oprávnenú držbu k právu na prechod cez nehnuteľnosť odporcu. V súvislosti s obdobím, kedy bol vlastníkom nehnuteľnosti odporca je rovnako nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že až do 12. 01. 2015 tento dobromyseľne užíval podchod v nehnuteľnosti odporcu a až do 12.01.2015 sa s jej užívaním nevyskytol žiadny problém, prechod cez ňu bol vždy voľný a nikdy mu žiadny z vlastníkov nebránil ani nepožadoval žiadne priame protiplnenie za jeho využívanie. Dokumentácia medzi navrhovateľom a odporcom, ktorú odporca pripojil k svojmu vyjadreniu, preukazuje opak tvrdenia navrhovateľa. Odporca od roku 2009 opakovane vynakladal úsilie k tomu, aby navrhovateľ resp. jeho zamestnanci príp. nájomcovia neprechádzali cez jeho výlučné vlastníctvo, aby predmetný podchod neznečisťovali a zabezpečili jeho uzatváranie po 22.00 hodine, pričom odporca od počiatku upozorňoval navrhovateľa na tú skutočnosť, že pokiaľ budú jeho nájomcovia resp. návštevníci jeho nájomcov užívať majetok odporcu v rozpore so základnými pravidlami slušného správania (znečisťovanie podchodu) pristúpi k uzatvoreniu podchodu. V celom priebehu korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom navrhovateľ nikdy neuviedol, že mu vzniklo právo na prechod resp. že existuje skutočnosť, na základe ktorej mu takéto právo malo vzniknúť. Práve naopak medzi navrhovateľom a odporcom približne štyri roky prebiehali rokovania o umožnení prechodu
navrhovateľa cez nehnuteľnosť odporca a odporca bol ochotný uzatvoriť s navrhovateľom odplatnú zmluvu o spoločnom užívaní prechodu cez nehnuteľnosť. V správaní navrhovateľa tak chýba akákoľvek dobrá vôľa preukazujúca, že mu právo prechodu patrí. Odporca zdôraznil, že dobrá vôľa nemôže byť založená na subjektívnych okolnostiach, ale musí tu existovať právny dôvod, na základe ktorého by si navrhovateľ mohol myslieť, že mu toto právo patrí. Tolerancia zo strany odporcu však týmto dôvodom nikdy nebola a ani nemôže byť. Odporca pripustil, že navrhovateľovi ako aj jeho nájomcom je výhodné z dôvodu úspory času prechádzať na Námestie SNP cez jeho nehnuteľnosť, takáto možnosť však v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu odporcu o to viac v situácii, keď má navrhovateľ zabezpečený nerušený prístup k svojej nehnuteľnosti napr. z ulice Horná Strieborná. Odporca poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom susediaceho pozemku S. parcely č. XXXX, na ktorej je postavená budova so súp. číslom XX, pričom v minulosti sa v uvedenej budove rovnako nachádzal podchod umožňujúci navrhovateľovi prístup k nehnuteľnostiam, ku ktorým momentálne využíva prístup cez nehnuteľnosť odporcu. V priebehu rekonštrukcie budovy so súp. č. XX navrhovateľ resp. jeho právny predchodca tento prechod zamuroval, vzniknutý priestor využíval a aj využíva pre svoje podnikateľské účely a k svojim nehnuteľnostiam prechádza cez nehnuteľnosť odporcu, pričom odporcovi bráni v tom, aby nakladal s jeho nehnuteľnosťou v súlade so svojím vlastníckym právom. Vzhľadom na uvedené považuje odporca návrh na vydanie predbežného opatrenia zo strany navrhovateľa za účelový a s nariadením predbežného opatrenia nesúhlasí. Odporca k svojmu vyjadreniu pripojil fotokópiu Zmluvy č. 7/2003 o nájme nebytových priestorov a dohody o bezodplatnom užívaní, Dodatok č. 1 k Zmluve č. 7/2003 o nájme nebytových priestorov, fotokópiu komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom a fotokópiu návrhu Zmluvy o spoločnom užívaní prechodu cez nehnuteľnosť.
Uznesením č. k. 63Cb/25/2015-40 zo dňa 18. 02. 2015 tunajší súd vyzval navrhovateľa, aby svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 21. 01. 2015 doplnil, a to aby konkretizoval odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a aby doplnil rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodnosti nároku (t. j. aby uviedol, na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že je oprávneným držiteľom prechodu cez nehnuteľnosť odporcu).
Podaním doručeným súdu dňa 02. 03. 2015 navrhovateľ doplnil svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol, že dôvodnosť nároku opiera o skutočnosť, že sú dané podmienky vzniku vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez nehnuteľnosť odporcu. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v prechode cez nehnuteľnosť odporcu nepretržite využíval navrhovateľ, ako aj jeho právny predchodca po dobu viac ako dvadsať rokov. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho právny predchodca (investičná a rozvojová banka, a.s., pobočka Banská Bystrica) realizoval rekonštrukciu a prestavbu prevádzkových objektov, teda aj sporného prechodu a investovala na uvedené finančné prostriedky. Rekonštrukcia ako aj celá investícia bola už právnym predchodcom navrhovateľa viazaná na základnú požiadavku, ktorá vyplýva z celkovej koncepcie riešenia objektov dvorného traktu č. XX a XX ako aj samotného spoločného dvora, ktorý mal po tejto rekonštrukcii slúžiť k verejno- prospešnej činnosti a tak určitou formou prispieť k skultúrneniu priľahlého okolia nám. SNP v Banskej Bystrici. Uvedené je jednoznačne pomenované v liste zo dňa 10. 04. 1990, ktorá bola vypracovaná právnym predchodcom navrhovateľa a adresovaná Mestskému národnému výboru Banská Bystrica. Na základe akceptovania týchto požiadaviek bol právny predchodca navrhovateľa ochotný investovať finančné prostriedky na plánované rekonštrukcie. Právny predchodca navrhovateľa rekonštruoval uvedený podchod aj z toho dôvodu, že tadiaľ bola vedená v zmysle projektu a toho času platnej legislatívy bezbariérová trasa pre imobilných klientov banky a aj z toho dôvodu, že prevádzky vo dvore boli vybudované pre verejno-prospešné účely (zdravotnícke zariadenia, lekáreň), poskytujúce služby obyvateľstvu. Mestským národným výborom v Banskej Bystrici bolo vydané 02. 07. 1990 a 02. 10. 1990 stavebné povolenie ako aj rozhodnutie zo dňa 27. 07. 1990 s povolením investorovi (právnemu predchodcovi navrhovateľa) vykonať asanácie aj sporného podchodu. Navrhovateľ poukázal na listinu Mestského národného výboru Banská Bystrica zo dňa 06. 11. 1990 č. Fin/Maj/318/1990/Ká, v ktorej je uvedené, že MsNV prevzal do práva hospodárenia nehnuteľnosť dom s dvorom SNP č. 14 a následne MsNV odovzdal tieto do práva hospodárenia právnemu predchodcovi navrhovateľa časť nehnuteľnosti dom, t.j. zadné trakty za účelom asanácie pre novú výstavbu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj zápis z pracovného rokovania zástupcov mesta Banská Bystrica a právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 11. 03. 1998. Uvedené rokovanie bolo zvolané z podnetu mesta z dôvodu doriešenia vlastníckych a užívateľských vzťahov k časti budovy SNP č. 14 Banská Bystrica. V predmetnom zápise je uvedené, že právny predchodca navrhovateľa zrekonštruoval nehnuteľnosť zadné trakty Námestie SNP č. 14,
ktorú dňa 18. 06. 1990 získal bezplatným prevodom od Mestského národného výboru Banská Bystrica na základe hospodárskej zmluvy o prevode práva hospodárenia s národným majetkom pod č. Fin/ Maj/318/1990/Ká. Právny predchodca navrhovateľa žiadal Mestský úrad Banská Bystrica o dodatočné povolenie rozkopávky vzhľadom na dodatočné požiadavky orgánov pamiatkovej starostlivosti, týkajúce sa aj vhodného riešenia vrátane statického zabezpečenia časti objektu č. 14 a riešenia projektu rekonštrukcie prízemia, ktorým mal byť priestor prejazdu a máshauzu (zadného dvora). Mesto Banská Bystrica vydalo právnemu predchodcovi navrhovateľa súhlas s vykonaním stavebných úprav. List právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 09. 06. 1993 adresovaný primátorovi mesta Banská Bystrica taktiež svedčí o tej skutočnosti, že boli vykonané rekonštrukčné práce na nám. SNP 14, 15 a že celý komplex priestorov bol riešený tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, aby v týchto priestoroch okrem bankových služieb boli zabezpečované aj služby pre širokú verejnosť. Navrhovateľ má za to, že uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že na jeho strane došlo dlhodobým dobromyseľným užívaním sporného prechodu k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že mu, ako aj jeho nájomníkom, vzniká konaním odporcu reálna škoda. V priestoroch navrhovateľa sa nachádzajú prevádzky lekárne, zubné ambulancie, nechtové štúdiá a ďalšie, ktoré v dôsledku konania odporcu strácajú zákazníkov a tým pádom aj tržby. Nájomcovia sa obracajú na navrhovateľa so žiadosťami o urgentné riešenie situácie, resp. posielajú žiadosti o zníženie nájomného z dôvodu vysokých strát na zisku, ku ktorým dochádza v dôsledku daného stavu. S nájomcami nebytových priestorov boli uzatvorené nájomné zmluvy, v ktorých mali zabezpečený prístup prechodu cez sporný podchod, nakoľko ide o strategický prístup z nám. SNP. Uvedené zmluvné dojednanie s nájomcami bolo z pohľadu navrhovateľa bez akýchkoľvek komplikácií splniteľné, nakoľko daný prechod bol navrhovateľom, jeho klientmi aj jeho právnym predchodcom dobromyseľne užívaný vyše 20 rokov bez akýchkoľvek problémov až do 12. 01. 2015. Navrhovateľ ďalej uviedol, že má niekoľkých reálnych záujemcov o prenájom nebytových priestorov, avšak podpísanie zmluvy podmieňujú zabezpečením priechodu z dvora na námestie SNP cez sporný priechod v objekte odporcu. Navrhovateľovi tak vzniká aj v tomto smere reálna škoda. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v dôsledku uzavretia pasáže zo strany odporcu sa do priestorov vo dvore v prípade nevyhnutnosti nedostanú vozidlá rýchlej záchrannej služby, nakoľko z ulice Horná Strieborná zamedzuje prístup vozidlám, ktorých majitelia nedisponujú príslušným kľúčom, umiestnená rampa. Navrhovateľ k svojmu podaniu pripojil list právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 10. 04. 1990, rozhodnutie Mestského národného výboru ev. č. 61/90 zo dňa 02. 07. 1990, stavebné povolenie Mestského národného výboru ev. č. 464/90 zo dňa 02. 10. 1990, žiadosť právneho predchodcu navrhovateľa o zápis do evidencie nehnuteľností zo dňa 20. 06. 1990, list Mestského národného výboru označený ako „Odúčtovanie z majetku MsNV - žiadosť“ zo dňa 06. 11. 1990, povolenie k asanácii objektov pre prípravu stavby zo dňa 27. 07. 1990, výpis z pracovného rokovania zástupcov mesta Banská Bystrica a právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 11. 03. 1998, žiadosť právneho predchodcu navrhovateľa o dodatočné povolenie rozkopávky zo dňa 09. 01. 1992, stavebné povolenie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici ev. č. 55/92 zo dňa 07. 04. 1992, záznam zo vstupného výrobného výboru projektového riešenia rekonštrukcie prízemia obj. č. 14 nám. SNP v Banskej Bystrici zo dňa 06. 08. 1992, záznam z prerokovnia návrhu riešenia interiéru prejazdu zo dňa 01. 09. 1992, vyjadrenie súhlasu Mesta Banská Bystrica na stavebné úpravy zo dňa 28. 09. 1992, kolaudačné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica zo dňa 15. 02. 1993, odborné vyjadrenie Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti Bratislava zo dňa 29. 04. 1993, rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica o zmene účelu užívania časti stavby zo dňa 16. 08. 1994, list právneho predchodcu navrhovateľa adresovaný primátorovi mesta zo dňa 09. 06. 1993, vyjadrenia a žiadosti nájomcov navrhovateľa a záujemcov o uzatvorenie nájomnej zmluvy s navrhovateľom a článok z novín s názvom „Vstup cez pasáž je nepriechodný“.
V podaní zo dňa 10. 03. 2015 sa k návrhu navrhovateľa opätovne vyjadril odporca. Zdôraznil, že žiadna skutočnosť uvedená navrhovateľom v doplnení návrhu žiadnym spôsobom nepreukazuje, že mu v minulosti akýmkoľvek spôsobom vzniklo právo prechodu cez nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu. Odporca ďalej uviedol, že zo žiadosti riaditeľa IRB (právneho predchodcu navrhovateľa) zo dňa 10. 04. 1990, ktorú predložil navrhovateľ, je zrejmé, že IRB mal záujem nadobudnúť vlastnícke právo k objektu č. XX na nám. SNP v rozsahu parcelačný múr za objektom vo dvore, murovaný objekt vo dvore a dvor objektu č. XX a časť objektu č. XX od podbránia až po komunikáciu, ktorá vyúsťuje z ul. Horná Strieborná k Bystričanu š.p. Banská Bystrica. IRB však nikdy nežiadal pôvodného vlastníka o právo prechodu cez nehnuteľnosť odporcu. Táto skutočnosť nevyplýva ani z podkladov predložených navrhovateľom. Z
predložených listín vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosti tvoriace zadnú časť domu SNP č. XX, ktoré aj nadobudol, pričom akékoľvek užívanie iných častí nehnuteľností nebolo medzi IRB ani samotným navrhovateľom a vlastníkom podchodu nikdy dohodnuté. Uvedené potvrdzuje aj navrhovateľom predložená listina „Odúčtovanie z majetku MsNV“ zo dňa 06. 11. 1990, z ktorej je zrejmé, že do práva hospodárenia Mestského národného výboru síce prešla celá nehnuteľnosť (dom s dvorom), avšak do práva hospodárenia bola IRB odovzdaná len zadná časť nehnuteľnosti, t.j. zadné trakty za účelom asanácie pre novú výstavbu. Predná časť domu tak naďalej zostala vo vlastníctve MsNV a užívala ju Ľudová škola umenia Banská Bystrica. V uvedenej listine pritom nebola uvedená žiadna zmienka o práve prechodu cez prednú časť nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľ ďalej svoje právo prechodu cez nehnuteľnosť odporcu preukazoval rekonštrukciou podchodu zo strany IRB na jej vlastné náklady, k tomuto odporca uviedol, že zo žiadnych dokumentov nevyplýva, že by uvedená rekonštrukcia akýmkoľvek spôsobom bola medzi IRB a MsNV dohodnutá resp. že by jej realizácia akýmkoľvek spôsobom zabezpečovala bezodplatné užívanie podchodu. Samotná IRB pritom v Žiadosti o dodatočné povolenie rozkopávky zo dňa 09.01.1992, ktorú predložil navrhovateľ, uvádza, že ona sama dobrovoľne prisľúbila vedeniu mestského úradu, že v rámci stavby uskutoční na vlastné náklady záchranu rozpadajúcich sa konštrukčných prvkov na objekte - nehnuteľnosti č. 14. Pokiaľ tak právny predchodca navrhovateľa uskutočnil rekonštrukciu podchodu dobrovoľne z vlastného podnetu, žiadnym spôsobom nie je možné takéto konanie IRB považovať za okolnosť, na základe ktorej by mu malo vzniknúť právo prechodu cez ňou zrekonštruovaný podchod. Takáto úvaha by bola v absolútnom rozpore s právom vlastniť majetok. Odporca ďalej uviedol, že rekonštrukciu podchodu, cez ktorý IRB resp. ním oprávnené osoby prechádzali, považuje len za protihodnotu za bezodplatné nadobudnutie nehnuteľností v centre Banskej Bystrice, nakoľko IRB nadobudla zadnú časť nehnuteľnosti č. XX na Nám. SNP v hodnote 1.196.090 Kčs od MsNV Banská Bystrica bezodplatne. Odporca má za to, že pokiaľ by predchádzajúci vlastníci nehnuteľností chceli dohodnúť právo na užívanie podchodu zo strany IRB, boli by tak urobili v niektorom z dokumentov, ktoré predložil navrhovateľ, resp. v Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.07.2003, ktorú súdu predložil odporca. Odporca sa ďalej vyjadril k navrhovateľom predloženému Záznamu zo vstupného výrobného výboru projektového riešenia rekonštrukcie prízemia obj. č. XX konaného dňa 06.08.1992, v ktorom navrhovateľ zvýraznil skutočnosť, že nakoľko sa blíži termín otvorenia komplexu investičnej banky „bolo dohodnuté, že predmetom riešenia projektu rekonštrukcie prízemia bude priestor prejazdu a máshauzu. V závere jednania bolo dohodnuté, že projekt stavby bude riešiť priestory prejazdu, pričom deliaca priečka máshauzu bude odstránená podľa uváženia architekta...“ K tomuto odporca uviedol, že zvýraznené závery z predmetného výboru žiadnym spôsobom nepreukazujú, že IRB niekedy vznikol nárok na prechod cez nehnuteľnosť, v uvedenom zázname je skonštatované, že predmetom rekonštrukcie bude priestor prejazdu. Zo záznamu však nevyplýva, že niekedy by bolo dohodnuté, že by právo prejazdu malo vzniknúť resp. bolo garantované spoločnosti IRB. Odporca poukázal na to, že všetky dokumenty predložené navrhovateľom sú technickej povahy a žiadnym spôsobom neriešia právne vzťahy súvisiace s užívaním podchodu. Samotné stretnutia týkajúce sa realizácie rekonštrukcie boli uskutočňované len za účelom technického vyriešenia stavu a vzhľadu podchodu a nie za účelom akejkoľvek dohody o užívaní nehnuteľnosti (samotný výbor by ani nemal právomoc takéto právo IRB udeliť). Argumenty navrhovateľa smerujúce k tomu, že v čase rekonštrukcie podchodu cez tento viedla bezbariérová trasa pre imobilných klientov do bankovej haly, považuje odporca za účelové. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom vedľajšej nehnuteľnosti, v ktorej sa momentálne nachádza pobočka OTP Banky Slovensko, a.s. a v ktorej sa pred svojou rekonštrukciou rovnako ako v nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu nachádzal podchod pre prechod do zadného dvora. Navrhovateľ resp. jeho právni predchodcovia tak mali zabezpečenú bezbariérovú trasu pre svojich imobilných klientov, avšak v dôsledku rozšírenia svojej pobočky tento zamurovali a momentálne sa domáhajú prechodu cez podchod vo vlastníctve odporcu. Odporca sa ďalej vyjadril k tvrdeniam navrhovateľa, že rekonštrukciou zadnej časti (dvora) mala byť zabezpečená verejnoprospešná činnosť pre obyvateľov mesta a rovnako mali byť zabezpečené služby pre širokú verejnosť prostredníctvom predajných priestorov nachádzajúcich sa v prízemných častiach traktu. Odporca je toho názoru, že pokiaľ sú priestory navrhovateľa užívané za účelom komerčného využitia (čo dokazujú aj samotné sťažnosti prevádzkovateľov, ktorým klesajú tržby), nie je možné takéto konanie považovať za verejnoprospešnú činnosť. Každý z prevádzkovateľov ako aj sám navrhovateľ využíva predmetné priestory za účelom dosiahnutia zisku a z toho dôvodu je argumentácia verejnoprospešnou činnosťou účelová. Odporca pritom žiadnym spôsobom nebráni obyvateľom mesta v užívaní služieb poskytovaných navrhovateľom resp. jeho nájomcami v prízemných častiach traktu, nakoľko navrhovateľ má zabezpečený prístup do svojho dvora ako aj k jednotlivým prevádzkam z ulice Horná Strieborná. Uzatvorením podchodu zrejme došlo k zníženiu návštevnosti prevádzok, ktoré sú
umiestnené v priestoroch prenajímateľa, avšak táto skutočnosť nemôže mať vplyv na to, že navrhovateľ užíval nehnuteľnosť odporcu bez právneho dôvodu. Tvrdenie navrhovateľa, že uzatvorením podchodu dochádza k tomu, že k nehnuteľnostiam v zadnom dvore sa v prípade potreby nedostanú vozidlá rýchlej zdravotnej služby ani hasičskej zdravotnej služby, považuje odporca za irelevantné, nakoľko aj v prípade, ak by bol podchod priechodný tak, ako to bolo v minulosti, žiadne motorové vozidlo by cez neho neprešlo, keďže by sa tam fyzicky nezmestilo. Navrhovateľ má k dispozícii možnosť, ktorou by mohol sprístupniť zadný dvor pre motorové vozidlá, musel by však kľúč k rampe poskytnúť aj iným osobám resp. rampu odstrániť. Na základe uvedeného je odporca toho názoru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na prechod cez nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu a nepreukázal ani bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá mu hrozí uzatvorením podchodu. V dokumentoch, ktoré navrhovateľ predložil súdu sa nenachádza ani len odkaz na to, že by bolo zo strany IRB požiadané o umožnenie užívať podchod v nehnuteľnosti odporcu na prechod k jeho nehnuteľnostiam. Odporca je presvedčený, že pokiaľ by akékoľvek vzťahy týkajúce sa prechodu cez nehnuteľnosť boli v minulosti medzi právnymi predchodcami vlastníkov nehnuteľností riešené, boli by dohodnuté písomne resp. by bolo zriadené vecného v prospech IRB a navrhovateľ by nemal problém takéto právo preukázať. Odporca ďalej poukázal na to, že skutočnosti, že by IRB malo disponovať právom prechodu si nebolo vedomé ani samotné mesto, od ktorého odporca nadobudol prednú časť nehnuteľnosti s podchodom. Mesto nemohlo chápať vzájomné vzťahy medzi ním a navrhovateľom resp. jeho právnym predchodcom ako vzťahy, na základe ktorých by malo navrhovateľovi patriť právo prechodu cez nehnuteľnosť, keďže nehnuteľnosť predalo odporcovi bez akéhokoľvek vecného bremena resp. upozornenia na existenciu iného práva, ktoré by patrilo k nehnuteľnosti. Pokiaľ by takéto obmedzenie existovalo, mesto by odporcu na túto skutočnosť pri predaji nehnuteľnosti upozornilo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca opätovne navrhol, aby súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľa zamietol.
Dňa 13. 03. 2015 navrhovateľ súdu predložil čestné vyhlásenie H.. U.. W. Q. zo dňa 11. 03. 2015, ktorý bol v rokoch 1990 - 1994 primátorom mesta Banská Bystrica.
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Zmyslom a účelom predbežného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený stav veci. Predbežným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, čo znamená, že dočasnou úpravou nie je súd viazaný v neskoršom konaní a meritórnym rozhodnutím môže o prejednávanej veci rozhodnúť inak.
Pred nariadením predbežného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či dôvody na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Predbežné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia navrhovateľa, resp. na základe domnienky a fikcie bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách účastníkov, potrebe nariadenia predbežného opatrenia, nebezpečenstve hroziacej ujmy účastníkovi alebo akútnej hrozby, že bez dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo uplatňované právo ohrozené. Nariadiť predbežné opatrenie je prípustné len vtedy, ak o základe nároku je zrejmé, že tento je daný. Predbežné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci samej. Pred jeho nariadením preto nie je potrebné viesť úplné dokazovanie ako v konaní vo veci samej, základné skutočnosti je však potrebné presvedčivo osvedčiť. Pri predbežnom opatrení sa taktiež vyžaduje, aby bolo primerané právu, ktoré je ohrozené, a teda aby neprimerane nezasahovalo aj do iných práv a postavenia účastníkov konania.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiada, aby súd poskytol ochranu jeho právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť odporcu. Navrhovateľ je toho názoru, že toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudol vydržaním, nakoľko toto právo navrhovateľ (a pred ním jeho právny predchodca) vykonával viac ako dvadsať rokov. Nariadenie predbežného opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej. Preskúmaním predložených listinných dôkazov má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil pravdepodobnosť, resp. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným predbežným opatrením.
Podľa § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. /z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 27/2005/
K naplneniu podmienky dobrej viery podľa súčasnej právnej úpravy (§ 134 v spojení s § 130 ods. 1 Obč. zákonníka) nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník v jeho výkone bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napríklad aj inými osobami a pod. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia. Cez cudzí pozemok možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napr. o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho, aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť, o ktorý inak spôsobilý titul nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo ísť. /z uznesenia Najvyššieho súdu SR, s. zn. 4 M Cdo 13/2008/
Po oboznámení sa s obsahom návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil konkrétny titul, na základe ktorého mu malo predmetné právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniknúť a na základe ktorého bol dobromyseľný o tom, že mu uvedené právo patrí. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza len skutočnosť, že toto právo vykonával viac ako dvadsať rokov, avšak neuvádza žiadny konkrétny spôsob predpokladaný ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým malo dôjsť k vzniku predmetného vecného bremena (napr. písomná zmluva o vecnom bremene). Súd konštatuje, že zo žiadnych listinných dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva objektívna skutočnosť, že navrhovateľ je oprávneným nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť odporcu, a teda má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil oprávnenosť svojej držby, nakoľko neosvedčil dobromyseľnosť vo vzťahu k titulu, na základe ktorého malo právo zodpovedajúce vecnému bremenu navrhovateľovi (prípadne jeho právnemu predchodcovi) vzniknúť.
S ohľadom na vyššie uvedené je súd v danom prípade toho názoru, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil samotnú dôvodnosť nároku, ktorému sa má týmto rozhodnutím poskytnúť dočasná ochrana a preto neexistujú ani okolnosti, ktoré by mali za následok jeho ohrozenie. Súd nezistil existenciu takých okolností, ktoré by objektívne odôvodňovali nutnosť nariadenia predbežného opatrenia v navrhovateľom uplatňovanom rozsahu. Vzhľadom na to, že súd nemal preukázané splnenie zákonných predpokladov, za ktorých možno predbežné opatrenie nariadiť, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd tak, že ich náhrada sa odporcovi nepriznáva, hoci tento mal vo veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p. plný úspech, pretože odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice vo vyhotovení dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.