Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom E.. J. K., vo veci navrhovateľa U. F. R., R..K..S.., XXX XX L., J. X, A.: XX XXX XXX, zastúpeného V. F., R..K..S.., XXX XX L., J. X, A.: XX XXX XXX, proti odporcovi G. L., X.. X. O. XXXX, L. XXX XX L. L., K. M. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu B. X. S. S. R. P., XXX XX J.,Y. XX, A.: XX XXX XXX, zastúpeného E.. A. Š., C., XXX XX R., R.. P. XXX/XX, o zaplatenie sumy 17.444,99 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcu z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.378,39 Eur s 10,9 % úrokom ročne od 8. februára 2008 do 27. februára 2008, a s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 28. februára 2008 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 17.444,99 Eur (s príslušenstvom) titulom dlhu zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Proti platobnému rozkazu zo dňa dňa 21. novembra 2012, ktorým súd návrhu vyhovel, podal odporca odpor. Vzniesol ním premlčania a argumentoval, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, napr. poplatok za vedenie úverového účtu a neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona účinného v čase jej uzatvárania. Tvrdil, že navrhovateľ mu predložil na podpis dohodu o splátkach, pričom nevedel, že zároveň podpisuje uznanie dlhu. Namietol i postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.

Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že je potrebné konkretizovať sumu uvedenú v návrhu

- špecifikovať istinu, úrok a úrok z omeškania. Tiež treba konkretizovať tvrdenie o výpovedi zmluvy, pretože ak už v čase postúpenia pohľadávky bol odporca v omeškaní 1230 dní, vznáša vedľajší účastník námietku premlčania. Vedľajší účastník napadol aj uznanie dlhu, lebo nepovažuje za logické, aby odporca vedome uznaním dlhu predĺžil dobrovoľne premlčaciu dobu. Uznanie dlhu je podľa vedľajšieho účastníka sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach.

Podaním zo dňa 4. februára 2015 vzniesol navrhovateľ námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane odporcu z dôvodu, že odporca so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho sa stranu nesúhlasil. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pretože odporca, vedľajší účastník a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich písomnými podaniami, zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, dohodou o uznaní záväzku ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

V prvom rade sa súd vysporiadal s námietkou neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane odporcu. Navrhovateľ rovnakú námietku s rovnakým odôvodnením (nesúhlas odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania) vzniesol už dňa 28. mája 2012 (č. l. 31 spisu), súd ju zamietol uznesením č. k. -36 zo dňa 9. októbra 2012, voči ktorému navrhovateľ nepodal opravný prostriedok. Pretože námietka bola vznesená opakovane z rovnakých dôvodov, súd ju opätovne, súc viazaný svojim už vyjadreným právnym názorom ( ), zamietol. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by mohol účastník namietať neprípustnosť vedľajšieho účastníctva viackrát. Pre úplnosť súd dodáva, že ustanovenie v znení účinnom v čase vstupu vedľajšieho účastníka (7. mája 2012) podmienku súhlasu „hlavného“ účastníka pre vstup vedľajšieho účastníka neustanovovalo. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky má účastník konania právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť si v konaní neželá, avšak absenciu súhlasu nemožno za nesúhlas považovať. Pri absencii akéhokoľvek vyjadrenia sa odporcu k vstupu vedľajšieho účastníka súd posúdil, že tento vstup je na jeho prospech. Odporca uzavrel so spoločnosťou VÚB, a. s., 829 90 Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 23. mája 2007 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej mal pôvodný veriteľ poskytnúť odporcovi sumu 11.651,07 Eur (351.000,- Sk), ktorú sa odporca zaviazal vrátiť v 84 mesačných splátkach po 207,75 Eur (6.258,54 Sk) spolu s úrokom vo výške 10,9 % ročne. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. februára 2011 v spojení s prílohou k tejto zmluve postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere na navrhovateľa. Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 6. septembra 2011 uznal odporca voči navrhovateľovi predmetný záväzok - istinu v sume 11.378,39 Eur.

Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah medzi účastníkmi ako zmluvu o úvere podľa a nasl. , preto sa ich zmluvný vzťah spravuje v zmysle účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, lebo ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom ako právnickou osobou v rámci jej podnikateľskej činnosti odporcovi ako spotrebiteľovi, ktorý nekonal na účel výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, a preto je potrebné ju posúdiť aj podľa ustanovení uvedeného zákona.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú obsiahnuté v a , súd má za to, že predmetná zmluva obsahuje všetky tam uvedené náležitosti. V znení zákona účinnom v čase uzatvárania zmluvy sa zmluva považovala za platnú aj vtedy, ak náležitosti zmluvy chýbali v prípade, ak odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ( ). Len v prípade, že zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva však má RPMN stanovenú na výšku 11,7 % p.a. Preto nemožno prisvedčiť námietke odporcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom a súd ju považuje za platne uzavretú (odporca navyše vo svojom odpore ani neuvádza, ktoré náležitosti v zmluve majú chýbať).

Odporca a vedľajší účastník tiež uviedli, že pri podpise dohody o splátkach odporca nevedel, že zároveň podpisuje aj uznanie záväzku, ktoré bolo „skryté“. Toto tvrdenie súd považuje za účelové v úmysle vyhnúť sa plateniu svojho záväzku. Už zo samotného nadpisu vyplýva, že ide tak o dohodu o splátkovom kalendári, ako o uznanie záväzku. V texte dohody je uznanie záväzku uvedené pod bodom 2, teda ešte pred dohodou o splátkach, ktorá je uvedená až pod bodom 3. Súd tiež poukazuje na rozsah dohody a uznania, ktorá obsahuje len 1 stranu textu A4, nejde teda o rozsiahly text, pričom celý text je

písaný rovnakým typom a veľkosťou písma. Preto má súd za to, že v danom prípade nič nenaznačuje tomu, že by navrhovateľ chcel uznanie záväzku sofistikovane „skryť“ do dohody o splátkach. Právny dôvod záväzku - zmluva s pôvodným veriteľom označená číslom, ako aj výška záväzku je presne určená. Uznanie preto spĺňa všetky náležitosti a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania záväzok odporcu voči navrhovateľovi trval. Argument vedľajšieho účastníka, že je nelogické, aby odporca vedome uznal svoj dlh, čím dobrovoľne predĺži premlčaciu dobu, vyznieva podľa názoru súdu absurdne, lebo prisvedčením k tomuto argumentu by inštitút uznania záväzku úplne stratil svoje opodstatnenie v právnom poriadku. Dlžník môže mať viaceré dôvody uznania, napr. vyhnutie sa okamžitému uplatneniu práva veriteľom na súde a získanie možnosti dlh postupne splatiť (ako tomu bolo aj v danom prípade), s čím musí byť zákonite spojené aj predĺženie premlčacej doby, aby nedošlo k ukráteniu veriteľa. K rovnakému právnemu záveru platnosti právneho úkonu uznania záväzku dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici napr. v uznesení sp. zn. zo dňa 30. 10. 2013 a ďalších, na ktoré poukázal právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní (č. l. 167).

Odporca namietol aj postúpenie pohľadávky. Zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľ preukázal, že na neho bolo prevedené právo zo zmluvy o úvere, pohľadávka odporcu je v prílohe k tejto zmluve dostatočne identifikovaná označením odporcu, uvedením dlžnej sumy ako aj označením registračného čísla zmluvy (000936811230507). Preto zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom i všeobecné náležitosti právneho úkonu (najmä požiadavku určitosti) a je platná. Súd má tiež za to, že odporca si musel byť vedomý zmeny veriteľa a táto mu musela byť relevantne oznámená, lebo svoj záväzok uznal už voči navrhovateľovi a nie voči pôvodnému veriteľovi.

Navrhovateľ si uplatňuje viac nárokov - istinu v sume 11.378,39 Eur, úrok 4.275,39 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1.675,04 Eur a zo sumy 11.378,39 Eur od 4. februára 2011 do zaplatenia, a poplatky v sume 116,17 Eur. Súd má za to, že jednotlivé nároky sú v návrhu špecifikované dostatočne a je zrejmé, ktorá suma predstavuje ktorý nárok. Preto nemožno prisvedčiť námietke vedľajšieho účastníka, že je potrebné zo strany navrhovateľa návrh v tomto smere špecifikovať.

Istina v sume 11.378,39 Eur je predmetom uznania záväzku a platí o nej vyvrátiteľná domnienka, ktorú možno v zmysle vyvrátiť, ak v konaní vyjde najavo opak. Súd má za to, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že odporcovi mala byť poskytnutá suma 11.651,07 Eur, pričom v uznaní je uvedená suma nižšia. Odporca nepredložil v konaní žiadne dôkazy (ničím nepreukázal), že by jeho záväzok na istine bol nižší ako je uvedený v uznaní. Takýmto dôkazom by bolo napríklad preukázanie jednotlivých úhrad záväzku. Preto má súd za to, že domnienka založená uznaním záväzku nebola v konaní vyvrátená.

Odporca a vedľajší účastník vzniesli i námietku premlčania. Pri jej posúdení aplikoval súd , ktorý upravuje premlčanie komplexne v a nasl., a preto sa subsidiárna úprava nepoužije (rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 26. februára 2004, zo dňa 6. októbra 2005). V danom prípade sa právo premlčí uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej doby podľa . Vzhľadom k uznaniu záväzku odporcom začala podľa plynúť od tohto dňa nová štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynie dňa 6. septembra 2015. Pretože navrhovateľ podal návrh na pošte dňa 8. februára 2012, nemôže byť jeho právo v časti istiny premlčané, a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 11.378,39 Eur titulom istiny z poskytnutého úveru.

V časti príslušenstva pohľadávky (úrok a úrok z omeškania) odporca záväzok neuznal, lebo ich výška nie je v uznaní špecifikovaná, je v ňom uvedené len „príslušenstvo pohľadávky“. Takýto právny úkon nespĺňa podstatnú náležitosť určitosti podľa , čo spôsobuje v tejto časti jeho neplatnosť. Preto pre príslušenstvo pohľadávky nezačala uznaním záväzku dňa 6. septembra 2011 plynúť premlčacia doba, a preto je námietka premlčania čiastočne dôvodná a navrhovateľovi možno priznať len príslušenstvo za posledné štyri roky pred podaním návrhu 8. februára 2012. V danom prípade je rozhodujúci dátum splatnosti príslušenstva. Navrhovateľ uviedol, že pôvodný veriteľ vypovedal zmluvu o úvere z dôvodu neplatenia splátok úveru odporcom riadne a včas. V prílohe k postúpeniu pohľadávky, na ktorú navrhovateľ v návrhu odkazuje ako na dokument generovaný bankovým systémom pôvodného veriteľa, je ako splatnosť celej pohľadávky uvedený deň 27. februára 2008.

Čl. VI Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. (inkorporovaných do zmluvy o úvere v čl. II. 2 zmluvy) stanovuje, že veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu pred dátumom splatnosti dohodnutom v zmluve, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy (ide o právo, ktoré navrhovateľ v návrhu nesprávne označuje ako vypovedanie zmluvy). Odporca v konaní nespochybnil tvrdenie, že k zosplatneniu celého dlhu na úvere došlo dňa 27. februára 2008, naopak, z písomného uznania záväzku odporcom je zrejmé, že odporca uznal výšku zosplatnenej istiny, nakoľko v čase uznania by inak nemohol dlhovať navrhovateľovi istinu v sume až 11.378,39 Eur, keď konečná splatnosť úveru mala podľa zmluvy nastať až dňa 23. mája 2014, teda až o takmer 3 roky neskôr. Ak by nedošlo k zosplatneniu záväzku, odporca by navrhovateľovi v čase uznania mohol dlhovať len alikvotnú časť istiny splatnú za obdobie od poskytnutia peňažných prostriedkov do dňa uznania. Z písomného uznania záväzku je zrejmé, že odporca ku dňu uznania uhradil na istine len sumu 272,68 Eur (ako rozdiel medzi poskytnutou istinou a sumou uznanou z titulu istiny), z čoho vyplýva, že bol v omeškaní s platením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace, keďže úver mal začať splácať dňa 23. júna 2007. To znamená, že za obdobie viac ako 4 rokov odporca uhradil na istine len sumu 272,68 Eur. Preto súd prisvedčil tvrdeniu navrhovateľa, že zo strany pôvodného veriteľa došlo ku dňu 27. februára 2008 k zosplatneniu celého záväzku odporcu..

V zmysle rozhodovacej činnosti súdov patrí navrhovateľovi úrok len do splatnosti/predčasnej splatnosti úveru, následne má nárok len na úrok z omeškania (obdobný názor vyslovený v rozhodnutí -14 zo dňa 18. 09. 2012 a sp. zn. - R 59/68). Preto súd priznal navrhovateľovi požadovaný úrok vo výške 10,9 % len od 8. februára 2012 (teda za obdobie len 4 rokov pred podaním návrhu z dôvodu premlčania zvyšku nároku) do dňa 27. februára 2012 (dátum predčasnej splatnosti úveru) a vo zvyšnej časti úroku súd návrh zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi z istiny 11.378,39 Eur aj úrok z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. , nie však odo dňa požadovaného navrhovateľom ( 4. februára 2011), ale odo dňa po zosplatnení úveru (28. februára 2012), lebo odporca nemohol byť v omeškaní s celou zosplatnenou istinou pred dátumom zosplatnenia, ale len po ňom. Navrhovateľovi nepatrí ani uplatnený kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1.675,04 Eur, keďže ide o úrok z omeškania vyčíslený do 4. februára 2011, ktorý je premlčaný. Preto súd vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania návrh zamietol.

Odporca tiež namietol, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky a ako príklad uviedol poplatok za vedenie úverového účtu. Súd považoval ustanovenie o poplatku za vedenie úverového účtu v zmluve vo v sume 1,33 Eur (40,- Sk) mesačne za neprijateľnú podmienku, ktorá bola prvýkrát vyjadrená v rozhodnutí Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko sp. zn. XI ZR 388/2010 alebo aj Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe dňa 3. mája 2011 sp zn. . Neprijateľnosť tohto zmluvného ustanovenia spočíva v tom, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. V prípade vedenia úverového účtu odporcu ide len o evidenciu dodávateľa o jednotlivých splátkach úveru, ktorá poskytuje dodávateľovi len akúsi databázu platieb spotrebiteľa pre jeho vlastné záujmy. Tu nejde o zmluvu o bežnom účte podľa a nasl. , kde protislužbou pre spotrebiteľa je samotné vedenie účtu, lebo platby spotrebiteľa sa priamo účtujú v prospech dodávateľa a nejde o ich ukladanie na účet, a preto odporca nemá žiadnu možnosť dispozície s týmto účtom, prípadne ani možnosť si účet zrušiť. Preto súd návrh zamietol aj v tejto časti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov (ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu) náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ bol úspešný len v časti istiny (11.378,39 Eur) a v nepatrnej časti príslušenstva, neúspešný vo vyčíslenom úroku (4.275,39 Eur), úroku z omeškania (1.675,04 Eur) ako aj poplatkov (116,17 Eur), a preto jeho úspech vo veci vyvážil jeho neúspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne trojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.