Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/1156/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s. r. o., IČO: 44 307 683, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: Š. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. XXX, XXX XX K. H. Z., o vymoženie pohľadávky vo výške 711,20 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Radoslav Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, sp. zn. 242EX 334/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 567,15 Eur od 28.04.2007 do 08.01.2020 a úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 555,75 Eur od 09.01.2020 do zaplatenia v zmysle § 61 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Návrh na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 06.04.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 711,20 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 06.08.2008 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 19.04.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Radoslav Kešeľak, so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie pod sp. zn. 242EX 334/22.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 18.05.2022 doručené podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 13.05.2022, v ktorom povinný uviedol, že si dovolil poukázať na skutočnosť, že vymáhaný úrok z omeškania je v rozpore s nariadením vlády č. , a teda úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne (36,5 % ročne) považuje za privysoký a podotýka, že v dnešnej dobe by súdy takýto vysoký úrok ani neboli priznali. Rovnako takýto vysoký úrok hraničí aj s trestnoprávnou zodpovednosťou. Je presvedčený, že súdy by v súvislosti s takýmto úrokom mali zastaviť voči povinnému ako spotrebiteľovi predmetnú exekúciu. Ďalej si vo veci dovolil poukázať na ustanovenie č. o ukončení niektorých exekučných konaní, v ktorom sa uvádza: „Ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul,

upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.“ S poukazom na vyššie uvedene ustanovenie, týmto povinný prehlasuje, že ani jedna z listín mu ako povinnému v tomto konaní doručená nebola. Žiada, aby mu tieto listiny boli obratom doručené. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii vedenej povinnému v súlade s ust. Exekučného poriadku vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie zastaví.

4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 23.05.2022 na rozhodnutie súdu spolu s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.05.2022 uviedol, že pokiaľ má povinný za to, že uplatnený nárok nie je legitímnym, mal možnosť všetky dnes uvádzané skutočnosti odprezentovať pred konajúcim súdom už v základnom súdnom konaní. Aktuálne je však potrebné konštatovať, že návrh na zastavenie exekúcie povinného obsahuje také argumenty, ktoré nemajú pre posúdenie oprávnenosti vedeného exekučného konania, prípadne jeho zastavenia žiadny význam. Je potrebné si uvedomiť, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať skutočnosti uvádzané povinným v jeho podaní. Úlohou exekučného súdu je dohliadať nad zákonnosťou výkonu rozhodnutia, pričom za podstatné možno považovať len tie skutočnosti, ktoré nastali po jeho začatí resp. po vydaní exekučného titulu. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že exekučné konanie prebieha na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému vymáhanú dlžnú sumu. Exekučné konanie neslúži na preskúmavanie právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí, ale na vymoženie pohľadávky oprávneného. Právoplatnosť rozhodnutia všeobecných súdov spôsobuje jeho záväznosť nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zásadná nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia spôsobuje, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady “res iudicata”, t.j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Ak totiž o určitej veci medzi tými istými účastníkmi bolo vydané rozhodnutie vo veci samej, konanie skončilo rozsudkom, ktorým súd rozhodol o žalobe a pritom nedošlo k zastaveniu konania uznesením, nie je možné o tej istej veci viesť znova ďalšie konanie o tom istom a medzi rovnakými účastníkmi. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekučný súd ex offo prihliada na právnu skutočnosť či rozhodnutie, ktoré je podkladom exekučného konania sa stalo vykonateľným. V prípade ak by sa rozhodnutie nestalo vykonateľným exekučný súd by nevydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Exekučný súd však nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený nevidí žiaden zákonný a relevantný dôvod na základe, ktorého by mal Exekučný súd exekučné konanie zastaviť. Oprávnený pokladá návrh povinného za neodôvodnený a účelovo podaný s cieľom vyhnúť sa exekučnému konaniu. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného, ani o spôsobe vedenia konania, prípadne o doručovaní súdnych rozhodnutí. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce zánik pohľadávky. Pokiaľ povinný namieta výšku súdom priznaných úrokov z omeškania, s danou námietkou sa mal na súd obrátiť ešte v základnom súdnom konaní. Oprávnený má za to, že exekučné konanie, bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene, nakoľko na základe návrhu oprávneného a predložených listinných dokladov exekučný súd po ich preskúmaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že zo strany povinného ide len o snahu o zdržanie vykonávania exekúcie. Povinný v podanom návrhu uviedol, že mu neboli doručené ani jedna z listín pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. K uvedenému oprávnený len stručne uvádza, že toto nie je povinnosťou

oprávneného, doručovať povinnému listinné dôkazy. Oprávnený si pri podaní opätovného návrhu na vykonanie predmetnej exekúcie svoj zákonnú povinnosť splnil v celom rozsahu, keď spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdu zaslal všetky zákonom požadované listinné dôkazy. Pokiaľ by exekučný súd mal za to, že zo strany oprávneného je potrebné doložiť súdu nejaké ďalšie listiny, oprávneného by k tejto povinnosti vyzval. Exekučný súd však po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a všetkých doložených listinných dôkazov vydal poverenie na vykonanie exekúcie. V zmysle vyššie uvedeného považuje oprávnený návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelovo podaný s úmyslom zbaviť sa povinnosti plniť svoje záväzky z exekučného titulu voči oprávnenému. Povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne také skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. S poukazom na doposiaľ uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako neopodstatnený. Pre úplnosť oprávnený uvádza, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

10. Podľa , na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a)uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b)oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c)zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na zastavenie.

12. Podľa , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

13. Podľa , exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

14. Podľa , ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

15. Podľa , pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

16. Podľa (ďalej len ako „“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 02.05.2022 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal na poštovú prepravu dňa 16.05.2022, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas a bol v časti dôvodný.

21. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým súd uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 21.769,- Sk (722,60 Eur), úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 17.086,- Sk (567,15 Eur) od 28.04.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 2.871,50 Sk (95,32 Eur) a nahradil trovy konania vo výške 8.215,50 Sk (272,71 Eur) právnemu zástupcovi navrhovateľa, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.08.2008.

22. Na základe daného exekučného titulu bola vedená exekúcia súdnou exekútorkou JUDr. Dagmar Kováčovou, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1017/18 (ďalej aj ako „stará exekúcia“). V zmysle tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 28.02.2022 (ďalej len ako „Upovedomenie“), vydaného súdnou exekútorkou JUDr. Dagmar Kováčovou súd zistil, že stará exekúcia bola vedená na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Košice - okolie, ktoré bolo na Exekútorský úrad doručené dňa 23.02.2009, teda sa jedná o exekučné konanie, ktoré začalo pred 1. aprílom 2017 (v zmysle ), a preto sa na dané exekučné konanie aplikuje Súd ďalej uvádza, že v zmysle Upovedomenia došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , keďže zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. V danom Upovedomení bola uvedená výška vymoženej pohľadávky oprávneného v sume 11,40 Eur, teda vymáhaná pohľadávka oprávneného bola v starej exekúcii vymožená len čiastočne, preto oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s v a nasl. výslovne upravuje

možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára, preto oprávnený v súlade s a nasl. dňa 06.04.2022 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami na zvyšnú časť pohľadávky nevymoženej v starej exekúcii, na základe čoho súd vydal dňa 19.04.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Radoslav Kešeľak.

23. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekučného konania a exekúcie v ňom prebiehajúcej. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

24. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

25. V súvislosti s námietkami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, kde povinný namieta, že je spotrebiteľ a takisto namieta výšku úrokov z omeškania, súd pristúpil k posúdeniu týchto námietok v zmysle aktuálnej judikatúry. Ako už bolo uvedené vyššie oprávnený sa domáhal exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom. K rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie ako aj návrhu na zastavenie exekúcie súd odkazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania nevylučuje preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu, pričom o takúto situáciu ide aj v prípade exekučného titulu, ktorý je podkladom pre vedenie danej exekúcie) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. K danému súd dáva taktiež do pozornosti zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. v ktorom Ústavný súd vydal zjednocujúce stanovisko, že: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie Exekučného poriadku nie je v súlade so základným pravom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa , ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Z uvedeného je zrejmé, že

exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne odôvodnil. Súd sa preto oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje a zistil, že Zmluva o úvere č. 01014563 zo dňa 19.12.2001, z ktorej vyvodzuje oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola podpísaná medzi spoločnosťou GE Capital Multiservis, k.s., ktorú ku dňu 01.04.2006 (zmluva o predaji podniku) odkúpil právny predchodca oprávneného: GE Money, a.s. a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom nakoľko je fyzická osoba, ktorá pri uzatvorení zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým pobytom. Oprávnený je veriteľom nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. Súd teda preskúmal nárok priznaný exekučným titulom a zistil, že výška úrokov z omeškania nebola priznaná v súlade s v spojení s Nariadenia Vlády SR č. .

26. Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie v časti E) formulára uplatnil vymáhaný nárok, ktorý pozostával z istiny vo výške 711,20 Eur, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 567,15 Eur od 28.04.2007 do 08.01.2020, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 555,75 Eur od 09.01.2020 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 95,32 Eur a trov pôvodného konania vo výške 272,71 Eur. K danému súd uvádza, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť ( ). Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia v spojení s Nariadenia Vlády SR č. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Ak sa úroky z omeškania dohodnú, musia mať primeranú výšku, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ) (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 5, ročník 2000, R 5/2000). Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle absolútne neplatným právnym úkonom. Pre určenie výšky úroku z omeškania je rozhodujúce, kedy sa dlžník dostal do omeškania. V prejednávanej veci je preukázané, že povinný sa s vrátením celého poskytnutého úveru dostal do omeškania dňa 28.04.2007. Súd zistil, že v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle v tom čase platného Nariadenia Vlády SR č. bola výška úrokov z omeškania počítaná ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže v období od 25.04.2007 do 28.10.2008 (t.j. v období kedy sa povinný dostal do omeškania) bola základná úroková sadzba NBS vo výške 4,25 %, maximálna prípustná výška úroku z omeškania bola stanovená vo výške 8,50 % ročne. Preto úprava úroku z omeškania tak ako je uvedená v exekučnom titule, t.j. 0,1 % denne (36,5 % ročne) predstavuje viac než 4-násobok zákonnej úrokovej miery v občianskoprávnych vzťahoch pre úroky z omeškania v čase kedy sa povinný dostal do omeškania. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že v exekučnom titule uvedený úrok z omeškania podstatným spôsobom presahuje obvyklú úrokovú mieru stanovenú Národnou bankou Slovensko pre úroky z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, v čoho dôsledku úrok z omeškania z exekučného titulu bol priznaný v rozpore s v spojení s Nariadením Vlády SR č.

27. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.11.2009, podľa ktorého: „Vzhľadom na väzbu dôvodov, ktoré viedli k dohodnutiu konkrétnej výšky úrokov z omeškania (1 % denne) a okolnostiam, ktoré ich sprevádzali, ako aj na väzbu dôvodov nesplnenia zabezpečeného záväzku a v konečnom dôsledku dopadom priznania dojednaného úroku z omeškania vo výške 1% za každý deň omeškania, ktorý podľa priznania oboch súdov z časti istiny v sume 39 200 Sk predstavoval 365 % ročne, možno konštatovať, že v danom prípade išlo zo strany žalobcu o porušenie zásad poctivého obchodného styku. Za neprimerane vysoký, a teda v rozpore s dobrými mravmi, možno považovať aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne, keď vzhľadom na dĺžku trvania súdneho sporu je suma takto určených úrokov z omeškania pri pohľadávke na zaplatenie 54 375 Sk celkom 274 267,50 Sk (9 104,01 Eur), teda viac ako 504% a pri pohľadávke na zaplatenie 18 575 Sk celkom 93 042,18 Sk (3 088,43 Eur), teda viac ako 500%. Túto skutočnosť je preto potrebné posudzovať aj v zmysle o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy a podľa ktorého absolútne neplatným je každý právny

úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom dobrým mravom prieči. Je potrebné zdôrazniť, že aj na zmluvnom základe spočívajúce úroky z omeškania podliehajú rovnako ako úroky z pôžičiek a z úverov hraniciam rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi nastáva z dôvodu hrubého nepomeru medzi vzájomnými plneniami zmluvných strán, ktoré spočívajú v dojednaní neprimeranej výšky úrokov z omeškania či zmluvnej pokuty. Neprimeranosť konkrétneho dojednania spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany.“

28. Súd v exekučnom konaní po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať právny záver, že záväzok obsiahnutý v exekučnom titule, ktorým je platobný rozkaz, v časti úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne je neprimeraný, predstavuje hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami, a teda odporuje zákonu ( v spojení s Nariadením Vlády SR č. ), a zároveň sa prieči dobrým mravom, a preto v tomto exekučnom konaní je v časti uplatneného úroku z omeškania daný dôvod zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku 29. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 567,15 Eur od 28.04.2007 do 08.01.2020 a úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 555,75 Eur od 09.01.2020 do zaplatenia v zmysle Exekučného poriadku zastavil (I. výroková veta rozhodnutia).

30. Vo zvyšnej časti bol platobný rozkaz, ktorý je podkladom pre vykonanie danej exekúcie, vydaný v súlade s právnymi predpismi a teda je naďalej spôsobilým exekučným titulom.

31. K námietke povinného, že pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie mu nebol doručený exekučný titul ani upovedomenie o zastavení starej exekúcie, pričom sa povinný odvolával na ustanovenie , súd uvádza, že v zmysle daného ustanovenia je oprávnený povinný tieto dokumenty pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie predložiť súdu, nie však povinnému. Prvou listinou, ktorá sa povinnému po začatí exekúcie doručuje je Upovedomenie o začatí exekúcie. V zmysle Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť a taktiež povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok, pričom Upovedomenie o začatí exekúcie sa podľa Exekučného poriadku doručuje povinnému do vlastných rúk.

32. Na základe uvedeného potom súd vo zvyšnej časti považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto ho v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (II. výroková veta rozhodnutia).

33. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný ma voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

38. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

39. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko súd exekúcie zastavil v časti príslušenstva pohľadávky a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, teda povinný nebol s návrhom na zastavenie exekúcie úspešný v celom rozsahu, súd v zmysle rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.