Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_8C-97-2010.pdf
PDF · 105.79 KB
No categories available
8C/97/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, práv. zast.: JUDr. Dušan Serek, advokát, Nižná, Nová Doba č. 489/15, proti odporcom: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. č. XXXX, obaja práv. zast.: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava, Klinec II č. 215, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby, takto
rozhodol:
I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vypratať pozemok vedený na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. U. ako C-KN parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, okrem časti tohto pozemku priľahlého k hospodárskej budove na C-KN parcele č. XXXX/X, ktorá časť má od steny hospodárskej budovy smerom k udiarni dĺžku X,X m, a to do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. I. z r i a ď u j e k pozemku vedenému na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. U. ako C-KN parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 vecné bremeno spočívajúce v práve stavby udiarne odporcov 1/ a 2/ na tomto pozemku.
III. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi za zriadenie vecného bremena čiastku 19,08 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 354,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 303,74 Eur od 17.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 8,96 Eur od 20.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3,14 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 8,67 Eur od 03.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 24,81 Eur od 17.02.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5,23 Eur od 11.03.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
VI. Navrhovateľ je p o v i n n ý doplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 52,00 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Po pripustení viacerých zmien návrhu sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť z pozemku zobrazeného ako C-KN parc. č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. a obec U. stavbu - hospodársku budovu, odstrániť z pozemku zobrazeného ako C-KN parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. a obec U. stavbu - udiareň a tiež vypratať pletivové oplotenie a to v tej časti, v ktorej toto oplotenie oddeľuje pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 od susedného pozemku C-KN parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 60 m2, oba zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec U. a to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať z pozemku zobrazeného ako C-KN parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. a obec U. hnojisko, suché WC a koterec pre psa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon žiadal uložiť povinnosť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 1.257,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.081,63 Eur od 16.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 32,50 Eur od 16.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 11,19 Eur od 07.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 30,90 Eur od 03.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 25,04 Eur od 20.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 57,55 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 18,65 Eur od 23.03.2015 do zaplatenia.
Návrh zdôvodnil tým, že právni predchodcovia odporcov neoprávnene postavili na pozemku C-KN parc. č. XXXX/X začiatkom 60. rokov minulého storočia stavbu - hospodársku budovu. Spolu s pozemkom pod stavbou odporcovia neoprávnené užívajú aj pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX, na ktorom majú umiestnené drobné stavby a majú ho prihradený k svojmu dvoru. Pretože užívajú tieto pozemky v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu, sú povinní mu zaplatiť bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške za obdobie od 21.09.2008 do 22.03.2015.
Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť popierajúc vlastnícke právo navrhovateľa k sporným pozemkom.
Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že aktuálny vlastnícky zápis na LV č. XXXX k.ú. U. je taký, že ako výlučný vlastník pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX je evidovaný navrhovateľ v celosti.
Bolo v konaní nesporné (a podložené aj geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 14.05.2010 vyhotoviteľa S. K.), že C-KN parc. č. XXXX/X aj C-KN parc. č. XXXX/XX boli pôvodne súčasťou pozemnoknižnej parcely č. XXX/X vedenej v pk protokole č. XXX, v ktorom boli ako podieloví spoluvlastníci vedení O. a K. Q..
V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/20/2010 sa odporcovia 1/ a 2/ síce domáhali voči navrhovateľovi určenia vlastníckeho práva okrem iného aj k pozemkom C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX z titulu vydržania, no ich návrh bol právoplatne zamietnutý, pretože z objektívneho hľadiska nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi týchto pozemkov. Súdne rozhodnutie v uvedenom konaní však vyriešilo z pohľadu ust. § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku záväzne len to, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva odporcami nedošlo na základe vydržania. Nie je preto prekážkou, aby na základe iných skutkových okolností bola (predbežná) otázka vlastníckeho práva navrhovateľa k uvedeným pozemkom posúdená v tomto konaní inak.
Podľa predloženej dohody datovanej dňom 17.02.1983 na MNV v U. sa dcéra menovaných S. D., rod. Q. označená ako vlastníčka dohodla na výmene pk parcely č. XXX/X za parcelu č. XXX/X s otcom navrhovateľa E. W., ktorý pk parcelu č. XXX/X užíva ako dvor. Vtedy už pritom na tejto parcele s istotou stála sporná hospodárska budova, lebo otáznym v konaní bolo len to, kedy v priebehu 60. rokov minulého storočia došlo k jej postaveniu právnymi predchodcami odporcov.
Neskôr evidentne z dôvodu, že pôvodná dohoda o výmene nebola právne perfektnou, došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou S. D., rod. Q. odpredala navrhovateľovi pk parcelu č. XXX/ X z pk protokolu č. XXX. Zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod č. V XXX/XX.
Na druhej strane však súdu bola predložená dohoda datovaná dňom 01.02.1965 medzi otcom odporcu 1/ T. J. ako kupujúcim a K. V. ako predávajúcim. Potvrdzuje sa v nej, že došlo k odpredaju parcely č. XXX/X o výmere 342,40 m2 za sumu 500,- Kčs. Na dohode sú podpisy dvoch svedkov a T. J. a J. V..
Svedkyňa E. Q. - dcéra K. a J. V. potvrdila, že po tomto predaji si nikdy jej rodina nenárokovala odpredanú parcelu. Uviedla, že rodičia parcelu predtým užívali, pretože boli jej vlastníkmi s tým, že o parcelu spory nikdy neboli. Nespornosť nerušeného užívania parcely pod hospodárskou budovou a v jej blízkosti (aktuálna parcela č. XXXX/XX) vyplynula aj z výpovede S.. T. J. a X. Q., ktorá tiež uviedla, že otec odporcu síce zabral cestu, čo mu hovorili, ale sa kvôli tomu nehádali. Táto rovnako ako aj jej sestra S. D. uviedli, že išlo o parcelu, ktorá pôvodne bola prístupom do poľa užívaného rodinami O. Q. a K. V., ktorí boli spolu s právnym predchodcom navrhovateľa bratrancami, no mali dobré vzťahy, nikdy sa nehádali a každý mal svoje. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že pozemok pod hospodárskou budovou navrhovateľovi v roku 1997 neodpredávala.
Na ohliadke sa účastníci konania zhodli, že sporná hospodárska budova je situovaná na pozemku C-KN parc. č. XXXX/X. Spočiatku navrhovateľ tvrdil, že bola postavená niekedy po roku 1964, no po vykonaní viacerých dôkazov v podstate sám uznal, že bola postavená ešte pred 01. aprílom 1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Z predloženej fotografie, na ktorej je pred hospodárskou budovou zobrazený odporca 1/ ako dospievajúci chlapec, z jeho presvedčivej účastníckej výpovede ako aj z výpovede svedka C. vypočutého v konaní sp. zn. 5C/20/2010 totiž nesporne vyplynulo, že bola postavená v presne nezistenom čase na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia, keď fotografia podľa odporcu 1/ pochádza z roku 1959 a menovaný svedok sa vyjadril, že v čase jeho návratu z vojny v roku 1963 hospodárska budova už stála.
Zhodnotiac tieto dôkazy vo vzájomných súvislostiach súd preto dospel k záveru, že hospodárska budova bola právnymi predchodcami odporcov postavená na súčasnej C-KN parc. č. XXXX/X v subjektívnom presvedčení, že ju stavajú na svojom vlastnom pozemku, ktorý ešte predtým odkúpil otec odporcu 1/ od K. V.. Žiaden z vypočutých svedkov neuviedol, že by si evidovaní pozemnoknižní vlastníci O. Q. s manželkou, resp. K. V. s manželkou, ktorá dokonca bola podpísaná na dohode z roku 1965 nárokovali vlastníctvo tejto časti zemského povrchu v tom čase evidovaného ako pk parc. č. XXX/X. Ohľadne nej neboli žiadne nezhody, či dokonca súdne spory a užívací stav sa dlhodobo nerušene rešpektoval. Na tom nič nemení skutočnosť, že stavba hospodárskej budovy zabrala prístup do poľa, lebo sa tak stalo s vedomím všetkých zainteresovaných a nikto z nich z toho vo vzťahu k právnym predchodcom odporcov nevyvodzoval žiadne právne dôsledky. V susedstve pritom dlhodobo žili rodičia navrhovateľa E. W. s manželkou, ktorí mali na susednej parcele postavený svoj rodinný dom. Navrhovateľ okrem svojho tvrdenia nepredložil ani neoznačil súdu žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by právni predchodcovia odporcov boli rušení v držbe odkúpeného pozemku časti pk parc. č. XXX/X a ako vyplynulo z výpovede odporcu 1/, nevysporiadanosť pozemku pod hospodárskou budovou bola zistená až v roku 2009 v súvislosti s ROEP-om.
Uvedené podľa názoru súdu vylučuje, že právni predchodcovia odporcov postavili hospodársku budovu na súčasnej C-KN parcele č. XXXX/X s vedomím, že stavajú na cudzom pozemku. Povedané aj inak, stavali evidentne minimálne s konkludentným súhlasom vlastníkov pozemku.
Vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba umiestnená treba vykonať podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania. Oprávnenosť stavby sa však posudzuje podľa právnej úpravy platnej v čase jej vzniku (viď napríklad rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.04.2001 sp. zn. 22Cdo/2392/99).
V súčasnosti neoprávnenú stavbu upravuje ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady vlastníka stavby. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Platná judikatúra zastáva názor, že v prípade stavby zriadenej na cudzom pozemku za účinnosti stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. bez práva stavby (§ 155 a §§ 159 a 160 cit. zákona),
treba analogicky aplikovať jeho ust. § 125 a nasl. o nadobudnutí vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci (viď rozhodnutie NS SR zo dňa 26.02.2008 sp. zn. 2Cdo/295/2006, resp. aj rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.09.2008 sp. zn. 22Cdo/5103/2007). Podľa týchto ustanovení z hľadiska spôsobu nadobudnutia vlastníctva k pozemku vlastníkom stavby na ňom postavenej bol rozhodujúci súhlas vlastníka pozemku so stavbou pre stavebníka. Na základe toho pozemok zahŕňajúci nielen zastavanú plochu ale aj nevyhnutný manipulačný priestor potrebný k užívaniu stavby „prirástol“ k stavbe. Judikatúra tak vytvorila pravidlo, že kto staval na cudzom pozemku so súhlasom vlastníka, nadobúda nielen vlastníctvo stavby, ale aj vlastnícke právo k pozemku v rozsahu jeho zastavania.
I keď teda na podklade kúpnej zmluvy otec odporcu 1/ vlastnícke právo k pozemku pod hospodárskou budovou a priľahlému priestoru nenadobudol, pretože zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31.03.1983, v dôsledku zástavby pozemku so súhlasom vlastníkov nadobudol vlastnícke právo spracovaním podľa § 126 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka. Kúpnou zmluvou z roku 1997 preto S. D. nemohla platne previesť navrhovateľovi vlastnícke právo k pk parcele č. XXX/X v rozsahu súčasnej C-KN parc. č. XXXX/X a časti C-KN parc. č. XXXX/XX ako obslužnému priestoru, keď tieto nadobudol spracovaním právny predchodca odporcov.
Na ohliadke bolo zistené, že hneď pri hospodárskej budove smerom k udiarni sa nachádza hnojisko, ktoré bolo podľa odporcu 1/ zriadené ešte spolu s hospodárskou budovou a tiež suché WC ako aj koterec pre psa o šírke 2,4 metra totožnej so šírkou hnojiska. Za manipulačný priestor potrebný pre užívanie stavby pritom súd považoval ešte vzdialenosť cca 2 metre od hnojiska smerom k udiarni. Preto ani obslužnú plochu o rozmeroch 7,12 metra (šírka C-KN parc. č. XXXX/X podľa geometrického plánu) krát 4,5 metra (čo je po zaokrúhlení cca 32 m2) predstavujúcu časť parcely č. XXXX/XX priľahlú k parcele č. XXXX/X navrhovateľ nenadobudol kúpnou zmluvou od S. D., ale jej vlastníkom sa stal právny predchodca odporcov na základe spracovania.
Súd preto zamietol návrh navrhovateľa na odstránenie hospodárskej budovy z pozemku C-KN parc. XXXX/X, lebo navrhovateľ nie je jeho vlastníkom. Tiež súd zamietol návrh na vypratanie celého pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, lebo ani plocha nachádzajúca sa do vzdialenosti 4,5 metra od steny hospodárskej budovy smerom k udiarni (na ktorej je situované hnojisko, suché WC a koterec) nie je vlastníctvom navrhovateľa. V časti, v ktorej súd návrhu na vypratanie časti tohto pozemku vyhovel, súd vychádzal z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zo skutočnosti, že navrhovateľ túto časť C- KN parc. č. XXXX/XX platne odkúpil v roku 1997 od S. D. kúpnou zmluvou a odporcovia majú na nej neoprávnene umiestnenú vlečku a pletivové oplotenie bez pevného základu v zemi. Menovaná síce uviedla, že pozemok pod hospodárskou budovou navrhovateľovi nepredávala, no jej vôľa evidentne podľa obsahu kúpnej zmluvy z roku 1997 k odpredaju pk parc.č XXX/X navrhovateľovi smerovala. Súd ešte podotýka, že z hľadiska formulácie rozsudočného výroku o vyprataní nie je potrebné jednotlivo vymenúvať všetky hnuteľné veci, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje (ako v danom prípade pletivové oplotenie, vlečka, atď.).
Ohliadkou súd ďalej zistil, že udiareň sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/XX vo vzdialenosti väčšej než 4,5 metra od steny hospodárskej budovy, je teda na pozemku navrhovateľa. Má pôdorysné rozmery približne 1,5 metra x 1,5 metra a je so zemou spojená betónovým základom. Odporca 1/ sa vyjadril, že ju postavil v roku 1990, pričom iný dôkaz o čase jej dostavby predložený nebol.
Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázaný žiaden občianskoprávny titul, ktorý by oprávňoval odporcu 1/ zriadiť na pozemku parc. č. XXXX/XX predmetnú udiareň. Preto ide o stavbu neoprávnenú.
Vzhľadom na nerušenú existenciu tejto stavby od jej dostavby vyše dvadsať rokov, fakt, že bola postavená bez akýchkoľvek námietok navrhovateľa či jeho právnych predchodcov a skutočnosť, že prioritným záujmom navrhovateľa v konaní bolo odstránenie hospodárskej budovy za účelom zriadenia prístupu po pozemku pod ňou (ohľadne čoho však nebol úspešný), súd považoval za neúčelné jej odstránenie. Udiareň nijako svojou existenciou výrazne neobmedzuje využitie zvyšnej časti pozemku navrhovateľom, ktorý počas konania neprejavil vôľu získať túto stavbu do svojho vlastníctva. Preto súd zvolil možnosť uvedenú v ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a usporiadal pomery medzi navrhovateľom ako vlastníkom pozemku a odporcami ako vlastníkmi stavby inak a to zriadením vecného
bremena spočívajúceho v oprávnení odporcov mať na pozemku navrhovateľa zriadenú stavbu udiarne (právo stavby). Náhradu súd určil vychádzajúc z odporcami predloženého znaleckého posudku č. XX/ XXXX vypracovaného znalcom X.. J., ktorý stanovil výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na sumu 8,48 Eur/m2, čo pri výmere 2,25 m2 (rozmery udiarne 1,5 x 1,5 metra) predstavuje 19,08 Eur.
Okrem toho sa navrhovateľ domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 1.257,46 Eur s príslušenstvom za neoprávnené užívanie pozemkov C-KN parc. XXXX/X o výmere 127 m2 a č. XXXX/ XX o výmere 94 m2 odporcami za obdobie od 21.09.2008 do 22.03.2015.
Ako už bolo uvedené, navrhovateľ nie je ani nebol v uvedenom období vlastníkom pozemku C-KN parc. č. XXXX/X, pričom mu nepatrí ani nepatrila plocha o výmere 32 m2 (7,12 x 4,5 metra) z pozemku C- KN parc. č. XXXX/XX súvisiaca ako manipulačný priestor s hospodárskou budovou. Odporcovia preto užívali iba časť pozemku navrhovateľa C-KN parc. č. XXXX/XX o veľkosti 62 m2 (94 m2 mínus 32 m2).
Pokiaľ potom nebol preukázaný v konaní určitý právny titul, ktorý by počas uvedeného obdobia oprávňoval odporcov užívať túto výmeru pozemku, znamená to, že si neoprávnene prisvojovali jeho úžitkovú hodnotu. Síce sa tým ich majetkový stav fakticky nijako nezväčšil, zároveň sa ale ani nezmenšil ako by sa mal, ak by si odporcovia úžitkovú hodnotu pozemku prisvojovali oprávnene - na základe určitého právneho dôvodu (napr. na základe nájomnej zmluvy). Znamená to, že odporcovia získali majetkový prospech bez právneho dôvodu. V tomto smere judikatúra (viď R 25/1986) dospela k záveru, že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty ale aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo ak by obohatený plnil svoje povinnosti. O bezdôvodné obohatenie ide preto aj v prípade užívania pozemkov bez právneho titulu (viď napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/298/2006, publikovaný v periodiku Zo súdnej praxe pod č. 62/2007).
Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade určuje, že majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom podľa § 456 Občianskeho zákonníka prvej vety sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Majetkový prospech odporcov spočíval v neoprávnenom si prisvojovaní úžitkovej hodnoty sporného pozemku. Odporcovia vzhľadom na povahu prijatého plnenia ho nemôžu vrátiť „in natura“ a sú preto podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať bezdôvodné obohatenie formou peňažnej náhrady. Pretože účelom inštitútu bezdôvodného obohatenia je odčerpať prostriedky toho, kto sa bezdôvodne obohatil na úkor iného, je potrebné výšku peňažnej náhrady za neoprávnené užívanie cudzieho pozemku odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by za obvyklých okolností musel bezdôvodne sa obohacujúci vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci, inými slovami táto čiastka predstavuje tzv. trhové nájomné.
Znalec X.. N. v navrhovateľom predloženom odbornom vyjadrení č. 111/2010 určil hodnotu nájmu pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX na sumu 0,88 Eur/m2/rok, ktorú odporcovia nenamietali. Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu za žalované obdobie za výmeru 62 m2 od 21.09.2008 do 22.03.2015 v celkovej výške 354,71 Eur (0,88 Eur/m2/rok x 62 m2 x 6 rokov čo je 327,36 Eur plus 27,35 Eur (54,56 Eur : 365 x 183 dní)) a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Túto sumu súd uložil odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne z dôvodu analogickej aplikácie ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania súd vychádzal z právnej úpravy úrokov z omeškania obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, resp. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Podľa znenia § 3 ods. 1 cit. nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 % vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, resp. podľa znenia § 3 cit. nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporcovia 1/ a 2/ sa so zaplatením tej-ktorej čiastky požadovanej titulom bezdôvodného obohatenia, ktorá bola predmetom jednotlivých zmien (rozšírení) návrhu s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku dňom nasledujúcim po dni, kedy im bol doručený žalobný návrh, resp. následne tá-ktorá zmena návrhu, keďže splatnosť žalovaného nároku nebola určená dohodou účastníkov, právnym predpisom ani rozhodnutím. Navrhovateľovi, ktorý si za prvé obdobie uplatnil úroky z omeškania v nižšej miere než by mu patrila súd preto priznal úroky z omeškania nasledovne:
- vo výške 5,25 % ročne zo sumy 303,74 Eur (za obdobie od 21.09.2008 do 15.04.2014 čo je 5 rokov a 207 dní) od 17.04.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8,96 Eur (za obdobie od 16.04.2014 do 15.06.2014 čo je 60 dní) od 20.06.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3,14 Eur (za obdobie od 16.06.2014 do 06.07.2014 čo je 21 dní) od 08.07.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8,67 Eur (za obdobie od 07.07.2014 do 02.09.2014 čo je 58 dní) od 03.09.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,81 Eur (za obdobie od 03.09.2014 do 15.02.2015 čo je 166 dní) od 17.02.2015 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5,23 Eur (za obdobie od 16.02.2015 do 22.03.2015 čo je 35 dní) od 11.03.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Zároveň súd podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení uložil navrhovateľovi doplatiť súdny poplatok v sume 52,- Eur za rozšírený návrh, keď z pôvodne požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia zaplatil súdny poplatok 23,- Eur avšak po rozšírení bola predmetom konania suma 1.257,46 Eur, z ktorej súdny poplatok 6 % predstavuje sumu 75 Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (v časti kde bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 16.04.2014). Nakoľko predmetom konania boli viaceré nároky navrhovateľa, ktorý bol rovnako ako odporcovia 1/ a 2/ čiastočne úspešný a numericky nemožno pomer úspechu navrhovateľa na jednej strane a odporcov na strane druhej vyjadriť, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.