Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Cb-142-2010.pdf
PDF · 75.89 KB
Case nature
Subarea
10Cb/142/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Miroslav Cingel - MSTAV, s miestom podnikania 013 05 Lysica 131, IČO: 41 078 047, zastúpený: JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 03 Rajecké Teplice, proti odporcovi: Generali Versicherung Aktiengesselschaft, so sídlom Adenauerring 7, 817 37 Mníchov, Spolková republika Nemecko, registračné číslo: HRB 177658, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 20.5.2010 domáha určenia, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla Y. H., V. (XH) G. - X,XTDi P., VIN: W. s evidenčným číslom B. XXX U.. Predmetné vozidlo bolo dňa 10.10.2009 odcudzené neznámym páchateľom a následne dňa 14.10.2009 objavené v Ivanke pri Dunaji. V priebehu vyšetrovania zločinu krádeže vyšetrovateľ OR PZ Bratislava III uznesením ČVS: ORP-958/OVK-B3-2009 zo dňa 11.2.2009 zložil vozidlo do úschovy Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že vlastnícke právo k nemu sa stalo sporným, nakoľko bolo uplatnené zo strany dvoch subjektov, a to navrhovateľa a odporcu.
Po ustálení konkrétneho subjektu vystupujúceho na strane odporcu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha určenia vlastníckeho práva k označenému vozidlu voči zahraničnej právnickej osobe Generali Versicherung Aktiengesselschaft, so sídlom Adeauerring 7, 817 37 Mníchov, Spolková republika Nemecko, registračné číslo: HRB 177658. Právomoc tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci navrhovateľ opiera o ustanovenie § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 97/1963 Zb.), podľa ktorého ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Nakoľko na území Slovenskej republiky sa nachádza vozidlo, ktoré je predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva, a ktoré je podľa tvrdení odporu jeho vlastníctvom, navrhovateľ má za to, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Právomoc súdov Slovenskej republiky v obchodnoprávnych a občianskoprávnych veciach vo vzťahu k súdom iného štátu je obsahom úpravy Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach (Brusel I), ktorý má vo všeobecnosti prednosť pred vnútroštátnymi normami členských štátov, v prípade Slovenskej republiky pred zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, a to v rozsahu úpravy nariadenia Brusel I, ktorý je definovaný v čl. 1.
Podľa kapitoly II oddiel 1 článok 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj len Nariadenie č. 44/2001), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa kapitoly V článok 60 písm. a) Nariadenia č. 44/2001, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.
Podľa kapitoly II oddiel 7 článok 24 Nariadenia č. 44/2001, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietal absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.
Podľa kapitoly II oddiel 8 článok 26 ods. 1 Nariadenia č. 44/2001, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Súd postupom podľa ustanovenia § 103 OSP skúmal splnenie procesných podmienok konania, pričom na určenie právomoci aplikoval Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré má ako právne záväzný akt Európskych spoločenstiev prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podmienky vecnej a osobnej pôsobnosti pre uplatnenie Nariadenia č. 44/2001 sú splnené, nakoľko sa jedná o obchodnú vec, odporca má bydlisko (sídlo) na území členského štátu a súčasne nie je naplnená ani jedna z výnimiek uvedených v kapitole I článok 1 Nariadenia č. 44/2001. Napriek tomu, že Nariadenie č. 44/2001 je ku dňu rozhodovania súdu zrušené článkom 80 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré sa však uplatňuje až na konania začaté po 10.1.2015, teda je naplnená aj podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia č. 44/2001.
Nariadenie č. 44/2001 rozlišuje a samostatne upravuje v občianskych a obchodných veciach všeobecnú právomoc (oddiel 1 kapitola II), osobitnú právomoc (oddiel 2 kapitola II), právomoc vo veciach poistenia (oddiel 3 kapitola II), právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv (oddiel 4 kapitola II), právomoc o veciach individuálnych pracovných zmlúv (oddiel 5 kapitola II), výlučnú právomoc (oddiel 6 kapitola II), právomoc založenú voľbou vrátane právomoci založenej na prítomnosti žalovaného (oddiel 7 kapitola II). Prvotne súd skúmal, či v prejednávanej veci nie je daná výlučná právomoc súdov niektorého z členských štátov, pričom zistil, že nie je splnený ani jeden z predpokladov výlučnej právomoci podľa článku 22 Nariadenia č. 44/2001 . Vzájomný vzťah účastníkov konania v prejednávanej veci založený žalobou o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu nie je možné podradiť ani pod žiadnu zo špeciálne upravených druhov právomoci. Všeobecná právomoc v zmysle článku 2 ods. 1 Nariadenia č. 44/2001 prislúcha súdom Spolkovej republiky Nemecko ako súdom členského štátu, na území ktorého má odporca sídlo.
Nakoľko vo veci nebola zistená výlučná právomoc súdov žiadneho iného štátu, súd doručil návrh na začatie konania s prílohami odporcovi a umožnil mu tak založiť právomoc súdov Slovenskej republiky postupom podľa článku 24 Nariadenia, ktorý predpokladá dobrovoľnú účasť odporcu na prebiehajúcom konaní. Účasť na konaní je pritom potrebné vykladať nielen ako osobnú účasť na pojednávaní, ale aj ako reakciu na výzvu súdu a vyjadrenie k žalobnému návrhu, avšak iba za predpokladu, že sa jedná o vyjadrenie osoby oprávnenej tak učiniť v mene účastníka konania.
Návrh s prílohami a výzvou na vyjadrenie bol odporcovi doručený na adresu sídla (Adenauerring 7, 817 37 Mníchov, Spolková republika Nemecko) dňa 20.6.2014 cestou príslušného prijímajúceho orgánu Spolkovej republiky Nemecko v súlade s Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (ďalej len Nariadenie č. 1393/2007). Navrhovateľ pri označení odporcu v podaní z 28.3.2014 uviedol aj poštovú adresu odporcu (Aureliusstrasse 2, 520 64 Aachen, Spolková republika Nemecko), na ktorú bol návrh s výzvou na vyjadrenie doručený dňa 1.8.2014. Odporca ani na jednu z výziev súdu v stanovenej lehote nereagoval a k podanému návrhu sa nevyjadril, preto nedošlo k založeniu právomoci tunajšieho súdu v súlade s článkom 24 Nariadenia. Za účasť na konaní pre účely založenia právomoci súd nemôže považovať vyjadrenie A.. V. Š.Á., ktorého postavenie ako zástupcu odporcu bolo uznesením zo dňa 17.6.2013 č.k. 10Cb/142/2010-109 vyhodnotené ako neprípustné, a teda nebol oprávnený uskutočňovať v mene odporcu akékoľvek úkony. Právomoc vo veci ďalej konať a rozhodnúť nebola založená ani na prvom pojednávaní nariadenom v prejednávanej veci, nakoľko sa na ňom odporca nezúčastnil, a to napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, ktoré mu bolo doručené postupom predpísaným Nariadením č. 1393/2007 na obe vyššie uvedené adresy známe súdu.
Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 1.5.2004 je pri určovaní právomoci súdov v konaniach začatých do 10.1.2015 nevyhnutné prednostne vychádzať z ustanovení Nariadenia č. 44/2001. V rozpore s Nariadením č. 44/2001 si súd nemôže založiť právomoc podľa zákona č. 97/1963 Zb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v súlade s článkom 26 ods. 1 Nariadenia č. 44/2001 konštatuje, že v prejednávanej veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, preto súd s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 veta prvá OSP konanie zastavil.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania z obsahu spisového materiálu nevyplýva a súčasne si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.