Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_36R-4-2014.pdf
PDF · 85.83 KB
Case nature
Area
Subarea
36R/4/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: SANOTECHNIK - MAUROD s.r.o. „v reštrukturalizácii", Pekárska 11, Trnava, IČO: 35 968 621, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vl. č.: 34704/T, správcom ktorého je JUDr. Erik Bilský, so sídlom kancelárie: Pekárska 11, 917 01 Trnava, o návrhu na nahradenie súhlasu skupiny pre zabezpečené pohľadávky, skupiny pre nezabezpečené pohľadávky a o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto
rozhodol:
I. Súd n a h r á d z a súhlas skupiny pre zabezpečené pohľadávky 1 s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 26.02.2015 a ktorý je prílohou tohto uznesenia.
II. Súd n a h r á d z a súhlas skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 1 s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 26.02.2015 a ktorý je prílohou tohto uznesenia.
III. Súd p o t v r d z u j e reštrukturalizačný plán dlžníka: SANOTECHNIK - MAUROD s.r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 35 968 621, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 26.02.2015, ktorý je prílohou tohto uznesenia.
IV. Súd k o n č í reštrukturalizáciu dlžníka: SANOTECHNIK - MAUROD s.r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 35 968 621.
odôvodnenie:
Súd uznesením č.k. 36R/4/2014-416 zo dňa 11.07.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 21.07.2014, právoplatným dňa 07.08.2014 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.
Súd uznesením č.k. 36R/4/2014-419 zo dňa 12.08.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.08.2014, právoplatným dňa 21.08.2014, povolil reštrukturalizáciu dlžníka, do funkcie správcu ustanovil JUDr. Erika Bilského a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.
Dlžník dňa 16.01.2015 predložil návrh reštrukturalizačného plánu veriteľskému výboru, ktorý predložený plán dlžníka schválil dňa 27.01.2015 na svojom druhom zasadnutí..
Dňa 26.02.2015 sa konala schvaľovacia schôdza, na ktorej sa hlasovalo o prijatí alebo neprijatí reštrukturalizačného plánu predloženého v znení schválenom veriteľským výborom. V rámci reštrukturalizačného plánu dlžníka bolo vytvorených 6 skupín pre účely hlasovania. Štyri skupiny hlasovali za prijatie reštrukturalizačného plánu a dve skupiny hlasovali proti prijatiu reštrukturalizačného plánu.
Dlžník doručil súdu dňa 06.03.2015 návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu spolu s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny pre zabezpečené pohľadávky 1, s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 1 a so zápisnicou zo schvaľovacej schôdze, záznamom z rozpravy zo schvaľovacej schôdze, listinou prítomných účastníkov plánu na schvaľovacej schôdzi a reštrukturalizačným plánom.
Navrhovateľ - dlžník svoj návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, návrh na nahradenie súhlasu skupiny pre zabezpečené pohľadávky 1 a návrh na nahradenie súhlasu skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 1 odôvodnil tým, že účastník plánu zaradený do skupiny pre zabezpečené pohľadávky 1 nebude na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by bol v prípade konkurzu. Svoje tvrdenie oprel o skutočnosť, že v prípade konkurzného konania by prichádzalo do úvahy uspokojenie veriteľa zaradeného do skupiny pre zabezpečené pohľadávky 1 (X. z predaja majetku spoločnosti (nehnuteľný majetok, tovarové zásoby a pohľadávky), ktoré navrhovateľ s odbornou starostlivosťou predpokladal v 98,5%-nej výške po náhrade nákladov konkurzného konania. Detailné porovnanie miery uspokojenia pohľadávok tohto veriteľa v prípade prijatia plánu a v prípade neprijatia plánu (v konkurznom konaní) je podrobnejšie rozpísané v Opisnej časti reštrukturalizačného plánu (strany 30 až 35), z ktorej v súhrne vyplýva pravdepodobné priemerné uspokojenie veriteľa zaradeného do skupiny pre zabezpečené pohľadávky 1 bude nižšie o približne 1,5%, pričom reštrukturalizačný plán ponúka uspokojenie 100% v tejto skupine pre zabezpečeného veriteľa a zároveň aj úročenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa v obvyklej miere (strana 46 reštrukturalizačného plánu). Navrhovateľ svoje tvrdenie oprel aj o skutočnosť, že v prípade konkurzného konania by veritelia zaradení do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 1 prišli o možnosť vyplácania z použitej reštrukturalizačnej metódy - zo zisku v budúcich obdobiach. Zároveň navrhovateľ dodal, že prakticky celý majetok spoločnosti je založený v prospech zabezpečeného veriteľa a pri speňažovaní v rámci konkurzného konania predpokladal s odbornou starostlivosťou 0,40% uspokojenie ostatných nezabezpečených nespriaznených veriteľov. Detailné porovnanie miery uspokojenia pohľadávok týchto veriteľov v prípade prijatia plánu a v prípade neprijatia plánu (v konkurznom konaní) je podrobnejšie rozpísané v Opisnej časti reštrukturalizačného plánu (strany 30 až 35), z ktorej v súhrne vyplýva, že v prípade konkurzného konania bude priemerné uspokojenie nezabezpečených veriteľov nižšie o približne 9,60%, pričom reštrukturalizačný plán ponúka uspokojenie 10% v tejto skupine nezabezpečených veriteľov 1.
Zo záverov schvaľovacej schôdze je zrejmé, že v reštrukturalizačnom pláne je vytvorených šesť skupín účastníkov plánu, z ktorých dve skupiny schválili reštrukturalizačný plán potrebnou väčšinou, za reštrukturalizačný plán hlasovalo v skupine pre nezabezpečené pohľadávky 2 a v skupine pre nezabezpečené pohľadávky 5 100 % počtu prítomných veriteľov a 100 % hlasov prítomných veriteľov. V skupine pre nezabezpečené pohľadávky 3 a v skupine pre nezabezpečené pohľadávky 4 nehlasoval žiaden veriteľ, nakoľko nebol žiaden z nich prítomný a preto je výsledkom schválený reštrukturalizačný plán v týchto skupinách veriteľov. V skupine veriteľov pre zabezpečené pohľadávky 1, ktorá neschválila plán - za prijatie plánu nehlasoval žiaden veriteľ, proti prijatiu plánu hlasoval 1 veriteľ s počtom hlasov 595 106. Celkový počet hlasov v danej skupine predstavoval 595 106. Za prijatie plánu tak v tejto skupine hlasovalo 0,00 % počtu veriteľov a 0,00% hlasov veriteľov.
V skupine veriteľov pre nezabezpečené pohľadávky 1, ktorá neschválila plán - za prijatie plánu nehlasoval žiaden veriteľ, proti prijatiu plánu hlasovali 2 veritelia s počtom hlasov 43 878. Celkový počet hlasov v danej skupine predstavoval 43 878. Za prijatie plánu tak v tejto skupine hlasovalo 0,00 % počtu veriteľov a 0,00% hlasov veriteľov.
Na schvaľovacej schôdzi bolo prítomných 6 účastníkov plánu (veriteľov), ktorých celkový počet hlasov predstavoval hodnotu 2 545 850 hlasov. Hlasy účastníkov plánu hlasujúcich ZA prijatie plánu predstavovali výšku 1 906 866 hlasov, hlasy účastníkov plánu hlasujúcich PROTI prijatiu plánu predstavovali výšku 638 984. Celkovo možno konštatovať, že hlasy všetkých účastníkov plánu hlasujúcich za prijatie plánu predstavujú nadpolovičnú, konkrétne 74,90 % - nú väčšinu hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. Ako je z uvedeného zrejmé, za prijatie plánu hlasovali štyri zo šiestich skupín a taktiež nadpolovičná väčšina hlasov všetkých účastníkov plánu.
Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"), ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len "schvaľovacia schôdza") a súdu dlžník.
Podľa § 143 ZKR, záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.
Podľa § 151 ods. 2 ZKR, návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.
Podľa § 151 ods. 3 ZKR, ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 152 ods. 1 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak, b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
Podľa § 152 ods. 2 ZKR, ak je na prijatie plánu potrebný súhlas dlžníka a dlžník s prijatím plánu nesúhlasí, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd súhlas dlžníka nahradil svojím rozhodnutím, ak dlžník nebude na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by bol v prípade neprijatia plánu.
Podľa § 152 ods. 3 ZKR, o nahradení súhlasu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.
Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím alebo d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
Dňa 09.03.2015 bol doručený súdu návrh veriteľa zo skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 1 (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) na zamietnutie reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého dlžník od začatia reštrukturalizačného konania neuhradil ani jednu prednostnú pohľadávku a eviduje voči dlžníkovi prednostné pohľadávky vo výške 2 703,80 EUR a vzhľadom k tomu je dôvodné domnievať sa, že jeho obchodná a finančná situácia neodôvodňuje predpoklad úspešnej reštrukturalizácie, nakoľko väčšia časť opatrení pre zachovanie prevádzky dlžníka už bola vykonaná.
Súd sa v tomto smere zaoberal otázkou spoločného záujmu veriteľov, ktorý zohľadňuje zmysel a účel reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.
Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011, Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. III. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010). Samozrejme platí, že obsah pojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platí aj v rozhodovacej praxi, to čo sa javí spravodlivé banke, sa nejaví spravodlivé ostaným veriteľom, ktorých zistené pohľadávky by v tomto prípade neboli uspokojené vôbec, prípadne len v malom rozsahu. Ak má súd spravodlivo posúdiť otázku naplnenia či nenaplnenia spoločného záujmu veriteľov v reštrukturalizačnom pláne, nemôže celkom ignorovať ani výšku prihlásenej pohľadávky z hľadiska jej významu pre konkrétneho veriteľa. Ak zmyslom a účelom reštrukturalizácie je kolektívne uspokojenie veriteľov a povinnosťou všetkých zúčastnených subjektov je postupovať tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok, nemožno stotožňovať spoločný záujem veriteľov so záujmom jediného veriteľa (hoci zabezpečeného), a to ani v prípade, že ide o banku úverujúcu podnikateľskú činnosť dlžníka.
Vzhľadom na to, že pohľadávky troch veriteľov hlasujúcich proti schváleniu reštrukturalizačného plánu tvoria 25,1% hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, súd by pri eventuálnom zamietnutí plánu zvýhodnil minoritnú skupinu veriteľov (navyše z časti zabezpečených), ktorých miera uspokojenia v konkurznom konaní výrazne nezhoršuje ich postavenie, oproti ostatným veriteľom hlasujúcim za jeho schválenie, čím by súd porušil základné právo ostatných veriteľov na (spravodlivú) súdnu ochranu v spojení s ich základným právom na rovnosť účastníkov v súdnom (reštrukturalizačnom) konaní. V tomto prípade súd nemôže izolovane prihliadať na záujem troch veriteľov pri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom v dôsledku zastavenia reštrukturalizácie v dôsledku zamietnutia plánu, ale naproti tomu na spoločný záujem všetkých veriteľov spočívajúci v ich kolektívnom uspokojení.
Súd, preskúmajúc predložený reštrukturalizačný plán, zápisnicu zo schvaľovacej schôdze veriteľov, ako aj predchádzajúci postup správcu dlžníka, dlžníka, veriteľov a veriteľských orgánov v tomto reštrukturalizačnom konaní má za to, že boli splnené všetky základné podmienky potrebné na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov, v tomto prípade skupiny pre zabezpečené pohľadávky 1 a skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 1, nakoľko účastníci skupín hlasujúcich proti plánu nebudú, ako z plánu vyplýva, v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu, pričom súd vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, ktoré by bolo, ako z opisnej časti reštrukturalizačného plánu vyplýva v prípade skupiny pre zabezpečené pohľadávky 1 na úrovni 98,5%,
naproti tomu v reštrukturalizačnom konaní by bol veriteľ uspokojený vo výške 100 % a v prípade skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 1 na úrovni 9,60%, naproti tomu v reštrukturalizačnom konaní by boli veritelia uspokojení vo výške 10%. Zároveň boli splnené aj ďalšie dve podmienky nevyhnutné na to, aby sa predkladateľ plánu mohol domáhať nahradenia súhlasu skupiny rozhodnutím súdu, ide o podmienku, aby väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou, pričom v tomto prípade hlasovali za prijatie reštrukturalizačného plánu štyri zo šiestich skupín, a aby za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, pričom podiel veriteľov hlasujúcich za prijatie plánu predstavoval 74,90 % spomedzi všetkých hlasujúcich.
Súd v tomto reštrukturalizačnom konaní, nezistil skutočnosti, pre ktoré by súd musel reštrukturalizačný plán zamietnuť. Pri náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo pri iných ustanoveniach týkajúcich sa plánu, neboli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona tak, že by toto porušenie malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu. Rovnako tak nebola súdu preukázaná existencia podvodného konania alebo poskytnutia osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu. Reštrukturalizačný plán zároveň nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, keď za tento spoločný záujem je potrebné pokladať dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov (§ 5 ZKR) pri zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu (§ 109 ods. 3 písm. c) a d) ZKR).
Keďže nie sú dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu, súd na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.
O skončení reštrukturalizácie rozhodol súd s poukazom na § 153 ods. 1 veta druhá ZKR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.