Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-712-2007.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Subarea
15Er/712/2007
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270, proti povinnému: C. H., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, U. R. Š., o vymoženie 666,45 Eur s prísl. a ďalšie trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Urbánkom pod
sp. zn. EX 1579/2007 zastavuje.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo
výške 11,47 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Urbánka, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 018910* zo dňa 29.06.2007, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 666,45 Eur s príslušenstvom a ďalšie trovy exekúcie, a to na základe - platobný rozkaz č.k. 18Ro 1169/2006 vydaný Okresným súdom Galanta zo dňa 06.07.2009.
Dňa 10.09.2013 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko zistil, že povinný v priebehu exekúcie zomrel a dedičské konanie po nebohom bola právoplatne ukončené uznesením Okresného súdu Galanta č. 17D 65/2010 Dnot 144/2010 pre nemajetnosť. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 13,63 Eur, na ktorých úhradu žiada zaviazať oprávneného.
Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že povinný zomrel dňa 03.04.2010 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Galanta č.k. 1765/2010 Dnot 144/2010 zo dňa 25.06.2010 zastavené a nepatrný majetok bol vydaný matke nebohého. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2010.
Podľa § 37 ods. 3 EP proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a
povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania).
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Smrťou povinného tento stratil právnu subjektivitu, ako i spôsobilosť byť účastníkov exekučného konania. Zároveň dedičské konanie po povinnom bolo uznesením č.k. 17D 65/2010 Dnot 144/2010 zo dňa 25.06.2010 zastavené a nepatrný majetok bol vydaný matke poručiteľa. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2010. V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel po začatí exekučného konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prevzala práva a povinnosti poručiteľa na seba, a teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného, vzhľadom na to, že súd dedičské konanie zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu v zmysle§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. 2M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú ( §37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný matke poručiteľa. Na základe uvedeného prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento zanechal len nepatrný majetok Preto je použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v tomto prípade nesprávne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom a platnom v čase začatie exekučného konania, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že súdnemu exekútorovi v zmysle § 196 patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a na náhrada za stratu času. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že pri zastavení exekúcie vždy rozhodne o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Z daného vyplýva, že trovy exekúcie buď hradí povinný alebo oprávnený. V danom prípade nebolo exekučné konanie zastavené zavinením oprávneného, ale z dôvodu úmrtia povinného, ktorý stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom predmetného exekučného konania a z dôvodu, že dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť povinného. Nakoľko predmetná exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a to vzhľadom na vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale bola zastavená pre nemajetnosť povinného, a to v zmysle § 57 ods. 1 h/ Exekučného poriadku, tak súd na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z., trovy exekúcie znáša oprávnený tiež v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhom výroku rozhodnutia.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil v zmysle vyššie citovanej vyhlášky trovy exekúcie vo výške 13,63 Eur s DPH titulom poštovného. Vyčíslené trovy exekúcie zahŕňali súdnym exekútorom uplatnené poštovné, a to v zmysle § 22 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky vo výške 11,36 Eur +20% DPH, t.j. 2,27 Eur, spolu 13,63 Eur. Súdny exekútor si v špecifikácii trov exekúcie uplatnil aj poštovné pri ukončení exekúcie (vrátenie poverenia, ozn. o ukončení exekúcie §35 ods. 3 Exekučného poriadku) vo výške 1,80 Eur + 20%DPH 0,36 Eur, t.j. spolu 2,16 Eur. Súd však náhradu poštovného pri ukončení exekúcie vo výške 2,16 Eur súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ide o hotový výdavok, ktorý v danom štádiu konania súdny exekútor nevynaložil, a preto mu zaň nepatrí ani náhrada. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 11,47 Eur (9,56 Eur + 20% DPH, t.j. 1,91 Eur), na ktorých úhradu zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.