Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-799-2013.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/799/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa W. M., bytom Y. pod W., X. XXX, zastúpeného JUDr. G. N., advokátom so sídlom B. Z., I.. A. K. XX/XX-XXXproti odporkyni T. G., bytom G., M. A. Z. XXXX/X, zastúpenej Mgr. M. E., bytom G., B. 12, o určenie, že dlh zanikol , o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. júna 2013, č.k. 15C/328/2012-60 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že dlh podľa rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3C/122/2007-99 z 12.12.2007, právoplatného dňa 30.01.2008 a vykonateľného dňa 03.02.2008, postúpený zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.04.2011 zanikol splynutím podľa ustanovenia § 584 Občianskeho zákonníka a tento dlh nie je možné uspokojiť, keďže tu vôbec nie je. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 24,07 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že v občianskom súdnom konaní môže súd podľa § 80 písm. c) O.s.p. rozhodnúť okrem iného aj o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V danej veci sa navrhovateľ svojím návrhom domáha, aby súd určil, že jeho dlh zanikol a nie je možné ho uspokojiť, keďže tu vôbec nie je. Takýto návrh však podľa súdu nie je návrhom o určenie existencie, resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu. Navrhovateľ žiada o určenie zániku dlhu, teda o určenie, že nastala nejaká skutočnosť, ktorá vyvoláva právom predvídané následky, teda žaluje o určenie právnej skutočnosti. Takéto žalobné návrhy sú prípustné len vtedy, ak ich odôvodňuje osobitný právny predpis /napríklad žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a podobne/, pričom v týchto prípadoch sa naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemusí tvrdiť ani preukazovať. Žalobu dlžníka o určenie právnej skutočnosti zániku jeho dlhu však žiadny právny predpis nepripúšťa. Na základe uvedených záverov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako neprípustný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 24,07 eur proti navrhovateľovi. Priznaná náhrada trov konania v sume 24,07 eur predstavuje náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom za cestu z miesta bydliska odporkyne /Topoľčany/ do miesta pojednávania súdu /Trenčín/ a späť dňa 18.06.2013 v sume 8,54 eur a náhradu za stratu na zárobku odporkyne za deň pojednávania v sume 15,53 eur. Náhrada cestovného bola určená ako náhrada za spotrebované pohonné hmoty /108 km pri priemernej spotrebe použitého vozidla 5,8 l/100 km a cene PHM 1,364 eur/1 l, t.j. 108 x 5,8 x 1,364 / 100 = 8,54 eur/. Pokiaľ ide o stratu na zárobku odporkyne, odporkyňa si uplatnila k náhrade ušlý zisk 910,- eur. Náhradu trov konania za takto uplatnený ušlý zisk súd odporkyni nepriznal, pretože odporkyňa nijako nepreukázala svoje tvrdenie, že nemohla
na výkon opatrovateľskej služby nastúpiť na zostávajúci časť dvojtýždňového turnusu. Čo sa týka dňa pojednávania, kedy odporkyňa bezpochyby nemohla vykonávať opatrovateľskú službu, ani tu súd nemohol odporkyni priznať náhradu za stratený zárobok vo výške jej ušlého zisku za jeden deň /65,- eur/, keď u osôb, ktoré majú príjem z iného ako pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu sa náhrada za stratu na zárobku vypočítava zo základu dane z príjmov fyzických osôb deleného počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Odporkyňa základ dane z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci rok nepreukázala a preto jej súd v intenciách ustanovenia § 72 Spravovacieho poriadku priznal náhradu za stratu na zárobku za deň pojednávania len vo výške osem násobku sumy minimálnej hodinovej mzdy určenej podľa osobitného predpisu - nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 326/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013 /8 x 1,941 eur = 15,53 eur/.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súdu prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nezákonné. Poukázal na to, že v konaní sa domáhal určenia, že dlh zanikol splynutím v zmysle ust. § 584 Obč. zák. Podľa rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 3C/122/2007-99 z 12.12.2007 bol s odporkyňou spoločne a nerozdielne zaviazaný zaplatiť B. N. a B. N. sumu 42.488,21 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.05.2007 do zaplatenia a vyčíslené trovy konania. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2CoKR/2/2009 z 05.03.2009 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, pričom v rozvrhu pred zrušením konkurzu bolo vyplatené oprávneným B. N. a jeho manželke B. N. 3.077,70 eur. Rozhodnutím zo dňa 16.08.2011 Okresný súd v Trenčíne č.k. 29NcKR/2/2011 povolil na jeho žiadosť jeho oddlženie. V období od zrušenia konkurzu do povolenia oddlženia podala odporkyňa návrh na začatie exekúcie o zaplatenie 11.112,79 eur, pričom proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal námietky. V tomto exekučnom konaní sa dozvedel, že pohľadávka pôvodných veriteľov B. N. a B. N. bola postúpená zmluvou o postúpení zo dňa 21.04.2011 na nového veriteľa - odporkyňu bezodplatne. Z uvedeného je zrejmé, že nový veriteľ sa stal totožný so solidárnym spoludlžníkom podľa rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 3C/122/2007-99 z 12.12.2007. Vyslovil názor, že bezodplatným postúpením pohľadávky pôvodných veriteľov B. N. a B. N. na odporkyňu a solidárnu spoludlžníčku - T. G., ktorá je totožná s dlžníkom 2/, T. M., jeho dlh voči manželom N. podľa citovaného rozsudku zanikol splynutím, ktoré nastalo tým, že došlo k splynutiu dlžníka a veriteľa v jednej osobe vzhľadom k tomu, že právny vzťah stratil dôvod svojej existencie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, v ktorom súd uviedol, že sa domáhal rozhodnutia vo veci určovacou žalobou, ktorú súd posúdil ako procesne neprípustnú. Namietal, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou, ktorá je jednoznačne upravená v Občianskom zákonníku a zániku dlhu splynutím, ktoré ustanovenie je uzákonené v Občianskom zákonníku tak, ako aj žaloba o určenie neplatnosti výpovede, alebo určenie o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Uviedol, že svojím návrhom sa domáhal, aby súd určil, či jeho dlh zanikol, a ak by aj nesprávne kvalifikoval svoj návrh, petit jeho návrhu je v súlade s ust. § 584 Obč. zák. o zániku dlhu splynutím, ktoré nastalo tým, že došlo k splynutiu dlžníka a veriteľa v jednej osobe, vzhľadom k tomu, že právny vzťah stratil dôvod svojej existencie. Nakoľko postúpenie pohľadávky na odporkyňu bolo bezodplatné, neprichádza do úvahy postup, že by odporkyňa uplatňovala proti nemu svoj nárok v zmysle ust. § 451 Obč. zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že v danej veci sa navrhovateľ svojím návrhom domáha, aby súd určil, že jeho dlh zanikol a nie je možné ho uspokojiť, keďže tu vôbec nie je. Takýto návrh však podľa názoru súdu prvého stupňa nie je návrhom o určenie existencie, resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu. Navrhovateľ žiada o určenie zániku dlhu,
teda o určenie, že nastala nejaká skutočnosť, ktorá vyvoláva právom predvídané následky, teda žaluje o určenie právnej skutočnosti. Takéto žalobné návrhy sú prípustné len vtedy, ak ich odôvodňuje osobitný právny predpis, pričom v týchto prípadoch sa naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemusí tvrdiť, ani preukazovať. Žalobu dlžníka o určenie právnej skutočnosti zániku jeho dlhu však žiadny právny predpis nepripúšťa. Na základe týchto skutočností, návrh navrhovateľa ako neprípustný, zamietol.
Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa považuje za správny. Stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacími žalobami v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. nie sú žaloby o určenie právnej skutočnosti, u ktorých naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z právneho predpisu (napríklad žaloba podľa § 175k ods. 2, žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zákonníka a podobne), pričom v takýchto prípadoch sa naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemusí tvrdiť, ani preukazovať. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že jeho dlh zanikol splynutím a nie je ho možné uspokojiť, keďže tu vôbec nie je. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, takýto návrh navrhovateľa, nie je návrhom o určenie existencie, resp. neexistencie práva, alebo právneho vzťahu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Navrhovateľ žiada o určenie, že nastala nejaká skutočnosť, ktorá vyvoláva právom predvídané následky, teda žaluje o určenie právnej skutočnosti. Žalobu dlžníka o určenie právnej skutočnosti zániku jeho dlhu však žiadny právny predpis nepripúšťa, takáto žaloba nemá podklad v hmotnom práve. Naviac je potrebné zdôrazniť, že v preskúmavanej veci navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na určení, že jeho dlh voči odporkyni zanikol splynutím a nie je ho možné uspokojiť, odôvodňuje s poukazom na to, že odporkyňa od neho vymáha splnenie dlhu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 10Er/501/2011. Pokiaľ má navrhovateľ za to, že dlh podľa rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.12.2007, č.k. 3C/122/2007-99, postúpený zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.04.2011 na odporkyňu zanikol splynutím a nie je ho možné uspokojiť, môže si tento svoj nárok uplatňovať ako obranu v exekučnom konaní a podať návrh na zastavenie exekúcie. Riešenie tejto otázky pre účely exekučného konania prostredníctvom určovacej žaloby je neprípustné. Z týchto dôvodov bolo odvolanie navrhovateľa neopodstatnené.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .